Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200646
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: vendue

a.s., Neklanova 152/44, 128 00 Praha 2- Vyšehrad, Česká republika, IČO: 28062256, zast. JUDr.
Zuzana Stavrovská, advokátka, Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: B. P.S., K..
XX.XX.XXXX, I. O. I. XXX/XX, XXX XX W. V., o zaplatenie 2.270,06 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.270,06 Kč so sankčným
úrokom vo výške 25% p.a. zo sumy 1.696,54 Kč počnúc dňom 01.04.2011 až do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa stal dlžníkom žalobcu na základe Zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2011, ktorú uzavrel žalobca s pôvodným veriteľom žalovaného Č.A.
W. U..W... Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo žalovanému zaslané doporučeným listom zo dňa
03.05.2011. Informácia o tom, kedy bolo žalovanému doručené oznámenie o postúpení pohľadávky
a či ju fakticky prevzal, nie je žalobcovi známa, nakoľko toto oznámenie bolo žalovanému zaslané
bez doručenky s návratkou. Právny predchodca žalobcu Č. W. U..W.. uzavrela so žalovaným dňa
07.08.2009 Zmluvu o sporožírovom účte- Osobný účet Č. W. U..W.. o poskytovaní súvisiacich produktov
a služieb (ďalej len Zmluva o sporožírovom účte). Žalovaný v priebehu roka 2009 zrealizoval výbery v
hotovosti z bankomatu, a iné platby, čím na jeho účte aj zúčtovaním poplatkov a úrokov vznikol ku dňu

01.02.2010 debetný zostatok. Pôvodný veriteľ žalobcu žalovaného niekoľkokrát vyzýval k zaplateniu
dlhu, avšak márne. Listom zo dňa 04.02.2010 vypovedal pôvodný veriteľ zmluvu o účte a dohôd o
službách súvisiacich s účtom a vyzval k zaplateniu nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom
účte, pričom v uvedenom liste zosplatnil celú pohľadávku na sporožírovom účte dňom 04.02.2010. Dlžná
čiastka k tomuto dňu bola v sume 1.774,18 Kč, a skladala sa z čiastky nepovoleného debetného zostatku
vo výške 1.696,54 Kč, čiastky sankčného úroku za nepovoleného prečerpanie účtu vo výške 77,64 Kč.
Nepovolený debetný zostatok je úročený sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu vo výške

25%.

V ďalšom uviedol, že dňom zosplatnenia pohľadávky bola pohľadávka prevedená na evidenčný účet
pohľadávok a je evidovaná pod ID číslom XXXXXXXXXX. Zosplatnenie bolo prevedené v súlade s
bodom 16.8. c) VOP, podľa ktorého sa oznámenie o zosplatnení pohľadávky zasiela najneskôr v deň
jeho realizácie. Od tohto dátumu je teda v súlade s vyššie uvedenými ustanovenými Všeobecnými
obchodnými podmienkami požadovaný sankčný úrok za nepovolené prečerpanie účtu z celkovej čiastky
vo výške 25%. Žalovaný sa v zmluve zaviazal disponovať iba finančnými prostriedkami, ktoré má naúčte a udržiavať na účte dostatok prostriedkov na krytie všetkých svojich platieb v súvislosti s vedením
účtu a ďalších bankových poplatkov. Pre prípad, že by na účte nebol dostatok finančných prostriedkov
k uhradeniu bankových poplatkov je banka oprávnená prostriedky z účtu odpísať i pokiaľ by týmto

krokom došlo prekročeniu zostatku na účte do mínusu (nepovoleného debetu). Vzhľadom na to, že
žalovaný nemal na sporožírovom účte povolený debetný zostatok, ani mu nebol povolený kontokorent,
bol nepovolený debetný zostatok na účte odo dňa jeho vzniku úročený sankčným úrokom za nepovolené
prečerpanie účtu 25% podľa oznámenia Č. W. U..W.. o úrokových sadzbách pre nepovolený debetný
zostatok.

Na záver uviedol, že žalovaná čiastka je tvorená čiastkou istiny vo výške 1.696,54 Kč, čo predstavuje
čiastku, o ktorú bol účet prečerpaný, ďalej riadny úrok z bežného účtu vo výške 0 Kč od doby čerpania
úveru do doby splatnosti pohľadávky a sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu za dobu od
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktoré ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok ku dňu 01.04.2011 predstavujú 573,52 Kč. Žalobca ďalej požaduje ako príslušenstvo
žalovanej pohľadávky sankčný úrok za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 25% p.a. z čiastky istiny

1.696,54 Kč a to od dátumu 01.04.2011 do zaplatenia.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 29.03.2011, oznámením o postúpení pohľadávok, zmluvou o sporožírovom účte Osobný účet Č.
W. a poskytovaní súvisiacich produktov a služieb, výzvou k zaplateniu zo dňa 04.02.2010, výpisom zo

sporožírového účtu, výpoveďou žalovaného a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný uviedol, že predmetnú zmluvu o osobnom účte s predchodcom žalobcu uzavrel nakoľko v
tom čase pracoval v Českej republike, teda mal zamestnanie a na predmetný účet mu chodila výplata,
no potom sa doba, po ktorú mal byť zamestnaný, skrátila a pokiaľ sa dobre pamätá tak v decembri
2009 ukončil pracovný pomer. Následne odišiel z Českej republiky. Potom čo v decembri 2009 ukončil

pracovný pomer tak ešte niekedy v prvom štvrťroku 2010 navštívil pobočku Č. W., kde chcel predmetný
účet zrušiť, kde mu však povedali, že na tomto účte je dlh okolo 1.700 Kč a keď sa informoval, o čo sa
jedná, tak mu povedali, že je to suma za rôzne poplatky, ktoré tam narástli. On sám si je vedomý, že nikdy
do debetu nešiel, čiže nikdy by mu tam nevznikol nijaký dlh, ktorú sumu by on bol potom povinný vrátiť.
Peniaze z účtu vyberal kartou, vždy však len vyberal sumu, ktorá mu bola poukázaná zamestnávateľom,

teda len sumu, ktorú zarobil. Nikdy by si nedovolil ísť do debetu a podľa jeho vedomostí ani nebolo
možné, aby išiel do debetu, teda aby prečerpal viac peňazí ako mu v skutočnosti prišlo. Má zato, že
predmetnú sumu, ktorú si žalobca uplatňuje, tvoria len poplatky, tak ako mu to bolo povedané v banke.
Od tej doby ho potom už len kontaktoval nejaký pán, ktorý sa predstavil ako exekútor a informoval sa
na úhradu tejto sumy okolo 1.700 Kč. Vzhľadom na to, že od tejto doby už uplynulo veľa času, vznáša

námietku premlčania. V prípade ak by bol zaviazaný zaplatiť nejakú sumu tak ani v súčasnosti nie je
schopný zaplatiť ju naraz a preto by požiadal súd o splátky cca 20 eur mesačne.

Žalobca a žalovaný dňa 07.08.2009 uzavreli zmluvu o sporožírovom účte Osobný účet Č. W. a o
poskytovaní súvisiacich produktov a služieb (ďalej len zmluva), podľa ktorej sa Č. W. U..W.. ako banka
zaviazala zriadiť odo dňa 07.08.2009 žalovanému ako majiteľovi účtu osobný účet vedený v českých

korunách, prijímať na uvedený účet vklady a platby a uskutočňovať z neho výplaty a platby a poskytovať
súvisiace produkty a služby podľa Oznámenia klientom Č. W. U..W...

Podľa bodu 2 zmluvy, majiteľ účtu a banka sa dohodli, že peňažné prostriedky na účet budú úročené
ročnou úrokovou sadzbou pre bežný režim úročenia stanovenou a vyhlasovanou bankou pre tento typ
účtu v oznámení Č. W. U..W...V zmysle bodu 3 zmluvy, majiteľ účtu je povinný platiť banke ceny za služby a produkty poskytované
bankou podľa sadzobníka Č. W.K. U..W.., pre bankové obchody platného v deň uskutočnenia
spoplatňovaného úkonu.

Podľa bodu 5 a 7 zmluvy ostatné práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne
neupravených sa riadia platnými Všeobecnými obchodnými podmienkami Č. W. U..W.., ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a špecifikami platnými pre sporožírový účet Osobný účet Č. W.,
ktoré sú stanovené a oznámené v oznámení. Majiteľ účtu prehlásil, že je mu známi obsah Všeobecných
obchodných podmienok a oznámenia a bez výhrad s nimi súhlasil.

Výzvou zo dňa 04.02.2010 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil, že nakoľko žalovaného márne

opätovne upomínal na vyrovnanie nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pôvodný
veriteľ previedol dňa 04.02.2010 svoju pohľadávku na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených
debetných zostatkov, pričom dlžná čiastka vo výške 1.774,15 Kč pozostáva z čiastky nepovoleného
debetného zostatku vo výške 1.696,54 Kč a sankčných úrokov vo výške 77,64 Kč, a zároveň ho vyzval
na zaplatenie dlžnej čiastky.

Z výpisu zo sporožírového účtu žalovaného zo dňa 04.04.2011 vyplýva účtovný prevod pohľadávky
žalovaného vo výške 1.696,54 Kč.

Z predloženého výpisu úrokových sadzieb vyplýva, že pre nepovolený debetný zostatok a sporožírovom
účte- Osobný účet Č.A. W. bola stanovená úroková sadzba 25 % p.a.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.03.2011 Č. W. U..W.. ako postupca postúpil pohľadávku

voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

Oznámením o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo
výške 2.270,06 Kč žalobcovi ako postupníkovi. Zároveň požiadal o úhradu pohľadávky v lehote 14 dní
od doručenia výzvy.

V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 15 bod 1. písm. b) Nariadenia

Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať
za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté
ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu v
akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento
účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16 bod
1., 2. nariadenia ).

V zmysle citovaných ustanovení nariadenia je zrejmé, že v danej veci vzhľadom na bydlisko žalovaného

na území Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

Podľa čl. 28 Časové uplatnenie Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ) toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po
17. decembri 2009.

Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.6.1980 ( tzv. Rímsky

dohovor ) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.Podľa čl. 4 bod 1., 2. Dohovoru v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu
podľa článku 3, sa zmluva spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. S výhradou
ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde

má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase
uzatvorenia zmluvy.

Vzhľadom na citovaný čl. 28 nariadenia o rozhodnom práve sa tento uplatňuje na zmluvy uzavreté
po 17.12.2009, pričom v danej veci bola zmluva medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 07.08.2009,
preto súd v otázke rozhodného práva vychádzal z Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky.
Žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy obvyklý pobyt na území Českej republiky, kde aj pracoval, ako

to vyplýva z výpovede žalovaného, ktorý uvádza, že z Českej republiky odišiel po ukončení pracovného
pomeru v decembri 2009, preto má súd za to, že rozhodným právom, ktorým sa spravuje predmetný
zmluvný záväzok je právo Českej republiky.

Podľa § 708 Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o bežnom účte
sa zaväzuje banka zriadiť do určitej doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet

peňažné prostriedky, vyplácať z neho peňažné prostriedky, alebo z neho či na ňom uskutočňovať iné
platobné transakcie.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných tam uvedených
zmlúv) zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).

Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej
strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon

poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací
predpis.

Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku

z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby
stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza
kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.

Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu
zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych

predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského
zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách,zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak
je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom,
nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej

spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodního zákonníku právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodního zákonníku premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 100 Občanského zákoníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občanského zákoníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba

je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o osobnom účte, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na
žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občanského zákoníka a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v

tomto konaní.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom
sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z
tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Žalovaný je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrel zmluvu o bežnom účte, obsah
ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky režimy

a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy,
a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o bežnom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom.
V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a
ustanoveniami Občanskeho zákoníka.

Vprípadeduplicitnejprávnejúpravyrovnakýchinštitútovsúkromnéhoprávajedôvodnéaplikovaťprávnu

úpravuoobčianskychprávachaniepodnikateľsképrávo(porov.rozsudokNSSRvoveci5MCdo20/09).
Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 52 a
nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah,
a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa

5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci ( predmetom konania bol nárok na
zaplateniezozmluvyoúvereuzavretejmedziprávnympredchodcomžalobcu-Č.W.,U..W..ažalovanou
ako spotrebiteľkou ) uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa a že postavenie spotrebiteľa
nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o úvere,ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten
istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, keby išlo o úver medzi dvomi
nepodnikateľmi,alebodvomipodnikateľmi,resp.akbynešloospotrebiteľskúzmluvu.Trebapripomenúť,

že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva uplatneného v tomto konaní, preto bolo potrebné skúmať
začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v
zmysle § 101 Občanskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V prejednávanej sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovaného plnenia, dňom nasledujúcim po dni
zosplatnenia pohľadávky t. j. dňom 05.02.2010. Všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula preto
dňom 05.02.2013. Keďže žaloba bola doručená tunajšiemu súdu až dňa 29.01.2014, pričom žalovaný
vzniesol námietku premlčania a žalobcom uplatnený nárok bol uplatnený po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej lehoty, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle

ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.
Keďže žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak,
že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu