Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 6, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/2255/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012209675
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012209675.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Moniky Valašikovej PhD., v právnej veci žalobcu: C.
O., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, D., zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., Miletičova 23, Bratislava, v mene
ktorej koná JUDr. Robert Hayden M.B.A., advokát, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/XXXX/XXXXX-
SSVODPC zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: AA/

XXXX/XXXXX-SSVODPC zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky č.: AA/XXXX/XXXXX/
XXX/MPN zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým tento úrad žalobcovi odňal podľa § 45 ods. 14 zákona č.
447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 447/2008 Z.z.)
parkovací preukaz, tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie, keďže tieto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,

skutkový stav nebol zistený dostatočne na posúdenie veci a navyše napadnuté rozhodnutie je aj
zmätočné.

Uviedol, že dňa 18.06.2005 bol účastníkom dopravnej nehody, v dôsledku čoho mu bola následne
vykonaná amputácia ľavej dolnej končatiny nad kolenom. V posudku zo dňa 18.11.2005 sa konštatovala
miera jeho funkčnej poruchy 50% s tým, že sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím
(ďalej aj len ŤZP) a potrebuje sprievodcu. Obsahom tohto posudku bolo aj posúdenie sociálnych
dôsledkov ŤZP v oblasti mobility, podľa ktorého má zníženú pohybovú schopnosť/nie je schopný
premiestniť sa na zástavku vozidiel verejnej hromadnej prepravy, nastúpiť, vystúpiť a udržať sa počas

jazdy. V roku 2005 sa stal držiteľom osobitného označenia vozidla prepravujúceho ťažko zdravotne
postihnutú osobu, pričom po nadobudnutí účinnosti zákona č. 447/2008 Z.z. sa platné osobitnéoznačenie vozidla vymieňalo za parkovací preukaz. Výmena osobitného označenia vozidla za parkovací
preukaz nie je spojené s prehodnocovaním miery funkčnej poruchy žiadateľa. V zmysle uvedeného
žalobcapožiadalvroku2009ovýmenuosobitnéhooznačeniavozidlazaparkovacípreukaz,ktorýmubol

ajvydaný.Prvostupňovýmrozhodnutímbolorozhodnutéoodňatíparkovaciehopreukazu,nakoľkopodľa
posudku č. AA/XXXX/XXXXX-GROPC zo dňa XX.XX.XXXX sa zmenili skutočnosti na trvanie nároku na
parkovací preukaz stanovené v § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.. O odvolaní žalobcu proti tomuto
rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, pričom pri preskúmavaní prvostupňového
rozhodnutia doplnil konanie o lekársky posudok zo dňa 04.09.2012.

Žalobca poukázal na § 47 ods. 3 správneho poriadku v súvislosti s tým, že žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní ohľadom vzniku pľuzgierov pri dlhšej
chôdzi a následnej imobility. Namietal, že posudok zo dňa 13.12.2006 nezohľadňuje zmeny stanovené
po 01.01.2009 a preto ani nemohol byť podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
Toto je teda nezákonné, pretože nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a teda je v rozpore s
§ 46 správneho poriadku. Lekársky posudok vypracovaný v odvolacom konaní je taktiež nezákonný,

nakoľko podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový
lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie. Lekársky nález je na účely tohto
zákonaaktuálny,akniejestaršíako6mesiacov.Spoukazomna§11ods.8tohtozákonasíceposudkový
lekár môže vychádzať aj zo starších lekárskych nálezov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný
stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej

liečby nemožno očakávať zlepšenie. Tieto podmienky však v danom prípade neboli splnené a preto
posudkový lekár nemohol vychádzať z lekárskeho nálezu zo dňa 27.06.2006 a z lekárskeho nálezu zo
dňa 11.12.2006. Žalobca tiež poukázal na § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. podľa ktorého sociálna
posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ŤZP, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby
a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Žalobca však k posudkovej lekárke prizvaný nebol. Ide

teda o nezákonný posudok a preto je aj napadnuté rozhodnutie nezákonné. Poukázal na lekársky nález
zo dňa 18.12.2009 vydaný C.. D., v ktorom je uvedené, že jeho zdravotný stav si vyžaduje trvalé šetrenie
končatín, ax. skeletu chrbtice, čo vyžaduje uľahčenie životných podmienok, bezbariérové prostredie,
individuálnu prepravu. Tento nález je novší ako nález, z ktorého vychádzala posudková lekárka C.. X..

V predmetnom prípade nedošlo ani k zmene skutočností rozhodujúcich pre trvanie nároku na parkovací

preukaz, pričom žalovaný za rozhodujúcu skutočnosť označil nasadenie protézy, avšak žalobca bol
prepustený z liečenia dňa 18.10.2005 už s protézou. V čase vydania posudku č. 05/649 zo dňa
18.11.2005 žalobca bol s protézou vyše jedného mesiaca. Nasadením protézy sa teda nezmenili
skutočnosti rozhodujúce pre trvanie nároku, nakoľko v čase vydania osobitného označenia vozidla v
roku 2005 protézu už nasadenú mal.

Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu aj zmätočné, nakoľko z jeho výroku nie je zrejmé, ktoré
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky žalovaný potvrdzuje.

Na pojednávaní ešte poukázal na § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. a rozsudok NS SR 1Sžso/2/2012.
Žalobca nepredkladal žalovanému žiadne lekárske nálezy, nakoľko o tom nevedel, mal parkovací
preukaz a teda bol spokojný. Teraz navštívi lekára a zváži, či si podá novú žiadosť o parkovací preukaz.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v súlade
s § 47 ods. 3 správneho poriadku a je z neho zrejmé, ktoré rozhodnutie sa potvrdzuje. Správne orgány
postupovali v súlade s § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. Podkladom rozhodnutia o parkovacom
preukaze je lekársky posudok alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný. Posledný komplexný

posudok bol vyhotovený ústredím v rámci odvolacieho konania vo veci nepriznania peňažného
príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a obsahuje vyjadrenie, že žalobca nie je odkázaný
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Od roku 2006 žalobca nedokladal správnym
orgánom žiadne lekárske nálezy. V súvislosti s vydaním osobitného označenia vozidla do 01.01.2009nebolo relevantné používanie protézy ale to, že bol občanom s ŤZP. Od 01.01.2009 sa začali vydávať
parkovacie preukazy, ktorých držiteľom môže byť fyzická osoba s ŤZP, ktorá je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom alebo má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. V roku 2009

bolo žalobcovi vymenené osobitné označenie vozidla za parkovací preukaz a v súlade so zákonom č.
447/2008 Z.z. mu bol tento preukaz odňatý, nakoľko nebol odkázaný na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, čím sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na parkovací preukaz
(vyplýva to z lekárskych posudkov vyhotovených v roku 2006 a 2012). V danom prípade posudkový
lekár vychádzal v súlade s § 11 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. zo starších lekárskych nálezov, pričom

žalobca žiadne nové lekárske nálezy nedoložil. Žalobca tiež nepožiadal o posúdenie zdravotného stavu
posudkovým lekárom v jeho prítomnosti a neobjasnil dôvody, pre ktoré nie je schopný sa prepravovať
hromadnou prepravou. Keďže posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov
vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov, posúdenie urobil bez prítomnosti žalobcu v súlade
s § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.. V roku 2006 bola posudková činnosť za osobnej prítomnosti
žalobcu, pričom bola vykonaná aj sociálna posudková činnosť dňa 19.10.2005, nakoľko v tom čase bol

žalobca podľa posúdenia posudkového lekára odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlomabolopotrebnéposúdiťsociálnedôsledkyvyplývajúcezjehoťažkéhozdravotnéhopostihnutia.
V odvolaní žalobca svoje tvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave nedoložil žiadnymi dôkazmi.

III.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.)

preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.),
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j
ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán

oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný
na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci

skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma

aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán svojim
rozhodnutím zo dňa 12.07.2012 rozhodol podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. o odňatí

parkovacieho preukazu žalobcu, nakoľko podľa posudku č. S. zo dňa 13.12.2006 sa zmenili skutočnosti
na trvanie nároku na parkovací preukaz. V tomto posudku bola žalobcovi určená miera funkčnej poruchy
50% a žalobca sa považoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Nakoľko však nebol
odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, zmenili sa skutočnosti rozhodujúcena trvanie nároku na parkovací preukaz. S poukazom na právnu úpravu platnú do 01.01.2009 žalobca
ako občan s ťažkým zdravotným postihnutím dostal osobitné označenie vozidla prepravujúceho ŤZP
osobu alebo ťažko pohybovo postihnutú osobu. Od 01.01.2009 sa začali vydávať parkovacie preukazy,

ktorých držiteľom môže byť fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.
V roku 2009 bolo žalobcovi na základe jeho žiadosti (uviedol, že stratil osobitné označenie vozidla)
vymenené toto označenie za parkovací preukaz a až náhodnou kontrolou v roku 2012 bolo zistené, že
na parkovací preukaz žalobca nárok nemá, nakoľko nebol odkázaný na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom, čím sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na parkovací preukaz,
čo vyplýva z lekárskych posudkov vyhotovených v roku 2006 a 2012. V odvolaní žalobca uviedol, že
vlastní preukaz ZŤP so sprievodom a je invalidný na 70% s tým, že jeho zdravotný stav je nepriaznivý
natoľko, aby mohol pri preprave využívať parkovaciu kartu. Parkovacia karta (preukaz) mu umožňuje
lepší pohyb s vozidlom týkajúci sa bližšieho parkovania u lekára, na úradoch, v potravinách. Pri dlhšom
chodení sa mu stehno v protéze zohreje a spotí a tým mu vznikajú pľuzgiere, pre ktoré zostáva úplne

imobilný. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.09.2012 a to
po predchádzajúcom doplnení konania o lekársky posudok zo dňa 04.09.2012, z ktorého vyplýva,
že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopný
premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať a zvládnuť iné situácie v
ňom.Taktiežnemápraktickúaleboúplnúslepotuobochočí.Posudkovýlekárvdanomprípadevychádzal

z lekárskeho nálezu zo dňa 27.09.2006 a z nálezu zo dňa 11.12.2006.

Problematiku týkajúcu sa predmetu sporu upravuje zákon č. 447/2008 Z.z., ktorý rieši vzťahy pri
poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho

preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania
potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Cieľom takejto právnej úpravy
je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti
za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a v oblastiach ustanovených týmto
zákonom. Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo

prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov
na kompenzáciu podľa tohto zákona, alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.

Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50% (§ 2
ods. 3 zákona). Funkčnou poruchou je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo
duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia

bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Posudková činnosť na účely kompenzácie v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu
a parkovacieho preukazu je lekárskou posudkovou činnosťou, ktorú vykonáva posudkový lekár
príslušného správneho orgánu, prípadne iní prizvaní odborníci. Pri vykonávaní lekárskej posudkovej
činnosti posudkový lekár pracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore

všeobecné lekárstvo a vychádza pritom z aktuálneho lekárskeho nálezu. Posudkový lekár zohľadní aj
ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, pokiaľ ju účastník konania
predloží. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej
poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým
druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a termín opätovného posúdenia

zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie,
preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom
lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom
posudku.Podľa§11ods.8zákonač.447/2008Z.z.posudkovýlekármôževychádzaťajzlekárskehonálezu,ktorý
je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický
s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať

zlepšenie.

Žalobca v priebehu konania nepredložil žiadnu (novú) zdravotnú dokumentáciu a preto je relevantným
okrem posudku č. S. zo dňa 13.12.2006 aj lekársky posudok zo dňa 04.09.2012, z ktorých vyplýva,
že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopný
premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať a zvládnuť iné situácie v

ňom. Taktiež nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Posudkový lekár v danom prípade správne
vychádzal z lekárskeho nálezu zo dňa 27.09.2006 a zo dňa 11.12.2006, keďže u žalobcu ide o prípad
podľa § 11 ods. 8 cit. zákona. Treba uviesť, že je na žalobcovi, aby bol vo veci aktívny a predložil
zdravotnú dokumentáciu, ktorá by odôvodňovala jeho nároky, ktoré sú z ľudského hľadiska celkom
pochopiteľné. Právo však vo všeobecnosti patrí bdelým a žalobca takýmto celkom určite nebol. Za
celé obdobie od roku 2006 (ani počas správneho konania) nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by sa

mohli správne orgány aj zaoberať. Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie
jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti
elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom ( § 11 ods. 10 cit. zákona).
Žalobca toto svoje právo nevyužil a preto jeho žalobná námietka v tomto smere nie je dôvodná. Podľa
§ 15 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným

postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.

Podľa § 45 ods. 14 prvá veta zákona č. 447/2008 Z.z. príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu
alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie
preukazu alebo parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací

preukaz sa vyhotovil neprávom, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz
alebo parkovací preukaz alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú
výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu
zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v
písomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30

dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho odňatí.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ fyzická osoba nespĺňa podmienky na vyhotovenie parkovacieho
preukazu, t.j. nie je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
podľa § 14 ods. 6 alebo nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí (§ 17 ods. 1 zákona č.
447/2008 Z.z.) príslušný správny orgán rozhodne o jeho odňatí.

Podľavyššieuvedenýchustanovenínaúčelyrozhodnutiaopriznaníatiežodňatíparkovaciehopreukazu
sa nevyhotovuje komplexný lekársky posudok a teda sa nezohľadňujú všetky zdravotné ťažkosti, ktoré
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má. Posudkový lekár posudzuje túto fyzická osobu
len z hľadiska jej odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a tiež z hľadiska
zdravotného postihnutia praktickou alebo úplnou slepotou oboch očí.

V preskúmavanej veci bolo pritom potrebné vychádzať z § 250i ods. 1 OSP, podľa ktorého pre súd
je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ďalšie doklady
alebo lekárske nálezy, ktoré by spochybnili správnosť záverov posudkových lekárov však žalobca
nepredložil ani v súdnom konaní (s výnimkou nálezu MUDr.Smetanu z 18.12.2009), preto súd nemohol
ani spochybňovať správnosť odborných lekárskych záverov.

V danej veci treba ešte uviesť, že správne orgány postupovali v súlade s § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008
Z.z.. Žalobca ešte v roku 2006 požiadal o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla,
pričom dňa 11.12.2006 bol vyšetrený posudkovým lekárom za účelom posúdenia funkčného stavu
pohybového ústrojenstva. Posudkový lekár vo svojom posudku z 11.12.2006 konštatoval, že u žalobcu
nie sú prítomné kožné zmeny z vonkajšieho útlaku protézou, je schopný premiestniť sa k prostriedkomhromadnej dopravy a prepravovať sa nimi s protézou a s oporou francúzskej barly. Zohľadnil pritom
aj lekársky nález ortopéda zo dňa 27.09.2006. Žalobca v tom čase akceptoval skutočnosť, že došlo
k zmene - zlepšeniu jeho mobility a záver, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom, v dôsledku čoho mu ani nebol navrhnutý peňažný príspevok na kúpu osobného
motorového vozidla. K rovnakým záverom dospel posudkový lekár aj v roku 2012, ktorý uzavrel, že
žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V súvislosti s tým, že
žalobcamalajporoku2009parkovacípreukaztrebauviesť,žepôvodneeštevroku2005dostalosobitné
označenie vozidla prepravujúceho ťažko zdravotne postihnutú osobu alebo ťažko pohybovo postihnutú

osobu (tieto sa vydávali do 01.01.2009). Po vypracovaní lekárskeho posudku v roku 2006 v súvislosti s
prijatím nového zákona č. 447/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2009 však už žalobca na toto označenie
právo nemal, keďže od tohto dátumu sa vydávali parkovacie preukazy, ktorých držiteľom mohla byť len
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom alebo má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Žalobca pri výmene osobitného
označenia vozidla v roku 2009 za parkovací preukaz uviedol, že toto stratil a tak mu bol nedopatrením

vydaný parkovací preukaz. Pri kontrole v roku 2012 správny orgán zistil, že na tento žalobca právo
nemá a preto rozhodol o jeho odňatí vychádzajúc zo záveru lekárskeho posudku, že nie je odkázaný na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo považoval za zmenu skutočnosti rozhodujúcej
na trvanie nároku na parkovací preukaz. K rovnakému záveru pri odkázanosti na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom dospel posudkový lekár žalovaného i v roku 2012. Lekársky posudok

zo dňa 04.09.2012 bol podkladom pre rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu a žalobcovi bol
tento lekársky posudok doručený spolu s rozhodnutím.

Podľa § 46 zákona o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa§47ods.3správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V zmysle základných pravidiel konania upravených v § 3 správneho poriadku správne orgány postupujú

vkonanívsúladesozákonmiainýmiprávnymipredpismi.Súpovinnéchrániťzáujmyštátuaspoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Rozhodnutie

správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané
v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou

úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie
zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový
prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi
výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce,

aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre
rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť
alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či
argumentu sa vyžaduje. Bez ohľadu na závažnosť, či plošný následok, sa vyžaduje, aby správny orgán
svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie

odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek
rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenierozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej
moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou

garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok
(absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami,
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť

rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok,
resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

V danom prípade preskúmavané správne rozhodnutia spĺňajú náležitosti riadne odôvodneného
rozhodnutia. Žalovaný sa riadne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Rozhodnutie nie je ani
zmätočné, nakoľko z neho celkom určite vyplýva, ktoré rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
sa potvrdzuje a ktoré odvolanie žalobcu (v akej veci) sa zamieta.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky
žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu
v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto

prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Súčasne predseda senátu v súlade s ustanovením § 250c veta tretia O.s.p. upovedomuje účastníkov o
tom, že žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebolo vyhovené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.