Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/84/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200649
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu: Q.. J.. K. V., V. J., B.
Č..XX, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. 1100303/1/10051-46536/2013/5081 zo dňa 28.02.2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 1100303/1/10051-46536/2013/5081 zo dňa 28.02.2013,

žalovaný ako orgán príslušný podľa zákona č.333/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákona
č. 479/2009 Z.z. a zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie správneho orgánu
vydaného v I. stupni - Daňového úradu Košice č. 9800305/5/3480436/2012 zo dňa 26.11.2012 vo veci
uloženej pokuty podľa § 35 ods. 1 písm.c/ zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len
„zákon o správe daní“), za zdaňovacie obdobie október 2001 vo výške 309,50 Eur.

Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v konkrétnom prípade bol sporný výklad ustanovenia §

24 ods.5 zákona o správe daní, najmä kvôli právnej úprave, týkajúcej sa zloženia kontrolnej skupiny pre
výkon daňovej kontroly pri zmene miestnej príslušnosti, najmä na skôr prezentovaný nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: II.ÚS 118/2008 zo dňa 10.12.2009.

Správca dane určil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie február až december 2001 daň podľa
pomôcok,očomvyhotovilprotokolzodňa4.9.2006,následnevydalplatobnývýmerč.709/230/36930/06/
Zim zo dňa 3.11.2006, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október

2001 vo výške 65.445,- Sk, t.j. 2.172,38 Eur. Rozdiel dane bol určený na základe pomôcok podľa § 29
ods. 6 zákona o správe daní. Platobný výmer o určení dane podľa pomôcok nadobudol právoplatnosť
dňa 28.12.2010 na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu č.I/223/20205-126055/2010/991545-r zo
dňa 13.12.2010. Vzhľadom na právoplatnosť tohto rozhodnutia vydal správca dane podľa § 35 ods.1
písm.c/ zákona o správe daní rozhodnutie o uložení pokuty v sume 309,50 Eur. Krajský súd v Košiciach
už preskúmal viaceré rozhodnutia FR SR a daňových úradov, ktorými bolo rozhodnutie o určení dane
podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001, jún 2001, november 2001, december 2001 a

rozhodnutia daňových orgánov zrušené. Na základe podaného odvolania Najvyšší súd SR svojimi
rozsudkami sp.zn.: 3Sžf/68/2011 zo dňa 23.2.2012, sp.zn.: 4Sžf/8/2012 zo dňa 26.6.2012, 8Sžf/46/2012
zodňa28.6.2012,sp.zn.:4Sžf/15/2012zodňa26.6.2012,rozsudkyKrajskéhosúduvKošiciachažaloby
o preskúmanie rozhodnutí o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február, jún, novembera december 2001 zamietol. Rozhodnutie odvolacieho orgánu č. I/223/20205-126055/2010/991545-r zo
dňa 13.12.2010, ktorým bol potvrdený platobný výmer o určenie dane podľa pomôcok za zdaňovacie
obdobie október 2001 je takisto predmetom súdneho preskúmavania vedeného na Krajskom súde v

Košiciach pod sp.zn. 7S/27/2011, toho času sa spis nachádza v odvolacom konaní na Najvyššom súde
SR.

Ústavný nález sp.zn.: II ÚS 159/2011-19 zo dňa 13.4.2011 odmietol sťažnosť žalobcu voči postupu
správcu dane ako zjavne neopodstatnenú. Uvedeným ústavným nálezom nebol spochybnený postup

správcu dane pri určení kontrolnej skupiny, naopak, vyjadril, že predmetný právny názor Najvyššieho
súdu nevykazuje nedostatky v zásade popierajúce účel a význam vykladaného a aplikovaného
relevantného zákonného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky postup
správcu dane pri určení dane podľa pomôcok za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia a na jeho podklade
vydané rozhodnutia, ako aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorý tento postup ako vecne správny
potvrdil, nehodnotil ako postup, ktorý by bol v rozpore so zákonom. Skutkové a právne okolnosti, ktoré

boli predmetom preskúmavania aj za iné zdaňovacie obdobie roku 2001 sú totožné ako za zdaňovacie
obdobie október 2001. Platobný výmer o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie október
2001 je právoplatný a správca dane na jeho podklade vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie o uložení
pokuty za uvedené zdaňovacie obdobie.

Nestotožnil sa tiež s námietkou daňového subjektu v otázke tvrdenia, že Daňový úrad Košice, ako aj
žalovaný úmyselne a vedome tvrdia nepravdy, že zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok
boli dodržané, pretože uvádzajú úmyselne iba to, že správca dane postupoval v súlade so zákonom,
úmyselne a vedome neoddeľujú jednotlivé časové obdobia, t.j. kto určil daň podľa pomôcok, kto vyrubil
daň. Daňový subjekt pri odvolacích námietkach, ktoré sa vzťahujú na uloženú pokutu, sa spätne vracia

k skutkovému stavu, t.j. k určeniu dane podľa pomôcok. Vzhľadom na to, že tieto rozhodnutia o určení
dane podľa pomôcok boli právoplatne skončené, v ďalších odvolacích konaniach sa žalobca už nemôže
domáhať vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí vydaných podľa ust. § 29 ods.6 zákona o správe
daní. Neobstojí tiež tvrdenie, že zamestnanci správcu dane vyhotovili protokol zamestnancami, ktorí
boli v tom čase miestne nepríslušní. Z uvedeného daňový subjekt odvodzuje všetky úkony správcu

dane za nezákonné. Po celom procese od začatia daňovej kontroly až po určenie danie podľa pomôcok
vo vzťahu k daňovému subjektu formálne konal v tom čase miestne príslušný daňový úrad daňového
subjektu a to Daňový úrad Košice V. Táto otázka vo všetkých súdnych konaniach nikdy nebola sporná.
Správca dane v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty uviedol, že Daňový úrad Košice V. vykonal
u daňového subjektu proces určenia dane podľa pomôcok, toto tvrdenie zodpovedá všetkým vydaným

písomnostiam, ktoré boli daňovému subjektu v súvislosti s procesom určenia dane podľa pomôcok
doručované. Všetky písomnosti boli vydané v mene Daňového úradu Košice V., čo bolo v súlade v tom
čase s platným zákonom zákona o správe daní, teda aj protokol o určení dane podľa pomôcok bol
vyhotovený v mene Daňového úradu Košice V. Fakt, že protokol fyzicky vyhotovili zamestnanci, ktorí
boli predelení na výkon štátnej služby na Daňovom úrade Prešov I., toto takisto nikdy nebolo sporné a

vzhľadom na závery obsiahnuté v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR, zloženie kontrolnej skupiny nemá
vplyv na zákonnosť postupu pri určení dane podľa pomôcok, a tým ani na zákonnosť následne vydaných
rozhodnutí. V novom rozhodnutí žalovaný ozrejmil pochybnosti aj námietky týkajúcej sa zrušeného
rozhodnutia I/223/7524-4598/2010/992517-r zo dňa 16.4.2010.

Žalovaný sa vyjadril k podanej žalobe dňa 24.3.2014. V dôvodoch tohto vyjadrenia sa nachádza
obsahová časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s odkazom na ústavné nálezy Ústavného súdu
SR I.ÚS 192/08-27 zo dňa 4.6.2008, č.III.ÚS 386/08-24 zo dňa 25.11.2008, č.II.ÚS 137/2010-28 zo
dňa 24.3.2010 a č.II.ÚS 159/2011-19 zo dňa 13.4.2011. Ústavná sťažnosť žalobcu bola uznesením
Ústavného súdu SR č.II.ÚS 159/2011 zo dňa 13.4.2011 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu dňa 15.5.2013. Medzi žalobné dôvody uviedol:

- podľa ust. § 250j ods.2 písm.a/ O.s.p., rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

- v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.- poukázal na ústavný nález II.ÚS 118/2008 zo dňa 10.12.2009.

Všetky ostatné námietky žalobcu spočívali v porušení jeho práv podľa čl. 46 ods.1 a 2 Ústavy SR,

zastávajúc názor, že postup správcu dane bol nezákonný, vzhľadom na judikáty Najvyššieho súdu SR,
na základe ktorých rozhodnutia vydané v správnom konaní, ktoré sú výsledkom daňovej kontroly, ktorá
už bola vykonaná v rozpore so zákonom, nemôžu byť považované za zákonné.

Súd podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. zamietol žalobu ako neopodstatnenú s poukazom na ust. § 250j

ods.1 O.s.p..

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Žalobca v podanej žalobe opisuje 3 žalobné dôvody všeobecne, ku ktorým bližšiu špecifikáciu neuviedol.
Uviedol iba, že správca dane porušil ust. § 24 ods.5 zákona o správe daní, čím boli porušené práva
žalobcu v daňovej kontrole, poukazujúc na ústavný nález II.ÚS 118/2008 zo dňa 10.12.2009.

Žalobca odvolávajúc sa na obsah vyššie uvedeného nálezu ústavného súdu vidí porušenie zákona v

nezákonnom obídení ust. § 3 a § 4 zákona o správe daní a poplatkov pri kreovaní kontrolnej skupiny
zameranej na preverenie alebo zistenie daňovej povinnosti žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie
október 2001.

Neskorším nálezom Ústavného súdu SR II.ÚS 159/2011 zo dňa 13.4.2011 bola odmietnutá ústavná

sťažnosť žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 5Sžo/101/2010 zo dňa 26.10.2010.

Súd k uvedenej námietke uvádza, že problematika výkladu ust. § 24 ods.5 zákona o správe daní už bola
prekonaná v judikatúre súdov a neskorším ústavným nálezom a samotnou novelou z.č. 511/1992 Zb.

Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd konštatuje, že žalobná námietka
žalobcu, ktorá sa týkala výkonu daňovej kontroly zamestnancami nepríslušného správcu dane, nebola
za opodstatnenú.

Súd v tomto konaní, s prihliadnutím na rozsudok NS SR č.sp.: 2Sžf 15/2012 zo dňa 27.2.2013 považoval

žalobnú námietku za bezpredmetnú.

Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v
rozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe(ďalejlen„vmedziachžaloby“)dospelkzáveru,žerozhodnutie
apostupsprávnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažaloba

zamieta.

Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.