Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200443
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: H.. W. B., W.
záhrady 1, O., zastúpený: AK MS s.r.o., Galandova 3, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Miloslav
Šimkovič, konateľ a advokát, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky,Lamačskácesta8,Bratislava,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.A/2013/993/
PLJ zo dňa 04.02.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
A/2013/993/PLJzodňa04.02.2013,ktorýmžalovanýzmenilodvolanímnapadnutérozhodnutieMestskej
časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 2963/2012/8/KOP zo dňa 20.11.2012 tak, že znížil výšku uloženej
pokuty z pôvodných 5 000 eur na 2 500 eur. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný
úrad rozhodnutím č. SÚ/CS 2963/2012/8/KOP zo dňa 20.11.2012 (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) uznala žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm.
b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej aj len „stavebný zákon“), za čo mu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o priestupkoch“) uložila pokutu vo
výške 5 000 eur.

Žalobca žiadal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie.

Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, pričom
poukázal na ich rozpor s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku. V tejto súvislosti citoval judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je rozhodnutie, v ktorom sa odvolací orgán
nevysporiadal so všetkými námietkami a tvrdeniami žalobcu nepreskúmateľné z hľadiska nedostatku
dôvodov. Mal za to, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci z výkonu štátnych stavebných dohľadov zo dňa 06.10.2011 a 28.10.2011 a námietkou
sústavného porušovania zásady súčinnosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 správneho poriadku. Podľa

žalobcu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedalo odpovede na právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s vecou. Zdôraznil, že žalovaný sa nevyjadril k tvrdeniam uvedeným v odvolaní a ani
neuviedol, z akého dôvodu ich považuje za neopodstatnené. Nakoľko nie je zrejmé, akými úvahami sažalovaný riadil, je napadnuté rozhodnutie vydané spôsobom porušujúcim ústavou garantované právo
na spravodlivý proces, čiže arbitrárne.

Žalobca označil rozhodnutie žalovaného za vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci, nakoľko žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia trikrát konštatoval, že: „stavebný úrad
postupoval v konaní v súlade so zákonom a rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu veci.“ Napadnuté rozhodnutia podľa žalobcu odvodzovali zistený skutkový stav veci od
úkonov, ktoré nazvali „výkon štátnych stavebných dohľadov“, ktoré neboli urobené v súlade so zákonom.

Ich výkonu predchádzalo podanie žalobcu zo dňa 27.05.2011, ktorým príslušnému stavebnému úradu
doručilohláseniedrobnejstavby.Podľažalobcumalstavebnýúradreagovaťoznámením,ženauvedené
práce nie je potrebné ohlásenie, pričom táto listina mu nikdy nebola doručená. Podľa vyjadrenia
stavebného úradu sa mal dňa 06.10.2011 uskutočniť výkon štátneho stavebného dohľadu, pričom
v zázname bolo skonštatované zrealizovanie neidentifikovanej stavby nad rámec ohlásenia zo dňa
27.05.2011 na predmetnom pozemku. Žalobca zdôraznil, že v zázname chýbajú skutkové vyjadrenia,

na základe ktorých žalovaný dospel k záveru, že sa zo strany žalobcu niečo uskutočňuje nad rámec,
pričom nejasný termín „neidentifikovateľná stavba“ poukazuje na skutočnosť, že stavebný úrad nemal
o tejto veci žiaden poznatok. Z predmetného výkonu štátneho stavebného dohľadu nie je vyhotovený
žiaden obrazový záznam, a preto ho žalobca spochybnil ako dôkaz.

Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že nemohol ani nemôže uskutočňovať novú stavbu na pozemku, ktorý je zastavaný. Z toho dôvodu je
podľa neho tvrdenie žalovaného o tom, že sa dopustil priestupku tým, že začal stavať novú stavbu,
nesprávne. Mal za to, že jeho podanie označené ako „Ohlásenie jednoduchej stavby“, bolo podľa jeho
obsahu žiadosťou o stavebné povolenie.

Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Zotrval na svojom doterajšom právnom
názore uvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nakoľko mal za to, že bolo dostatočne
odôvodnené. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vzhľadom na pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na zásadu uplatnenú v § 3 ods. 5 správneho poriadku,

neprimeranevysokú,apretojuznížil.Pokiaľideonámietkyžalobcuuvedenévodvolaní,poznamenal,že
sa k nim nevyjadroval vzhľadom na to, že nesúviseli s predmetným konaním o priestupku. Skutočnosť,
že žalobca považoval ohlásenie za žiadosť o stavebné povolenie, podľa žalovaného nesúvisí s konaním
o priestupku, nakoľko stavebný úrad zistil, že žalobca realizoval stavbu bez príslušného povolenia
stavebného úradu. Žalovaný mal za to, že stavebný úrad vydal rozhodnutie na základe dostatočne

zisteného stavu veci a v konaní postupoval v súlade so zákonom.

Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu dňa 27.01.2014 označil
vyjadrenie žalovaného za nedostatočné, pričom opätovne uviedol skutočnosti uvádzané v žalobe.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli
v súlade so zákonom.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že dňa 28.10.2011 uskutočnil stavebný úrad
z verejne prístupného miesta ohliadku stavby na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. Y., na základe podnetu
vlastníka susednej nehnuteľnosti, za účelom preverenia realizácie nepovolenej stavby. Z obhliadky bol
vyhotovený záznam, v ktorom bolo uvedené, že pri obhliadke bolo zistené osadenie stavby na pozemku
parc. č. XXX/X, k.ú. Y., medzi ulicami W. záhrady - S. a tiež osadenie nového múru zo strany rodinného

domu a nosných častí stavby - oceľovobetónových stĺpov a osadené šalovanie na tomto pozemku.
Prílohu záznamu tvorila fotodokumentácia.

Stavebný úrad listom č. SÚ/CS 17044/2011/2/GAŠ zo dňa 04.11.2011 oznámil žalobcovi začatie konania
o priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, určil termín ústneho

prejednania priestupku a poučil ho o možných následkoch nedostavenia sa v lehote stanovenej
stavebným úradom bez náležitého ospravedlnenia. Predmetné oznámenie si obvinený prevzal dňa 18.
11. 2011.Dňa 25.11.2011 bolo stavebnému úradu doručené podanie žalobcu, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť
na ústnom prejednaní priestupku z dôvodu, že sa nachádza mimo Bratislavy. V podaní zároveň uviedol,
že z oznámenia mu nie je jasné, akého priestupku sa dopustil, kedy sa ho dopustil, k akému cieľu má

viesťústneprejednaniepriestupkuaakéosobybysahomalizúčastniť.Dňa28.11.2011sanastavebnom
úrade uskutočnilo ústne prejednanie priestupku bez účasti žalobcu. Bola spísaná zápisnica, v ktorej bolo
uvedené, že sa žalobca dopustil priestupku proti stavebnému zákonu tým, že začal realizovať stavbu
rodinného domu na nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, k.ú. Y., v prieluke ulíc W. záhrady - S., bez povolenia
stavebného úradu.

Vzhľadom na neúčasť žalobcu na ústnom prejednaní priestupku a jeho ospravedlnenie, stavebný úrad
listom č. SÚ/17044/2011/4/KOP zo dňa 13.12.2011 určil nový termín ústneho prejednania priestupku.
Toto prejednanie bolo začaté na základe oznámenia stavebného úradu zo dňa 4.11.2011 a žalobca bol
zároveň poučený o možných následkoch nedostavenia sa v lehote stanovenej stavebným úradom bez
náležitého ospravedlnenia. Predmetné oznámenie si žalobca prevzal dňa 28.12.2011. Dňa 17.01.2012

bolo stavebnému úradu doručené podanie žalobcu označené ako „Predvolanie na ústne pojednávanie
priestupku - brutálne porušenie viacerých zákonov“, v ktorom namietal postup stavebného úradu
voči jeho osobe a zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní dňa 18.01.2012. Dňa
18.01.2012 sa na stavebnom úrade uskutočnilo ústne prejedanie priestupku bez účasti žalobcu, z
ktorého bola spísaná zápisnica. V zápisnici bolo uvedené, že žalobca nezdôvodnil svoju neprítomnosti

na ústnom prejednaní priestupku a že bude ešte raz predvolaný.

Dňa 07.03.2012 žalobcu stavebný úrad opätovne listom č. SÚ/CS 2963/2012/5/KOP predvolal na
ústne prejednanie priestupku, určil termín ústneho pojednávania a poučil ho o možných následkoch
nedostavenia sa v lehote stanovenej stavebným úradom bez náležitého ospravedlnenia. Predmetné

predvolanie na ústne pojednávanie si žalobca prevzal dňa 14.03. 2012. Dňa 21.03.02012
bolo stavebnému úradu doručené podanie žalobcu označené ako „Odmietnutie nezákonného prípisu a
v tej súvislosti ospravedlnenie neúčasti“, v ktorom uviedol totožné tvrdenia ako v predošlých podaniach
a súčasne v ňom zdôvodnil svoju neúčasť nasledovne: „...okrem vyššie uvedených porušení zákonov z
Vašej strany, sa pojednávania nemôžem zúčastniť, pretože ste mi neoznámili, kto budú ďalší účastníci

na pojednávaní „veci“, neoboznámili ste ma s právnym vymedzením skutkovej podstaty „priestupku“,
aby nemohlo prísť k zámene obsahov „priestupkov“, neoznámili ste mi, kedy, a za akých okolností sa mal
„priestupok“ stať, t.j. kedy, z hľadiska času malo teda k nemu dôjsť. Pretože toto všetko ste mi neoznámili
v zmysle zákona, neposkytli ste mi žiadnu možnosť riadne sa pripraviť na pojednávanie o veci, tak sa
nemôžem takejto nehoráznosti zúčastniť.“

Dňa 23.03.2012 sa na stavebnom úrade uskutočnilo ústne prejednanie priestupku bez účasti žalobcu,
stavebný úrad z neho vyhotovil zápisnicu, v ktorej k danej veci uviedol, že sa žalobca už po tretíkrát
nedostavil na ústne pojednávanie a tiež to, že stavebný úrad vydá v predmetnej veci rozhodnutie, ktoré
mu bude následne doručené.

Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. SÚ/CS
2963/2012/8/KOPzodňa20.11.2012uznalažalobcuvinnýmzospáchaniapriestupkupodľaustanovenia
§ 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, konkrétne za to, že v čase od mesiaca máj roku 2011 do 28.
10. 2011 zrealizoval nepovolenú stavbu „Rodinný dom“ na Kaštieľskej ulici (nárožie Kaštieľska ul./Staré

záhrady), na pozemku parc. č. XXX/X, katastrálne územie Y., v štádiu rozostavanosti, pričom vybudoval
nosné časti stavby - oceľovobetónové stĺpy na 1. nadzemnom podlaží, pripravil debnenie a oceľovú
armatúru a osadil nový múr, bez príslušného povolenia stavebného úradu. Za uvedený priestupok mu
uložil pokutu vo výške 5 000 eur spolu s povinnosťou zaplatiť paušálnu sumu trov priestupkového
konania vo výške 16 eur.

Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/
CS 2963/2012/8/KOP zo dňa 20.11.2012 odvolanie. O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. A/2013/993/PLJ zo dňa 04.02.2013, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že
znížil výšku uloženej pokuty z pôvodných 5 000 eur na 2 500 eur.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskejrepubliky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p.
súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc

stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti

s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 55 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákona vykonávacie
predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa

na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene
stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch možno za priestupok uložiť pokutu.

Podľa§12ods.1zákonaopriestupkochpriurčenídruhusankcieajejvýmerysaprihliadnenazávažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten
istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa§67zákonaopriestupkochsapriestupkyprejednávajúzúradnejpovinnosti,aknejdeopriestupky,
ktoré sa prejednávajú len na návrh. Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku
objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu, obce, organizácie alebo občana o priestupku,
poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom
konaní.

Podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona sa priestupku dopustí a pokutou do 33
193,92 eur sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo
v rozpore s ním.

Súd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj obsah súvisiaceho
administratívneho spisu a dospel k záveru, že správne orgány postupovali v zmysle zákona, vec
riadne prešetrili, zabezpečili všetky nevyhnutne potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia, riadne zistiliskutkový stav a vec po právnej stránke správne posúdili. Námietka žalobcu o nedostatočne zistenom
skutkovom stave je nedôvodná.

Objasňovaním priestupkov sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie
správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa príslušného právneho predpisu a či
tento skutok spáchala osoba zo spáchania priestupku podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho
orgánu o priestupku sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy, pričom rozsah

a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Medzi dôkazy patria najmä
výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, ohliadka a listiny. Na dokazovanie pritom možno
použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci.
Správnyorgánhodnotívykonanédôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný
znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.

Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v priebehu priestupkového konania riadne zisťovali
skutkovýstavveci,vychádzalizviacerýchdôkazovatopredovšetkýmzuskutočnenéhovýkonuštátneho
stavebného dohľadu z verejného priestranstva dňa 06.10.2011 a z výkonu štátneho stavebného dohľadu
dňa28.10.2011,zktoréhobolvyhotovenýzáznamajehoprílohutvorilafotodokumentácia.Prvostupňový

správny orgán mal za dostatočne preukázané, že sa žalobca dopustil protiprávneho konania, teda, že
začal realizovať stavbu „Rodinný dom“, na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. Y. bez príslušného stavebného
povolenia a preto bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č.
50/1976 Zb. stavebného zákona, za čo mu bola podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch
uložená pokuta.

Súd za účelové považuje námietky žalobcu o tom, že stavebný úrad mu v oznámení o začatí konania
o priestupku neuviedol, v čom spočívalo jeho protiprávne konanie, kto sa ho zúčastnil a k čomu by
malo viesť a z týchto dôvodov sa ho odmietal zúčastniť. Prvostupňový správny orgán postupoval
v konaní o priestupku správne, nakoľko žalobcovi oznámil začatie konania o priestupku a vymedzil

správne skutkovú podstatu, pod ktorú spadá jeho protiprávne konanie, zhodnú s výrokom neskoršieho
rozhodnutia vo veci. Uvedené oznámenie o začatí konania bolo riadne doručované a žalobca bol
zo strany stavebného úradu dostatočne poučený o možných následkoch nedostavenia sa na ústne
prejednanie bez náležitého ospravedlnenia. Žalobca riadne ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom
prejednaní iba v jednom prípade, keď uviedol, že sa bude v čase ústneho prejednávania priestupku

nachádzať mimo Bratislavy. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že žalovaný neporušil zásadu
súčinnosti ustanovenú v § 3 ods. 2 správneho poriadku, poskytol žalovanému v dostatočnom rozsahu
príležitosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, trikrát ho predvolal na ústne prejednanie priestupku,
ktorého sa žalovaný ani raz nezúčastnil.

Správne orgány v danom prípade dôsledne postupovali v zmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácii
vychádzali zo základných zásad konania. Presne zistili aj skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej
skutočnosti. Správne orgány sa nedopustili ani žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali
takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnom konaní,
ktoré je špecifickým druhom správneho konania, správne orgány objektívne zistili, že došlo k spáchaniu

priestupku,žehospáchalžalobcaariadneodôvodniliajsankciu,ktorúmubolopotrebnéakopáchateľovi
priestupku uložiť. Ani súd po oboznámení sa s administratívnym spisom nezistil žiadne také dôvodné
pochybnosti o spáchanom skutku, ktoré by sa mali vykladať v prospech obvineného žalobcu a ktoré by
neboli žalovaným zohľadnené. Správne orgány riadne objasnili priestupok, t.j. spoľahlivo zistili a ustálili
všetky jeho typové znaky - znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna

stránka.

Jednou zo zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je správny
orgán povinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie a obsah jeho rozhodnutia.
Rozhodnutie správneho organu má byť v súlade so skutočným stavom veci. Hodnotenie dôkazov je v

rámci konania vo veci objasňovania správnych deliktov ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov
ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu
meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy,
treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sazhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny
orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu
voľnej úvahy. Pre súd je v súlade s § 245 ods. 2 O.s.p. rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na

základe zákonom povolenej voľnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom
neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí konštatuje, že žalobca preukázateľne realizoval novú
stavbu a to nad rámec ohlásenej drobnej stavby. Žalobcu nemožno zbaviť povinnosti dodržiavať

požiadavky stavebného zákona, konkrétne vydania stavebného povolenia stavebníkovi príslušným
stavebným úradom na uskutočňovanie novej stavby, len preto, že predmetný pozemok je na liste
vlastníctva označený ako zastavané plochy a nádvoria, čo by malo znamenať, že na pozemku už stavba
stojí. Súd poukazuje na fakt, že existencia jednej stavby na predmetnom pozemku nevylučuje možnosť
zrealizovania ďalšej stavby alebo rekonštrukcie, či iného zásahu vyžadujúceho vydanie stavebného
povolenia. V tomto prípade prvostupňový správny orgán dospel k správnemu záveru vychádzajúcemu z

vykonaného dokazovania o tom, že žalobca v čase od mesiaca máj roku 2011 do 28.10.2011 zrealizoval
nepovolenú stavbu „rodinný dom“ v štádiu rozostavanosti, pričom vybudoval nosné časti stavby -
oceľovobetónové stĺpy na 1. nadzemnom podlaží, pripravil debnenie a oceľovú armatúru a osadil nový
múr na Kaštieľskej ulici na predmetnom pozemku, čím porušil stavebný zákon tým, že realizoval novú
a inú ako už jestvujúcu stavbu na predmetnom pozemku bez stavebného povolenia.

Taktiež je súd názoru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď pristúpil k zníženiu uloženej
pokuty. Ukladanie pokút za priestupky sa uskutočňuje v rámci voľnej úvahy správneho orgánu
(diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v
zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej

úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto
procesu, musí byť zdôvodnené. Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z
tohto rámca nevybočil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil. Pri preskúmavaní výšky
uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pre ukladanie sankcie - individuálnej a
generálnej, pričom v preskúmavanom prípade je podľa názoru súdu znížená pokuta vo výške 2 500

eur uložená v primeranej výške vo vzťahu k priestupku, ktorého sa žalobca dopustil. Súd má za to, že
výška uloženej sankcie je primeraná okolnostiam spáchaného priestupku, nezasahuje neprimeraným
spôsobom do práv a právom chránených záujmov obvineného. Uložená pokuta má vo sfére žalobcu
plniť výchovnú aj represívnu úlohu a postihovať jeho protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby
citeľne zasiahla majetkovú sféru páchateľa deliktu. Z týchto dôvodov sa preto nemôže jednať o sankciu

v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by plnila svoj účel. Uložená pokuta plní tiež
preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožnej zákonnej povinnosti, ktorých musí
odradiť od takéhoto protiprávneho postupu.

Napriek tomu, že žalobca nenamietal druh a výšku uloženej sankcie, je súd toho názoru, že žalovaný

postupoval zákonným spôsobom, keď znížil pokutu uloženú žalobcovi prvostupňovým správnym
orgánom z dôvodu, že uložená pokuta bola v rozpore s vyššie uvedenou zásadou ukladania pokút, no
v prospech žalobcu nebola žiadna poľahčujúca okolnosť. Žalovaný uložil žalobcovi primeranú sankciu,
pričom vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca nespolupracoval so stavebným úradom pri prejednaní
priestupku, nedostavil sa na ústne prejednanie priestupku ani po treťom predvolaní, nepreukázal snahu

o navodenie zákonného stavu, nerešpektoval výzvu na zastavenie stavebných prác, jeho protiprávne
konanie bolo úmyselné, realizáciou stavby znemožnil ostatným účastníkom konania vyjadriť sa k
stavebnému zámeru, ako aj to, že stavba mu bola stavebným úradom nariadená odstrániť (predmetné
rozhodnutie však kvôli podanému odvolaniu nenadobudlo právoplatnosť), čiže stavebník doposiaľ
nepreukázal súlad stavby s verejnými záujmami a popieral spáchanie priestupku.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný
dostatočne zistil skutkový stav veci, po právnej stránke aj správne posúdil skutkový stav a svoje závery
v rozhodnutí i náležite odôvodnil. Keďže námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého ako
prvostupňového rozhodnutia, súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na
ich náhradu nepriznal.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.