Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 10, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812203272
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812203272.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkýň: 1/ V. W.K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Q. Č.. XX a 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Q. Č.. XX, zastúpené
splnomocnenou zástupkyňou: V.. D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W.Á. XX, proti žalovanému: Q.
K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Q. Č.. XX, toho času bytom M. XXX, zastúpený splnomocneným
zástupcom: JUDr. Peter Vevurka, advokát, Námestovo, Štefánikova 269/24, v konaní o určenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalobkyne 1/ a 2/ sú p o v i n n é nahradiť žalovanému trovy konania 426,40 EUR, ktoré pozostávajú
zo súdneho poplatku za žalobu 99,50 EUR a trov právneho zastúpenia 326,90 EUR, na účet jeho
splnomocneného zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 17. 05. 2012, doplnenou dňa 09. 07. 2014 žalobkyne žiadali, aby súd
určil, že sú podielovými spoluvlastníčkami pozemku E KN parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 5922
m2, E KN parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 26 m2, E KN parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere
788 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXX pre obec a k.ú. Y. Q., každá v spoluvlastníckom podiele
1. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyne 1/ a 2/ a žalovaný sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci k

uvedeným pozemkom, pričom žalobkyne 1/ a 2/ sú zapísané ako vlastníčky v podiele 1185/4116 a
žalovaný v podiele 4365/10290. Hoci je vlastníctvo žalobkýň 1/ a 2/ zapísané na základe spoločného
osvedčenia o držbe č. D. XXX/XX, N. XXX/XX, N. XXX/XX zo dňa 03. 02. 1998 a rovnako vlastníctvo
žalovaného na základe darovacej zmluvy č. M. XXX/XX, ešte dňa 28. 12. 1965 bolo vydané rozhodnutie
vo veci prejednania dedičstva po C. K. č. D 341/65-7, na základe ktorého nadobudol 1 celého majetku po
poručiteľovi Q. K. ( právny predchodca žalobkýň na základe rozhodnutia vo veci prejednania dedičstva
zo dňa 09. 01. 1989 č. D 1194/88 ) a druhú polovicu V. B. rod. K.Á. ( právna predchodkyňa žalovaného ).

V tomto zmysle je spochybniteľná genéza získania spoluvlastníckeho podielu žalovaného, pretože
žalovanému darovala spoluvlastnícky podiel na základe darovacej zmluvy č. M. XXX/XX matka V. K.,
ktorej ho v podiele 248/5145 darovali štyria súrodenci ( M. K., Z. W., Q. B. P. H. B. ), ktorí 310/5145-
in mali získať na základe darovacej zmluvy spolu s matkou žalovaného od J. W. a Q. K. ( súrodencov
Q. K. ). Žalobkyne tvrdili, že predmetné pozemky nadobudli vydržaním; žiadali započítať držbu svojho
právneho predchodcu Q. K., ktorý ich nadobudol ústnou darovacou zmluvou uzavretou so svojím otcom
C. K. v roku 1950. Q. K. vstúpil do užívania pozemkov v roku 1955 a pozemky daroval svojim dcéram

- žalobkyniam 1/ a 2/ v roku 1986. Tieto pozemky po celý čas užíval Q. K. a po darovaní svojim dcéram
ich užívali žalobkyne na poľnohospodárske účely. Časť pozemkov bola v nájme Štátneho majetku v
N. od roku 1965 do roku 1990, kedy boli žalobkyniam vrátené. O darovaní pozemkov C.Á. K. Q. K.
svedčí aj skutočnosť, že právna predchodkyňa žalovaného V. B. sa dohodla s Q.Á. K. na výplate 4000,-Kčs ako výplate z majetku C. K., ktorý bol aj jej otcom. Ostatní súrodenci sa práva na majetok po C.Y.
K. vzdali. Po tom, čo si žalovaný požiadal o vydanie osvedčenia o držbe, tak žalobkyne 1/ a 2/ voči
tomuto návrhu podali námietky a konanie bolo zastavené s tým, že práve predmetné pozemky budú z

osvedčenia vynechané, čo ale napokon žalovaný nedodržal. V roku 1957 Q. K. s manželkou P. vyplatili
V. B. za pozemok, ktorý je predmetom konania 2000,- Kčs a v roku 1988 rovnako 2000,- Kčs.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že je vylúčené, aby C. K. v roku 1950 daroval Q. K. predmetný
pozemok, pretože C. K. bol roľník a poľnohospodárske pozemky užíval až do svojej smrti. Je faktom,

že Q. K. do smrti C. K. žil s ním v spoločnej domácnosti, čo teraz žalobkyne zneužívajú. V dedičskom
konaní po C. K. došlo k rozdeleniu majetku po ňom medzi Q. K. a V. B.. Ak by sa Q. K. skutočne cítil byť
vlastníkom pozemku vo výmere viac ako 7000 m2, tak by túto skutočnosť určite uplatňoval v dedičskom
konaní a ani ostatní dedičia by voči jeho vlastníctvu nemali výhrady. Takisto ak by sa Q. K. cítil byť
vlastníkompozemkutitulomdarovaniaodsvojhootca,takbynemaldôvodvyplácaťV.B.nejaképeniaze,
ako to tvrdia žalobkyne. O tom, že žalobkyne nie sú dobromyseľné, svedčí aj skutočnosť, že v roku

1994 do notárskej zápisnice vyhlásili, že sú spoluvlastníčkami pozemku, ale v iných podieloch, než ktoré
žiadajú určiť ako svoje spoluvlastníctvo teraz.

Súd vo veci uskutočnil pojednávania dňa 29. 10. 2014 a dňa 10. 11. 2014, na ktorých vykonal
dokazovanie výsluchom žalobkýň 1/ a 2/, svedkýň V. K., P. K., oboznámením listinných dôkazov,

založených v súdnom spise, oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp.zn. 7C
367/99 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods.3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Táto žaloba je z procesného hľadiska tzv. určovacou žalobou, preto súd ako prvú otázku riešil existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Keďže ide o určenie vlastníctva k
nehnuteľnosti a v prípade priaznivého rozsudku možno zapísať do katastra nehnuteľností vlastnícke

právo v prospech žalobkýň, súd je toho názoru, že žalobkyne majú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, ale len v časti, v ktorej nie sú evidované ako vlastníčky pozemkov, teda v
časti presahujúcej spoluvlastnícky podiel 1185/4116, ku ktorému už žalobkyne sú evidované v katastri
nehnuteľností. V časti o určenie vlastníctva k pozemkom v spoluvlastníckom podiele 1185/4116 preto
súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom určení,

pretože v tejto časti ich vlastníctvo nie je pochybné, resp. sporné a svedčí im aj zápis v katastri
nehnuteľností. Vo zvyšnej časti súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyne sa domáhajú určenia
vlastníctva k pozemkom evidovaným na LV č. XXX pre k.ú. a obec Y. Q. titulom vydržania pozemkov,
kde tvrdia, že pozemky im daroval ich otec Q. K. darovacou zmluvou v roku 1986, odkedy ich nepretržite
užívajú na poľnohospodárske účely. Žiadajú započítať držbu svojho otca Q. K., ktorý tento pozemok

mal získať darovaním ústnou darovacou zmluvou od svojho otca C. K. v roku 1950. Z vykonaného
dokazovania súd nemá za preukázané, že by žalobkyne nadobudli pozemok tak, ako žiadajú určiť
vlastníctvo, vydržaním. Na to, aby mohlo dôjsť k vydržaniu vlastníctva, musia byť súčasne splnené tri
predpoklady: musí ísť o vec, spôsobilú na vydržanie, táto vec musí byť v oprávnenej držbe vydržateľaa uplynie stanovená doba nepretržitej oprávnenej držby. Pre oprávnenú držbu je podmienkou, aby bol
držiteľ veci dobromyseľný a a musí byť v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti, že mu vec patrí,
po celú vydržaciu dobu. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí

byť podložené konkrétnymi okolnosťami, na základe ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie
držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa,
ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená
držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť.
Omyl, spočívajúci v neznalosti alebo neúplnej znalosti jasne definovanej právnej normy nemôže byť

omylom ospravedlniteľným. Preto držba nadobudnutá a udržiavaná na základe takého omylu nemôže
byť oprávnená. V roku 1986, kedy podľa žalobkýň došlo k darovaniu zo strany ich otca Q. K., platil
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. 12. 1982, podľa ktorého prevod vlastníctva
k nehnuteľnostiam bolo možné uskutočniť len písomnou zmluvou a na účinnosť prevodu bola potrebná
registrácia štátnym notárstvom. Táto právna úprava je jasná, zrozumiteľná a nepripúšťa odlišný výklad.
Potom ak žalobkyne tvrdia, že do držby pozemkov vstúpili na základe právneho titulu, ktorý nespĺňa tieto

požiadavky, ktoré boli ustanovené vtedy platnou a účinnou právnou normou, ktorej znenie je celkom
jednoznačné, nemožno ich považovať za oprávnené držiteľky. Pri obvyklej miere opatrnosti bolo totiž
možné sa danému právnemu omylu vyhnúť. Súd podotýka, že z vykonaného dokazovania nevyplynula
ani možnosť započítania oprávnenej držby ich právneho predchodcu Q. K.. Hoci žalobkyne v žalobe
tvrdili, že Q. K. ( ich otec ) pozemky nadobudol darovaním v roku 1950 od svojho otca C. K., žalobkyňa

1/ vo svojom výsluchu uviedla, že C. K. jej rodičom sľúbil, že keď zomrie, tak pozemok pripadne jej
otcovi Q. K.. To vylučuje tvrdenie žalobkýň o tom, že C. K. už v roku 1950 pozemok Q. K. daroval.
Nedostatku dobromyseľnosti Q. K. nasvedčuje aj skutočnosť, že v dedičskom konaní po neb. C. K.
bolo dedičstvo vyporiadané tak, že polovicu poľnohospodárskych pozemkov zdedila V. B. rod. K. a
druhú polovicu zdedil Q. K. s tým, že sa zaviazali vyplatiť odstupujúcim dedičom peňažné plnenie.

Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ by Q. K. skutočne nadobudol pozemok
darom už v roku 1950, nemal by dôvod súhlasiť s takýmto vyporiadaním dedičstva a ani vyplatiť V. B.
peniaze za tento pozemok. Žalobkyne nie sú dobromyseľné v tom, že im patrí celý pozemok ( každej v
podiele 1 ) aj preto, že skutočne do notárskej zápisnice, na základe ktorej aj boli zapísané do katastra
nehnuteľností ako spoluvlastníčky, vyhlásili, že sporný pozemok držia od roku 1988 ( v tomto konaní

však tvrdia, že od roku 1986 ) na základe daru od komasačných vlastníkov, resp. ich nástupcov, v
podiele 1185/4116. Súd konštatuje, že žalobkyne nepreukázali existenciu právneho titulu, od ktorého by
odvodili svoju dobromyseľnosť, ktorá je podmienkou oprávnenej držby a preto vlastníctvo k pozemku
nemohli vydržaním nadobudnúť. Súd zamietol návrhy žalobkýň na vykonanie dôkazu výsluchom svedka
V. K. a V. K. ako nadbytočné. Čo sa týka návrhu na vypočutie V. K. ( manžel žalobkyne 2/ ), tento

žalobkyne navrhli vykonať na okolnosti darovania pozemku v roku 1986. Súd tento návrh nepovažoval
za potrebné vykonať, pretože by neprispel k objasneniu veci. Žalobkyne 1/ a 2/ tvrdili, že v roku 1986
im otec pozemok daroval ústnou darovacou zmluvou, ktorý právny titul nie je spôsobilý pre začatie
oprávnenejdržby,akoužbolouvedenéapretovýsluchsvedka,ktorýmalbyťprítomnýpriuzatvorenítejto
ústnej darovacej zmluvy, by súdu nepriniesol nijakú podstatnú vedomosť o predmete sporu. Rovnako

výsluch V. K., ktorá je právna predchodkyňa žalovaného, ktorú žalobkyne navrhli vypočuť na okolnosti
vydania osvedčenia o držbe, na základe ktorého bola zapísaná ako vlastníčka sporného pozemku, by
bol nadbytočný. Je totiž povinnosťou žalobkýň preukázať existenciu vlastníckeho titulu k pozemku, ku
ktorémusadomáhajúurčeniavlastníctvaaniejepodstatné(bezriadnehoodôvodneniatakéhotonávrhu
na vykonanie dôkazu ) zaoberať sa okolnosťami vydania vyhlásenia o držbe, na základe ktorého bol do

katastra zapísaný ďalší spoluvlastník, resp. jeho právna predchodkyňa. Čo sa týka návrhu na výsluch
žalovaného, žalobkyne 1/ a 2/ ho navrhli bez ďalšieho odôvodnenia, kvôli čomu trvajú na jeho výsluchu.
Súd konštatuje, že výsluch žalovaného ako účastníka je jedným z dôkazov a žalobkyne znášajú dôkaznú
povinnosť, čiže majú povinnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že tieto návrhy
je potrebné aj odôvodniť, aby súd mohol rozhodnúť o tom, či ich vykoná alebo nie, v závislosti od

toho, či môžu prispieť k objasneniu veci alebo nie. Keďže žalobkyne návrh na výsluch žalovaného
nijako neodôvodnili tým, akým spôsobom by mohol prispieť k objasneniu veci, súd aj tento ich návrh na
vykonanie dôkazu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že ich náhradu

priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech. Náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho
poplatku za podanú žalobu 99,50 EUR a trov právneho zastúpenia advokátom, vyčíslených podľa vyhl.
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení nasledovne:
- tarifná odmena za úkon prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22. 06. 2012...58,69 EUR- paušálna náhrada...7,63 EUR
- tarifná odmena za úkon spísanie a podanie vyjadrenia k žalobe, dňa 29. 06. 2012...58,69 EUR
- paušálna náhrada...7,63 EUR

- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 29. 10. 2014...61,85 EUR
- paušálna náhrada...8,04 EUR
- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 10. 11. 2014...61,85 EUR
- paušálna náhrada...8,04 EUR
- DPH 20%...54,48 EUR

SPOLU: 326,90 EUR

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo ( § 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).