Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4Cpr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413217961
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413217961.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Bratislave IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci

navrhovateľa: Psychodiagnostika, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 31 385 770, právne
zastúpeného JUDr. Janou Polakovičovou, advokátkou, so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, proti
odporkyni: S.. O. K., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XX, G., právne zastúpenej Advokátkou kanceláriou JUDr.
Milan Guťan s.r.o., so sídlom Vavilovova 2, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 20.09.2013 a opraveným dňa

11.10.2013 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporkyne ako
zamestnankyne, ktoré mu bolo dané dňa XX.XX.XXXX, je neplatné a zároveň aby zaviazal odporkyňu
povinnosťou zaplatiť mu náhradu škody vo výške 900,- eur a náhradu trov konania. V odôvodnení svojho
návrhu uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril ako zamestnávateľ s odporkyňou ako zamestnankyňou
pracovnú zmluvu na dobu určitú do XX.XX.XXXX (pozn. súdu - keďže dátum XX.XX.XXXX neexistuje,
správne má byť do XX.XX.XXXX, čo vyplýva jednak z vôle účastníkov uzavrieť zmluvu do konca júna
2012 a tiež z ďalších ich vyjadrení) na pracovnú pozíciu odborná pracovníčka v zmysle pracovnej
náplne, ktorá bola súčasťou pracovnej zmluvy. Po uplynutí tejto doby odporkyňa ďalej pracovala u

navrhovateľa na rovnakej pracovnej pozícii, pričom podkladom bola ich ústne uzatvorená pracovná
zmluva, v ktorej okrem ďalšieho pokračovania v pracovnom pomere odporkyne boli dohodnuté aj nové
podmienky výkonu práce a splatnosť mzdy v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z.
Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) tak, že bude odporkyni vyplatená najneskôr do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Odporkyňa dlhodobo neuspokojivo plnila svoje pracovné úlohy, jej neznalosť
psychologických problémov týkajúcich sa navrhovateľom vydávaných psychodiagnostických testov,
autorských a licenčných zmlúv, projektov štandardného vybavenia psychodiagnostickými testami v

rôznych rezortoch a iné spôsobovali navrhovateľovi nemalé problémy. Svoju agendu mala v neporiadku
achaose,správalasanedôveryhodneaneodborne.DňaXX.XX.XXXXodporkyňabezpovoleniaopustila
pracovisko po tom, ako jej odmietol podpísať dovolenkový lístok. V tom čase dokončovali ponuky k
dôležitému národnému projektu „Komplexný poradenský systém prevencie a ovplyvňovania sociálno-
patologických javov v školskom prostredí“, ktorý je hradený z Európskych sociálnych fondov, a súčinnosť
odporkyne pri dokončovaní týchto prác bola potrebná a nutná. Odporkyňa neukončila ani svoju prácu na
testoch zaradených do európskeho výskumu a spôsobila tak navrhovateľovi škodu vo výške 900,- eur.

Odporkyňa po svojom nedovolenom odchode z pracoviska doručila navrhovateľovi okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnanca podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu, že jejnebola zaplatená mzda splatná dňa 05.07.2013 ani v dodatočnej 15-dňovej lehote po uplynutí splatnosti
mzdy. Navrhovateľ má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a v rozpore s
ustanoveniami Zákonníka práce, pretože podľa ústne uzatvorenej pracovnej zmluvy s odporkyňou bola

splatnosť mzdy stanovená ku koncu nasledujúceho kalendárneho mesiaca a mzda za mesiac jún 2013
bola odporkyni uhradená dňa 23.07.2013, teda v dohodnutej lehote splatnosti. Navrhovateľ s poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
strany odporkyne určil súd a zároveň ju zaviazal povinnosťou nahradiť mu náhradu škody vo 900,- eur,
ktorá pozostáva zo mzdy dvoch pracovníčok, ktoré musel zamestnať na dokončenie prác na testoch

zaradenýchdoeurópskehovýskumu,ktoréodporkyňanedokončila,pretožebezichvčasnéhoukončenia
by sa nemohli zúčastniť tohto výskumu a boli by z projektu vyradení.

Odporkyňa k návrhu uviedla, že jej pracovný pomer vznikol dňa XX.XX.XXXX na základe pracovnej
zmluvy z toho istého dňa. U navrhovateľa vykonávala práce odbornej pracovníčky v zmysle pracovnej
náplne, ktorá bola súčasťou zmluvy. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú v trvaní do
XX.XX.XXXX. V čl. III. ods. 2.1 pracovnej zmluvy bola dohodnutá splatnosť mzdy a náhrady mzdy

pozaduzamesačnéobdobievždy5.deňnasledujúcehokalendárnehomesiaca,aaktentodeňpadnena
deň pracovného pokoja, tak najbližší predchádzajúci pracovný deň. Poukázala na ustanovenie § 71 ZP,
podľa ktorého pracovný pomer zamestnanca, ktorý pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím
zamestnávateľa vo výkone práce, ďalej pokračuje vždy za tých istých podmienok, ako bolo pôvodne
dohodnuté,tedavrátanetermínusplatnostimzdy,ktorýbolvjejprípadezhodnýstermínomvýplatymzdy.

Ustanovenie § 71 ods. 2 ZP umožňuje dohodnúť sa len na tom, či pokračovanie pracovnoprávneho
vzťahu bude časovo obmedzené alebo nie. Tvrdenie navrhovateľa, že si medzi sebou dohodli iný
termín splatnosti a výplaty mzdy, nezodpovedá skutočnosti a navyše takáto dohoda by odporovala
nielen zákonu (§ 130 ZP), ale aj základným zásadám, na ktorých je Zákonník práce postavený.
Poukázala, že navrhovateľ niektoré záležitosti riešil autoritatívne, kryjúc to nejakou ústnou dohodou. Aj

v minulosti vyplácal mzdu nepravidelne, oneskorene, často ani v plnej mesačne dohodnutej výške. Z
tohto dôvodu odporkyňa uplatnila svoje právo na skončenie pracovného pomeru, keďže navrhovateľ
ako zamestnávateľ porušoval a v mesiaci jún 2013 aj preukázateľne porušil svoju zákonnú povinnosť
v zmluvne stanovenom termíne splatnosti mzdy vyplatiť odporkyni mzdu za vykonanú prácu. K nároku
navrhovateľa o náhradu škody vo výške 900,- eur uviedla, že tento neuznáva. Ak by skutočne existovala

u navrhovateľa potreba, o akej sa zmieňuje, bol by ju ihneď pri tom, ako mu osobne odovzdala okamžité
skončenie pracovného pomeru, o tejto skutočnosti informoval, resp. by ju vyzval na pokračovanie vo
výkone práce skôr ako listom zo dňa 13.09.2013. Škoda, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť, pokladá za
fiktívnu. Navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal, že by mu táto škoda v požadovanej výške vôbec
vznikla a to v priamej súvislosti so správaním resp. protiprávnym úkonom odporkyne. Taktiež nebola

preukázaná ani naliehavosť dokončených prác na testoch zaradených do európskeho výskumu. Na
základe vyššie uvedeného navrhla, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a priznal jej náhradu trov
konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami a ústnymi vyjadreniami
účastníkov konania a ich právnych zástupcov, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov D.

H., a oboznámením sa listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, pracovnou
náplňou odborného pracovníka, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX,
stanoviskom navrhovateľa k výpovedi zo dňa 09.08.2013, platobným príkazom (č. l. 14), oznámením o
trvaní na výkone práce zo dňa 13.09.2013, výzvou odporkyne na splnenie zákonných nárokov zo dňa
15.08.2013, pokusom o zmier zo dňa 03.09.2013, mzdovými listami za obdobie 10/2011 až 07/2013,

výplatou odmeny vo výške 900,- eur pracovníčkam D. H. M. X. H., výpismi z účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX, lekárskymi správami o zdravotnom stave odporkyne, stanovami navrhovateľa - úplné znenie k
27.12.2007, pracovnou zmluvou Bc. X. H. L. O. XX.XX.XXXX, správou o stave kancelárie a písomností
na odbornom úseku po výpovedi odporkyne, mailovou korešpondenciou medzi p. Z. K. a odporkyňou a
ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako zamestnávateľ s odporkyňou ako zamestnancom uzatvoril dňa XX.XX.XXXX pracovnú
zmluvu na pracovné miesto odborného pracovníka na dobu určitú v trvaní do XX.XX.XXXX (správne do
XX.XX.XXXX) s tým, že podľa čl. III. tejto zmluvy bola dohodnutá mzda vo výške 750,- eur mesačne,ktorá bola splatná pozadu za mesačné obdobie vždy 5. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, a ak
tento deň pripadne na deň pracovného pokoja, tak najbližší predchádzajúci pracovný deň.

Po uplynutí dohodnutej doby, t.j. dňa 30.06.2012, odporkyňa ďalej s vedomím navrhovateľa pokračovala

vo výkone práce.

Dňa XX.XX.XXXX odporkyňa doručila navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §
69 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu, že jej navrhovateľ nevyplatil a to ani v dodatočnej 15-dňovej lehote po
uplynutí splatnosti mzdy mzdu ani jej časť za mesiac jún 2013.

Navrhovateľ v stanovisku k výpovedi odporkyne 09.08.2013 uviedol, že jej postup nie je v súlade s
ústnou dohodou, ktorú uzavreli po skončení jej pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX tak, aby mohla

ďalej pokračovať v práci. Touto ústnou dohodou bolo okrem iného dohodnuté, že vyplácanie mzdy bude
určené podľa situácie a možností organizácie, s čím odporkyňa súhlasila. Mzda za mesiac jún 2013 jej
bola uhradená dňa 23.07.2013.

Navrhovateľ listom zo dňa 13.09.2013 oznámil odporkyni, že podľa § 78 ZP považuje rozviazanie
pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby naďalej vykonávala prácu podľa ústne uzatvorenej

pracovnej zmluvy.

Navrhovateľ bankovým prevodom zo dňa 23.07.2013 zaplatil odporkyni na jej účet mzdu za mesiac jún
2013 vo výške 581,87 eur.

Navrhovateľ vo svojich výpovediach uviedol, že odporkyňa mala pracovný pomer uzavretý na dobu
určitú do XX.XX.XXXX. Následne po uplynutí tejto doby boli medzi navrhovateľom a odporkyňou

dohodnuté nové podmienky práce ústne s tým, že mzda jej bude vyplácaná v súlade s § 129 ZP. Túto
dohodu odporkyňa rešpektovala, pričom sama uviedla, že v období pred júnom 2013 jej bola mzda
vyplácaná podľa tejto dohody a navrhovateľ, preto nemal žiadny dôvod predpokladať, že odporkyňa
s ňou nesúhlasí. Problém vznikol až koncom júna 2013, kedy odporkyňa požiadala o schválenie
dovolenky, s čím riaditeľ navrhovateľa nesúhlasil kvôli dokončovaniu prác na projekte hradeného z

európskych fondov, na ktorom sa podieľala aj odporkyňa. Svoju prácu na projekte neukončila a na
základe okamžitého skončenia pracovného pomeru z práce odišla, v dôsledku čoho navrhovateľ musel
poveriť ďalšie dve pracovníčky, ktorým za výkon tejto práce poskytol mimoriadnu odmenu každej 450,-
eur. Túto čiastku spolu 900,- eur si uplatňuje ako náhradu škody podľa § 179 ods. 1 ZP. Má za to, že
odporkyni bola vyplatená mzda v súlade so vzájomnou dohodou a v súlade s § 129 ods. 1 ZP. Odporkyňa

teda nemala žiaden dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Odporkyňa vo svojich výpovediach uviedla, že po uplynutí doby, na ktorú bol uzavretý pracovný pomer s
odporkyňou, dňa XX.XX.XXXX odporkyňa pokračovala vo výkone práce na základe pôvodnej pracovnej
zmluvy v súlade s § 71 ZP, v dôsledku čoho sa pracovný pomer pôvodne uzavretý na dobu určitú
zmenil na pracovný pomer uzavretý na neurčitý čas, pretože sa zamestnávateľ so zamestnancom

nedohodli inak. Ak by mal navrhovateľ záujem zmeniť podmienky pracovnej zmluvy, bol by povinný v
súlade s § 54 ZP zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Poukázala na rozpor v navrhovateľových
tvrdeniach ohľadom splatnosti mzdy, keď navrhovateľ tvrdí, že ústnou dohodou bolo dohodnuté
vyplácanie mzdy podľa situácie a možností organizácie, pričom v návrhu na začatie konania uviedol, že
v zmysle ústnej dohody bola splatnosť mzdy dohodnutá v súlade s § 129 ZP, t.j. najneskôr do konca

nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Uviedla, že po doručení okamžitého skončenia pracovného
pomeru navrhovateľ netrval na jej ďalšom zamestnávaní, dokonca záujem, aby ďalej pokračovala v
práci nespomenul ani v liste zo dňa 09.08.2013. Pri prevzatí okamžitého skončenia pracovného pomeru
sa nezmienil o tom, aby mu odporkyňa odovzdala výsledky svojej práce. V akom stave sa nachádzal
projekt, na ktorom odporkyňa pracovala, ide na zodpovednosť navrhovateľa. Keďže v spoločnosti

vykonávajú prácu reálne traja ľudia, nie je možné, aby navzájom nemali vedomosť o stave práce toho
druhého a neboli v neustálom kontakte. Odporkyňa pravidelne informovala vedenie o projektoch, naktorých pracovala. Odporkyňa zanechala výsledky práce systematicky uložené na počítači, ku ktorému
mal každý prístup a v papierovej podobe aj na pracovnom stole. Odporkyňa kontaktovala mailovou
komunikáciou a prostredníctvom SMS K.. H., zamestnankyňu navrhovateľa, v ktorej uviedla, že bola

ochotná spolupracovať a objasniť výsledky jej práce v prípade, že navrhovateľ by prejavil záujem, čo
sa však nestalo.

Svedkyňa D. H., zamestnaná u navrhovateľa ako vedúci sekretariátu a odbytu, vo svojej výpovedi
uviedla, že v deň podania okamžitého skončenia pracovného pomeru odporkyňa jej odovzdala len kľúče
od kancelárie a od vchodu. Po jej odchode musela aj s dcérou X. H. kanceláriu odporkyne poupratovať

a usporiadať spisy, pretože mala nastúpiť nová psychologička. Za túto prácu, ktorú vykonávali asi dva
týždne v auguste 2013 po víkendoch a po skončení pracovnej doby tak do 22.00 hod., boli odmenené
každá vo výške 450,- eur. Odporkyňa pracovala na jednom psychoteste, ktorý išiel do verejného
obstarávania, a okrem toho robila aj inú agendu, napr. komunikáciu s autormi. Z dôvodu krízy a slabšieho
dopytu po psychotestoch navrhovateľ bol peňažnými prostriedkami limitovaný, preto boli aj výplaty
posielané neskôr, o čom boli zamestnanci upovedomení. Keďže však vedela, že odporkyňa je na tom

horšie, mzda jej bola vyplácaná skôr ako ostatným zamestnancom, a to niekedy v plnej výške, inokedy
po častiach. Odporkyňa oneskorené vyplácanie nikdy nenamietala. Všetci zamestnanci však vedeli, že
keď prejde verejné obstarávanie, finančná situácia už bude iná.

Podľa§77ZPneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr

v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 36 ZP k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch
uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2
a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj
keď to účastník konania nenamietne.

Podľa§42ods.1ZPpracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzizamestnávateľom
a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať
zamestnancovi.

Podľa § 54 ZP dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a
zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť

písomne.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ
mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Podľa§69ods.3ZPzamestnanecmôžeokamžiteskončiťpracovnýpomeribavlehotejednéhomesiaca

odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 71 ods. 1 ZP pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.Podľa § 71 ods. 2 ZP ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím
zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer
uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Podľa § 118 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 129 ods. 1 ZP mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve nedohodlo
inak.

Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Súd skôr ako sa začal zaoberať návrhom vo veci samej z úradnej povinnosti zisťoval, či navrhovateľ
podal žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného
pomeru včas, t.j. v dvojmesačnej prekluzívnej lehote ustanovenej § 77 ZP. Keďže že pracovný pomer

sa mal skončil dňa XX.XX.XXXX a navrhovateľ osobne podal návrh na začatie konania tunajšiemu súdu
dňa20.09.2013,súdkonštatuje,ženavrhovateľpodalžalobuvčas,t.j.vrámcidvojmesačnejprekluzívnej
lehoty.

Súd z vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal
preukázané, že medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporkyňou ako zamestnancom vznikol

pracovnoprávny vzťah, ktorý bol založený pracovnou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX. Odporkyňa
bola zamestnaná na pracovnej pozícii odborného pracovníka na dobu určitú v trvaní do XX.XX.XXXX
(v zmluve je však uvedený neexistujúci dátum XX.XX.XXXX, avšak s ohľadom na vôľu zmluvných
strán uzavrieť pracovnú zmluvu do konca júna 2012 súd ustálil, že pracovný pomer bol dohodnutý
do 30.06.2012), pričom podľa čl. III. tejto zmluvy bola mzda dohodnutá vo výške 750,- eur mesačne

a jej splatnosť pozadu za mesačné obdobie vždy 5. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, a
ak tento deň pripadne na deň pracovného pokoja, tak najbližší predchádzajúci pracovný deň. Po
uplynutí tejto dohodnutej doby odporkyňa naďalej pokračovala vo výkone práce, o čom navrhovateľ
ako zamestnávateľ mal vedomosť. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Na základe tejto
skutočnosti podľa § 71 ods. 2 ZP vo vzťahu k pracovnému pomeru odporkyne u navrhovateľa platí, že

jej pracovný pomer sa zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, keďže sa zamestnávateľ
so zamestnancom nedohodli inak. Ani táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.

Pracovný pomer bol skončený dňom XX.XX.XXXX na základe okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktorý bol daný odporkyňou navrhovateľovi podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP. Odporkyňa ako
zamestnanec v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedla, že ju dáva navrhovateľovi z dôvodu,

ževzmyslečl.III.ods.2pracovnejzmluvyjedohodnutýakotermínsplatnostimzdy5.deňnasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Mzda za mesiac jún 2013 bola v súlade s týmto ustanovením pracovnej zmluvy
splatná dňa 05.07.2013. Navrhovateľ jej nevyplatil a to ani v dodatočnej 15-dňovej lehote po uplynutí
splatnosti mzdy mzdu ani jej časť za mesiac jún 2013, čo bol dôvod pre uplatnenie okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené

dňa 23.07.2013, čo sám navrhovateľ v rámci vykonaného dokazovania potvrdil.

Medzi účastníkmi ostalo sporným, či spolu s predĺžením pracovného pomeru došlo zároveň k dohode
o zmene pracovných podmienok (k dohode o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX).
Navrhovateľ tvrdí, že po uplynutí doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer, došlo medzi ním a
odporkyňou k ústnej dohode o jej ďalšom pokračovaní vo výkone práce a tiež k dohode o nových

podmienkach výkonu práce a o splatnosti mzdy v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 ZP tak, že bude
odporkyni vyplatená najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Odporkyňa uviedla,že zamestnávateľ porušoval pracovnú zmluvu v dátume, kedy jej mala byť vyplatená mzda, nikdy
nesúhlasila s oneskoreným vyplácaním mzdy, túto situáciu len trpela, keďže bola jediným zdrojom
jej príjmom. Pracovala v situácii, keď nevedela, kedy dostane peniaze, teda v úplnej neistote, preto

ukončenie pracovného pomeru zvažovala dlhšie. Tvrdenie navrhovateľa, že si medzi sebou dohodli
iný termín splatnosti a výplaty mzdy, nezodpovedá skutočnosti a navyše má za to, že takáto dohoda
by odporovala nielen zákonu, ale aj základným zásadám, na ktorých je Zákonník práce postavený.
Poukázala, že navrhovateľ niektoré záležitosti riešil autoritatívne, kryjúc to nejakou ústnou dohodou.
Svedkyňa D. H. k výplate mzdy odporkyni vo svojej výpovedi uviedla, že odporkyňa nikdy nenamietala

proti oneskorenému vyplávaniu mzdy.

Na základe vyššie uvedeného dokazovania súd nemal preukázané, že došlo k zmene obsahu pracovnej
zmluvy ústnou formou, pretože výpovede účastníkov ostávajú len v rovine tvrdenia proti tvrdeniu.
Svedkyňa D. H. existenciu takejto ústnej dohody nepotvrdila, na otázku navrhovateľa uviedla len, že
odporkyňa nikdy nenamietala oneskorené vyplácanie mzdy, čo nasvedčuje len tomu, že navrhovateľ
skutočneoneskorene,t.j.polehotesplatnostivyplácalodporkynimzdu.Tietoskutočnosti(t.j.oneskorenú

výplatu mzdy odporkyni) boli preukázané aj z listiny tabuľka o poukazovaní mzdy na účet odporkyni
počas trvania jej pracovného pomeru (č. l. 93), avšak táto listina preukazuje len skutočnosti kedy
a v akej výške bola skutočne mzda odporkyni poukazovaná na jej účet, ale nie či došlo medzi
účastníkmi k dohode k zmene termínu splatnosti mzdy. Podľa § 54 ZP zamestnávateľ je povinný
písomne vyhotoviť zmenu pracovnej zmluvy, ak došlo k zmene jej obsahu. Aj keď Zákonník práce

nepostihuje nedodržanie písomnej formy zmeny pracovnej zmluvy sankciou neplatnosti, zo skutočnosti,
že takéto písomné vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy nebolo v rámci dokazovania predložené,
možno mať pochybnosť, či vôbec takáto zmena bola dohodnutá, zvlášť keď Zákonník práce ukladá
zamestnávateľovi povinnosť písomne vyhotoviť zmenu pracovnej zmluvy, aj keby bola uzavretá ústne.
Navrhovateľ takéto písomné vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy súdu nepredložil a v konaní nevyšlo

najavo. Súd zároveň poukazuje na interpretáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnenú
vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 2/1977, podľa ktorého ak bola pracovná
zmluva uzavretá písomne, musí zamestnávateľ urobiť písomne aj jej zmenu (§ 54 ods. 1 ZP). Z vyššie
uvedeného súd vychádzal z toho, že medzi zamestnávateľom a zamestnancom nedošlo k dohode o
zmene obsahu pracovnej zmluvy, preto sa pracovné podmienky spravovali aj po dni 30.06.2012, t.j. aj

po predĺžení pracovného pomeru na dobu neurčitú na základe § 71 ods. 2 ZP, ustanoveniami pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX.

Podľa § 129 ods. 1 ZP je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca kalendárneho
mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak. Súd mal v konaní
preukázané, že účastníci konania si v čl. III. ods. 2 pracovnej zmluvy zo dňa 17.10.2011 dojednali,

že mzda a náhrada mzdy sú splatné pozadu za mesačné obdobie vždy v piaty deň nasledujúceho
kalendárneho mesiaca a v prípade, že by tento deň pripadol na deň pracovného pokoja, tak najbližší
predchádzajúci deň. Z ustanovenia § 129 ods. 1 ZP vyplýva, že úprava v pracovnej zmluve má
prednosť pred zákonnou úpravou (samozrejme za podmienky, ak zákonnej úprave neodporuje), preto je
potrebné vychádzať z toho, že navrhovateľ ako zamestnávateľ mal podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy

povinnosť odporkyni vyplácať za vykonanú prácu mzdu v lehote splatnosti do piateho dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca, resp. najbližší predchádzajúci deň, ak by piaty deň pripadol na deň pracovného
pokoja.Navrhovateľbolpretopovinnývyplatiťodporkynimzduzavykonanúprácuzamesiacjún2013do
05.07.2013, čo bol piatok. Zákonná 15-dňová lehota po uplynutí splatnosti mzdy ustanovená v § 69 ods.
1 písm. b) ZP uplynula s ohľadom na ustanovenie § 122 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka dňa

22.07.2013 (keďže 15. deň lehoty pripadol na deň 20.07.2013, čo bola sobota, preto posledným dňom
lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, a to pondelok dňa 22.07.2013). Z platobného príkazu
(č. l. 14) mal súd preukázané, že mzda bola v plnej výške vyplatená odporkyni dňa 23.07.2013, z
čoho vyplýva, že navrhovateľ nevyplatil odporkyni mzdu ani v dodatočnej 15-dňovej lehote po uplynutí
splatnosti mzdy, v dôsledku čoho vzniklo odporkyni právo okamžite skončiť pracovný pomer z tohto

právneho titulu.

Podľa § 69 ods. 3 ZP zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného
mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že odporkyňa sa o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §69 ods. 1 písm. b) ZP dozvedela nasledujúci deň po uplynutí dodatočnej 15-dňovej lehoty po splatnosti
mzdy, t.j. dňa 23.07.2013, od ktorého jej začala plynúť jednomesačná lehota podľa § 69 ods. 3 ZP.
Keďže odporkyňa doručila navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 23.07.2013, súd

konštatuje, že z jej strany bola zachovaná lehota v zmysle ustanovenia § 69 ods. 3 ZP na uskutočnenie
tohto právneho úkonu.

Súd teda mal v konaní preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporkyne zo dňa
XX.XX.XXXX spĺňa všetky hmotnoprávne a zákonné požiadavky. Odporkyni vzniklo právo okamžite
skončiť pracovný pomer s navrhovateľom, pretože jej nevyplatil mzdu za mesiac jún 2013 ani do 15

dní po uplynutí jej splatnosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru ako právny úkon mal zachovanú
písomnú formu, bolo navrhovateľovi osobne doručené a je v ňom dostatočne skutkovo aj právne
vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby nemohol byť zamenený s
iným dôvodom. Súd zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané navrhovateľovi v
lehote jedného mesiaca odo dňa, kedy sa o ňom odporkyňa dozvedela. Na základe vyššie zisteného
skutkového stavu preto súd návrh navrhovateľa v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru ako nedôvodný zamietol.

Keďže súd zamietol návrh v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
zamietol aj návrh v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 900,- eur, ktorý navrhovateľ odvodzoval
práve na základe neplatného skončenia pracovného pomeru odporkyňou. Navrhovateľovi by tento nárok
mohol vzniknúť len vtedy, ak by súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu bola

dané, je neplatné.

Podľa § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“) v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatnených v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej: ustanovenia § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov

1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodne uznesením v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch

vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, v potrebnom počte
rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že (§ 205
ods. 2 OSP):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.