Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/60/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200521
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:1012200521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: Borsodi Tranzit Foglalkoztatási
Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3, 3600 Ózd, IČO:
Cg.05-09-017581, Maďarská republika, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom
Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č.
8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. 10647-2/2012-BA zo dňa 06.02.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP
r u š í a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 961,62 eura (z toho 895,62 eura

trov právneho zastúpenia a 66,- eur ostatných trov) na účet splnomocneného zástupcu žalobcu do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 07.03.2012 sa žalobca domáhal, aby súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu
žalovaného napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch
žaloby uviedol, že žalovaný správny orgán svojím rozhodnutím sp. zn. 10647-2/2012-BA zo dňa
06.02.2012 rozhodol o podanom odvolaní voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany sp.
zn. 32062-121/2011-TO zo dňa 15.08.2011 tak, že v nepatrnej časti ho zmenil a v prevyšujúcej časti
odvolanie zamietol, všetko z dôvodov v ňom uvedených. Citovaným rozhodnutím správny orgán prvého

stupňarozhodolotom,žep.X.N.zaniklopovinnénemocensképoistenie,povinnédôchodkovépoistenie
a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 26.06.2010.

Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal náležite s dôvodmi podaného odvolania, nezohľadnil formálne
nedostatky rozhodnutia. Z predmetného rozhodnutia vôbec nevyplývalo na základe akých dôkazov zistil
správny orgán 1. stupňa stav v rozhodnutí konštatovaný. Žalobca tvrdí, že menovanému nezanikol
pracovný pomer na území Slovenskej republiky a už vôbec nie 26.06.2010, na základe vyslania
žalobcom, pretože takýto právny názor nemá oporu v zákone. Žalovaný sa nevysporiadal s tým,

kedy a akým spôsobom vznikol, resp. zanikol menovanému pracovný pomer a či to bolo na základe
Zákonníka práce Maďarskej republiky alebo podľa nášho právneho poriadku. Žalovaný bez náležitého
odôvodnenia uviedol, že pracovný pomer vznikol na Slovensku, čo pri absencii náležitého odôvodnenia
robí rozhodnutie nepreskúmateľným.Podľa žalobcu správne orgány v tomto prípade nesprávne aplikujú čl. 13. ods. 2 písm. a), Rady
EHS č. 1408/71, z ktorého obsahu vyplýva len vylúčenie duplicity ohľadne predmetného poistenia. Je
preukázané, že menovaný bol zamestnaný na území Maďarska a preto sa na neho vzťahovali predpisy

tohto štátu, bez ohľadu na to, či sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho
zamestnávala sa nachádza na území iného členského štátu, teda hoci aj na Slovensku. Menovanému
nevznikol pracovný vzťah na Slovensku a jednalo sa len o jeho vyslanie na výkon práce na územie
iného štátu, ktorého trvanie neprekročilo 12 mesiacov. Žalovaný napokon ani netvrdí opak, i keď žalobca
namietal, že na základe čl. 14/1a nariadenia sa úprava čl. 13 ods. 2 písm. a) nepoužije, ak osoba,

ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý zvyčajne pracuje a ktorá je vyslaná
týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu pre tento podnik, naďalej
podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že predpokladané trvanie tejto
práce neprekročí 12 mesiacov.

Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že tento v Maďarsku nevykonáva žiadne významné
ekonomické činnosti. Žalobca si svoje odvodové povinnosti riadne a včas plnil v Maďarsku a bolo by

nespravodlivé, aby musel odvody platiť duplicitne aj na Slovensku.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.01.2013 uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú
zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej
únie sa od 01. mája 2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia.
Majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch. Nariadenia

Spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou.

Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie Rady
(EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané
osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v
znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21. marca

1972. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti
sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov počas výkonu činnosti v rámci Európskeho
spoločenstva.

Na základe ustanovení nariadenia, zamestnanec zvyčajne podlieha a vzťahuje sa na neho systém
sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť [článok 13 (2) (a) nariadenia

- tzv. všeobecné pravidlo určujúce uplatniteľnú legislatívu.] Vzhľadom na uvedené sa v kontexte s daným
prípadom na zamestnancov, ktorých bydlisko sa nachádza na území Maďarska, vykonávajúcich činnosť
na území Slovenskej republiky, vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej
republiky a to aj napriek skutočnosti, že sa sídlo zamestnávateľa nachádza na území Maďarska.

Nariadenie obsahuje výnimky z tejto všeobecnej zásady. Tieto výnimky sa vzťahujú na vyslaných

zamestnancov, t. j. na osoby zamestnané na území členského štátu zamestnávateľom, ktoré tento
zamestnávateľ vyslal na územie iného členského štátu dočasne vykonávať pre neho prácu. Podmienkou
vyslania je skutočnosť, že očakávané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že daná osoba nie
je vyslaná s cieľom nahradiť inú osobu, ktorá skončila svoju dobu vyslania.

Zamestnanci sa počas doby vyslania preukazujú v štáte vykonávania zamestnania formulárom E 101,

ktorý po podaní žiadosti a splnení podmienok vyslania vystaví nositeľ poistenia v štáte, kde je osoba
poistená. Tento formulár potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho zabezpečenia naďalej
podlieha právnym predpisom vysielajúceho štátu a teda nepodlieha právnym predpisom štátu, na území
ktorého vykonáva činnosť.

ŽalobcajepersonálnouagentúrousosídlomvMaďarsku,ktoránazákladeZmluvyodočasnompridelení

pracovníkov, prideľovala svojich zamestnancov prijatých v Maďarskej republike, vykonávať činnosť do
spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom 957 01 Bánovce nad Bebravou, Partizánska73. Zmluva o dočasnom pridelení zamestnancov na rok 2007 bola platná v období od 15. mája 2007
do 31. decembra 2007, na rok 2008 v období od 01. januára 2008 v období od 01. januára 2008 do
31. decembra 2008, na základe ktorej maďarskí zamestnanci pokračovali vo výkone činnosti na území

Slovenskejrepublikyajvmesiacijanuár2009afebruár2009,zmluvanarok2010bolaplatnávobdobíod
01. januára 2010 do 31. decembra 2010. Za celé uvedené obdobie účastník konania mesačne fakturoval
spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou, výkon práce za poskytnutých
maďarských zamestnancov.

Tieto skutočnosti boli preukázané kontrolou odvodu poistného na sociálne poistenie, ktorú uskutočnila

Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, dňa 08. februára 2010 u zamestnávateľa VALSABBIA
SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou.

Z prílohy Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vyplýva, že pán X. N., zamestnanec žalobcu, bol
pridelenýnavýkončinnostinaúzemieSlovenskejrepublikydospoločnostiVALSABBIASLOVAKIA,spol.
s r.o., Bánovce nad Bebravou v období od 05.01.2010, pričom dátum ukončenia činnosti v prílohe nie je
uvedený. Pri kontrole odvodu poistného na sociálne poistenie spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol.

s r.o. bolo preukázané na základe faktúry, ktorou bol fakturovaný výkon prác, že uvedený zamestnanec
žalobcu nastúpil na výkon prác prvýkrát až dňa 7. januára 2010 a práce ukončil 26. júna 2010.

Pri určení uplatniteľnej legislatívy Sociálna poisťovňa vychádzala z článku 13 (2) (a) nariadenia, t. j. zo
všeobecného pravidla určujúceho uplatniteľnú legislatívu podľa miesta výkonu činnosti. Vychádzajúc z
uvedeného článku nariadenia sa na zamestnanca žalobcu p. X. N. vzťahovala od 7. januára do 26. júna

2010 v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky. Všeobecné pravidlo určujúce
uplatniteľnú legislatívu by bolo možné v súlade s nariadením [článok 14 (1) (a) nariadenia] prelomiť v
prípade, ak by vysielajúci členský štát (v danom prípade Maďarsko) vystavil zamestnancovi formulár
E 101, na základe ktorého by dotknutý zamestnanec naďalej podliehal legislatíve vysielajúceho štátu,
a ktorý by zbavil zamestnanca a zamestnávateľa plniť povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v

štáte vyslania, t. j. v Slovenskej republike.

Zamestnancovi nebol vystavený vysielajúcim štátom, t. j. Maďarskom formulár E 101, ani udelená
výnimka podľa článku 17 nariadenia.

Sociálna poisťovňa nie je oprávnená skúmať dôvody, pre ktoré nebol zamestnancovi vystavený formulár
E 101 vysielajúcim členským štátom, ani posudzovať výkon činnosti žalobcu na území členského štátu,

v ktorom má sídlo.

Sociálna poisťovňa napadnutým rozhodnutím nerozhodovala o vzniku, resp. zániku pracovného pomeru
p. X. N. od 26.06.2010, podľa zákona č. 311/2001 Z. z., ale o zániku nemocenského poistenia,
dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti menovaného dňom 26.06.2010.

Žalobca v žalobe nesprávne uvádza, že v danom prípade ide o „vyslanie na výkon práce“. Termín

„vyslanie na výkon práce“ by bolo možné použiť len v tom prípade, ak by zamestnancom žalobcu
vysielajúci štát (Maďarsko) vystavil formulár E 101 v súlade s článkom 14 (1) (a) nariadenia na
obdobie, počas ktorého vykonávajú práce na území Slovenskej republiky. Keďže zamestnanci žalobcu
nedisponujú formulárom E 101, možno hovoriť len o pridelení zamestnancov žalobcu na výkon prác na
územie iného členského štátu, v danom prípade Slovenskej republiky.

V rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného Sociálna poisťovňa netvrdí, že žalobca nevykonáva
v Maďarsku žiadne významné ekonomické činnosti. Preukázanie uvedenej skutočnosti patrí výlučne do
kompetencie vysielajúceho štátu, t.j. Maďarska.Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu spolu s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho
orgánu obsahujú všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutia odôvodňujú, s poukazom na
príslušnú právnu úpravu. Sociálna poisťovňa, ústredie, v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko

a vysporiadala sa so všetkými námietkami účastníka konania, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a
zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Krajský súd v Nitre po preskúmaní podanej žaloby dospel k záveru, že táto je dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že správny orgán 1. stupňa rozhodol
rozhodnutím č. k. 32062-121/2011-TO zo dňa 15.08.2011 tak, že X. N., občanovi Maďarskej republiky,
nar. 19.01.1955 zaniklo dňa 26.06.2010 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie
a povinné poistenie nezamestnanosti.

Vo svojom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 20 písm. a), zákona č. 461/2003 Z. z. v zmysle ktorého

povinné nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti vzniká fyzickej osobe v pracovnom
pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru.

Zamestnancovi zanikol pracovný pomer dňa 26.06.2010 na základe ukončenia vyslania žalobcom. Z
uvedených dôvodov mu preto zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie a povinné poistenie
v nezamestnanosti dňa 26.06.2010.

Ďalej vo svojom rozhodnutí poukázal na čl. 13 ods. 2 písm. a), nariadenia, na základe ktorého uviedol,
že ak zamestnanec nemá doklad preukazujúci príslušnosť k právnym predpisom iného členského štátu
(formulár E 101), vzťahujú sa na tohto zamestnanca právne predpisy štátu, na území ktorého vykonáva
činnosť.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodov, ktoré sú následne premietnuté aj v podanej

žalobe. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil výrok rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa, v
ktorom vypustil text „... § 210 ods. 1 písm. a), zákona o sociálnom poistení ... „ a doplnil text „... §
210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...“ a v zostávajúcej časti napadnuté rozhodnutie potvrdil. V
odôvodnení rozhodnutia žalovaný uvádza, že menovaný pracovník, zamestnanec žalobcu, vykonával
činnosť na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce

nad Bebravou, na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov. Tomuto zamestnancovi nebol
vysielajúcim štátom, t. j. Maďarskom vystavený formulár E 101. Preto s poukazom na čl. 13 ods. 2
písm. a), nariadenia sa na menovaného zamestnanca vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky a dňom
26.06.2010 mu zaniklo povinné poistenie nemocenské, dôchodkové a v nezamestnanosti.

Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí uvádza, že v danom prípade sa neposudzoval vznik a zánik

pracovného pomeru podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Žalovaný nepopiera, že
zamestnanca zamestnáva žalobca, ale vychádza zo skutočnosti, že zamestnanec na základe Zmluvy o
dočasnom pridelení, vykonával činnosť na území Slovenskej republiky.

Podľa čl. 13 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady EHS č. 1408/1971 pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú
inak, na osobu zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu

dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto
podnikania podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského
štátu.Podľa čl. 14 ods. 1 písm. a), citovaného nariadenia, osoba, ktorá je zamestnaná na území členského
štátu podnikom, pre ktorý zvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného
členského štátu, aby tam vykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom

prvého členského štátu za predpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov
a že nie je vyslaná s cieľom, aby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.

Podľa čl. 11 ods. 1 písm. a), vykonávacieho nariadenia Rady EHS č. 574/1972 ako vykonávacieho
predpisu k čl. 14 nariadenia Rady EHS č. 1408/1971, inštitúcie určené príslušným orgánom
členského štátu, ktorého právne predpisy zostávajú uplatniteľné, vydajú osvedčenie, že zamestnanec

naďalej podlieha týmto právnym predpisom do určitého dátumu, na žiadosť zamestnanca alebo jeho
zamestnávateľa v prípadoch uvedených v čl. 14 ods. 1 a 14b ods. 1 nariadenia. Ako žalovaný správne
vo svojom rozhodnutí uvádza, že zmyslom a účelom nariadenia je stanoviť spoločné pravidlá a zásady
vrátane zásady uplatniteľnosti jednej z legislatívy, ktorá má zamedziť pred platením príspevkov na
sociálne zabezpečenie vo viacerých členských štátoch, a určenie členského štátu, ktorého právne
predpisy sa použijú. V zmysle citovaných článkov je zrejmé, že na to, aby sa na menovaného

zamestnanca vzťahovala legislatíva prvého členského štátu, t. j. Maďarska, bolo potrebné, aby buď na
žiadosťtohtozamestnancaalebožalobcuakojehozamestnávateľa,bolovydanéosvedčeniepríslušným
orgánom v Maďarsku o tom, že tento zamestnanec naďalej podlieha právnym predpisom prvého
členského štátu, t. j. Maďarska. Žalobca v konaní pred správnym orgánom, ale napokon ani pred súdom
nepreukázal a ani netvrdil, že by bolo zamestnancovi takéto osvedčenie vydané, preto je potrebné

predpokladať, že v takomto prípade je potrebné aplikovať čl. 13 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady EHS,
č. 1408/71. Žalovaný, resp. správny orgán 1. stupňa preto podľa názoru súdu správne konštatovali, že
na menovaného zamestnanca sa vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky.

Následne po vyriešení si otázky uplatniteľnej legislatívy, vychádzajúc z citovaného čl. nariadenia, bolo
na správnom orgáne 1. stupňa, resp. na žalovanom, aby podľa slovenského právneho poriadku posúdil

u menovaného zamestnanca otázku vzniku alebo zániku povinného nemocenského a dôchodkového
poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti.

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného
poistenia v nezamestnanosti u zamestnanca je viazaný na určitú právnu skutočnosť, s ktorou zákon
takýto vznik alebo zánik poistenia spája.

Z obsahu spisu je zrejmé, že menovanému zamestnancovi na území Slovenskej republiky nevznikol
pracovný alebo obdobný pomer, nakoľko aj počas výkonu práce na území Slovenskej republiky bol
zamestnancom žalobcu. Správny orgán 1. stupňa vo výrokovej časti konštatuje, že menovanému
zamestnancovi zaniklo povinné poistenie dňa 26.06.2010.

Vo výrokovej časti rozhodnutia však tento správny orgán rieši otázku zániku takéhoto poistenia, na

čo v odôvodnení nadväzuje citácia ustanovenia § 20 písm. a), zákona č. 461/2003 v zmysle ktorej
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká
dňom skončenia pracovného pomeru. V ďalšej časti odôvodnenia však správny orgán už neaplikuje,
resp. nevysvetľuje, ako použil citované ustanovenie na predmetnú vec. Z rozhodnutia nie je zrejmé na

základe čoho správny orgán konštatuje, že menovanému zanikol pracovný pomer dňa 26.06.2010 na
základe ukončenia jeho vyslania žalobcom a medzi kým mal tento pracovný pomer vzniknúť, keď v
administratívnom spise sa údaj o tomto pracovnom vzťahu nenachádza.

Z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že menovaný zamestnanec bol zamestnancom žalobcu a
že pracovný pomer so žalobcom nevznikol v deň, keď začal vykonávať prácu na území Slovenskej

republiky. Správny orgán sa zaoberal posudzovaním, ktoré právo je pre tento prípad uplatniteľné,
otázkou okruhu subjektov povinne poistených, ale nezaoberal sa podstatnou otázkou, t. j. otázkou na
základe akých úvah a akého ustanovenia hmotnoprávneho predpisu dospel k záveru, že menovanému
zaniklo povinné poistenie dňom 26.06.2010.Aj žalovaný vo svojom rozhodnutí rozoberá otázku aplikácie legislatívy Slovenskej republiky na
predmetnú vec, avšak v ďalšom túto legislatívu na predmetnú vec neaplikuje. Žalovaný sa síce
vysporiadal so znením čl. 13 ods. 2 písm. a) a čl. 14 ods. 1 písm. a) nariadenia so záverom, že na

predmetný vzťah sa budú aplikovať predpisy slovenského právneho poriadku, ako aj s riešením okruhu
subjektov,ktorésúpovinnepoistené,avšaktaktiežsavosvojomrozhodnutínezaoberalmeritomveci,t.j.
prečo a na základe čoho dospel k záveru, že menovanému zaniklo povinné poistenie dňom 26.06.2010.
V tomto smere absentuje aj citácia zákonného ustanovenia na základe ktorého dospel žalovaný k záveru
o vzniku, resp. zániku povinného poistenia. Žalovaný k tejto časti odôvodnenia uvádza, že neposudzoval

vznik a zánik pracovného pomeru podľa zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce, nakoľko žalovaný
nepopiera, že zamestnanca zamestnával žalobca, ale vychádza zo skutočnosti, že zamestnanec na
základe zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonával činnosť na území Slovenskej republiky.

Ako toto konštatovanie žalovaný premietol na zákonnú úpravu, t. j. zákon č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k
vzniku, resp. zániku povinného poistenia, už z napadnutého rozhodnutia nevyplýva.

Z rozhodnutia nevyplýva ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého sa rozhodlo. Týmto

postupom žalovaný, ako aj správny orgán 1. stupňa znemožnil žalobcovi, aby vôbec mohol posúdiť
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, teda aby mohol z rozhodnutia zistiť, kedy a na základe
akého ustanovenia povinné poistenie vzniklo alebo zaniklo.

Hoci žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe a následne aj na pojednávaní snažil výkladovo preklenúť
absenciuzákonnýchnáležitostírozhodnutia(§209 zákonač.461/2003Z.z.)súdpriposudzovanížaloby

musel vychádzať z obsahu preskúmavaných rozhodnutí. Následnými vyjadreniami totiž už dopĺňať
odôvodnenie rozhodnutia nie je možné.

Zuvedenýchdôvodovsúdrozhodnutiežalovanéhoprejehonepreskúmateľnosťprenedostatokdôvodov
podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, súd mu podľa § 250k ods. 1 OSP priznal náhradu trov konania

vo výške 961,62 eura (66,- eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu; 895,62 eura trovy právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 127,16 eura, za 1 úkon právnej služby 130,16 eura; 2 x režijný
paušál po 7,63 eura a 1 x po 7,81 eura, trovy cestovného 156,66 eura a náhrada za stratu času v sume
182,16 eura + 20 % DPH spolu vo výške 895,62 eura v súlade s ustanovením vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Úkon právnej pomoci - stanovisko k vyjadreniu k žalobe zo dňa 14.03.2013 - súd žalobcovi neuznal,

nakoľko tento nebol urobený na základe výzvy súdu a súd ho nepovažuje za účelne vynaložený, nakoľko
súd zaslal žalobcovi vyjadrenie k žalobe spolu s predvolaním na termín pojednávania, na ktorom mohol
prítomný zástupca žalobcu toto stanovisko predniesť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).