Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202154
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513202154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu J. D., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX, pr. zast. JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom, AK, Levočská
1, Stará Ľubovňa proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31
690 904, pr. zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, AK, Boženy Němcovej 22, Košice v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/2787/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaný Arbitrážnym
súdom Košice.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 205,67 eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. Vladimíra Dlugolinského, advokáta, vedený vo Y., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX v

lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 2.5.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský
rozsudok sp.zn. 2C/2787/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaný Arbitrážnym súdom Košice. Svoj návrh
odôvodnil tým, Arbitrážny súd Košice nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku a
predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, v rozpore
s Občianskym zákonníkom a v rozpore so smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, rozhodcovský
súd neuplatnil na daný prípad právne predpisy vzťahujúce sa na túto problematiku a nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré vzhľadom na uvedené je nezákonné. Dňa 15.4.2013 mu bol doručený

predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému do 5 dní
od doručenia istinu vo výške 157,41 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur, alebo
aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, pričom podmienkou
prihliadania na odpor žalobcu bolo zaplatenie poplatku za podanie odporu vo výške 72 eur. Zrušenia
rozhodcovského rozsudku sa domáha z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z., t.j.
preto, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozhodcovská
zmluva od ktorej Arbitrážny súd Košice odvodzoval svoju právomoc na prejednanie návrhu žalovaného

na začatie konania zo dňa 2.1.2012 proti žalobcovi je neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, pretože žalobca rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú podmienku a neprijateľná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná. Keďže medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani
nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

Žalobca uzavrel zo žalovaným dňa 2.4.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej iba „poistná
zmluva“) súčasťou ktorej boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie Prvej česko-

slovenskej poisťovne Rapid, a.s., (ďalej iba „VPP“). Uzavretá poistná zmluva má charakterspotrebiteľskej zmluvy, pričom ide o štandardnú formulárovú zmluvu (typovú, adhéznu). Žalobca
uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalovaný
pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. V zmysle

znenia poistnej zmluvy sú jej súčasťou aj VPP, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti
VPP. Pri podpise zmluvy žalobca nemohol ani len tušiť, k čomu všetkému sa zaväzuje v poistných
podmienkach, ktoré tvorí 12 strán husto a drobno písaného textu, ktorý nemohol nijak ovplyvniť.
Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 217/2012 zo
dňa 21.3.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak

má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle
oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

Podľa žalobcu rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže z poistnej zmluvy je zrejmé,
že jej súčasťou majú byť VPP, tak rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom zmluvy, v deň

podpisuzmluvyanieindividuálnetak,akosauvádzavrozhodcovskomrozsudku.Natejtoskutočnostinič
nezmení ani to, že žalobca v deň podpisu zmluvy podpísal aj osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce
na tú istú rozhodcovskú doložku. Žalobca poukázal na skutočnosť, že uvedený názor judikoval už aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, tiež v uznesení
Krajského súdu Prešov 20 CoE 24/2011 zo dňa 31.5.2011.

Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) neprijateľnou
podmienkou a teda je aj neplatnou podmienkou zmluvy.

Žalobca poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora (ES) sp. zn. C-168/05 zo dňa 27.4.2006 vo veci Elisa
María Mostaza Carlo c/a Centro Móvil Milenium.

Napokon žalobca taktiež uviedol, že odporcom uplatnený nárok podľa čl. XVII bodu 7a VPP v žalobe
doručenej Arbitrážnemu súdu Košice je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k ) OZ s
poukazom na dĺžku poistného vzťahu a výšku požadovaného nároku. Žalobca toto zmluvné dojednanie
považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi
predpismi, a preto je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa § 40 ods. 1 písm. j) zák.

č. 244/2002 Z.z.

Podľa názoru žalobcu si mal žalovaný nárok podľa čl. XVII bodu 7a VPP uplatniť a vysporiadať pri
ukončení poistnej zmluvy, čo sa však nestalo a žalovaný si tento nárok u žalobcu nikdy neuplatnil, ani
ho nevyzval na plnenie tohto nároku, neurčil jeho výpočet, ale ho hneď žaloval na rozhodcovskom súde.
Navyše výpočet tohto nároku žalovaného nevyplýva ani z návrhu na začatie konania doručeného spolu

s rozhodcovským rozsudkom.

K zrušeniu poistenia došlo pre neplatenie ku dňu 3.7.2008, o čom svedčí aj avízo na zúčtovanie a
prípadnú úhradu finančného zostatku na PZ zrušenej pre neplatenie, pričom v tomto oznámení je aj
definitívny finančný zostatok na PZ ku dňu zrušenia poistenia, v ktorom sa neuvádza, že by žalobca mal
platiť žalovanému nárok podľa čl. XVII bodu 7a VPP.

Žalobca súčasne žiadal, aby súd v súlade s ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný vo svojom vyjadrení v prvom rade vyslovil názor, že konanie o zrušenie rozhodcovského
konania nie je spotrebiteľským sporom a konanie podlieha poplatkovej povinnosti zo strany žalobcu.

Konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa O.s.p.) je potrebné odlíšiť od
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné konanie podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z.z.). V
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecnému súdu neprislúcha hodnotiť predmet sporu
v merite veci, ani svojou činnosťou nahrádzať alebo hodnotiť dokazovanie vykonané rozhodcovskýmsúdom, ale mal by iba preskúmavať zákonnosť postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a
dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.

Uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a na základe podkladov

predložených žalovaným ako navrhovateľom v rozhodcovskom konaní (obdobne ako v konaní pred
všeobecným súdom pri vydávaní platobného rozkazu). Namietal, že žalobca v žalobe nešpecifikoval,
či žalobca podal voči rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok a kedy sa tak stalo. Uviedol, že
nedošlokodňatiuprávanaprístupkrozhodcovskémusúdu,keďžežalobcamoholprotirozhodcovskému
rozsudku podať odpor, čím by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku vydaného v skrátenom konaní

a vo veci by prebiehalo ďalšie konanie za účasti oboch účastníkov sporu. Skutočnosť, či bol podaný
odporprotirozhodcovskémurozsudkupovažujezaprávnevýznamnú,pretoževprípadepodaniaodporu
žalobcom je prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným daná zo zákona
a všeobecný súd by nemal založenú príslušnosť v takomto spore konať a rozhodovať pre nedostatok
podmienky konania. Preto vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1 a 3 O.s.p. s návrhom na zastavenie
konania alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý začal konať

ako prvý v danom spore.

Žalovaný uviedol, že je nesporné, že dňa 2.4.2008 uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXXsdohodnutoudoboupoisteniavtrvaníod3.4.2008do3.4.2013,súčasťouktorejboliVPP
z 21.5.2007 a osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, ktoré boli podpísané žalobcom dňa 2.4.2008 a
ktorých súčasťou bola aj rozhodcovská doložka.

Žalovaný poukázal na mylnú predstavu žalobcu, že rozhodcovská doložka sa nachádza v čl. XV. VPP
s názvom „Rozhodcovské konanie“. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v Osobitných zmluvných
dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve, ktoré sú zaradené až v samom závere za znením VPP.
Namietal, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, bola osobitne a výrazne oddelená od
ostatného textu VPP, a to práve z dôvodu, aby bola zrejmá aj žalobcovi ako účastníkovi zmluvného

vzťahu, aby si ju všimol a venoval jej náležitú pozornosť, pričom mal možnosť sa rozhodnúť, či ju
podpíše alebo nie, pričom poistný vzťah by ostal v ostatnom nedotknutý, aj ak by žalobca osobitné
zmluvné dojednania nepodpísal. Žalovaný považuje predmetnú rozhodcovskú doložku za platnú, a
to aj s poukazom na rozhodnutie napr. Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10CoE/51/2011. Uviedol
tiež, že rozhodcovská zmluva bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobcovi tretím subjektom -

viazaným finančným agentom, ktorým bol v danom prípade pán R. L., a preto považuje žalovaný za
nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobcom ako s informovaným spotrebiteľom.
Žalovaný tiež predložil záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX
zodňa2.4.2008,ktorýmpreukazujeinformovanosťavedomosťžalobcuovšetkýchpodmienkachvzťahu
vrátane rozhodcovskej doložky. Žalovaný ďalej poukázal, že aj u žalobcu ako spotrebiteľa je nutné

vyžadovať primeranú a obvyklú mieru zodpovednosti za svoje právnej jednanie, t.j. i za uzatváranie
zmlúv a za preberanie svojich záväzkov.

Žalovaný poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov, kde odvolacie súdy v skutkovo obdobnej právnej
veci v rámci vykonávacieho konania posúdili doložku oprávneného za nepochybne individuálne
dojednanú.

Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že po ukončení poistného vzťahu sa žalobca podrobil
rozhodcovskému konaniu pred Arbitrážnym súdom Košice v konaní vedenom pod č.k. 3C/397/2009,
ktoréhovýsledkombolprávoplatnýrozhodcovskýrozsudokzodňa8.3.2010obsahujúcivýrokozaplatení
dlžného poistného vo výške 34,32 eur s úrokmi z omeškania počnúc dňom 3.7.2008 a v tomto konaní
žalobca nespochybňoval identickú rozhodcovskú doložku a podrobil sa rozhodcovskému konaniu bez

výhrad.

Na základe neplatenia dojednaného poistného došlo k zániku poistenia dňom 3.7.2008 s nedoplatkom
poistného vo výške 1 034,-Sk (34,32 eur). Žalovaný považuje skutočnosť k zániku poistného vzťahu s
bilanciou poistného za nespornú.

Dňa 2.1.2012 podal žalovaný na Arbitrážny súd Košice návrh proti žalobcovi na vymoženie pohľadávky

podľa časti XVII ods. 7a VPP z 21.5.2007, pričom pohľadávku vyčíslil vo výške 157,41 eur, ktorá
zodpovedala nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Predmetom konania teda
nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatilsprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej zmluvy, a to v súlade s čl. XVII. bod 7a) VPP po
zánikupoistnéhovzťahunažiadosťžalobcu.Existenciupohľadávkyuplatnenejvrozhodcovskomkonaní
neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné

písomné alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu. Príslušné ustanovenie VPP totiž
presne vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky bol žalobca ako klient
upovedomený finančným agentom (vychádzajúc z podpísaného záznamu o požiadavkách a potrebách
klienta). Pri zániku poistenia poisťovňa zaslala poistníkovi oznámenie o zániku poistenia obsahujúce
bilanciu poistenia. Keďže predmetom rozhodcovského konania nebola pohľadávka, ktorej právnym

dôvodom bolo zaplatené poistné, ale samostatná pohľadávka odlišná od poistného a s poistným nijako
nesúvisiaca, oznámenie o zániku poistenia neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke.
Oznámenie o bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať aj zánik od
poistného odlišnej pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a VPP. S poukazom na označené skutočnosti
žalovaný navrhol, aby súd v prípade nesplnenia podmienok pre vedenie súdneho konania konanie
zastavil alebo žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi uložil nahradiť žalovanému trovy konania.

K rozhodcovskému súdu žalovaný poznamenal, že Arbitrážny súd v Košiciach je stálym rozhodcovským
súdom, ktorý je nezávislý od žalovaného a žalovaný nemá ani nemal zriadený rozhodcovský súd na
prejednávanie sporov v rozhodcovskom konaní.

Pojednávania dňa 25.3.2014 sa nezúčastnil žalovaný, ktorého neprítomnosť ospravedlnil právny
zástupca žalovaného bez uvedenia dôvodu. Súd preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v

neprítomnosti žalovaného.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného trvali na svojich stanoviskách
uvedených vo svojich písomných vyjadreniach.

Právny zástupca žalobcu nad rámec dôvodov uvedených v žalobe uviedol, že rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je bez ďalšieho zo zákona neplatná. Taktiež poukázal na
to, že z rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou VPP nie je možné zistiť, ktorému rozhodcovskému
súdu je adresovaná. Rozhodcovský súd by mal byť podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými poisťovňou - žalovaným, pokiaľ by sám žalovaný nepoveril osobitnú
právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ

by sám žalovaný nezriadil stály rozhodcovský súd. Keďže objektívne nie je možné zistiť, na akom
rozhodcovskom súde je možné si uplatniť nároky, spôsobuje rozhodcovská doložka nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, hlavne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

K námietke žalovaného, že žalobca sa už raz podrobil rozhodcovskému konaniu, uviedol, že žalobca
nemal vedomosť o rozhodcovskom konaní, bol si len vedomý dlhu na poistnom, preto uhradil dlžnú

sumu. Nevedel, že to rozhodol rozhodcovský súd alebo si myslel, že keď všeobecný súd rozhodol v
neprospech neho, tak sa ho dotýkala exekúcia, preto sa v tejto veci podrobil rozhodnutiu, ale žalobca
si stále myslel, že rozhodol všeobecný súd.

Žalobca sa pripojil k vyjadreniu právneho zástupcu a uviedol, že on nevedel, čo je to rozhodcovský súd.
V čase, keď sa uzatvárala poistná zmluva, mu to však nikto nevysvetlil.

Právny zástupca žalovaného k údajnej nevedomosti žalobcu uviedol, že tieto tvrdenia sú zavádzajúce,
nakoľko poistnú zmluvu uzavrel, čo je nesporné a prestal ju platiť. Na základe toho bola zmluva
zrušená. V roku 2010 obdržal rozhodcovský rozsudok, ktorý akceptoval a vyplatil v ňom uvedenú
sumu. Tvrdenie, že nemá absolútne žiadnu vedomosť a nevie, čo je to rozhodcovské konanie, je
prinajmenšom zavádzajúce. ďalej uviedol, že žalobca iba všeobecne tvrdí, že rozhodcovská doložka

je nekalé dojednanie, avšak poistná zmluva vo svojom osobitnom ujednaní jasne, gramaticky, logicky,
vyjadruje, že sa nejedná o súčasť všeobecných poistných podmienok alebo súčasť čohokoľvek iného,
teda poistnej zmluvy, ale má osobitnú identitu. Žalobca podpísal poistnú zmluvu a o tom ešte urobil 3deklaratórne podpisy. Prvý na zdravotnom dotazníku osvedčujúci údaj o zdravotnom stave, VPP,
pod to sa podpísal len, že ich prevzal a následne podpísal osobitné zmluvné dojednanie. Až po platnom
uzavretí poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania osobitných zmluvných dojednaní, ktorých

obsahom je rozhodcovská doložka, ktorú uzatváral so sprostredkovateľom poistenia, o čom svedčí aj
záznam o požiadavkách, potrebách klienta, kde deklarovali všetky okolnosti poistnej zmluvy a boli mu
jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlené sprostredkovateľom poistenia. Žalovaný na podporu
svojich tvrdení predložil súdu nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 499/2012 a tak isto sp.zn. II.
ÚS382/2013, v ktorom bolo pribraté na ďalšie konanie aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky 6 Cdo 1/2012, z ktorého čerpá pri svojich podkladoch aj navrhovateľ. Taktiež predložil
preklad zhrnutia prípadu C 478/99 Komisie európskych spoločenstiev proti Švédskemu kráľovstvu,
ktoré deklaruje, že nekalé podmienky sú určené v zozname Smernice 93/13 a je účelové, aby súd
nekalé podmienky pri rozhodovaní podrobil testu primeranosti, ktorá je nekalá a ktorá podmienka nie
je individuálne dojednaná. Podľa 19. usmernenia cit. smernice poistné zmluvy sú vedené v osobitnom
režime, kde je poistnomatematický výpočet poistného, takže v tomto prípade pri uzatváraní poistných

zmlúv nemôže isť o neprijateľnú alebo nekalú podmienku.

Právny zástupca žalobcu doložil rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co 193/2013 a
rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp.zn. 16C 439/2012. Súčasne uviedol, že žalovaný doposiaľ
nepreukázala, že by rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, pričom poukázal na ust. § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Ani z
predloženého záznamu nemožno vyvodiť záver, že by bol žalobca poučený o rozhodcovskej doložke a
možnosti voľby ju prijať alebo neprijať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámil sa
s obsahom žaloby zo dňa 30.4.2013, vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.6.2013, listinných dôkazov,

najmä poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.4.2008, Všeobecných poistných podmienok
pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (21-05-07), Osobitných
zmluvnýchdojednaníč.01/2007,ZáznamomopožiadavkáchapotrebáchklientakPZč.XXXXXXXXXX,
kópie spisu Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/2787/2012, rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu v
Košiciach a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho v návrhu opísal žalobca.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý

rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase podpísania poistnej zmluvy
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou (toto ustanovenie bolo prevzaté do OZ s účinnosťou od 1.1.2008).

Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie

sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovaním poriadkom.

Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude

rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý,
spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí
byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní

na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút
i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa& § 12 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z. uverejneného v Obchodnom vestníku.

Podľa bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú
obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek

sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti VPP, pričom toto ustanovenie zmluvné
strany chápu ako rozhodcovskú doložku.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, kde žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní poistenia vystupoval v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že poistná zmluvauzavretámedziúčastníkmikonaniamácharakterspotrebiteľskejzmluvyatátomusíspĺňaťajpožiadavky
upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Vo VPP bola okrem iného upravená aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd

rozhodoval a ktorej platnosť žalobca namieta. Okrem podpisu žalobcu na konci VPP podpísal žalobca
aj osobitné zmluvné dojednania, v ktorých v bode 2 je vopred naformulovaný súhlas zmluvných strán s
riešením sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle časti XV. VPP.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom, rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv

spotrebiteľov je plne opodstatnená. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležite naplánovať, sú odôvodnené.

Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä

v § 53 ods. 4 OZ) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni,
aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej
podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona, prípadne aj na inú podmienku, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v
intenzite upravenej v cit. § 53 ods. 1 OZ. Smernica 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava

niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných
zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Rozhodcovskú doložku upravenú v znení, ako je uvedené vyššie, súd považuje za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov:

Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP a to v ich XV. Časti - Rozhodcovské konanie, pričom v
súladesustanovením§788ods.3Obč.zákonníkavšeobecnépodmienkypoistenia(poistnépodmienky)
tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia poistné podmienky sú záväzne a sú obligátornou
súčasťou poistnej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť

rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na
rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal
žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od
prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského

súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút
rozhodcovského súdu. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu je podľa názoru
súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako
dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, teda bola by tu veľká pochybnosť o objektívnosti
takéhoto súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver,

ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane
zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na
druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľarozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej
doložky nevie, ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom

dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda
nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade
by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť cieľ sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda
zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť

podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou takisto ním použitou, že rozhodcovský súd,
ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.

Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by
mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací
poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je právne významný
pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie uvedených dôvodov),

súd ho na dokreslenie uvádza.

Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale
tieto je možné považovať za doručené, aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote,
pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania
žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66 500 eur,

pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť aj tzv. náhradným doručením, teda o tomto
sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie
sporu, ak predmet konania presahuje 300 eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho
poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku
bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne, ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku

právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka
poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške
36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že
za podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkou
prihliadania na odpor. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským

súdom dosahujú sumu 276 eur.

Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy,oslobodenýodsúdnychpoplatkovvzmysle§4ods.2písm.za)zákonač.71/1992Zb.osúdnych
poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá rozhodnutie v
skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia, teda považovať

žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej lehote. odpor proti
platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu (ide o ochranu 2.
strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že
voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného rozkazu, sa tento ruší bez toho,
aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by predmetom konania pred všeobecným

súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada trov úspešnému účastníkovi by činila
necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci vo výške 48,46 eur bez DPH).

Takýto postup rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov tiež značne sťažuje
postaveniespotrebiteľa, ak by rozhodcovskúdoložku súd považovalzaprijateľnú(čoužvzhľadomna

vyššieuvedenénepovažuje).Ajtentopostupzvolenéhorozhodcovskéhosúdunasvedčujetomu,čobolo
skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovské konanie, ktoré by bolo založené
skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke, musí v prípade spotrebiteľských zmlúv
a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa
Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacich predpisov (napr. oslobodenie od súdnych poplatkov a

pod.).Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
osobitne dojednaná, preto je platná. Z celého znenia uvedenej námietky vyplýva, že žalovaný poukazuje
a vychádza zo znenia § 53 ods. 1 OZ účinného od 1.1.2008, ktoré upravuje, že nejde o neprijateľnú

podmienku, ak je individuálne dojednaná.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobcovi predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým žalovaný sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly
neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zák.

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Je potrebné prihliadať aj na znenie § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. I po zohľadnení tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že
rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého

znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej
doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohol žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP, sú písané malým, husto písaným textom, ktoré
sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobca si mohol vybrať, či osobitné dojednania podpíše. Na
konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej zmluve

a následne sú uvedené dva väčšie rámčeky, jeden na podpis pre klienta a jeden pre zamestnanca
poisťovňu, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje
dojem, že ten hlavný, či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže
až za týmto nasledujú rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne ako
mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že žalobca v dobrej

viere a na základe pokynov podpísal všetky dokumenty predložené sprostredkovateľom poistnej zmluvy,
pričom nebol skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje.

Súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom
Smernice Rady 93/13/EHS (na ktoré poukazoval aj právny zástupca žalovanej) o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhovaná vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (č. 3 ods. 2). V tomto prípade bola rozhodcovská
doložka navrhnutá dodávateľom vopred na predpísanom tlačive, o čom svedčí aj to, že jedinými údajmi,
ktoré boli do všeobecných obchodných podmienok dopisované rukou, boli údaje o osobe poistníka,
osobe konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a miesto podpisu zmluvy.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo
individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy,
neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o docielenie stavu,
ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“,

článok 5 a násl.

K tomu súd poukazuje na znenie predmetnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého je dôvodom jej
uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania“. Takéto znenie vytvára pre spotrebiteľa klamlivý
dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym konaním len samé výhody a že je v
záujme samotného spotrebiteľa. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že v rozhodcovskom konaní mu

(ako žalovanému) nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie procesných práv na obranu proti
uplatnenému nároku, ako mu poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom. Rozdiely
medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom už boli popísané vyššie.Na uvedené skutočnosti súd poukázal na zdôraznenie toho, že podľa znenia rozhodcovskej doložky
je dôvodom jej uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť“, avšak v konečnom dôsledku je účelom
rozhodcovského konania zjednodušenie prístupu dodávateľa k rýchlemu vydaniu exekučného titulu na

úkor spotrebiteľa eliminovaním jeho práva brániť sa proti uplatňovanému nároku, pričom spotrebiteľ o
týchto skutočnostiach (vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky) nemohol mať vedomosť.

Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno
vyvodiť záver, že z neho vyplýva, že by žalobca bol poučený o rozhodcovskej doložke a jej prípadných
následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím
poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je

možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de
facto povinnosť).

Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcej sa právomoci súdu na konanie v zmysle § 106 ods. 1,
resp. ods. 3 O.s.p., k tejto súd poznamenáva, že z rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalobca odpor
proti rozhodcovskému rozsudku nepodal, teda rozhodcovský súd nemá o čom rozhodovať v riadnom

konaní, pričom v danom prípade nejde o situáciu, že sa rieši vec sama a súd zistí, že by mal spor
rozhodovať rozhodcovský súd (ako to upravuje § 106 ods. 1 O.s.p.), resp. že vo veci samej už začal
konať rozhodcovský súd, ale ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré má stále
právomoc všeobecný súd.

Žalovaný taktiež napokon namietal, že žalobca sa už jednému rozhodcovskému rozsudku podrobil a

vtedy nenamietal neplatnosť rozhodcovskej doložky. K tejto námietke súd uvádza, že pre toto konanie
je irelevantné, že na základe podpísanej rozhodcovskej doložky už niekedy prebiehalo rozhodcovské
konanie, nakoľko žalobca mohol z rôznych dôvodov akceptovať rozhodnutie rozhodcovského súdu
alebo iba z rôznych dôvodov nevyužil svoje právo napadnúť rozhodcovský rozsudok (napr. nestihol
lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku). V tomto konaní je však predmetom

skúmaniarozhodcovskádoložka,ktorúsažalobcarozhodolnapadnúťzdôvodujejneplatnéhouzavretia.
Akceptovanie predchádzajúceho rozhodnutia rozhodcovského súdu nenasvedčuje skutočnosti, že
rozhodcovská doložka bola individuálne a platne dojednaná.

Súdu je známe z úradnej činnosti, že vo väčšine prípadov súdy v exekučných konaniach, kde ako
oprávnený vystupuje žalovaný a žiada vymáhať dlžnú sumu na základe rozhodcovského rozsudku

vydaného na základe rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s tou, ktorú súd posudzoval v tomto
prípade, poskytujú ochranu povinným, ktorí v pôvodnom konaní boli v pozícii spotrebiteľa, a to z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mnohé z týchto rozhodnutí boli potvrdené aj odvolacími súdmi a aj
NS SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť

rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu. Rozhodcovský súd preto nemohol
rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného ako neúspešného
účastníka nahradiť žalobcovi trovy konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia

žalobcu vo výške 205,67 eur, ktoré predstavuje I. odmena za 3 úkony právnych služieb - 2 x 60,07 eur za
úkony vykonané v roku 2013 a 1 x 61,87 eur za úkon právnej služby vykonaný v roku 2014, a to za úkony
1. príprava a prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 11 ods. 1 v spojení s § 14
ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013), 2. spísanie a podanie žaloby 30.4.2013
(§ 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013), 3. účasť

na pojednávaní dňa 25.3.2014 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
II. náhrada paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 2 x 7,81 eur k úkonom
právnej služby vykonaným v roku 2013 a 1 x 8,04 eur k úkonu vykonanému v roku 2014.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15

dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje.

1.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.