Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203535
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114203535.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkýň: 1) Ľ. H., T.. A.,

N.. XX.XX.XXXX, A. V. Š. XX, 2) J.. Ľ. T., T.. H.N., N.. XX.XX.XXXX, A. V. Š. XX, 3) J.. Z. D., T.. H.,
N.. XX.XX.XXXX, A. W., Š. X, žalobkyne v 1. až 3. rade právne zastúpené Q.. X. W., P., Č. XX, proti
žalovanej: V. H., T.. H., N.. XX.XX.XXXX, A. V. Š. XXX, v konaní právne zastúpená Q.. F. K., P. B. B. M.
W., S. XX, v konaní o určenie rozsahu dedičstva, takto

r o z h o d o l :

súd určuje, že A. H., N.. XX.XX.XXXX a zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. Š. XX bol ku dňu
svojej smrti vlastníkom parcely K. „. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 a parcely registra K. „. XXX -
orná pôda o výmere XXX m2, zapísaných na R. XXX, v katastrálnom území V. Š., okres W. v celosti,

žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyniam spoločne a nerozdielne náhradu iných trov konania vo výške
XX,XX Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyne svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadali súd, aby určil, že A. H.,
ich právny predchodca, bol ku dňu svojej smrti vlastníkom parcely registra K. „. č. XXX - orná pôda o
výmere XXX m2 a parcely registra K. „. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2,zapísaných na LV č. XXX v
katastrálnom území V. Š.. Svoj návrh odôvodnili tým, že sporné parcely zodpovedajú časti pôvodnej PK
parcely č. XXX - roľa o výmere X XXX m2, zapísanej v PK zápisnici č. XX v kat. úz. V. Š.P.. Pôvodným

vlastníkom predmetnej parcely bol J. H., N.. XX.XX.XXXX.

Na základe dedičského rozhodnutia F. XXX/XX poľnohospodársku pôdu, vrátane PK parcely č. XXX, v
čase smrti J. H. v užívaní socialistickej organizácie, zdedil iba jeden z dedičov, a to syn poručiteľa, Q.
H., N.. XX.XX.XXXX, s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim spoludedičom ich dedičské podiely do troch
dní po tom, čo pôda prestane byť v užívaní socialistickej organizácie.

Po smrti Q. H., na základe rozhodnutia Štátneho notárstva č. F. XXXX/XXXX, pozemky vrátane PK
parcely č. XXX nadobudol do vlastníctva jeho syn B. H.. Na základe notárskej zápisnice N. XX/XX zo
dňa XX.XX.XXXX a Dohody o vyrovnaní dedičských podielov zo dňa XX.XX.XXXX bola parcela č. XXX
zapísaná do vlastníctva A. H., na LV č. XXX, v katastrálnom území V.Ý. Š..

Nezávisle na týchto právnych úkonoch bol založený list vlastníctva č. XXX v prospech ešte pôvodného
vlastníka J. H., kde sa prevzal zápis z pozemkovej knihy PK zápisnice č. XX. Zápis na LV XXX odporoval

zápisu na LV XXX, pretože sa absolútne nezohľadnili dedičské rozhodnutia a ani notárska zápisnica
N XX/XX.Na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX
previedol J. H., N.. XX.XX.XXXX, syn pôvodného vlastníka, sporné parcely registra K. „.“ č. XXX P. XXX
na žalovanú v celosti.

Žalobkyne namietali tú skutočnosť, že by J. H., N.. M. T. XXXX, musel byť vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, aby túto mohol ďalej darovať žalovanej. Mali za to, že žalovaná nadobudla sporné parcely
od nevlastníka. Takýto právny úkon - darovacia zmluva je absolútne neplatný.

Žalobkyne uviedli, že na podaní žaloby majú naliehavý právny záujem, pretože samotný rozsudok
vyhovujúci žalobe, je bez ďalšieho podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva žalobkýň k
žalovaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Podanou žalobou sa môže odstrániť právna
neistota v postavení žalobkýň a rozsudok vyhovujúci tejto žalobe môže byť podkladom pre prejednanie
dedičstva (sporných parciel) po A. H..

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Mala za to, že na strane žalobcov nie je naliehavý právny záujem,
nakoľko ako vyplýva z listinných dôkazov, v pozemnoknižnej zápisnici č. XX pôvodným vlastníkom
nehnuteľností, resp. pôvodnej mpč. parcely XXX bol J. H.N., zomrelý v roku XXXX. V pozemnoknižnej
zápisnici č. XX je poznámka pod číslom XX k parcele XXX - čiastočne uzavretá v roku XXXX v rámci
druhej etapy. Žalovaná tvrdila, že od tejto doby fakticky časť tejto parcely bola vo vlastníctve jeho syna

J. H.. Zostatková časť parcely, ktorá je zapísaná na LV XXXX v kat. úz. V. Š., parcely registra Z. K. XXX/
X P. XXX/X sú vo vlastníctve žalobkyne v 1. a 2. rade.

Žalovaná ďalej tvrdila, že čo sa týka notárskeho osvedčenia k parcele XXX, má za to, že táto parcela,
ktorá mala byť zapísaná na LV XXX, ktorej mal zodpovedať pozemnoknižný zápis XX, bola nesprávna,

nakoľko aj podľa výpisu z LV XXX v kat. úz. V. Š.P., táto parcela nie je predmetom LV, na ktorom bol
pôvodne zapísaný právny predchodca žalobkýň. Možno mať teda za to, že čiastočný zápis v roku XXXX
po druhej etape bol vykonaný správne, a teda vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa dožadujú žalobkyne,
bol právny predchodca žalovanej s prihliadnutím aj na dobu vydržania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s LV č. XXX, XXX, XXXX v kat. uz. V. Š., originálom LV
XXX P. XXX, notárskou zápisnicou N XX/XX, PK zápisnicou číslo XX, kópiou pozemkovej mapy,
rozhodnutím o dedičstve číslo F. XXX/XX P. F. XXXX/XX, dohodou o vyrovnaní dedičských podielov
zo dňa XX.XX.XXXX, notárskou zápisnicou číslo N. XXX/XXXX, osvedčením o dedičstve F. XXX/
XXXX, výsluchom účastníkov konania, položkou výkazu zmien XX/XX, vyjadrením Okresného úradu

W., Katastrálny odbor zo dňa XX.XX.XXXX, grafickou identifikáciou sporných parciel, pozemnoknižnou
mapou sporných pozemkov, výsluchom svedkov V. H. P. P. H., oboznámením spisov tunajšieho súdu
F. XXX/XX, F. XXXX/XX P. XXE. XX/XX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Pôvodná parcela XXX - roľa Štvrťky o výmere X XXX m2, zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici číslo

XX, bola vo vlastníctve J. H., N.. M. T. XXXX. V súčasnosti je parcela XXX rozdelená na parcely Z. K.
XXX/X P. XXX/X o výmere XXX m2, zapísané na LV XXXX v kat. úz. V. Š., v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne v 1. rade a žalobkyne v 2. rade, každá v jednej polovici a na parcely registra E. K. XXX P.
XXX, zapísané na LV XXX, vo vlastníctve žalovanej v celosti spolu o výmere X XXX m2.

Pôvodný vlastník J. H. zomrel XX.XX.XXXX. Dedičmi zo zákona boli jeho štyria synovia - Q., A., J. P. C..
Na základe dedičského rozhodnutia D XXX/XX poľnohospodársku pôdu vrátane PK parcely číslo XXX, v
časesmrtiJ.H.vužívanísocialistickejorganizácie,zdedilibajedenzdedičov,podľavtedyplatnejprávnej
úpravy, a to jeho syn Q. H., N.. XX.XX.XXXX, s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim spoludedičom ich
dedičské podiely do 3 dní po tom, čo pôda prestane byť v užívaní socialistickej organizácie. Predmetná

parcela bola na základe citovaného dedičského rozhodnutia zapísaná na LV XXX v kat. úz. V. Š. do
vlastníctva Q. H. v celosti (položka výkazu zmien číslo XX /.).

Q. H., N.. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX. Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva číslo F. XXXX/XX
pozemky, vrátane PK parcely XXX, nadobudol do vlastníctva jeho syn B. H..

Na základe notárskej zápisnice N. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a Dohody o vyrovnaní dedičských
podielov zo dňa XX.XX.XXXX, podľa Zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, bola parcela číslo XXX zapísaná do vlastníctva A. H.na LV číslo XXX v katastrálnom území V. Š.P. (položka výkazu zmien XX/XX). Účastníkom vyrovnania
dedičských podielov bol aj otec žalovanej J. H..

Tak účastníci ako aj svedkovia potvrdili, že o dedičstvo po J. H. mali záujem všetci jeho synovia,
formálne však dedičstvo bolo zapísané len na najstaršieho syna Q. H.. Dedičia po J. H. si však podelili
nehnuteľnosti a každý z nich užíval časť dedičstva po otcovi. Išlo predovšetkým o nehnuteľnosti pri
domoch synov poručiteľa, ale aj ďalšie nehnuteľnosti. Tak žalobkyne ako aj svedkovia uvádzali, že
sporné nehnuteľnosti vždy užívala rodina A. H.. Voči užívaniu predmetnej nehnuteľnosti ako vlastnej A.

H. a jeho rodinou nenamietal žiadny z jeho bratov. Snaha pôvodných dedičov po J. H. vysporiadať po
ňom dedičstvo sa premietla následne do Dohody o vyrovnaní dedičských podielov a notárskej zápisnice
N XX/XX.

Svedok P. H., ktorý bol taktiež účastníkom dohody, uviedol, že rozdelenie dedičstva po J. H.N.
uskutočňovali predovšetkým A. H. P. J. H.N. a on, vzhľadom k tomu, že bol mladý rešpektoval túto ich

dohodu. Tak v dohode, ako aj následne v notárskej zápisnici N XX/XX, je parcela XXX - orná pôda o
výmere X XXX m2 zapísaná na LV XXX a v zápisnici mpč. XX pridelená A. H.. Túto dohodu podpísal
aj J. H.N. V..

Žalovaná tvrdila, že jej otec J. H. V. a jeho rodina predmetnú nehnuteľnosť užívali a tiež, že v roku XXXX

zrejme muselo dôjsť k dohode medzi Q. H. a J. H. V., na základe ktorej bol potom J. H.Á. V. zapísaný
ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázala. Žalovaná tiež
tvrdila, že zrejme roku XXXX sa musela parcela XXX rozdeliť, keďže aj v notárskej zápisnici sa uvádza,
že táto parcela XXX je neidentifikovaná.

Z informácii z Katastrálneho odboru Okresného úradu W. súd zistil, že k zápisu J. H. na LV XXX došlo
pod položkou výkazu zmien XX/XX, čo predstavovalo druhú etapu THM mapovania. Na základe tohto
administratívneho aktu boli parcela XXX o výmere XXX m2 a parcela XXX o výmere XXX m2 zapísané
na J. H., pričom v poznámke je uvedené, že je už nebohý a zápis sa vzťahuje k zápisnici XX a parcele
mpč. XXX. Tento zápis a založenie nového LV č. XXX nebral do úvahy dedičské rozhodnutia existujúce

v tom čase vo vzťahu k parcele mpč. XXX. Jednoznačne je však zrejmé, tak z položky výkazu zmien
XX/XX ako aj informácie z katastrálneho odboru, že na LV XXX bol zapísaný J. H. B., hoci v tom čase
už nebohý, nie jeho syn J. H.N. V.ladší.

J. H. V. darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX daroval okrem iných

nehnuteľností aj nehnuteľnosť zapísanú na LV XXX, konkrétne parcely E. K. XXX P. XXX, žalovanej v
celosti.

Na tunajšom súde prebehlo konanie XXC XX/XXXX o vyrovnanie dedičských podielov, ktoré bolo
nakoniec zastavené, vo veci však bol vyhlásený rozsudok dňa XX.XX.XXXX. Žalobcom vo veci bol A.

H. a žalovaným v 4. rade bol J. H. V., teda jeho brat. V tomto rozsudku bolo okrem iného určené, že A.
H. je výlučným vlastníkom parcely mpč. XXX, zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici XX kat. úz. V. Š.
- roľa Štvrťky o výmere X XXX m2. V odôvodnení rozsudku sa mimo iného uvádza, že žalovaný v 4 .
rade so žalobou súhlasil a ako vzájomný návrh vzniesol žiadosť, aby aj v jeho prospech boli vyrovnané
dedičské podiely k nehnuteľnostiam prejednané v dedičstve po jeho otcovi.

Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 120. ods.1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne

prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa § 70 ods.1 Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže

opak.

Vpredmetnomkonanísúdprioritneskúmal,čižalobkynemajúnapodanítakejtožalobynaliehavýprávny
záujem. Súd mal za to, že podaním určovacej žaloby, tak ako argumentovali žalobkyne, by v prípade
vyhovenia takémuto návrhu bol rozsudok bez ďalšieho podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva

žalobcov k žalovaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, ak sa preukáže, že došlo k porušeniu
vlastníckeho práva žalobcu z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu. Naliehavý právny záujem
teda na strane žalobkýň podľa súdu existuje.

Čo sa týka samotného merita veci, súd zistil, že pôvodná parcela XXX zapísaná v pozemnoknižnej
vložke XX v kat. úz. V. Š. patrila do vlastníctva J. H. B. a bola predmetom dedičského konania po ňom,

ako aj po jeho synovi Q. H., o čom nepochybne svedčia dedičské rozhodnutia F. XXX/XX P. F. XXXX/XX.
Predmetná parcela bola tiež súčasťou Dohody o vyrovnaní dedičských podielov zo dňa XX.XX.XXXX
a súčasťou notárskej zápisnice N. XX/XX, o čom svedčia tieto listinné dôkazy. Vlastníkom predmetnej
parcely tak na základe notárskej zápisnice N XX/XX mal byť A. H..

Na základe administratívneho konania došlo v roku XXXX k zápisu pôvodného vlastníka J. H. na nový
LV XXX. V tom čase už bol J. H. B. nebohý, napriek tomu bol zapísaný na LV ako vlastník, pričom
sa nerešpektovalo vtedy už existujúce dedičské rozhodnutie F. XXX/XX. V žiadnom prípade však na
LV XXX nebol zapísaný J. H. V., teda syn pôvodného vlastníka. Ako vlastník teda nemohol uskutočniť
právny úkon - darovanie predmetných nehnuteľností žalovanej. Nikto totiž nemôže na iného previesť

práva, ktoré v čase, kedy robí právny úkon, nemá. Nevlastník nemôže darovať vec, ktorá mu nepatrí.

O tom, že J. H. V. sa nemohol ani cítiť ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, svedčia tak výpovede
svedkov, ktorí potvrdili, že predmetnú nehnuteľnosť prakticky od smrti J. H. B. užívala rodina A. H. a nie
jeho brat J., ako aj to, že J. H. V. súhlasil v konaní č. k. XXC XX/XXXX s tým, aby výlučným vlastníkom

pôvodnej parcely mpč. XXX bol A. H.Á., a následne po zastavení tohto konania J. H. V.Í. spolu s A.
uzatvorili Dohodu o vyrovnaní dedičských podielov, ktorej predmetom bola aj parcela mpč. XXX a ktorej
vlastníkom sa mal stať A.. Za situácie, kedy tak J. H.N. V., ako aj A. H. už od smrti svojho otca chceli
to, aby dedičstvo po ňom bolo spravodlivo rozdelené, má súd za to, že obaja mali vedomosť o tom, ako
sa nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičstva po J. H. staršom užívali a kto aké pozemky chce. To,

že pôvodná parcela mpč. XXX bola predmetom Dohody o vyporiadaní dedičských podielov ako celok,
svedčia predložené listinné dôkazy.

ŽalovanánijakonepreukázalaúdajnúdohodumedziQ.H.aJ.H.V.zrokuXXXX.Účastnícikonaniamajú
povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Pokiaľ svoje tvrdenia nepreukážu náležitým dôkazom,

nemôže súd vychádzať len z tohto tvrdenia. Katastrálny odbor súd informoval, že v roku XXXX sa
uskutočňovala druhá etapa THM mapovania. Neexistuje žiadny právny úkon, ktorý by sa v danom roku
zapísal do evidencie nehnuteľností. K zápisu došlo na základe administratívneho úkonu orgánu štátu.

Tvrdenia žalovanej, že predmetom dohody bola len časť pôvodnej parcely XXX, o čom má svedčiť

poznámka, že je neidentická, taktiež preukázané neboli. Skutočnosť, že daná parcela sa považovala
za neidentickú znamená len to, že parcela nebola presne geometrický zameraná. Účastníci konania ani
ich právni predchodcovia však nemali pochybnosť o tom, kde sa predmetná parcela nachádza a kde
sú jej hranice.

Tvrdeniažalovanej,žekatasterresp.jehopredchodcabynemohliuskutočniťzápis,ktorýbybolvrozpore
s už existujúcimi listami vlastníctva alebo užívacím právom, vyvracia množstvo chybných a duplicitných
zápisov v katastri nehnuteľnosti, ktoré sú súdu známe z jeho činnosti a ktoré sú príčinou množstva
súdnych konaní.

S poukazom na vyššie uvedené teda súd napravil pochybenie štátneho orgánu a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Jednoznačne bolo v konaní preukázané, že A. H. predmetnú
nehnuteľnosť pokojne dlhodobo užíval, bral z nej úžitky a správal sa k nej ako k vlastnej od smrti svojhootca J. H. B.. Toto vlastnícke právo A. H. rešpektoval aj J. H.N. V., či už vo svojom vyjadrení v konaní
XXC XX/XXXX, alebo uzatvorením Dohody o vyrovnaní dedičských podielov.

Žalovaná spochybňovala uzatvorenie tejto dohody, ale opätovne na preukázanie svojich tvrdení
neprodukovala žiadne dôkazy. Čestné prehlásenie J. H., že pri uzatváraní dohody o vyporiadaní
dedičstva boli v miestnosti prítomní iba A. H., B. H. P. J. H., nie je dôkazom neplatnosti tejto dohody. Súd
má za to, že účastníci dohody svojím podpisom, ktorý bol urobený slobodne a vážne, vyjadrili svoj súhlas
s predmetnou dohodou a nie je podstatné, či pri dohadovaní samotného textu dohody boli súčasne

všetci prítomní. Jednotlivým aktérom dohody bol predložený návrh dohody, ktorý akceptovali a svoju
akceptáciu prejavili podpisom.

Súd ešte raz poukazuje, že len tvrdenie na preukázanie skutočnosti nestačí, keďže žalovaná
neprodukovala žiadne dôkazy, neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k svojím tvrdeniam. Naopak
žalobkyne vyprodukovali jasné listinné dôkazy preukazujúce dedičskú postupnosť a následné

nadobudnutie vlastníckeho práva ich právneho predchodcu k sporným nehnuteľnostiam. Súd teda ich
žalobe vyhovel.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je súd viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyne boli v konaní úspešné, preto majú právo na náhradu trov konania. Právna zástupkyňa
žalobkýň na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, žiadala priznať náhradu
trovkonania,ktorévyčíslivzákonnejlehote.PodanímzodňaXX.XX.XXXXsižalobkyneprostredníctvom
právnej zástupkyne uplatnili náhradu trov konania vo výške XX,XX Eur titulom zaplateného súdneho

poplatku. Vzhľadom na uvedené im súd priznal iba náhradu iných trov konania vo výške XX,XX Eur
titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh, na ktorých úhradu zaviazal žalovanú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.