Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, December 16, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/104/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210627
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1513210627.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému
dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporkyni: X.
A., bytom S. XX, D., o zaplatenie istiny 0,00 eur, odmeny 5,73 eur a úrokov 740,58 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu 5,73 eur.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 0,00
eur, zmenkovej odmeny 5,73 eur , zmenkového úroku 0,25 % denne v celkovej výške 1.882,71
eur, počítaného podľa čiastkových úhrad zmenkovej sumy 1.717,51 eur za obdobie od 31.1.2010 do
13.12.2011, úroku 6 % ročne v celkovej výške 82,25 eur, počítaného podľa čiastkových úhrad zmenkovej
sumy 1.717,51 eur za obdobie od 28.6.2010 do 13.12.2011, úroky bez sumy 1.224,38 eur, ktoré už
odporkyňa zaplatila, a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky

práva zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa 20.3.2009 na zmenkovú sumu 1.717,51 eur, pričom sa
zaviazala k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 31.1.2010. Zmenka bola vystavená
na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku
na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ uhradil 2.941,89 eur, z toho na zmenkovú sumu 1.717,51 eur a na
úroky 1.224,38 eur.
Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.
Keďže návrh je v časti úrokov nezrozumiteľný tým, že navrhovateľ úroky vyčíslil pevnou sumou, ale s

dodatkom „bez sumy 1224,38 EUR, ktoré odporca na úroky už uhradil“ a z návrhu nevyplýva, na ktorý
úrok, v akej výške a za aké obdobie navrhovateľ uhradenú časť úrokov započítal, súd v zmysle čl. 4 ods.
4 nariadenia navrhovateľa tlačivom B vyzval na opravu návrhu. Podaním zo dňa 28.5.2013 navrhovateľ
návrh neopravil, len uviedol, že mal úmysel v čase podania tlačiva a stále má úmysel v tomto prípade
započítať uvedenú pevnú sumu najskôr na úrok 0,25 % denne a v prípade jeho skonzumovania potom
na zákonný úrok 6 % ročne.
Vadou je postihnutá len časť návrhu, preto súd napriek tomu, že odstránená nebola, zaslal v zmysle

článku 5 ods. 5 nariadenia odporkyni tlačivo C na odpoveď. Odporkyňa právo odpovedať na návrh
nevyužila.
Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súdsa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP).
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia písomné,

súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán.
Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.
Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v §

156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa v Bratislave
dňa 20.3.2009 a ktorou sa zaviazala na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri predložení
1.717,51 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 31.1.2010. Zmenka bola vystavená s
doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube
zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa.

Zmenka,okremúdajusplatnosti,obsahujevšetkynáležitostipredpísanévčl.I.§75zákonazmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej
nie je údaj splatnosti, platí podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je splatná na videnie.
Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádo jednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s §

77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky
na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.
Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 OSP povinný prihliadať aj bez návrhu
v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti odporkyni na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou,

a.s.. Rozsudkom č. k. SR XXXXX/XX z 1.10.2010 rozhodcovský súd odporkyni uložil povinnosť, aby
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatila 1.717,51 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
zo sumy 1.717,51 eur od 31.1.2010 do zaplatenia, so zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 1.717,51
eur od 28.6.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.10.2010
a dňa 28.10.2010 sa stal vykonateľným.

Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.
Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni
súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 OSP).

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXX/XXXX vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti
povinnej X. A., o udelenie poverenia pre 1.227,51eur s príslušenstvom, súd zistil, že na základe
rozhodcovského rozsudku č. k. SR XXXXX/XX z 1.10.2010 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo
14.2.2011žiadosťexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenieodôvodnil

tým, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže dohoda o
vyplnení blankozmenky a dohoda o úroku 0,25 % denne je neplatná.
Súd navrhovateľa o skutočnostiach, ktoré zistil pri skúmaní podmienok konania, písomne informoval.
Navrhovateľ v doplnení právnej argumentácie k prekážke res iudicata zo dňa 19.7.2013 poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M P. X/XXXX zo

16.1.2013, sp. zn. XCdo X/XXXX z 21.3.2012 a XCdo XXX/XXXX z 13.10.2011, ako aj na uznesenie
Krajského súdu v T. sp. zn. XXCoE XXX/XXXX z 31.5.202, z ktorých vyplynulo, že exekučný súd je
nie len oprávnený ale aj povinný ex offo skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vydaný
v spotrebiteľskej veci z pohľadu existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže rozhodnutie
orgánu, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za zdanlivé,

ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a takéto
rozhodnutie nie je ani spôsobilé založiť prekážku rei iudicatae. Poukázal aj na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX zo 17.3.2011, ktorý ku rovnakým záverom dospel vo
vzťahu k exekučnému titulu, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu.
Navrhovateľ usúdil, že tento záver nie je možné limitovať len na zisťovanie v rámci exekučného konania,

preto nepovažoval za významné, či k nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel exekučný súd,
alebo nie a mal za to, že v tomto konaní je súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti
rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou. Podľa navrhovateľa je rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému , v tomto konaní odporcovi,nulitným právnym aktom, nemôže preto zakladať prekážku res iudicata a súd je povinný na nulitu
prihliadať a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.
Súd s navrhovateľom súhlasí v tom, že súčasná rozhodovacia prax súdov v súvislosti s ochranou práv

spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy . Ak
exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu
ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať
za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný. Na takýto rozsudok treba hľadieť, ako by

nebol vydaný, preto nemôže vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila vec
znovu prejednať.
Nie je však možné súhlasiť s názorom, že otázku nulity rozhodcovského rozsudku ako dôsledku
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je súd oprávnený, resp. dokonca povinný ex offo ako predbežnú
skúmať aj v inom konaní, než v exekučnom konaní na vymoženie povinnosti z rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu.

Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje všeobecnému súdu, aby sa otázkou
platnosti rozhodcovskej zmluvy zaoberal len v prípadoch v ňom uvedených ( § 21 ods. 4 a § 40
ods. 1 písm. c/), aj to len na návrh, resp. odvolanie účastníka rozhodcovského konania. Zo žiadneho
jeho ustanovenia nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu, aby skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy
ex offo, táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní. Judikatúra, na ktorú navrhovateľ

poukázal vo vyjadrení k otázke res iudicata, vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v
ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný vždy skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom.
Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry

potrebné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na
ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že
spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul
v rozpore so zákonom, povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je

rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom
čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu.
Navrhovateľ sa v tomto súdnom konaní domáha plnenia zo zmenky a návrh skutkovo vymedzil len
tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená . Zmenka je dokonalý a nesporný
cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé

od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky
súd nemá žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu
rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v
zákone o rozhodcovskom konaní. Túto otázku bol oprávnený a zároveň povinný posúdiť len exekučný
súd , ktorý však v uznesení č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo 14.2.2011 v tomto smere žiadne nedostatky

neskonštatoval. Žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie síce zamietol, ale nie
pre nezáväznosť exekučného titulu, ale pre jeho vecnú nesprávnosť.
Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.
Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo
znamená že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei

iudicatae.
Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR XXXXX/XX z 1.10.2010 už odporkyni právoplatne uložil
povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatila zmenkovú sumu 1.717,51 eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % od 31.1.2010 do zaplatenia a so zákonným úrokom 6 % ročne od 28.6.2010
do zaplatenia. Ten istý nárok, okrem zmenkovej sumy a časti úrokov, ktoré už odporkyňa po vydaní

rozhodcovského rozsudku zaplatila, si navrhovateľ uplatnil aj v tomto konaní.
Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným
indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to,
že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporkyni na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ,

s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia
zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je
aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému
majiteľovi.Zmenka bola indosovaná až po splatnosti (t. j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety
čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je
originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom

prvého majiteľa zmenky.
Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkového úroku 0,25
% denne v celkovej výške 1.882,71 eur a úroku 6 % ročne v celkovej výške 82,25 eur, „bez sumy
1224,38 EUR“, znovu rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4
nariadenia zamietol.

Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 5,73 eur. Navrhovateľ ako
právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového
zákona právo postihom žiadať od odporkyne aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy. Súd preto odporkyňu na zaplatenie odmeny, počítanej zo zmenkovej sumy 1.717,51
eur, zaviazal.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša

strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný
nahradiť trovy konania odporkyni. Odporkyňa náhradu trov prisúdiť nežiadala, súd preto rozhodol tak,
že sa jej ich náhrada nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie
(článok 15 ods. 1 nariadenia).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..