Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200417
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členiek senátu

JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: SC TRADE s.r.o., Textilná
4, 040 12 Košice, IČO: 45917507, právne zastúpeného: JUDr. Rudolf Manik, PhD. - ADVOKÁT s.r.o.,
Jantárová 30, Košice, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/5617-36418/2013/5309
z 25.1.2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Finančného

riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100303/1/5617-36418/2013/5309 z 25.1.2013, ktorým žalovaný
ako správny orgán druhého stupňa konajúc o odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru
Daňového úradu Košice č. 9800401/5/3116857/2012/Ber z 26.10.2012 rozhodol podľa § 74 ods. 4 v
nadväznosti na ustanovenie § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) tak, že
uvedené rozhodnutie správcu dane potvrdil. Predmetným dodatočným platobným výmerom Daňového
úradu Košice z 26.10.2012 správca dane žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992

Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 daňového poriadku, ako platiteľovi dane
z pridanej hodnoty nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 16.197,19 Eur
a určil vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 8,05 Eur.

II.

1.Dodatočný platobný výmer z 26.10.2012 o nepriznaní nadmerného odpočtu žalobcovi na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 a určenia vlastnej daňovej povinnosti za
uvedené obdobie, správca dane odôvodnil výsledkami daňovej kontroly obsiahnutými v protokole
č. 9800401/5/2498593/2012 z 11.9.2012, ktorý bol so žalobcom ako platiteľom dane z pridanej
hodnoty prerokovaný a doručený mu dňa 19.10.2012. Na základe výsledkov daňovej kontroly za

uvedené zdaňovacie obdobie správca dane neuznal žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z nasledovných dodávateľských faktúr:1. č. 2011038 zo dňa 31.07.2011 za dodaný stavebný a inštalačný materiál, základ dane v sume
32.569,22 Eur, 20 % DPH v sume 6 513,84 Eur, celková suma 39 083,06 Eur,

2. č. 2011039 zo dňa 19.07.2011 za prevedené stavebné a inštalačné práce, základ dane v sume 8

269,00, 20 % DPH v sume 1 653,80 Eur, celková suma 9 922,80 Eur,

3. č. 2011041 zo dňa 31.07.2011 za prevedené stavebné a inštalačné práce, základ dane v sume 9
993,00, 20 % DPH v sume 1 998,60 Eur, celková suma 11 991,60 Eur,

4. č. 2011042 zo dňa 31.07.2011 za prevedené stavebné a inštalačné práce, základ dane v sume 8
275,00, 20 % DPH v sume 1 655,00 Eur, celková suma 9 930,00 Eur,

5. č. 2011044 zo dňa 31.07.2011 za prevedené stavebné a inštalačné práce, základ dane v sume 21

920,00, 20 % DPH v sume 4 384,00 Eur, celková suma 26 304,00 Eur.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania správca dane vyvodil zo zisteného skutkového stavu
nasledovné právne závery:

„Z vyššie uvedeného vyplýva, že došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená

iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Zákonná
úprava postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty je špeciálnou zákonnou úpravou vo vzťahu ku všeobecnej
zákonnej úprave dokazovania podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
preto nesplnením podmienky podľa § 49 cit. zákona nevzniká nárok na odpočítanie dane.

V daňovom konaní dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené
daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov,
pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenia skutkového stavu
veci. Dôkazná povinnosť je pre daňovníka - platiteľa dane nie iba povinnosťou, ale aj významným
právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil hodnoverné a hmatateľné dôkazy, ktorými by

preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a na predmetných faktúrach.
Daňový subjekt sa obmedzil len na tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi nepreukázal, t.j. nevyužil
svoje právo a tým, že správcovi dane nepredložil relevantné dôkazy, nepreukázal splnenie podmienok
pre odpočítanie dane podľa ust. § 49 zákona č. 22/2004 o DPH v z.n.p.

V zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov kontrolovaný daňový subjekt

má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

písm. c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

písm. d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane
evidencie a záznamov v písomnej forme alebo v technickej forme, /6ed/ ktorých vedenie bolo správcom
dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

písm. e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce
jeho tvrdenia.

V záujme objektívneho hodnotenia dôkazov správca dane pri výkone daňovej kontroly bral do úvahy
všetky dôkazy a zistenia, ktoré mal k dispozícií, pritom dodržiaval ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo. Zároveň dodržiaval ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov a v daňovom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu
a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.Kontrolnáskupinavpriebehuvýkonudaňovejkontrolyvzmysle§2ods.2zákonač.511/1992Zb.vznení
neskoršíchpredpisovpostupovalavúzkejsúčinnostisdaňovýmsubjektomaprivyžadovaníplneniajeho
povinností v tomto konaní používala len také prostriedky, ktoré ho najmenej zaťažili a umožnili pritom

správne vyrubiť a vybrať daň.

Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu č.j. 9800401/5/2498593/2012/Ber zo dňa 11.09.2012
Daňový úrad Košice začal vyrubovacie konanie (§ 44), v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti na základe týchto
dôkazov vydal dodatočný platobný výmer č. 9800401/5/3116857/2012/Ber zo dňa 26.10.2012 podľa §
44 ods. 6 písm. a) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorým platiteľovi dane

z pridanej hodnoty nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 16 197,19 Eur
a určil vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 8,05 Eur.“

2. V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane z 26.10.2012 podanom v zákonom
stanovenej lehote žalobca argumentoval nasledovne:

„Užpriústnompojednávanídňa19.10.2012somnesúhlasilsprotokolom,čosomajuviedoldozápisnice.

V dodatočnom platobnom výmere č. 9800401/5/3116857/2012/Ber zo dňa 26.10.2012 mi Daňový úrad
Košice nepriznáva nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 16 197,19 Eur a určuje
vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 8,05 Eur.

R.. V. Z. uvádza, sme si nesplnili dôkaznú povinnosť a správcovi dane sme nepreukázali, že fakturované
práce boli skutočne vykonané spoločnosťou Hakan glob s.r.o. tak, ako to deklarujeme predloženými

dokladmi.

Ďalej uvádza, že sme nepredložili žiadne dôkazy, na ktoré sme boli vyzvaní, čo nie je pravda. Vždy som
reagoval na výzvy písomné i telefonické v rámci mojich možností. Doložil som všetky mnou dostupné
podklady. Za účtovníctvo spoločnosti Hakan glob s.r.o. predsa nezodpovedám a nemám prístup preveriť
dané skutočnosti týkajúce sa fakturácie a účtovníctva inej firmy.

Preveril som si firmu podľa mojich možností a to na portáli Obchodného registra a na portáli Daňového
úradu, či je firma platcom DPH a aktívna.

Vždy som sa skontaktoval s konateľom spoločnosti Hakan glob s.r.o. a požiadal som ho o osobné
vysvetlenie a kontaktovanie sa s p. R.. V. Z.. Tá ho niekoľko krát odmietla s tým, že s ním rokovať
nebude.

Ja som si objednal firmu na stavebné a inštalačné práce - KOMPLET, a preto som neriešil ostatné
záležitosti s tým spojené. Tak to bolo dohodnuté v Zmluve o dielo zo dňa 01.04.2011.

Kontrolórka uvádza, že som nepreukázal a tým neodstránil pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti
daňových dokladov a reálnosti skutočného vykonania fakturovaných prác.

V rekonštruovaných priestoroch funguje Štúdio Grace - kaderníctvo, kozmetika, solárko, manikúra,

pedikúra, ktoré si tieto priestory prenajíma, čo preverili na miestnom zisťovaní kontrolóri R.. V. Z. a
kolega. Neviem ako inak preukázať, že stavebné práce sa previedli.Kontrolórka ďalej uvádza, že som porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty s čím nesúhlasím.

V zmysle § 15 ods. 6 písm. c), d), e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sme všetky

body splnili aj napriek tomu, že to R.. V. Z.Á. spochybňuje.

S rozhodnutím, ktoré je uvedené v dodatočnom platobnom výmere č. 9800401/5/3116857/2012/Ber zo
dňa 26.10. 2012 nesúhlasím a žiadam o opätovné preverenie daných skutočností inou kontrolórkou.“

3. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 25.1.2013 poukázal na zistenia správcu dane
v preskúmavanej daňovej veci, týkajúce sa neuznaných faktúr (bod II, 1 tohto rozsudku), pričom uviedol,
že správca dane pri daňovej kontrole nevychádzal len z faktúr a dokladov predložených daňovým

subjektom, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či údaje uvedené
na dokladoch odrážajú skutočnosti tak, ako nastali.

Hodnotiac obsah a výsledky dokazovania vykonaného správcom dane žalovaný v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia z 25.1.2013 uviedol:

„Daňový úrad Košice I dňa 22.12.2011 spísal s konateľom spoločnosti Hakan glob s.r.o. V. K. zápisnicu

o ústnom pojednávaní č. 695/320/118418/2011/Hud, ktorý uviedol, že k dodaniu tovaru a poskytnutiu
služby došlo. K vykonaniu prác uviedol, že spoločnosť v 3. štvrťroku 2011 nezamestnávala žiadnych
zamestnancov. Stavebné práce boli vykonávané subdodávateľským spôsobom, ktoré zabezpečovali
dvaja ľudia, s ktorými mal uzavretú dohodu o vykonaní práce. Konkrétne mená nevedel uviesť, ale
uviedol, že ich dodatočne zistí a zároveň predloží aj dohody o vykonaní práce. Nákup materiálu

zabezpečovali ľudia, ktorí pracovali na dohodu o vykonaní práce, a ktorí boli ním oboznámení s
požiadavkami týkajúcimi sa nákupu materiálu. Doklady o nákupe boli vystavené na fyzické osoby, ktoré
ich prefakturovali na firmu Hakan glob s.r.o. Stavebný denník viedli živnostníci, ktorí vykonávali stavebné
práce a bude predložený dodatočne. Predmetné faktúry boli uhrádzané čiastočne hotovostné PPD zo
dňa 31.07.2011, 19.07.2011, 25.07.2011, 31.07.2011, 08.08.2011, 12.08.2011, 17.08.2011, 31,08.2008

a čiastočne cez bankový účet. Bankové výpisy taktiež doloží dodatočne.

Dňa 06.03.2012 sa opakovane dostavil na daňový úrad konateľ spoločnosti V. K. ado zápisnice o
ústnom pojednávaní č. 9800401/3143/2012/Hud uviedol, že dňa 22.12.2011 sa pomýlil, keď uviedol, že
stavebnéainštalačnéprácevykonalifyzickéosoby.Práceuvedenénafaktúrachč.2011039,č.2011041,
č. 2011042 a č. 2011044 vykonala spoločnosť MÄSOP s.r.o., Učňovská 6, Košice, IČO 43981496, o

čom predložil aj faktúry (č. 19/07/2011/A, 31/07/201 l/A, č. 08/08/201 l/A, č. 26/08/201 l/A) vystavené
touto spoločnosťou pre Hakan glob s.r.o. a predložil aj stavebný denník, ktorý viedol p. B., konateľ
spoločnosti MÄSOP s.r.o. Koho zamestnanci vykonali tieto stavebné práce, nevedel uviesť. Materiál
uvedený na faktúre č. 2011038 bol taktiež nakúpený od spoločnosti MÄSOP s.r.o. (faktúra č. 31/07/201
l/B zo dňa 31.07.2011). Ku skutočnosti, že podané daňové priznanie za 3. štvrťrok 2011 sa nezhoduje

s predloženými záznamami DPH za 3. štvrťrok 2011 sa p. K. nevedel vyjadriť.

Z dôvodu vyššie uvedených rozdielnych odpovedí konateľa spoločnosti Hakan glob s.r.o. V. K.
pri ústnych pojednávaniach, správca dane predvolal listom č. 9800401/5/387099/2012/Ber zo dňa
15.05.2012 V. K. ako svedka na ústne pojednávanie a zároveň o vypočutí svedka upovedomil daňový
subjekt SC TRADE s.r.o.

(upovedomenie č. 9800401/5/387192/2012/Ber), ktorý sa však na ústne pojednávanie nedostavil.

Pán V. K. sa dňa 06.06.2012 dostavil na daňový úrad a uviedol, že konateľom spoločnosti Hakan glob
s.r.o. je od apríla 2010. Za spoločnosť koná sám. Hlavnou podnikateľskou činnosťou spoločnosti bol a ajje nákup a predaj rôzneho tovaru, sprostredkovanie stavebných prác, reklamná a sprostredkovateľská
činnosť. Faktúry č. 2011038, č. 2011039, č. 2011041, č. 2011042, č. 2011044 pre spoločnosť SC TRADE
s.r.o. vystavila za spoločnosť ekonómka X. L. na jeho pokyn, podpis na faktúrach je jeho, pečiatka je

tá, ktorú používa spoločnosť. V roku 2011 mala spoločnosť jedného zamestnanca, ktorý pracoval 1-2
dni, potom bol práceneschopný, presné obdobie si nepamätal. Ďalej uviedol, že k fakturovaným prácam
došlo, jednalo sa o stavebné a rekonštrukčné práce budovy na Textilnej ulici v Košiciach - murovanie,
maľovanie, omietky, dlažby v interiéri aj fasádne práce - kancelárie, kúpeľňa a iné stavebné práce.
Taktiež bol dodaný fakturovaný materiál. Na práce a dodávku materiálu bola uzatvorená zmluva o dielo,

ktorú vypracovala firma SC TRADE s.r.o., písomný rozpočet na dielo nebol, iba ústna dohoda. Pán
Č., konateľ spoločnosti SC TRADE s.r.o. poskytol návrh rekonštrukcie - náčrt, ktorý sa menil podľa
situácie. Stavebný denník bol vedený firmou MÄSOP s.r.o., kontrolu vykonával p. K. podľa potreby.
Kto mal vykonávať stavebný dozor nevedel uviesť, mala ho zabezpečiť firma MÄSOP s.r.o., ktorá
vykonala uvedené práce pre spoločnosť Hakan glob s.r.o. a dodala aj materiál. P. K. si nepamätal, či
bola uzatvorená zmluva alebo objednávka so spoločnosťou MÄSOP s.r.o. a uviedol, že ich predloží

dodatočne. Jednal s p. B.W., konateľom spoločnosti MÄSOP s.r.o., s ktorým je v kontakte už asi
5 rokov, posledný obchod s ním robil koncom augusta a začiatkom septembra, v súčasnosti spolu
nespolupracujú. Kontakt na p. B. sľúbil predložiť dodatočne. Obchod uzatváral vo firme na Učňovskej
ulici v Košiciach - Šaci, aj v kaviarni. Faktúry od spoločnosti MÄSOP s.r.o. boli uhradené v hotovosti,
peniaze boli odovzdané p. B. osobne. Na otázky správcu dane týkajúce sa spoločnosti MÄSOP s.r.o.

p. K. uviedol, že nevie koho zamestnanci robili stavebné práce, nevedel, či to boli zamestnanci MÄSOP
s.r.o., nevedel, či spoločnosť mala zamestnancov. On kvalifikovaných pracovníkov nezabezpečoval,
našiel firmu, ktorá ich mala zabezpečiť, dôkaz o technickej spôsobilosti zamestnancov nemá. Taktiež
materiál mala zabezpečiť spoločnosť MÄSOP s.r.o., ktorá mala nakúpiť materiál po dohode s p. K., ktorý
im dal zoznam materiálu alebo si ho urobili sami. Pri preberaní stavby bol p. K. a zo strany MÄSOP s.r.o.

p. B., k preberaciemu protokolu uviedol, že ho predloží dodatočne. Zo strany SC TRADE s.r.o. bol pri
odovzdávaní prác p. Č. a p. K. za Hakan glob s.r.o., pričom bol odovzdaný preberací protokol, ktorý však
nebol predložený (zápisnica č. 9800401/5/744703/2012/Ber).

P. K. dodatočne nepredložil požadované doklady a dôkazy o tom, že práce pre spoločnosť Hakan glob
s.r.o. vykonala spoločnosť MÄSOP s.r.o.

Na základe uvedených skutočností správca dane preveroval aj daňový subjekt MÄSOP s.r.o. a
zistil, že daňový subjekt MÄSOP s.r.o. dlhodobo nekomunikuje so správcom dane. Dňa 08.02.2012
bolo vykonané v mieste sídla spoločnosti MÄSOP s.r.o., Učňovská 6, Košice - Šaca miestne
zisťovanie, pri ktorom bolo zistené, že daňový subjekt nemá označenie na informačnej tabuli vo
vchode do podnikateľského centra, nemá prenajaté žiadne priestory, ani tam nesídli (úradný záznam

č. 9800401/2354/2012/Ber).

Správca dane zaslal dňa 26.03.2012 predvolanie (č. 9800401/1/629425/2012/Ber) na výsluch svedka
konateľovi spoločnosti MÄSOP s.r.o. T. B. na adresu trvalého pobytu Y. XXX/X N., ktoré sa však vrátilo
na daňový úrad s označením „adresát neznámy". O vypočutí svedka bol upovedomený aj daňový subjekt
SC TRADE s.r.o. (upovedomenie č. 9800401/1/629505/2012/Ber), ktorý sa na ústne pojednávanie y

stanovený termín nedostavil.

Daňový subjekt MÄSOP s.r.o. správcovi dane nepreukázal vykonávanie akejkoľvek ekonomickej
činnosti, naposledy podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2010, daňové
priznanie k dani z príjmov právnickej osoby nepodáva od roku 2010. Daňový subjekt nie je registrovaný
na daň zo závislej činnosti, správcovi dane nepredkladal štvrťročné prehľady ani ročné hlásenia, ktorými

by deklaroval zamestnávanie zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť MÄSOP s.r.o. v roku
2011 nezamestnávala žiadnych zamestnancov.

Správca dane zaslal kontrolovanému daňovému subjektu SC TRADE s.r.o. výzvu na predloženie
dôkazov č. 9800401/5/2144382/2012/Ber zo dňa 08.08.2012, ktorou vyzval daňový subjekt na
predloženie dôkazov dostatočne preukazujúcich vykonanie stavebných prác a dodanie materiálu

spoločnosťou uvedenou na faktúrach č. 2011038, 2011039, 2011041, 2011042 a 2011044 od dodávateľaHakan glob s.r.o. (doklady, ktoré sa vzťahujú i odovzdanému dielu a ktoré sú potrebné na jej užívanie v
zmysle bodu V. 2. Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi Hakan glob s.r.o. a SC TRADE s.r.o., kto skutočne
vykonal stavebné práce a dodal materiál, preberacie protokoly, zmluvy, zoznam kvalifikovaných a

technickyspôsobilýchpracovníkov,ktorívykonalistavebnépráce,ktovykonalprepravumateriálu,súpisy
tovaru, dodacie listy, kto vykonával stavebný dozor, kto viedol stavebný denník na predmetnej stavbe,
projektovú dokumentáciu v zmysle stavebného povolenia a príslušné dokladové časti k vykonanému
stavebnému dielu v zmysle Zmluvy o dielo, doklady o vykonaní kolaudácie stavebného diela na Textilnej
ulici č. 4, Košice).

Kontrolovaný daňový subjekt SC TRADE s.r.o. v stanovenom termíne nepredložil žiadne relevantné
dôkazy o tom, kto skutočne vykonal práce na objekte Textilná 4, Košice, ani akí pracovníci a koho
zamestnanci vykonali stavebné práce, kto dodal stavebný materiál ako a kým bol prepravený na stavbu,
a teda neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov. Realizátorom stavebných prác v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo a predložených faktúr
mala byť spoločnosť Hakan glob s.r.o., čo je však v rozpore s vyjadreniami konateľa spoločnosti V. K..

Taktiež vyjadrenia pána V. K. považoval správca dane za účelové, nakoľko sa jednotlivé jeho tvrdenia
rozchádzajú v tom, kto vykonával stavebné práce na uvedenom objekte.

Na základe vyššie uvedených zistení správca dane skonštatoval, že spoločnosť Hakan glob s.r.o. práce
fakturované pre spoločnosť SC TRADE s.r.o. sama nevykonala, ale tieto mali raz podľa vyjadrenia
konateľa spoločnosti Hakan glob s.r.o. V. K. vykonať dvaja ľudia, s ktorými uzavrel dohodu o vykonaní

práce, pričom konkrétne mená nevedel uviesť a neskôr uviedol, že sa pomýlil a že tieto práce vykonala
firma MÄSOP s.r.o., ktorá, dodala aj materiál. Nevedel však koho zamestnanci robili stavebné práce,
kvalifikovaných pracovníkov nezabezpečoval, napriek tomu, že v zmysle bodu II. Zmluvy o dielo
uzatvorenej medzi Hakan glob s.r.o. a SC TRADE s.r.o. dňa 01.04.2011 mal kvalifikovaných a technicky
spôsobilých pracovníkov zabezpečiť zhotoviteľ - Hakan glob s.r.o. K prijatým faktúram od spoločnosti

MÄSOP s.r.o. p. K. nepredložil dôkazy preukázateľné a nevyvrátiteľné o tom, že spoločnosť Hakan glob
s.r.o. prijala zdaniteľné obchody od dodávateľa MÄSOP s.r.o. Predložený stavebný denník správca dane
nepovažoval za hodnoverný dôkaz, nakoľko neobsahoval údaje o časovom postupe prác, ich akosti,
zdôvodnenie odchýlok vykonaných prác od schválenej projektovej dokumentácie, údaje o vykonaných
skúškachpočasrealizácie,ovykonanístavebnéhodozoruaoinýchčinnostiachovplyvňujúcichstavebné

práce a priebeh výstavby v zmysle stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
Podľa ust. § 46d) ods. 2 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov stavebný
denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia stavebných
prác. Stavebný denník slúži tiež ako dôležitý prostriedok v obchodných vzťahoch, preto je v ňom
potrebné zachytiť aj priebeh kontrolných dní.

Správca dane na základe vyššie uvedených skutočností a zistení skonštatoval, že daňový subjekt SC
TRADE s.r.o. si nesplnil dôkaznú povinnosť a správcovi dane nepreukázal, že fakturované práce boli
skutočne vykonané spoločnosťou uvedenou na sporných faktúrach, teda spoločnosťou Hakan glob s.r.o.
tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi. Kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy,
na ktoré bol vyzvaný výzvou č. 9800401/5/2144382/2012/Ber zo dňa 08.08.2012 a teda pochybnosti

o vierohodnosti a pravdivosti daňových dokladov a reálnosti skutočného vykonania prác spoločnosťou
uvedenou na faktúrach v priebehu daňovej kontroly daňový subjekt neodstránil.

Na základe vyššie uvedeného správca dane skonštatoval, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 49
ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a neuznal odpočítanie dane v
sume 16 205,24 eura z faktúr vystavených spoločnosťou Hakan glob s.r.o.

Finančné riaditeľstvo SR k uvedeným zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane uvádza, že
dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre
vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno)
rozdeľuje zákon SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov medzi správcu dane a daňový
subjekt.Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 cit. zákona, platiteľ môže odpočítať oddane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a

služieb, ktoré použije na dodávky tovar a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona
môže platiteľ dane podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní
dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších

predpisov.

Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať
závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných
podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len
existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť,
či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že

došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká
daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či
uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky
odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno v
zmysle § 29 ods. 4 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré
nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi.

Z ust. § 29 ods. 8 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyplýva, že splnenie
podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane
z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie

dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní
ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti
tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku

na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia
jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť.
Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť.

Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam,
zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich

splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia
na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania
dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ uplatnil odpočítanie
dane nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je
predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v 8

49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak,
zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje,
preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje

nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúrach. Osoba, ktorá je. uvedená ako
dodávateľ vo faktúre musí byť identická s osobu, ktorá reálne dodala službu odberateľovi. Správca
dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj
súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie

zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné
bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.Odvolací orgán z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane postupoval
v súlade s § 2 ods. 6 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa berie
do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo

vybratie dane. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti
daňovýmsubjektompredloženýchdokladov,nevychádzallenzfaktúrpredloženýchdaňovýmsubjektom,
ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im
neabsentuje materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o
tom,čifakturovanétovaryaslužbydaňovýsubjekt-platiteľprijalodspoločnostíuvedenýchnadokladoch

a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Konanie správcu dane, ktorým
zabezpečoval dôkazné prostriedky nielen v spolupráci s platiteľom dane, ale aj v spolupráci s inými
daňovými úradmi je plne v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako
dôkaz v súlade s § 29 ods. 4 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru
a z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane vykonaným dokazovaním preukázal,

že spoločnosť Hakan glob s.r.o., ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ, reálne nedodala
materiál a stavebné práce uvedené na faktúrach č. 2011038, č. 2011039, č. 2011041, č. 2011042
a č. 2011044 spoločnosti SC TRADE s.r.o., pretože spoločnosť Hakan glob s.r.o. nemala vlastných
zamestnancov,ktoríbystavebnéprácevykonali.PodľavyjadreniakonateľaspoločnostiHakanglobs.r.o.
V. K. (zápisnice č. 695/320/118418/2011/Hud, č. 9800401/3143/2012/Hud, č. 9800401/5/744703/2012/

Ber) práce fakturované pre spoločnosť SC TRADE s.r.o. mali vykonať dvaja ľudia, s ktorými uzavrel
dohodu o vykonaní práce, pričom konkrétne mená nevedel uviesť, a neskôr uviedol, že sa pomýlil a
práce vykonala firma MÄSOP s.r.o., ktorá dodala aj fakturovaný materiál. K prijatým faktúram od tejto
spoločnosti však V. K. nepredložil dôkazy o tom, že spoločnosť MÄSOP s.r.o. skutočne dodala materiál
a vykonala fakturované práce pre spoločnosť Hakan glob s.r.o., nepredložil žiadne súpisy vykonaných

prác, nepredložil zoznam pracovníkov, ktorí mali stavebné práce vykonať a nevedel ani uviesť koho
zamestnanci robili stavebné práce, hoci podľa bodu II. Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi Hakan glob
s.r.o. a SC TRADE s.r.o. mal kvalifikovaných a technicky spôsobilých pracovníkov zabezpečiť zhotoviteľ
(Hakan glob s.r.o.), nepredložil preberacie protokoly, k faktúre za dodaný materiál nepredložil žiadny
súpis materiálu ani dodací list.

Z vykonaného dokazovania správcu dane ďalej vyplýva, že spoločnosť MÄSOP s.r.o. reálne nemohla
v subdodávke vykonať stavebné práce a dodať materiál pre spoločnosť Hakan glob s.r.o. Spoločnosť
MÄSOP s.r.o. dlhodobo nekomunikuje so správcom dane, na adrese sídla spoločnosť nesídli. Správcovi
dane nebolo preukázané vykonávanie akejkoľvek ekonomickej činnosti, daňový subjekt MÄSOP s.r.o.,
naposledy podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2010, daňové priznanie

k dani z príjmov právnických osôb nepodáva od roku 2010. Daňový subjekt nie je registrovaný pre
daň zo závislej činnosti, správcovi dane nepredkladal štvrťročné prehľady ani ročné hlásenia, ktorými
by deklaroval zamestnávanie zamestnancov, spoločnosť MÄSOP s.r.o. v roku 2011 nezamestnávala
žiadnych zamestnancov.

Z faktúr vystavených spoločnosťou MÄSOP s.r.o. pre Hakan glob s.r.o. nie je možné určiť, aký bol

konkrétny rozsah prác a aký konkrétny materiál mal byť dodaný, keďže tieto údaje na faktúrach nie sú
uvedené.Anipredloženýstavebnýdenník,ktorýjevedenýibaza2týždne(od27.06.2011do08.08.2011)
nie je relevantným dôkazom o vykonaných prácach. Spoločnosť Hakan glob s.r.o. na faktúrach pre SC
TRADE s.r.o. fakturovala stavebné a inštalačné práce za obdobie apríl - júl 2011. Nezrovnalosti boli
zistené aj pri fakturácii stavebného a inštalačného materiálu, ktorý mal byť podľa faktúry vystavenej

MÄSOP s.r.o. dodaný 31.07.2011 a Hakan glob s.r.o. ho fakturovala pre SC TRADE s.r.o. s dátum
dodania 19.07.2011.

Tieto skutočnosti poukazujú na fakt, že faktúry a súvisiace doklady týkajúce sa obchodov medzi
spoločnosťami MÄSOP s.r.o. a Hakan glob s.r.o. nie sú hodnoverné a nezodpovedajú reálnym plneniam.
Preto aj následné fakturácie pre spoločnosť SC TRADE s.r.o. sú poznačené touto skutočnosťou.Finančné riaditeľstvo SR na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že správca dane zistil a
preukázal, že zdaniteľné obchody medzi spoločnosťami MÄSOP s.r.o. a Hakan glob s.r.o. neboli reálne
uskutočnené, nedošlo k dodaniu stavebného materiálu a stavebných prác spoločnosti Hakan glob s.r.o.,

apretó následne nemohli byť dodané spoločnosti SC TRADE s.r.o., ako je to deklarované na faktúrach
č. 2011038, č. 2011039, č. 2011041, č. 2011042 a č. 2011044.

Odvolací orgán uvádza, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že daňový subjekt ani
počas výkonu daňovej kontroly, keď nereagoval na výzvu správcu dane č. 9800401/5/2144382/2012/
Ber, ktorú prevzal 13.08.2012, ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal

svoje tvrdenia, že k dodaniu materiálu a uskutočneniu stavebných prác deklarovaných spornými
faktúrami vystavenými spoločnosťou Hakan glob s.r.o. skutočne došlo, čím vzniklo aj právo na
odpočítanie dane 2 predmetných faktúr. Daňový subjekt nereagoval ani na upovedomenia správcu
dane, ktorými ho oboznamoval o výsluchu svedkov (p. K., p. B.) a nevyužil svoju možnosť klásť
svedkom otázky. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia
dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom,

ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia
o skutočnostiach uvedených m predmetnej faktúre. Daňový subjekt nepreukázal skutočnú realizáciu
zdaniteľných obchodov tak, ako j e uvedené na sporných faktúrach a doklady, ktoré predložil nemali takú
výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných
zdaniteľných obchodov. Predložené doklady o úhrade a samotné uhradenie faktúr nepreukazujú reálne

uskutočnenie stavebných prác vo svojej materiálnej podstate spoločnosťou uvedenou na predložených
daňových dokladoch. Skutočnosť, že daňový subjekt vlastní faktúry a doklady o úhrade od dodávateľa
ešte neznamená, že tento v skutočnosti dodanie prác a tovaru aj uskutočnil,

Správca dane daňovou kontrolou preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti, pri ktorej zistil, že dodávateľ odvolávajúceho sa daňového subjektu mal fakturované práce

vykonať subdodávateľský. Cieľom správcu dane bolo sprehľadniť dodávateľsko-odberateľské vzťahy,
preto správca dane preveroval nielen samotný daňový subjekt a jeho priameho dodávateľa - spoločnosť
Hakan glob, s.r.o., ktorej predložené dôkazy neboli dostatočné na preukázanie zdaniteľných obchodov,
ale i subdodávateľa spoločnosti Hakan glob s.r.o. - spoločnosť MÄSOP s.r.o. Správca dane vykonal
dokazovanie, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či dodávateľské spoločnosti

predmetné práce skutočne vykonali a tovar dodali. Samotná realizácia zdaniteľných obchodov medzi
spoločnosťou SC TRADE s.r.o. a jeho obchodným partnerom Hakan glob s.r.o. nebola preukázaná,
pretože z vyššie uvedených zistení a vyjadrení je zrejmé, že ani spoločnosť SC TRADE s.r.o., ani
spoločnosť Hakan glob s.r.o. nepredložili správcovi dane také dôkazy, ktorými by konkrétne potvrdili
a dokázali, že spoločnosť MÄSOP s.r.o. skutočne dodala fakturovaný stavebný materiál a uskutočnila

stavebné práce. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že uvedená spoločnosť tieto
práce nemohla vykonať, pretože nebolo zistené vykonávanie ekonomickej činnosti.

Finančné riaditeľstvo SR z vyššie uvedených skutočností, ako aj z predloženého spisového materiálu a
vykonaného dokazovania zistilo, že správca dane objektívne spochybnil splnenie zákonom stanovených
podmienok predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť nebola, s ohľadom na zistenia

týkajúce sa dodávateľských subjektov, odvolávajúcim sa dostatočne preukázaná. Ak teda správca dane
preukázal, že subdodávateľ MÄSOP s.r.o. nemohol vykonať stavebné práce a dodať materiál pre
spoločnosť Hakan glob s.r.o., ktorá ich mala ďalej dodať spoločnosti SC TRADE s.r.o., tak spoločnosť SC
TRADE s.r.o. nemohla tieto tovary a služby od spoločnosti Hakan glob s.r.o. nadobudnúť. Správca dane
obchodné vzťahy medzi vyššie uvedenými daňovými subjektmi vyhodnotil tak, že zdaniteľné obchody

deklarované predmetnými faktúrami neboli reálne uskutočnené spoločnosťou Hakan glob s.r.o., ani
jeho subdodávateľom MÄSOP s.r.o. a daňový subjekt nepreukázal opak. Správca dane opodstatnene
nepriznal právo na odpočítanie dane, pretože s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázal, že toto
právonebolouplatnenévsúladesust.§49a§51zákonač.222/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov.

Námietkadaňovéhosubjektu,žesprávcadaneodmietolrokovaťsp.K.jeneopodstatnená.Zospisového

materiálu odvolací orgán zistil, že p. K. výzvu Daňového úradu Košice I na predloženie dokladov č.
695/320/9764/2011/Hud zo dňa 30.11.2011 neprevzal, preto sa správca dane niekoľkokrát pokúšaltelefonicky spojiť s p. K., avšak buď bezúspešne alebo sa tento stále ospravedlnil a na daňový úrad
sa nedostavil (úradný záznam č. 695/320/96065/2011/Hud zo dňa 23.11.2011, úradný záznam č.
695/320/97084/2011/Hud zo dňa 28.11.2011, úradný záznam č. 695/320/117603/2011/Hud zo dňa

20.12.2011). Dňa 22.12.2011 Daňový úrad Košice I spísal s konateľom spoločnosti Hakan glob s.r.o.
p. K. zápisnicu o ústnom pojednávaní č, 695/320//11841 H/2011/Hud. Na základe prijatých opatrení
pri tomto ústnom pojednávaní mal p Huk) predložiť ďalšie požadované doklady dňa 29.12.2011,
avšak v tento deň, ani v nasledujúcich dohodnutých dňoch sa nedostavil na daňový úrad (úradný
záznam zo dňa 29.12.2011, úradný záznam č. 9800401/137/2012/Hud zo dňa 09.01.2012, úradný

záznam č. 9800401/2257/2012/Hud zo dňa 08.02.21012). P. K. sa na Daňový úrad Košice dostavil až
dňa 06.03.2012 a bola s ním spísaná zápisnica č. 9800401 /3143/2012/Hud, v ktorej zmenil pôvodnú
výpoveď. Z dôvodu podania rozdielnych výpovedí bol p. K. opäť predvolaný na daňový úrad (zápisnica
č. 9800401/5/744703/2012/Ber zo dňa 06.06.2012).

K námietke daňového subjektu, že nezodpovedá za účtovníctvo dodávateľa, odvolací orgán uvádza,
že správca dane daňovou kontrolou preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti, pri ktorej zistil aj nedostatky na strane dodávateľských spoločností, avšak netvrdil, že je za
nich zodpovedný daňový subjekt SC TRADE s.r.o.

Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 2 a ust. § 29 zákona
SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré
zaobstaral v súlade s ustanovením § 29 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

dospel k záveru o porušení ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a neuznaní
odpočítania dane z faktúr č. 2011038, č. 2011039, č. 2011041, č. 2011042 a č. 2011044 od spoločnosti
Hakan glob s.r.o. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli
podkladom pre jeho vydanie, uviedol hodnotenie vykonaných dôkazov a ostatných podkladov, uviedol
opis podstaty veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, vysporiadal sa s rozpormi v

jednotlivých dôkazoch, ako aj úkony, ktoré vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, uviedol úvahy,
ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú
vec a na základe ktorých rozhodoval.

Správca dane pri vyvodení záverov v danej veci vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania,
ktoré vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo

v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných stavebných prác a
materiálu nedošlo tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach od spoločnosti Hakan glob
s.r.o., daňová povinnosť nevznikla a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetných
faktúr. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane také relevantné dôkazy, ktorými by preukázal splnenie
podmienok vyplývajúcich z ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a z ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.

222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

III.

1. V žalobe podanej v lehote uvedenej v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. žalobca

prostredníctvom právneho zástupcu argumentoval nasledovne:

„Predovšetkým žalovaný dospel podľa žalobcu k rozhodnutiu na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu i nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca bol ako účastník správnych
konaní rozhodnutím i postupom žalovaného na svojich subjektívnych právach ukrátený. Celé správne
rozhodnutie odporuje ustanoveniu zákona SNR č. 511/1992 Zb. i zákona č. 563/2009 Z.z., pretože
žalovaný neozrejmil žalobcom uvádzanú skutočnosť, že právny titul na priznanie nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty v sume 16 197,19 € skutočne existuje. Žalobca preukázal dostatočné dôvody

na priznanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za júl 2011 a to vrátane realizácie jemu
fakturovanýchstavebnýchainštalačnýchprácnazákladeZmluvyodieloz1.4.2011spoločnosťouHakanglob s.r.o., čo potvrdil aj konateľ Juraj K. ako štatutárny orgán tejto spoločnosti na ústnom pojednávaní u
správcu dane dňa 22.12.2011. Či si táto spoločnosť následne splnila svoje účtovné i daňové povinnosti a
zaradila faktúry vystavené žalobcovi do svojho účtovníctva už nebol žalobca povinný preverovať ani mu

to táto spoločnosť nemusela oznamovať. Je nepochybné, že nehnuteľnosť - budova na adrese Textilná
4, 040 12 Košice, kde má žalobca sídlo, bola skutočne spoločnosťou Hakan glob s.r.o. rekonštruovaná,
čo potvrdila okrem jej stavebného denníka a subdodávateľských faktúr od spoločnosti Mäsop s.r.o.
aj jej obhliadka správcom dane na miestnom zisťovaní. Za výkon stavebných a inštalačných prác je
zodpovedná táto spoločnosť a nie žalobca, preto práve jej ako zhotoviteľovi vyplývala povinnosť viesť

(aj keď práce vykonávala subdodávateľsky) zoznam dodaného materiálu príp. zamestnancov, dodacie
listy, projektovú dokumentáciu, stavebný dozor a pod. Celá rekonštrukcia totiž bola vykonávaná legálne
a na jej realizáciu bolo stavebným úradom Mesta Košice vydané právoplatné stavebné povolenie.
Správca dane požadoval od žalobcu resp. jeho zhotoviteľa v konaní doklady nad rámec zákonných
ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z.“ Na základe uvedených žalobných námietok navrhol žalobca zrušiť
preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na

náhradu trov konania.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 15:5.2013 zopakoval skutkové a právne dôvody

uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 25.1.2013, pričom vo vzťahu k žalobným
námietkam uvedeným v žalobe z 28.3.2013 žalovaný uviedol:

„Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby

vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú
alebo majú byť platiteľovi dodané.

Žalobca si musí byť však vedomý toho, že je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych

právnych podmienok upravených v citovaných ustanoveniach zákona. Ak žalobca tvrdí, že fakturované
stavebné a inštalačné práce, na základe zmluvy o dielo z 1.4.2011, boli realizované spoločnosťou Hakan
globs.r.o.bolojehopovinnosťou,vyplývajúcouzustanovení§29ods.8a§15ods.6zákonač.511/1992
Zb. toto tvrdenie preukázať hodnovernými dôkazmi. Subdodávateľská forma obchodu predpokladá
tiež preukázanie plnení subdodávateľov odberateľa (žalobcu). Použitie týchto prostriedkov ako dôkaz

umožňuje ustanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle
dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane.

Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca nepredložil v rámci kontroly správcovi dane hodnoverné doklady
preukazujúce uskutočnenie deklarovaného plnenia, správca dane si zabezpečil dôkazné prostriedky aj
v súčinnosti s príslušnými správcami dane. Správca dane uplatnil v daňovom konaní inštitúty dožiadania

v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb .a svedeckej výpovede v zmysle § 7 citovaného zákona.
Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vypočul ako svedka V. K., konateľa spoločnosti Hakan
glob s.r.o., o ktorej skutočnosti upovedomil žalobcu (dôkaz 90). Napriek tomuto upovedomeniu sa
žalobca ústneho pojednávania, na ktorom mal možnosť klásť svedkovi otázky, nezúčastnil, čím nenaplnil
svoje právo ustanovené v § 15 ods. 5 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. Bolo v záujme žalobcu,

aby bol zistený skutkový stav veci, t.j. či bolo reálne uskutočnené dodanie deklarovaného tovaru a
prác v zmysle sporných faktúr. Správca dane po zhodnotení týchto dôkazných prostriedkov (žalobca
nereagoval ani na výzvu na predloženie dokladov zo dňa 08.08.2012), spochybnil reálnosť dodávky
tovaru a prác fakturovaných spoločnosťou Hakan glob s.r.o. Žalovaný dôvody neuznania odpočítania
dane uplatnených žalobcom v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.,

správcom dane zosumarizoval na strane 8 napadnutého rozhodnutia.

Predloženie dokladov požadovaných správcom dane týkajúcich sa obchodov medzi spoločnosťami
Mäsop s.r.o. a Hakan glob s.r.o., ako aj dokladov v zmysle výzvy zo dňa 08.08.2012, má podstatný
význam z pohľadu skúmania hmotnoprávnych podmienok nároku žalobcu na odpočítanie dane. Priabsencii akýchkoľvek relevantných dôkazov zo strany žalobcu skutočnosti, ktoré mali tieto doklady
preukázať, boli podstatné pre posúdenie jeho nároku na odpočet.“

Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.

IV.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach
žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Súdne preskúmavacie konanie podľa druhej hlavy, piatej časti sa riadi dispozičnou právnou zásadou
vyplývajúcou predovšetkým z ustanovenia § 249 ods. 2 O. s. p., v rámci aplikácie ktorej súd

preskúmava žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a administratívne konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu prísne v právnych medziach žaloby, teda vznesených žalobných námietok
(vyjmúc prípady aplikácie zásady oficiality vyplývajúcej z ustanovenia § 250j ods. 3 O. s. p.) Súd
preto preskúmal rozhodnutie žalovaného z 25.1.2013 a obsah administratívneho spisu žalovaného a
správcu dane dokumentujúci obsah a výsledky daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v právnom

zábere vznesených žalobných námietok. Ide v podstate o tvrdenia žalobcu, že mu vznikol nárok na
priznanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie (júl 2011)
v sume 16 197,19 Eur, a to predovšetkým z dôvodu, že žalobca preukázal realizáciu jemu fakturovaných
stavebných a inštalačných prác na základe Zmluvy o dielo z 1.4.2011 spoločnosťou Hakan glob s.r.o.,
čo mal potvrdiť aj konateľ V. K. ako štatutárny orgán tejto spoločnosti na ústnom pojednávaní u

správcu dane dňa 22.12.2011. Žalobca poukázal ďalej na to, že na vykonanie rekonštrukčných prác mal
vydané stavebné povolenie Mestom Košice a že nedostatky v účtovníctve jeho obchodného partnera
- dodávateľa nemožno pripísať na jeho ťarchu. Doklady požadované správcom dane v preskúmavanej
právnej veci boli požadované podľa názoru žalobcu nad rámec zákonných oprávnení vyplývajúcich zo
zákona č. 222/2004 Z. z.

Súd danú argumentáciu žalobcu považuje za nedôvodnú, nezodpovedajúcu obsahu a záverom daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania a nemajúcu právnu oporu v legislatívnej úprave dane z pridanej
hodnoty po stránke hmotnoprávnej (zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj v
rovine procesnoprávnej danej dotknutými ustanoveniami zákona č. 511/1990 Zb. v znení neskorších
predpisov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 165b daňového poriadku (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) daňové
konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Konanie v preskúmavanej právnej veci vykonané správcom dane v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a § 165 ods. 2 daňového poriadku sa
procesnoprávne riadilo príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení
neskorších predpisov.

Poukazujúc na danú procesnoprávnu úpravu a dotknuté ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o

dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (§ 49 ods. 1, 2 písm. a) uvedeného zákona)
súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR k preskúmavanej právnej problematike
vzťahujúcej sa na dôkaznú povinnosť daňového subjektu, vyplývajúcu okrem iného z obsahu rozsudku
Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžf/4/2011 z 15.3.2011, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd SR konštatoval:„Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní)“ zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu

dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods.
1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a
daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods.
3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom

konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové
subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej
zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov
preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje

povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon
o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Spoukazomna§29ods.8zákonač.511/1992Zb.jepotrebnéuviesť,žepodmienkyuvedenév§49ods.
1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné

splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje)
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak
zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal
existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli

uskutočnené. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený,
najvyšší súd sa s touto námietkou zhodne s názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. V danom
prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba
predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. K
tejtonámietkedávažalobcovidopozornosti,ževzmyslevyššiecitovanéhoustanoveniazákonaospráve

daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového
subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len
vykonáva.

Správu daní a príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu vykonávajú finančné orgány samostatne. V
rámci tejto kompetencie daňové úrady ako finančné orgány okrem iného zisťujú a overujú skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie dane. Robia tak v daňovom konaní, a v rámci tohto konania majú a
môžu daňové subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne a to predovšetkým aj
splniť svoju dôkaznú povinnosť.

V daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na
riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť

voči štátu, platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazu o vykonaní v tomto
konaní kompetentným orgánom, ale aj zásada prejednávacia (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Pre
daný prípad toto predstavovalo, že žalobca ako daňovník nemohol od správcu dane právom očakávať,
že správca dane bude a musí čakať, či daňovník v budúcnosti bude schopný zabezpečiť si dôkazy, ktoré
by mohli nasvedčovať v jeho prospech. Žalobca ani nemohol očakávať, že súd bude suplovať činnosti

finančných orgánov, a že v správnom súdnictve bude vykonávať dôkazy a hodnotiť tie, ktoré daňovník
mal a mohol predložiť v daňovom konaní, ale tak neurobil.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd na to nemá
kompetenciu), ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a

procesnoprávne predpisy.Takýto záver nie je v rozpore s požiadavkou plnej jurisdikcie stanovenej v § 250i O.s.p., nakoľko
postupne by súd dospel k názoru o vecnej správnosti rozhodnutia správnych orgánov, ktoré v správnom
konaní vykonali všetky dostupné dôkazy na odstránenie rozporov.“ (Aj rozsudok NS č.k. 6Sžf/19/2011

z 23.11.2011, rozsudok NS SR č.k. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011, rozsudok NS SR č.k. 4Sžf/25/2011 z
13.9.2011, uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV ÚS 104/2012-89 z 1.3.2012 a iné).

Z citovanej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR k prerokovanej právnej problematike možno
jednoznačne vyvodiť záver o nedôvodnosti vznesených žalobných námietok v preskúmavanej právnej
veci, pretože žalobca v súvislosti s faktúrami č. 2011038, číslo 2011039, č. 2011041, č. 2011042 a
č. 2011044, ktorými v danej daňovej veci deklaroval zdaniteľné plnenie a splnenie podmienok podľa

§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v platnom znení, nepreukázal správcovi dane
reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení. V procesnej nadväznosti na dôkaznú nečinnosť
žalobcu pritom správca dane v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. využil procesné inštitúty
dožiadania a taktiež vypočul aj svedka V. K., o výpoveď ktorého žalobca oprel svoju argumentáciu
uvedenú v žalobe z 28.3.2013. Štatutárny zástupca žalobcu však v konaní v rámci výsluchu uvedeného

svedka svojou neprítomnosťou na výsluchu napriek riadnemu upovedomeniu o procesnom úkone a
taktiež nereagovaním na výzvu správcu dane na predloženie dokladov zo dňa 8.8.2012, ako aj celkovou
pasivitou v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nerealizoval svoju dôkaznú povinnosť,
ktorá je jednoznačne na strane daňového subjektu. Žalobca v konaní ani nepredložil správcovi dane
dôkazné návrhy, ktoré by umožnili správcovi dane v rámci zákonných oprávnení vyplývajúcich zo zákona

č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vykonať iné dokazovanie, ktoré by mohlo preukázať
reálnosť zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobcom v preskúmavanej právnej veci.

Napokon k obsahu žaloby súd poznamenáva, že z hľadiska posúdenia nárokov žalobcu na uznanie
odpočtu dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2011 nie je právne významnou
skutočnosť, že v súlade s vydaným stavebným povolením Mesta Košice boli vykonané stavebné a

inštalačné práce, pretože kľúčovým pre právne posúdenie veci je zistenie správcu dane o tom, že
žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie dodávok prác a materiálov dodávateľom Hakan glob s.r.o. tak,
ako to deklaroval vo faktúrach, z ktorých správca dane neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty. Hore citovaná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dáva na danú právnu
otázku podstatnú pre posúdenie veci zásadné právne odpovede.

K obsahu žaloby súd zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku
veci, prísne pravidlá požadované zákonom č. 222/2004 Z. z. o DPH pre priznanie nadmerného odpočtu
DPH sa priamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a
daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre preukázanie právnych
podmienok pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Právnym východiskovým základom

ustálenej judikatúry súdov SR pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej
hodnoty je jednak požiadavka, aby daňové doklady odrážali skutočnosť, pri súčasnom zvýrazňovaní
dôkazného bremena, ktorým je zaťažený daňový subjekt, a nie správca dane, ktorému však na druhej
strane nemožno uprieť právo vykonania takých dôkazov, ktoré správca dane považuje za nevyhnutné
pre náležité objasnenie veci. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu

SR č.k. 8Sžf/29/2010 z 10.3.2011, č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.9.2011, č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.4.2011, č.k.
2Sžf/41/2010 z 15.6.2011 a ďalšie.

Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci vyplývajúci z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku
súd podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý

v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie

musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.