Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 14, 2012

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/148/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809209731
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7809209731.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.EditouKušnírovou,vprávnejvecižalobcuSociálnapoisťovňaso

sídlom v Bratislave, pobočka Rožňava, Štítnická č. 12, IČO: 30 807 484, proti žalovanému SCA Hygiene
Products Slovakia, s. r. o., so sídlom Gemerská Hôrka 400, IČO: 36 590 941, v konaní o náhradu škody,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.217,59 Eur, titulom náhrady škody vzniknutej výplatou
dôchodkových dávok, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdu pomernú časť súdneho poplatku vo výške 73,- Eur, v lehote do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady vyplatených dôchodkových dávok v prospech F. G., ktorý

utrpel pracovný úraz u žalovaného, a ktorému žalobca vyplatil v období od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 2.029,31 Eur (61.134,99 Sk).

Nárok odôvodnil tým, že dňa 05. 11. 1999 nastúpil F. G. na popoludňajšiu zmenu o 14.00 hod. k výrobnej
linke SW 1 v prevádzke FEMPRO SCA Hygiene Products, spol. s r. o., Gemerská Hôrka, vo funkcii
operátor - mechanik. Okolo 21.00 hod. postihnutý sa pokúsil zoškriabať nožom lepidlo na preberacom
kolese. Pri strhávaní lepidla bola linka po celý čas v chode a ruku mu vtiahlo medzi preberacie koleso
a matformer. Úraz F. G. bol ťažkým pracovným úrazom. V zmysle Protokolu o vyšetrení príčin vzniku
ťažkého pracovného úrazu č. ŤPÚ 31/99 zo dňa 21. 12. 1999, v príčinnej súvislosti s ťažkým pracovným

úrazom, bolo porušenie v zmysle ust. § 46 ods. 1 a 5 Vyhl. č. 59/1982 Zb., pretože kryt pod matformerom
bol demontovaný, čím bol umožnený prístup do nebezpečného priestoru. V zmysle ust. § 8 ods. 1 písm.
m.) Zákona č. 330/1996 Z. z., zamestnávateľ nezabezpečil dostatočnú kontrolu používania ochranných
zariadení /krytov/, čím umožnil používanie nebezpečných postupov pri obsluhe linky. Rozhodnutím
posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 28. 09. 2000, bol poškodený uznaný čiastočne
invalidným,vdôsledkupracovnéhoúrazuarozhodnutímSociálnejpoisťovneč.7407149299zodňa30.
11. 2000, bol poškodenému priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Žalobca vyplácal z dôvodu vzniku

invalidity poškodenému invalidné dávky formou invalidného dôchodku. Za obdobie od 01. 01. 2008
dol 31. 12. 2008 boli vyplatené poškodenému dávky vo výške 61.134,99 Sk (2.029,31 Eur). Žalobca
si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dôchodkových dávok voči tretej osobe, v
tomtoprípadevočižalovanému.Žalobcavyzvalžalovanéhonauznanieadobrovoľnéplneniepovinnosti.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.
zn. 8C/67/2003, 5C/122/2006, 4C/33/2005, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový
stav.

V priebehu konania súd uznesením č. k. 12C/148/2009 - 48 zo dňa 15. 06. 2011, právoplatným dňom 13.
07. 2011, pripustil zmenu v osobe žalovaného na návrh žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalovaného
SCA Hygiene Products, spol. s r. o., so sídlom Gemerská Hôrka, IČO: 31 723 837 bude naďalej v konaní
vystupovať ako žalovaný SCA Hygiene Products Slovakia, s. r. o., so sídlom Gemerská Hôrka č. 400,
IČO: 36 590 941.

Žalobca trval na podanej žalobe. Poukázal na to, že miera zodpovednosti bola stanovená rozsudkami

tunajšiehosúdusp.zn.8C/67/2003,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa28.11.2005avykonateľnosť02.
12. 2005, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/77/2005 zo dňa 10. 10. 2005.
Okrem uvedeného rozhodnutia súd rozhodoval o náhradách dôchodkových dávok za ďalšie obdobia,
časovo na seba nadväzujúce. Jednalo sa o rozhodnutia v konaniach sp. zn. 4C/33/2005, 9C/114/2007.

Oboznámenímsasospisom tunajšiehosúdusp.zn.5C/122/2006súdzistil,žespoločnosťSCAHygiene

Products, spol. s r. o., Gemerská Hôrka, podala návrh na obnovu konania sp. zn. 8C/67/2003, v ktorom
vystupovala ako odporca - žalovaný. Dôvodom pre takýto postup bola skutočnosť, že súd prvého stupňa
v označenom konaní, priznal Sociálnej poisťovni ako žalobcovi, náhradu vyplatených dôchodkových
dávok vo výške 31.491,- Sk, titulom istiny. Odvolací súd uznesením č. k. 2Co/334/2010 - 85 zo dňa 20.
01. 2011 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pričom z odôvodnenia vyplynulo, že nie je dôvodom

na obnovu konania skutočnosť, že sa vedie ďalšie konanie, a to aj s poukazom na to, že základ nároku
už bol vyriešený v troch ďalších rozhodnutiach vo veci samej, čím je súd v ďalšom konaní viazaný.

Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 8C/67/2003 súd zistil, že v uvedenom konaní sa
žalobca domáhal náhrady dávok poskytnutých z dôchodkového zabezpečenia vo výške 52.485,- Sk, z
titulu výplaty dôchodkových dávok za obdobie od 22. 09. 2001 do 31. 12. 2002, proti spoločnosti SCA

Hygiene Products, spol. s r. o., Gemerská Hôrka. Súd rozsudkom sp. zn. 8C/67/2003- 100 zo dňa 19.
10. 2004 uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovu sumu 31.491,- Sk - istiny, nahradiť trovy štátu
vo výške 331,50 Sk a zaplatiť súdny poplatok v sume 1.575,- Sk. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
súd v súlade s ust. § 31 ods. 1,2 Zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, na základe vykonaného
dokazovania, predovšetkým znaleckého posudku E.. E. X., dospel k záveru, že v danom prípade bolo

potrebné stanoviť mieru zavinenia žalovaného a tiež poškodeného zamestnanca, s tým, že v tomto
konaní súd určil mieru zodpovednosti žalovaného do výšky 60 % a poškodeného zamestnanca F. G.
vo výške 40 %. Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. 5Co/77/2005 - 132 zo dňa 10. 10. 2005.

Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4C/33/2005 súd zistil, že v tomto konaní súd

rozhodoval o náhrade dôchodkových dávok za obdobie od 01. 01. 2003 do 31. 12. 2003. Súd v danej
veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 4C/33/2005 - 277 zo dňa 10. 06. 2008, ktorým bola žaloba žalobcu
zamietnutá, s poukazom na závery znaleckého dokazovania znalcami, a to E.. E. X. L. E.. M. U.. Na
základe odvolania proti uvedenému rozsudku, odvolací súd zmenil rozsudok a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 610,42 Eur (18.389,40 Sk). Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že

základnou otázkou v konaní bolo zistenie existencie zákonných predpokladov, či je dané protiprávne
konanie žalovaného. Už v konaní sp. zn. 8C/67/2003 bola ustálená zodpovednosť žalovaného za
pracovný úraz, za zavinené protiprávne konanie a bola určená aj miera zavinenia žalovaného v rozsahu
60 % a poškodeného zamestnanca, F. G., v rozsahu 40 %. Odvolací súd poukázal na ust. § 159 ods.
2 O.s.p., v zmysle ktorého dospel k záveru, že pri posudzovaní tej istej otázky, ako bola v uvedenom

konaní, bol viazaný tým, že táto otázka bola právoplatne vyriešená v inom súdnom konaní, keďže sa
jednalo o tie isté skutkové okolnosti a tých istých účastníkov.

O uvedenom nároku bolo rozhodnuté aj ďalším rozsudkom, a to rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
9C/114/2007 - 95 zo dňa 11. 12. 2007, o náhrade dôchodkových dávok za obdobie 01. 01. 2004 do31. 12. 2005. Uvedeným rozsudkom bola žaloba zamietnutá a žalobca bola zaviazaný k náhrade trov
konania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom 11Co/46/2008 - 158 zo dňa 28. 10. 2009 v časti pripustil
späťvzatie žaloby o sumu 936,46 Eur a vo zvyšujúcej časti zmenil rozsudok vo výroku o zamietnutí

žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.943,83 Eur. Rovnako aj v odôvodnení
uvedeného rozsudku bolo konštatované, že otázka zodpovednosti a miery zavinenia žalovaného a
poškodeného zamestnanca bola už ustálená v rozsahu 60 %, zamestnávateľ a 40 %, poškodený
zamestnanec. Uvedené rozhodnutie sa stalo záväzným pre účastníkov zmysle ust. § 159 ods. 2 O. s. p.
Proti uvedenému rozsudku bolo podané dovolanie. Uznesením č. k. 1 Cdo/125/2010 zo dňa 31. 07. 2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie v časti výroku rozsudku pripúšťajúce späťvzatie
žaloby a zrušil výrok napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa. V rozsahu zrušenia vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach. Dôvodom zrušenia bola
skutočnosť, že odvolací súd mal bližšie vysvetliť, prečo vzal za základ svojho rozhodnutia rozsudok
Okresného súdu v Rožňave sp. zn.: 8C/67/2003, keďže v predchádzajúcich obdobiach bola stanovená
iná miera zodpovednosti.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 4C/392/2001 zo dňa 14. 08. 2001 bol schválený zmier medzi
žalobcom - Sociálnou poisťovňou s žalovaným - SCA Hygiene Products, s. r. o., Gemerská Hôrka.
V zmysle uzavretého zmieru žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu 50 % - nej
miere zavinenia.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 4C/1036/2001 zo dňa 17. 01. 2002 bol schválený zmier medzi

žalobcom - Sociálnou poisťovňou s žalovaným - SCA Hygiene Products, s. r. o., Gemerská Hôrka.
Žalovaný sa opäť zaviazal zaplatiť sumu zodpovedajúcu 50 % - nej miere zavinenia.

Žalobca trval na žalobe. Rozhodnutie o miere zodpovednosti žalovaného a poškodeného zamestnanca
ponechal na rozhodnutie súdu, s poukazom na predchádzajúce rozhodnutia tunajšieho aj odvolacieho
súdu, ktoré vychádzali z rovnakého skutkového základu.

Z pripojených listinných dôkazov, a to z Protokolu Inšpektorátu bezpečnosti práce Košice, č. ŤPÚ 31/99
zo dňa 21. 12. 1999, o vyšetrení príčin ťažkého pracovného úrazu, zo Záznamu o úraze zo dňa 05.
11. 1999, z Oznámenia Sociálnej poisťovne o úraze adresovaného F. G. zo dňa 21. 11. 2000, zo
Zápisnice o rokovaní zo dňa 28. 09. 2000, ako aj z Lekárskej správy Posudkovej komisie sociálneho
zabezpečenia, Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, zo dňa 12. 09. 2008 a Rozhodnutia Sociálnej

poisťovne č. 74 07 14 9299 zo dňa 30. 11.2000, bolo zistené, že F. G. utrpel dňa 05. 11. 1999 ťažký
pracovný úraz tým, že sa pokúsil zoškrabať lepidlo na preberacom kolese nožom, ktorý mal v pravej
ruke a potom ľavou rukou strhnúť nahromadenú vrstvu lepidla. Pri strhávaní, keďže linka bola celý
čas v chode, mu ruku vtiahlo medzi preberacie koleso a matformer. Pri vyšetrovaní pracovného úrazu
bolo zistené, že úraz bol v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany postihnutého F. G., ktorý svojim

postupom porušil ust. § 14 ods. 1 písm. a.) Zákona č. 330/1996 Z. z., keďže obsluhoval linku v rozpore
s bezpečnostnými postupmi. Zo strany organizácie - žalovaného bolo porušené ust. § 46 ods. 1 a
5 Vyhl. č. 59/1982 Zb., v tom, že kryt pod matformerom bol demontovaný, čím bol umožnený prístup
do nebezpečného priestoru. Ďalej bolo porušené ust. § 8 ods. 1 písm. m.) Zákona č. 330/1996 Z. z.
v tom, že zamestnávateľ nezabezpečil dostatočnú kontrolu používania ochranných zariadení - krytov,

čím umožnil používanie nebezpečných postupov pri obsluhe linky. Obsah Záznamu o úraze zodpovedal
uvedeným zisteniam obsiahnutým v Protokole Inšpektorátu bezpečnosti práce v Košiciach. Na základe
uvedených skutočností zdravotný stav poškodeného F. G. bol predmetom posudzovania Posudkovou
komisiou sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne. V zmysle lekárskej správy bola konštatovaná
strata funkčnosti ľavej ruky a následne bol priznaný poškodenému F. G. čiastočný invalidný dôchodok

rozhodnutím Sociálnej poisťovne - Ústredie Bratislava zo dňa 30. 11. 2000 vo výške 1.322,- Sk.

Vzhľadom k tomu, že v predchádzajúcich právoplatne skončených konaniach sp. zn. 8C/67/2003,
následne 5C/122/2006 a 4C/33/2005, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a jednalo sa o ten
istý skutkový základ nároku, ako aj tých istých účastníkov konania, súd nevykonával opakovane
dokazovanie,ajspoukazomnaprávoplatnérozhodnutiavoveci,oboznámilsasvýsledkamivykonaného

dokazovania v uvedených konaniach, z ktorých vyplynulo, že poškodený F. G. utrpel pracovný úrazdňa 05. 11. 1999. V súvislosti s utrpeným úrazom bol priznaný poškodenému zamestnancovi invalidný
dôchodok rozhodnutím zo dňa 30. 11. 2000.

Podľa ust. § 190 ods. 1 Zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného

úrazu), ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu
na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ,
u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ust. § 191 ods. 2 uvedeného zákona, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže,
že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že toto porušenie
bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bola opilosť postihnutého zamestnanca alebo zneužitie iných omamných
prostriedkov postihnutým zamestnancom,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak,

že je zrejmé, že hoci neporušil právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a
skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti (odsek 2),
určí sa časť škody, ktorú znáša zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku

2 písm. c) uhradí však zamestnávateľ aspoň jednu tretinu škody.

Základnou otázkou v tomto ako aj v predchádzajúcich konaniach bolo zistenie existencie zákonných
predpokladov, a to či bolo zistené protiprávne konanie žalovaného, či žalovaný zodpovedá v zmysle
Zákonníka práce za pracovný úraz. Je nepochybné, že žalovaný zodpovedal za škodu vzniknutú
pracovným úrazom, v zmysle príslušných ust. § 190 ods. 1, ust. § 191 ods. 2 a 3 Zákonníka práce,

účinného v čase vzniku pracovného úrazu. Uvedená otázka zodpovednosti, s poukazom na ust. § 190
ods. 1 Zákona č. 65/1965 Zb., bola vyriešená v predchádzajúcich konaniach, aj s poukazom na to,
že sa jednalo o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, ktorý sa mohol zbaviť zodpovednosti za
predpokladu, že by celkom alebo čiastočne preukázal, že postihnutý zamestnanec svojim konaním
porušil právne predpisy alebo predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo

pokyny uložené v súvislosti so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Spornou ostávala
miera zavinenia, a tým aj zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz, vo vzťahu k žalovanej spoločnosti
a k poškodenému zamestnancovi. Keďže stanovisko vo veci miery zodpovednosti bolo diametrálne
odlišné v prípade zamestnávateľa aj zamestnanca, súd v konaní sp. zn. 8C/67/2003 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom E.. E. X., z odboru Bezpečnosť práce, ktorý v znaleckom posudku č. 5/2004

zo dňa 20. 06. 2004 uviedol, že bezprostrednou príčinou úrazu nebol chýbajúci kryt, ale používanie
bezpečnostných postupov zo strany postihnutého. Zo záveru znaleckého posudku bolo možné vyvodiť,
že celú zodpovednosť za vznik pracovného úrazu nenesie výlučne postihnutý zamestnanec, ale
aj zamestnávateľ, ktorý umožnil používanie takýchto postupov. V konaní sp. zn. 4C/33/2005 bolo
nariadenétiežznaleckédokazovanieE..M.U.,znalcomzrovnakéhoodboru,ktorývosvojomznaleckom

posudku č. 16/2008 vyslovil záver v tom zmysle, že zamestnávateľ, tzn. v tomto konaní žalovaný,
nezavinilvznikpracovnéhoúrazu,pretožepoškodenýbolvtakompracovnomzaradení,žemuselvedieť,
že postup, ktorý použil pri čistení, je v rozpore so zásadou ochrany a bezpečnosti pri práci. Keďže
žalobca nesúhlasil so záverom znaleckého posudku, bol nariadený ďalší, kontrolný znalecký posudok,
aj s poukazom na to, že z protokolu Inšpektorátu práce v Košiciach, č. ŤPÚ 31/99 zo dňa 21. 12. 1999,

sám žalovaný - zamestnávateľ postihnutého, pri odškodňovaní zamestnanca z poistenia zodpovednosti
zamestnávateľazaškodupripracovnomúraze,určilmieru-výškuspoluvinypoškodenéhozamestnanca
z dôvodu porušenia právnych predpisov zamestnancom, vo výške 30 %. Uvedené konštatovanie bolo
obsiahnuté v zápise zo škodovej komisie a táto skutočnosť bola podkladom pre uplatnenie nárokov
zamestnanca voči zamestnávateľovi a podkladom pre plnenie Slovenskej poisťovne, a. s. Kontrolnýznalecký posudok vypracoval E.. X. Q., z rovnakého odboru, ktorý sa stotožnil so záverom znalca E..
M. U..

Napriek rozporným záverom troch znalcov, ktorí skúmali tie isté skutočnosti vychádzajúce z jedného

skutkového základu, bola miera zavinenia právoplatne stanovená vyššie označenými rozhodnutiami
tunajšieho súdu, v spojitosti s rozhodnutiami odvolacieho súdu v konaniach sp. zn. 8C/67/2003,
4C/33/2005. Je nepochybné, že v predchádzajúcom období, pred nadobudnutím právoplatnosti
obidvoch rozhodnutí, žalobca a žalovaný uzavreli v dvoch konaniach zmier , sp. zn. 4C/1036/2001
a 4C/392/2001, z ktorého vyplýva, že miera zavinenia bola stanovená u postihnutého zamestnanca

ako aj jeho zamestnávateľa v rozsahu po 50 %. Jednalo sa o stanovenie miery zodpovednosti za
uplatnený nárok žalobcu v období roku 2000 až 2001, tzn. v čase pred odškodnením dávok z úrazového
poistenia. V čase po uzavretí zmieru, žalobca nadobudol poznatky o tom, že pri odškodňovaní dávok
z úrazového poistenia, bola určená 70 % - ná miera zavinenia žalovaného, na základe čoho boli aj
uplatňované nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi. Táto miera zavinenia bola aj podkladom pre
plnenie Slovenskej poisťovne, a. s., z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom

úraze. Vzhľadom k danej situácii, žalobca považoval za nesprávne, ak vo vzťahu k jednému pracovnému
úrazu, sa v priebehu uplatňovania jednotlivých nárokov z pracovného úrazu, určovali rôzne miery
zavinenia. Z vykonaných dokazovaní bolo totiž zrejmé, že v danom prípade síce došlo k porušeniu
právnych predpisov, avšak nielen zo strany zamestnanca, ale aj zamestnávateľa, čo vylučovalo jeho
úplnú liberáciu. Z toho dôvodu žalobca trval na ustálení jednotnej miery zavinenia, a to bol dôvod, pre

ktorý do budúcna neuznával mieru zavinenia v rozsahu 50 % žalovaného a postihnutého zamestnanca.

Podľa ust. § 238 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov,
sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou
dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa
potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

Podľa ust. § 159 ods. 2 O. s. p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Vykonaným dokazovaním v predchádzajúcich konaniach bolo zistené, že zodpovednosť žalovaného za
pracovný úraz bola ustálená a bola určená miera zavinenia v rozsahu 60 % a súčasne bola aj určená
miera zavinenia poškodeného zamestnanca v rozsahu 40 %. Podľa názoru súdu, podľa ust. § 159 ods.

2 O. s. p., pri posudzovaní tej istej otázky, v tomto konaní, je viazaný súd tým, že bola právoplatne
vyriešená v inom súdnom konaní, pričom sa nepochybne jednalo o tie isté skutkové okolnosti, týkajúce
sa tých istých účastníkov.

Žalobca, tak ako vyplynulo z pripojeného vyčíslenia sumy vyplatených dôchodkových dávok za obdobie
od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008, zaplatil titulom invalidného dôchodku F. G. sumu 61.135,- Sk (2.029,31

Eur). Uvedenú sumu žalovaný nezaplatil a to ani po doručení výzvy č. 20/2009 zo dňa 19. 03. 2009,
ktorú prevzal žalovaný dňa 20. 03. 2009. Z pripojeného potvrdenia o výške vyplatených dávok bolo
zrejmé, že dávky boli za rok 2008 vyplatené F. G. a v zmysle ust. § 238 Zákona č. 461/2003 Z. z.
žalobcovi vznikol nárok na náhradu dôchodkových dávok vyplatených poškodenému zamestnancovi,
voči zamestnávateľovi (v tomto konaní žalovanému).

Žalobca vyplatil invalidný dôchodok F. G., za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008 vo výške 61.135,-
Sk (2.029,31 Eur). Súd v súlade s ustálenou mierou zodpovednosti priznal z uplatnenej sumy žalobcovi
sumu 1.217,59 Eur, ktorá predstavuje 60 % - nú mieru zodpovednosti žalovaného.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Žalobcamalúspechvkonanívovýške60%,žalovaný40%,pričomkonečnýúspechvovecimalžalobca
v rozsahu 20 %. Žalobca vyslovene uviedol, že si náhradu trov neuplatňuje, z toho dôvodu súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

S zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a.) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, žalobca bol oslobodený
osobne od zaplatenia súdneho poplatku za podaný návrh, a z toho dôvodu súd v zmysle ust. § 2
ods. 2 uvedeného zákona uložil povinnosť žalovanému zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku /
zodpovedajúcu miere neúspechu žalovanému/. Súdny poplatok v tomto konaní by predstavoval sumu
121,- Eur, z toho 60 % predstavuje sumu 73,- Eur, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť na účet tunajšieho

súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.