Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 26, 2012

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711207567
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2012:2711207567.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, právne zastúpená: Mgr.
Eva Bačíková, advokátka, AK so sídlom Andreja Žarnova 1, 917 02 Trnava proti odporcom: v l. rade: D.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX P. a v 2. rade: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, P.
o zaplatenie 4.117,36-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1 . a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.087,45-eur s 5% úrokom z
omeškania ročne od 20.10.2011 do zaplatenia a úrok z nasledovných istín vždy vo výške 7,49% ročne
takto: zo sumy 3.922,17-eur od 10.5.2006 do 3.8.2006 , zo sumy 4.785.21-eur od 4.8.2006 do 10.8.2006

vo výške 7,49% , zo sumy 4.598,-eur od 11.8.2006 do 31.12.2006 , zo sumy 4598,61-eur od 1.1.2007
do 31.12.2007 vo výške 7,49% ročne , zo sumy 4.225,-eur 1.1.2008 do 31.12.2008, zo sumy 3864,61-
eur od 1.1.2009 do 31.12.2009 , zo sumy 3.522,85-eur od 1.1.2010 do 31.1.2010 vo výške a zo sumy
3.460,65-eur od 1.1.2011 do 19.9.2011 a iné trovy konania navrhovateľa vo výške 246,-Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 859,86-eur k rukám Mgr. Evy Bačíkovej, advokátky s tým, že plnením
jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plnenia druhého odporcu.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na OS Skalica dňa 14.11.2011 návrh, ktorým navrhol zaviazať odporcov 1/ a 2/ na
zaplatenie 4.117,36-eur s 12,49% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4100,52 eur od 1.11.2011 do

zaplatenia. Navrhovateľ požadoval zaplatiť po odporcoch aj trovy konania.

Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že odporcovi 1/ poskytol na základe Zmluvy o stavebnom sporení a
Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere mimoriadny medziúver, ktorého výšku v návrhu
neuviedol. Odporca sa zaviazal splácať úroky medzi úveru vo výške 7,49% p.a. /ročne/ a pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 31,10-eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 24,90-
eur a zúčtovaní účtu mimoriadneho medziúveru s účtom stavebného sporenia splácať stavebný úver,

vrátane úrokov 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,58-eur. Navrhovateľ uviedol,
že odporca 2/ prevzal na seba ručením povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí odporca 1/.
Odporca 1/ neplnil svoje povinnosti a navrhovateľ ho upomínal na riadne a včasné uhrádzanie splátok
a vkladov, odporca 1/ ani po upomienkach dlžné splátky neuhradil. Z dôvodu podstatného porušenia
zmluvnej povinnosti odporcom 1/, tu navrhovateľ poukázal na čl. V, v dôsledku omeškania v splácaní,
odstúpil navrhovateľ 26.9.2011 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 3.5.2006 s
odkazom na čl. VI. a VII zmluvy a vyzval odporcu 1/ na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v7-dňovej lehote. Odporca 1/ neplnil a odporca 2/ ako ručiteľ taktiež neplnil. Navrhovateľ v návrhu uviedol,
že zostatok jeho pohľadávky je vo výške 4.117,36-eur k 31.10.2011 a úrok z omeškania je vo výške
12,49% ročne zo sumy 4.100,52-eur od 1.11.2011 do zaplatenia. V súlade so zmluvnými podmienkami

navrhol zaviazať odporcov 1/ a 2/ na plnenie platobným rozkazom.

Dňa 18.1.2012 súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní oznámil, či v zmysle § 172 ods. 7 O.s.p. či
súhlasí, aby súd vydal platobný rozkaz len v časti istiny, t.j. na zaplatenie 4.117,36-eur a na zaplatenie
trov konania, u ktorých nárok nepovažoval za zjavne v rozpore s právnymi predpismi. Ostatnú časť
návrhu ohľadom úroku z omeškania vo výške 12,49% zo sumy 4.100,52-eur za rozpornú považoval s

odkazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.

Navrhovateľ podaním zo dňa 6.2.2012 súdu oznámil, že v celom rozsahu na návrhu trvá. Zdôvodnil,
že vzťah sa riadi ustanoveniami zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ktorý je lex specialis a
je ním ako stavebná sporiteľňa viazaná. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola
uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka, podlieha jeho právnemu režimu a medzi účastníkmi sa
nejedná o občianskoprávny vzťah, resp. o spotrebiteľskú zmluvu a nebolo použité ani ustanovenie § 517

Občianskeho zákonníka, úver nemá spotrebný charakter, nakoľko poskytnuté finančné prostriedky boli
použité na financovanie nehnuteľností - kúpu, výstavbu, prestavbu alebo rekonštrukciu a právny vzťah
vznikol pred účinnosťou zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách.

Ďalej argumentoval, že § 53 OZ platí až na právne vzťahy vzniknuté po účinnosti zákona č. 379/2008
Z.z. z čoho vyvodil, že prípadné vyhlásenie rozdielu úrokov z omeškania uplatňovaných nad 9%

za nezaplatenú časť zmluvy nie je v rozpore so zákonom. Naviac by mal súd skúmať , či pri
poskytnutí peňažných prostriedkov ide podstatné prevýšenie odplaty v súvislosti s § 53 OZ, teda či ide
o podstatné prevýšenie odplaty vrátane úrokov z omeškania požadované bankami za spotrebiteľské
úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Toto vyplýva i z platného § 53 ods.
6 OZ, účinného od 1.6.2010. Navrhovateľ poukazoval na zmluvu, na jej článok VII., bod 8, kde bola

dohodnutá podľa neho sadzba 12.49% úrokov pri podpise zmluvy a výška nie je v rozpore s dobrými
mravmi. Uviedol, že na úverový vzťah účastníkov sa pre účinnosťou zákona, na ktorý odkazoval v súdnej
praxi aplikovali ustanovenia Obchodného zákonníka a výška úrokovej sadzby pri úroku z omeškania
bola akceptovateľná. Pri úroku z omeškania vychádzal navrhovateľ z dojednaní v úverovej zmluve a
z ustanovení § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého odstúpenie od zmluvy sa nedotýka

nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani ustanovení, týkajúcich sa voľby práv alebo
voľby zákona podľa § 262 riešenia sporov medzi účastníkmi a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej
vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Odporca v 1. rade uviedol, že sa mu zdá dlh vysoký. Tvrdil, že si od navrhovateľa požičal iba 90.000,-Sk.

Odporca v 2. rade k návrhu uviedol, že za pôžičku odporcovi 1/ ručil. Zmluvu podpísal ako ručiteľ v

čase, keď bol zamestnaný a mal príjem z pracovnej činnosti.

Navrhovateľ dňa 13.7.2012 navrhol konanie čiastočne, a to o sumu 16,84-eur, konkrétne o nárok na
úrok z omeškania v tejto výške späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Späťvzatie zdôvodnil tým, že
zamestnanci navrhovateľa do istiny 4.117,36-eur napočítali nesprávne aj úrok ku dňu podania návrhu na
súd. Zdôvodnil, že vo výške úroku z omeškania 12,49% ročne je uplatnený úrok vo výške 7,49% ročne

a 5% ročne je uplatnený úrok z omeškania /sankčný úrok/, teda sú dané dohromady dve príslušenstvá
pohľadávky. Zástupkyňa navrhovateľa navrhla pripustiť zmenu návrhu, o ktorej súd rozhodol uznesením
z 13.7.2012 tak, že odporcovia 1. a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi na istine 4.100,52-eur s 7,49%
úrokom od 20.10.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.100,52-eur od
20.10.2011 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť

plnenia druhého odporcu a konanie čiastočne o navrhnutú sumu zastavil.

Žalobca trval na zaplatení peňažného plnenia podľa pripustenej zmeny návrhu.Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 3.5.2006,
oboznámil sa so Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení od januára
2009, odstúpením od zmluvy z 26.9.2011, fotokópiami poštových doručeniek, s oboznámením ručiteľa

o odstúpení od zmluvy, výpisom z účtu medziúveru odporcu 1/, výsluchom oboch odporcov, oboznámil
sa so sadzobníkmi navrhovateľa, s predžalobnými upomienkami, biankozmenkou a zistil tento skutkový
stav veci:

Navrhovateľ a odporca 1/ dňa 3.5.2006 podpísali Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere. Odporca 1/ podpísal zmluvu ako dlžník a odporca 2/ ju podpísal ako ručiteľ. Skutočnosti neboli

medzi účastníkmi rozporné a súd si ich na základe zhodných tvrdení účastníkov osvojil.

Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. súd zistil, že predmetom zmluvy je
poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXX X XX vo výške 150.000,-Sk / 4.979,-eur/ a pri pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne
pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom
sporení / ďalej súd bude uvádzať v texte iba „Všeobecné podmienky“/ sa mimoriadny medziúver zmení

na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 90.000,-Sk / 2987,45-eur/ s tým, že presná
výška bude rozdielom cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení.

Úver sa poskytoval za účelom :

a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu,

b) výstavbu, prístavbu, nadstavbu, vstavbu alebo na stavebné úpravy

rodinného domu alebo bytového domu alebo na stavebné úpravy bytu,

c) modernizáciu bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo na

udržiavacie práce na nich,

d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby

rodinného domu alebo bytového domu,

e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný

dom alebo bytový dom,

f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na

účel prestavby nebytových priestorov na byt,

g) prestavbu nebytových priestorov na byt,

h) úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,

i) úhradu záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách a) až h), teda z dôvodov, ktoré sú
vymenované v § 11 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, podľa ktorého cieľovú sumu, ak
jej súčasťou je aj poskytnutý stavebný úver, môže stavebný sporiteľ použiť na financovanie bytových

potrieb v Slovenskej republike (ďalej len „stavebný účel“), ktorými je účel uvedený pod písm. a/ až
i/. Z výpovede odporcu 1/ bolo preukázané, že poskytnutý úver použil na opravu rodinného domu,
teda na účel uvedený v zmluve. Navrhovateľ v zmluve uviedol v čl. II. - Doba splatnosti, úročenie,
vyplatenie a splácanie mimoriadneho úveru, podmienku podľa ktorej zmluva o sporení musí byť
uzatvorená v novej rýchlej tarife a základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru je uzatvorenie

zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie tejto zmluvy. Podľa zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere medziúver sa poskytoval do pridelenia cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení., po pridelení ktorej sa mimoriadny medziúver zúčtuje bez zvláštnehoprehlásenia s nahotovenými prostriedkami zmluvy o stavebnom sporení /nasporená suma a stavebný
úver/. V zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je stanovená povinnosť dlžníka
poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 750,-Sk /24, 89-

eur mesačne pri výške úrokovej sadzby 2% ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení.
Odporca 1/ - dlžník sa zaviazal splatiť poskytnutý medziúver vrátane úroku vo výške 7,49% ročne ku
dňu uzatvorenia zmluvy a odporca 1/ súhlasil s tým, že navrhovateľ môže upraviť kedykoľvek úrok podľa
situácie na finančnom trhu.

Za spracovanie medziúveru navrhovateľ vyrúbil poplatok 3500,-Sk / 116, 18-eura/ a za vydanie
biankozmenky odporcom 1/ dlžníkom/ navrhovateľovi /veriteľovi/ si navrhovateľ vyrúbil poplatok od

odporcu 1/ vo výške 500,-Sk /16,60-eur/, ktoré si navrhovateľ podľa zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere navrhovateľ zaúčtoval pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková
výška sa zníži o sumár poplatkov. Navrhovateľ v zmluve stanovil, že za vedenie úverového účtu
bude vyrubovať dlžníkovi poplatok podľa Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov vo výške
360,-Sk /11,95-eur/. Podľa zmluvy v ďalších rokoch bol poplatok za vedenie úverového účtu splatný

podľa platného Sadzobníka poplatkov. Po oboznámení sa so Sadzobníkmi navrhovateľa, účinnými od
1.1.2005 a od 1.1.2007, zistil, že okrem splatnosti poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení
v Sadzobníkoch nie je žiadna lehota splatnosti poplatku za vedenie úverového účtu. V Sadzobníku
účinného od 1.11.2005 je uvedené, že ostatné poplatky sú splatné najneskôr dňom spracovania žiadosti
žiadateľa, na základe ktorej sa vykonala operácia, podľa sadzobníka platného a účinného od 1.1.2007

detto ako v predchádzajúcom Sadzobníku okrem toho, že sa zvýšil poplatok za vedenie úverového
účtu zo sumy 360,-Sk na sumu 390,-Sk ročne. Podľa sadzobníka platného od 1.1.2008 sa zvýšil
poplatok za vedenie úverového účtu na 14,94-eur, taký bol aj podľa sadzobníka platného od 1.1.2009.,
od 1.1.2010 sa zvýšil na sumu 16,00-eur a od 1.1.2011 na sumu 25,00-eur ročne. Zo Sadzobníkov
je iba zrejmé, že poplatky sa zúčtujú na ťarchu účtov klientov a v súlade s VPSS , bodom VI. ods.

1 Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení a navrhovateľ /banka/ si vyhradzuje
právo operatívnych úprav sadzieb aj výšky jednotlivých cien a to vo všetkých častiach sadzobníka
poplatkov. Banka deklarovala, že podľa Sadzobníka platného od 1.1.2007 každá zmena bude klientom
k dispozícii najneskôr v deň jej platnosti vo všetkých jej obchodný priestoroch alebo na internetovej
stránke navrhovateľa. V jednotlivých sadzobníkoch sú uvedené aj poplatky za upomienky, stanovené

v sadzobníku platnom od roku 2005 vo výške 500,-Sk, za 1. upomienku banka poplatok nevyrubovala,
za 2. upomienku vyrubovala poplatok vo výške 500,-Sk, za predžalobnú upomienku vo výške 700,-Sk,
ktoré a menili, v roku 2011 za 1. upomienku banka vyrubovala poplatok vo výške 3,-eurá, za druhú 18,-
eur a za predžalobnú upomienku vyrubovala 25,-eur.

Podľa zmluvy ak dlžník neuhradí poplatok za vedenie účtu, zvýši sa o sumu neuhradených poplatkov

pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení celková výška stavebného úveru a predĺži sa
aj doba splatnosti úveru.

Zo zmluvy ďalej súd zistil, že do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení mal dlžník /
odporca 1/ splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 937,-
Sk /31,10-eur/, splatných do 1.dňa mesiaca a mala byť uhradená do 15. Dňa mesiaca. Podľa bodu 4

čl. II zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola prvá splátka úrokov splatná prvého v
mesiaci nasledujúcom po vyplatení, resp. po mesiaci, v ktorom bola vykonaná prvá výplata medziúveru
v prípade, ak sa medziúver vypláca po častiach a vyplatené čiastky mimoriadneho medziúveru sa úročia
odo dňa vyplatenia. Podľa bodu 7 navrhovateľ / podľa zmluvy veriteľ / si vyhradil právo uspokojiť
z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky. Pri

stavebnomúveresadlžníkzaviazaluhradiťplnúvýškustavebnéhoúveruvrátaneúrokovvovýške4,70%
ročne pravidelnými splátkami vo výške 1313,-Sk /43,59-eur/.

Podľa čl. III. odporca 2 ako ručiteľ prebral písomným vyhlásením voči navrhovateľovi / veriteľovi/
povinnosť vyplývajúcu z ručenia.V zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere navrhovateľ uviedol, že sa dlžník /odporca 1/
zaväzujenevypovedaťzmluvuostavebnomsporeníprepridelenímcieľovejsumy,odporca1/sazaviazal
všetky splátky mimoriadneho medziúveru , resp. stavebného úveru hradiť riadne a včas a odporcovi je

uložených viacero povinností, ako nepreviesť práva a povinnosti zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere na inú osobu bez písomného súhlasu veriteľa, písomne žiadať navrhovateľa o
súhlas na všetky zmeny a doplnky k zmluve, písomne a bez zbytočného odkladu ho informovať o
všetkých zmenách skutočností, týkajúcich sa odporcu 1/, najmä o zmene výšky príjmu, majetkových
pomeroch, bydlisku, zmenách týkajúcich sa založenej nehnuteľnosti, zmeny osobného stavu a všetkých

zmien týkajúcich sa osôb a majetku prípadne iných skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotu
zábezpeky, ktorou bol záväzok dlžníka zabezpečený. Oproti tomu navrhovateľ /veriteľ/ najmä pri splnení
zákonných predpokladov a „Všeobecných podmienok“ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver, právo
bolo nevypovedateľné, bol oprávnený automaticky uspokojiť neuhradené poplatky a náklady podľa
„Všeobecných podmienok“ a iné poplatky a náklady podľa „Sadzobníka“ zo zaplatených mesačných
splátok. V Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v článku VI., nazvanom „Omeškanie

splácania“ je uvedené, že ak je dlžník v omeškaní so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu
o stavebnom sporení, má právo navrhovateľ účtovať si úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
zameškaných splátok, 3% pri stavebnom úvere a 5% úrok v prípade s omeškaním platenia viac ako
dvoch splátok nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok.

V čl. VII je riešené odstúpenie od zmluvy , ktoré je za podmienok tam uvedených dané iba veriteľovi,

t.j. navrhovateľovi. Veriteľ mal právo pri odstúpení od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere požadovať aj okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, vrátane
príslušenstva v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX . „Všeobecných
podmienok“ a bol oprávnený odstúpiť aj od zmluvy o stavebnom sporení. V čl. VII. bod bodmi 5. až
10. navrhovateľ v zmluve v súvislosti s jeho odstúpením od zmluvy uviedol, že odstúpením od zmluvy

nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku vrátane jej príslušenstva, nezanikajú
zabezpečovacie zmluvy, nezaniká právo veriteľa požadovať úroky až do zaplatenia celej pohľadávky,
odstúpením od zmluvy zmluva zaniká dňom doručenia oznámenia druhej strane a všetky oznámenia
veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte. Podľa zmluvy aj po
odstúpení má navrhovateľ /veriteľ/ právo účtovať si pri medziúvere 5% úrok z omeškania nad dohodnutú

úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a zúčtovať nasporenú sumu na účte zmluvy o stavebnom
sporení so sumou poskytnutého medziúveru a dlžných úrokov. Podľa zmluvy zúčtovanie nasporenej
sumy neovplyvňuje stav omeškaných splátok úrokov medziúveru a nie je považované za ich úhradu, v
prípade splnenia splnenia podmienok pre odstúpenie od zmluvy o medziúvere má právo veriteľ zúčtovať
nasporenú sumu na účte zmluvy o stavebnom sporení na základe ktorej bol medziúver poskytnutý

sumou poskytnutého medziúveru a a dlžných úrokov a zúčtovanie nasporenej sumy neovplyvňuje stav
zameškaných splátok úrokov medziúveru a nie je považované za ich úhradu, podľa čl. VIII. sa predlžuje
4. ročná premlčacia lehota pri odstúpení odporcom od zmluvy na 10 rokov, veriteľ má právo použiť
peňažné prostriedky peňažné prostriedky na všetkých účtoch dlžníka k započítaniu akýchkoľvek svojich
pohľadávok, ktoré má voči dlžníkovi, t.j. aj pohľadávok nesplatných alebo premlčaných.. V čl. VII. zmluvy

sa odkazuje na právne predpisy SR, ktorými sa vzťah účastníkov spravuje, a to na zákon č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, Občiansky zákonní a zákon č. 310/1992 Zb o stavebnom sporení v znení noviel.

Odporca X/ a navrhovateľ vystavili dohodou o vydaní a vyplnení biankozmenky č. XXXXXXX 1 XX/
XXXXXXXXX dňa 27.4.2006 s dátumom a miestom vystavenia 3.5.2006 v Kopčanoch. Vystaviteľom
bol odporca 1/ a banke /navrhovateľovi/ vyplývalo právo vyplniť zmenku v prípade, ak nebude zo

strany vystaviteľa riadne a včas splnený ktorýkoľvek zmluvný záväzok odporcu /dlžníka/ vyplývajúci zo
Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo XXXXXXX X XX, ktorý bol poskytnutý
na základe zmluvy o stavebnom sporení číslo XXXXXXX X XX na sumu medziúveru 150.000,-Sk
alebo banka mohla vyplniť zmenku po výzve na predčasné splatenie celého zostatku nesplatenej časti
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uvedenej v čl. III, bodu 1 písm. a/ spolu s jej príslušenstvom,

ak zmluvný dlžník nevyplatí banke požadovanú pohľadávku s príslušenstvom alebo ju banka mohla
vyplniť na základe jej odstúpenia od úverovej zmluvy ak dlžník nevyplatí banke požadovaný nesplnený
zostatok pohľadávky s príslušenstvom. Účastníci sa dohodli, že banka je oprávnená vyplniť zmenku
v chýbajúcich náležitostiach a to údaj o určitej peňažnej sume - zmenkovú sumu, ktorú sa zaväzuje
dlžník zaplatiť a údaj o splatnosti - zročnosti sumy Zmenková suma okrem zostatku celého záväzku

mala zahŕňať úroky a ostatné príslušenstvo ku dňu vyplnenia zmenky a aj zmluvnú pokutu podľa dohodyo vydaní biankozmenky, ktorá bola podľa bodu 5 čl. IV dohodnutá pre prípad vyplňovania chýbajúcich
náležitostí do zmenky, ktorej výška sa určuje ako súčin výšky dlžnej pohľadávky s príslušenstvom a
rozdielu úrokovej sadzby úveru zvýšenej o úrokovú sadzbu z omeškania a úrokovej sadzby, ktorou je

možné podľa Zákona zmenkové a šekového č. 191/1950 Zb. úročiť dlžnú sumu na zmenke. Ďalej mohla
zmenková suma zahŕňať aj ďalšie alternatívy pri výpočte zmenkovej sumy bankou, ďalšej v alternatíve
výpočtubolatiežzahrnutázmluvnápokuta.Podľabiankozmenkyprevzatiebiankozmenkyajejvyplnenie
sa nedotýka existencie trvania záväzkov uvedených v čl. III bod. 1. Podľa dohody účastníkov nemôže
byť zmenka použitá na splatnosť na videnie. Zmluvné strany sa dohodli, že ich právne vzťahy, vrátane

sporov vzniknutých z dohody sa budú riadiť všeobecným súdom podľa sídla banky sa budú riadiť ,
vzťahy neupravené Zákonom zmenkovým a Obchodným zákonníkom s odkazom na § 262 tohto zákona.
Strany podpisujúce dohodu vyhlásili, že si dohodu prečítali, v plnom rozsahu porozumeli jej obsahu,
ktorá je pre nich dostatočne zrozumiteľný a určitý, že dohoda vyjadruje ich slobodnú a vážnu vôľu prostú
akýchkoľvek omylov, nebola uzavretá v tiesni a ani za nápadne nevýchodných podmienok plynúcich
pre ktorúkoľvek zúčastnenú stranu a naznak toho ju vlastnoručne podpisujú. Vystaviteľ zmenky potvrdil

podpisom, že pri podpísaní dohody sa vlastnoručne podpísal ako vystaviteľ zmenky aj na zmenku č.
XXXXXXX X XX/XXXXXXXX. Dohoda bola navrhovateľom podpísaná v T., podpis odporcu 1/ je overený
v P. obcou P. dňa 3.5.2006.

Navrhovateľ odporcu 1/ upomínal celkom troma upomienkami na plnenie záväzkov, v ktorých uviedol
aktuálnu dlžnú sumu. Predžalobnou výzvu na úhradu zo dňa 9.5.2011 vyzval odporcu 1/ na úhradu

124,50-eur /3750,69-Sk za omeškané splátky za mesiac máj 2011 a požadoval ich uhradiť na účet
stavebného sporenia a na zaplatenie sumy 155,36-eur /4680,38-Sk na účet mimoriadneho medziúveru
v lehote do 31.5.2011. Oznámil odporcovi 1/, že v prípade neuhradenia súd do stanovenej lehoty
odstúpi od úverovej zmluvy a bude požadovať zaplatenie celej zostatkovej sumy úveru vo výške 4.005,-
eur /120.654,03-Sk Upozornil odporcu 1/, že v prípade odstúpenia od zmluvy bude odporcovi 1/ účtovať

úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Predžalobná výzva bola
zaslaná aj odporcovi 2/ - ručiteľovi. Podľa doručeniek obaja odporcovia predžalobnú výzvu prevzali
13.5.2011. Odporca 1/ na upomienky uskutočnil vklady súd 12.10.2009 vo výške 93,20-eur, 16.8.2010
vklad 62,20-eur a na upomienku z 13.10.2010 vklad 61,96-eur.

Podľa § 1 ods. 1, zákona o stavebnom sporení č. 310/1992 Zb. v platnom znení, účinnom od 1.1.2003

účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb z účelovo vytvorených finančných
prostriedkov vo fonde stavebného sporenia, podľa ods. 2 zákona fond stavebného sporenia tvoria

a) vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len „stavebný

sporiteľ“),b) úroky, c) príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „štátna prémia“),
d) splátky úverov, e) iné zdroje.

Podľa § 2 ods. zákona o stavebnom sporení stavebným sporením sa rozumie : a) prijímanie vkladov
od stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom (ďalej len „stavebný úver“). a
podľa ods. 2 stavebné sporenie môže vykonávať len banka,1) ktorej predmetom činnosti je stavebné
sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „stavebná
sporiteľňa“).

Podľa § 4 ods. 1 písm. a / zákona o stavebnom sporení stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o
stavebnom sporení alebo v ktorej prospech je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o stavebnom sporení stavebné sporenie vzniká uzatvorením zmluvy o
stavebnom sporení medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou.

Podľa § 8 ods. 2 zákona o stavebnom sporení cieľová suma sa skladáa) z vkladov od stavebného sporiteľa, b) z úrokov, c) zo štátnej prémie, d) zo stavebného úveru, e) z
iných zdrojov.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o stavebnom sporení po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný

sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona stavebný sporiteľ môže a) uplatniť nárok na stavebný úver, b) vklad vybrať
a použiť ho bez nároku na stavebný úver, c) sporiť ďalej.

Podľa § 9 ods. 1, 2 cit. zákona stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté
podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru, ods. 2 výška
stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych

prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1), a iných zdrojov.

Podľa§11ods.1aods.4 cit.zákona cieľovúsumu,akjejsúčasťoujeajposkytnutýstavebnýúver,môže
stavebný sporiteľ použiť na financovanie bytových potrieb v Slovenskej republike (ďalej len „stavebný
účel“), a to na

a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu,

b) výstavbu, prístavbu, nadstavbu, výstavbu alebo na stavebné úpravy

rodinného domu alebo bytového domu alebo na stavebné úpravy bytu,

c) modernizáciu bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo na

udržiavacie práce na nich,

d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby

rodinného domu alebo bytového domu,

e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný

dom alebo bytový dom,

f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na

účel prestavby nebytových priestorov na byt,

g) prestavbu nebytových priestorov na byt,

h) úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,

i) úhradu záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách a) až h), ods. 4 záväzky stavebných
sporiteľov vyplývajúce z poskytnutia stavebného

úveru musia byť zabezpečené podľa osobitných predpisov.5)

Podľa § 12 ods. 1, ods. 2 cit. zákona fondu stavebného sporenia stavebná sporiteľňa podľa zmluvne
dohodnutých podmienok uspokojuje tieto nároky stavebných sporiteľov po a) výplaty vkladov zo zmlúv
o stavebnom sporení, pri ktorých vznikol nárok na poskytnutie stavebného úveru, b) výplaty vkladov zo
zmlúv o stavebnom sporení zrušených počas sporenia, c) poskytnutie úverov stavebným sporiteľom,
ktorým nárok na stavebný úver vznikol, ods. 2 dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia môže

stavebná sporiteľňa použiť len na

a) poskytovanie stavebných úverov za komerčných podmienok nastavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich

vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného

úveru ešte nespĺňajú, alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia,

Poznámky pod čiarou k odkazom k zák. o stavebnom sporení

3c) § 3a zákona č.513/1991Zb. Obchodný zákonník v znení zákona

č.500/2001Z.z.

4a)§374 Obchodného zákonníka.

5)§151a až 151md a § 546 až 558 Občianskeho zákonníka.

§299 až 323 Obchodného zákonníka.

Podľa zákona č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov v prvej časti sa za štvrtú hlavu vkladá nová piata hlava, ktorá vrátane
nadpisu znie: „PIATA HLAVA „ SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY“

§ 52 ods. 1 Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej

strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť

obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy,

(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti.

(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

§ 53

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka”).

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia

alebo cenu plnenia.(3) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť

oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo

zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa,

ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo

zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa

za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi

spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri

uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti

za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal

ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez

zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných

osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj

vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné

podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená

v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu

ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ

mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá

v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročenáv čase splnenia.

(4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

§ 54

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo

si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Spotrebiteľská zmluva o práve užívať

budovu alebo j e j časť v časových úsekoch určenú dobu.

14. V deviatej časti sa za deviatu hlavu vkladá nová desiata

hlava, ktorá vrátane nadpisu znie:

„DESIATA HLAVA

PRECHODNÉ USTANOVENIA KÚPRAVÁM

ÚČINNÝM OD 1. APRÍLA 2004

Podľa § 879e ods. 3 zákona č. 150/2004 Z.z. Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona
a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 879e ods. 4 zák. č. 150/2004 Z.z. ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané

do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od
spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa
odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do
troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 879f zákona č. 150/2004 Z.z. týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych

spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.“.

Podľa Čl. II tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobúda účinnosť dňom
nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV

EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEVA EURÓPSKEJ ÚNIETýmto zákonom sa preberajú tieto právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne
užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 - 87).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch
predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171,
7/7/1999, str. 12 -16). Uvedené smernice sú preložené do slovenského jazyka; do úradného prekladu
v slovenskom jazyku možno nahliadnuť v sídle Inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej

republiky, Námestie slobody 1/29, Bratislava.

Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa§546OZdohodouúčastníkovmožnozabezpečiťpohľadávkuručením.Ručenievznikápísomným
vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju
neuspokojí dlžník.

Podľa§547OZveriteľjepovinnýkedykoľvekabezzbytočnéhoodkladuoznámiťručiteľovinapožiadanie
výšku svojej pohľadávky.

Podľa § 548 ods. l , ods. 2 OZ ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval, ods. 2 ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi
dlžník.

Podľa§517ods.1a2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivýchplnení, ods.2akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3a ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom ods. 1.1.2009 ak je predmetom
spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie
spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej

percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera
nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

(2) Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia

za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.(3) Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania
podľa tohto nariadenia vlády.

Podľa § 3 ods. 2 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

ods. 2 pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa §503ods.1,2a3Obchodnéhozákonníkazáväzokplatiťúrokyjesplatnýspolusozáväzkomvrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú, ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky,
ods. 3 dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky

je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovujezmluva
alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004 Z.z. a
zákona č. 616/2004 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje,
ods. 2 na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d/ sa primerane
použijú ustanovenia tohto predpisu.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13d znie:

"13d) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov."

Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, navrhol v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p.
aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva.Navrhovateľjepovinnýuviesťskutočnosti,oktorésaopierajehoprávoaleboinýnárok.Podstatou
tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej a navrhovateľ v návrhovom

konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na plnenie zo záväzkového vzťahu. všeobecne charakterizovanom v
ustanovení § 488 OZ ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Svoje tvrdenia vyvodil z právneho vzťahu, ktorým
bola písomne uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, uzavretá na jednej
strane s veriteľom navrhovateľom a odporcami na druhej strane, z ktorej odporca 1/ bol dlžníkom aodporca 2/ ručiteľom, ktorému z ručiteľského záväzku vyplýva povinnosť v prípade, že dlžník nesplní
svoj záväzok plniť na požiadanie veriteľom záväzok za dlžníka.

Navrhovateľ svoj uplatnený nárok odôvodňoval len na základe predloženej predmetnej zmluvy, o ktorej

tvrdil, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi sa spravuje režimom Obchodného zákonníka.

Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že uvedená zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu, aby sa ich právny vzťah a
právaapovinnostiznehovzniknutéspravovalustanoveniamiObchodnéhozákonníka,naktorýodkazujú
v ustanoveniach zmluvy

Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v

širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú
úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný
typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa
akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o

neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Zo
zmluvy je zrejmé, že ju uzatváral navrhovateľ, ktorý je bankou a je podnikateľom, inak podľa § 52 ods.
2 zákona č. 150/2004 Z.z. dodávateľom, osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. O tom svedčí aj výpis z Obchodného registra, kde je pri obchodnom

mene navrhovateľa uvedený predmet podnikania, činnosti prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov,
poskytovanie úverov stavebným sporiteľom /stavebný úver/ a ďalšie činnosti, ktoré ustanovuje zákon o
stavebnom sporení v § 2 zákona o stavebnom sporení. Zmluvu o stavebnom sporení, v rámci ktorej bola
uzavretá aj zmluva, od ktorej navrhovateľ odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie požadované po
odporcoch, uzatváral odporca 1/ v súvislosti s riešením svojho bývania, za účelom opravy svojho domu,

čo vyplynulo z výpovede odporcu a odporca 1/ sledoval uzavretím zmlúv s navrhovateľom možnosť
danú mu právnou úpravou v § 1 ods. 1, zákona o stavebnom sporení č. 310/1992 Zb. v platnom
znení, účinnom od 1.1.2003, teda financovanie bytových potrieb z účelovo vytvorených finančných
prostriedkov vo fonde stavebného sporenia. Za tohto zistenia je treba priznať v zmysle 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka, konkrétne novely zákona č. 40/1964 Zb Občianskeho zákonníka prijatej pod

č. 150/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1.4.2004 odporcovi 1/ postavenie spotrebiteľa. Uvedená
právna norma bola platná a účinná aj v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi datovanej dňom
3.5.2006. Z uvedeného súd vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmlúv s navrhovateľom bol odporca 1/
spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ, na

súkromné účely podľa § 4 ods. 1 písm. a / zákona o stavebnom sporení. V dôsledku uvedeného nemal
súd námietky voči argumentácii navrhovateľa v jeho podaní zo 6.2.2012., v ktorom zdôvodnil, že vzťah
sa riadi ustanoveniami zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ktorý je lex specialis a je ním
ako stavebná sporiteľňa viazaná. Z ustanovení § 4 ods. 1 písm. a / zákona o stavebnom sporení, §
8 ods. 1 zákona o stavebnom sporení / stavebné sporenie vzniká uzatvorením zmluvy o stavebnom

sporení medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou a § 8 ods. 2 zákona o stavebnom sporení
v cieľovej sume je pod písmenom b/ zahrnutá aj zložka stavebného úveru, podľa § 8 ods. 4 zákona
o stavebnom sporení stavebný sporiteľ môže a) uplatniť nárok na stavebný úver, § 9 ods. 1, 2 cit.
zákona získať ako stavebný sporiteľ stavebný úver a v nadväznosti na ustanovenie § 52 ods. 2 a 3 OZ
vyplýva spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, lebo odporca 1/ pri uzatváraní zmluvy o stavebnom

sporení požadoval poskytnúť aj medziúver ako súčasť zmluvy o stavebnom sporení. Ako bolo v konaní
zistené, hlavným zámerom odporcu 1/ bolo cez stavebné sporenie získať medziúver úver z dôvodu jeho
potreby rekonštrukcie, resp. opravy rodinného domu a iba za tým účelom využil ponuku navrhovateľa
na poskytnutie medziúveru.

V ďalšom navrhovateľ v jeho podaní zo 6.12.2012 uvádzal, že sa nevylučuje uzatvoriť Zmluvu o

mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a uvedená zmluva
podlieha jeho právnemu režimu. Záver o charaktere zmluvy ako typu zmluvy spotrebiteľskej súd
zdôvodnil vyššie a preto súd neakceptoval ani pri rozhodnutí o veci samej názor navrhovateľa, žemedzi účastníkmi sa nejedná o občianskoprávny vzťah, resp. o spotrebiteľskú zmluvu. Súd považuje
za nutné podotknúť, že nevyhodnocoval zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v
zmysle osobitného zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch, ako to naznačoval navrhovateľ

a uvedenou právnom normou sa neriadil, nakoľko tento zákon účinný aj v čase uzavretia zmluvy
medzi účastníkmi vylučoval možnosť riadiť sa ním v právnych vzťahoch, vzniknutých zo zmlúv o
poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, na dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, z čoho navrhovateľ vyvodil, že
úver nemá spotrebný charakter, nakoľko poskytnuté finančné prostriedky boli použité na financovanie

nehnuteľností - kúpu, výstavbu, prestavbu alebo rekonštrukciu a právny vzťah vznikol pred účinnosťou
zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách. Súd dodáva na podporu záverov
o spotrebiteľskom charaktere zmluvy , z ktorej sa navrhovateľ domáhal plnenia, že v platnosti v čase
uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi vzhľadom na ustanovenie § 52 ods. 1 O. z. v znení platnom v čase
uzatvorenia úverovejzmluvy,keď okremustanovenia§52ods.1OZ,ktoromsúvymenovanékonkrétne
typy zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, výslovne neuvádzajúci typ zmluvy o úvere, existoval už

v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi aj ďalší právny predpis o spotrebiteľských zmluvách a to
zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v rámci svojho ustanovenia § 23a ods. 1 s
účinnosť už od 1. januára 2000 a v § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z. účinných v čase uzavretia zmluvy medzi
účastníkmi výslovne stanovil, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje a pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu
mal navrhovateľ / v spotrebiteľskej zmluve dodávateľ poskytujúci finančné služby/ primerane použiť
ustanovenia § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Tak ako podľa zákona

č. 634/1992 Zb. aj podľa zákona č. 150/2004 Zb. - rozumela sa tým takzvaná typová zmluva, u
ktorej sa vždy jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V citovanom zákonnom
ustanovení je výslovne uvedené, že aj zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa
Obchodného zákonníka je zmluvou spotrebiteľskou a o takýto prípad sa jedná aj u zmluvy uzavretej

medzi účastníkmi, bez ohľadu na to, že podľa § 261 ods. 3 písmeno d/ Obchodného zákonníka je zmluva
o úvere uzavretá podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, v ktorom
nie sú zmluvné strany v pozícii podnikateľov a bez ohľadu na to, že nie je ako typ uvedená v § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Pri závere o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o stavebnom sporení a v
rámci tohto právneho vzťahu uzavretej zmluvy o úvere súd vychádzal aj z dôvodovej správy k zákonu

č. 150/2004 Z.z. podľa ktorej : „Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú
zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia
s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu
stanovuje obsah týchto zmlúv, a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často
predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v

návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť.“
Zákonodarca zákonom č. 150/2004 Z.z. sledoval dosiahnuť cieľ ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo
zámerov Európskej únie o ochrane spotrebiteľa kodifikovanej v Smernici Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je v uvedenom zákone vyjadrené v § 879e ods. 3 a
4. Smernica má význam pre posudzovanie spotrebiteľských zmlúv a neurčila typy zmlúv, ktoré sa

považujú za spotrebiteľské. Smernica vychádza z filozofie, že každá zmluva upravená zákonom, aj
nepomenovaná zmluva, môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky určené smernicou. Podľa
čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana spotrebiteľovi v podstatnom rozsahu zahŕňa
podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa požiadaviek vyššie uvedenej smernice spočíva ochrana

spotrebiteľa najmä v neplatnosti individuálne nedohodnutých zmluvných ustanovení, ktoré by spôsobili
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to v neprospech
spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa do vnútroštátneho práva bola premietnutá okrem zákona o ochrane
spotrebiteľa aj do ustanovení § 53 ods. 3 a 4 zákona č. 150/2004 Z.z.

V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú /

adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvoril navrhovateľ s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ
zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporcom 1/ spotrebiteľom a vo formulárovejzmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporca ako fyzická osoba - spotrebiteľ nemal možnosť
dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohol vyjednávať a mohol predložený návrh navrhovateľom na
uzavretie zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v rámci zmluvy o stavebnom sporení

buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky
v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ.

Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonmi č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a č. 513/1991
Zb. Obchodným zákonníkom má povahu vzťahu všeobecného predpisu /lex generalis/ a osobitných
predpisov /lex specialis/. Z vyjadrenia navrhovateľa zo 6.12.2012 vyplýva, že celý právny vzťah medzi

účastníkmi zmluvy upravil a posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Jeho právny názor
nie je správny pre jednoznačne zistený záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy, ktorý súd zdôvodnil
vyššie. Pri posudzovaní zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zisťovaní platnosti
zmluvy vychádzal súd preto z ustanovení Občianskeho zákonníka. Jednou z charakteristických
čŕt spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o mimoriadnom úvere
a stavebnom úvere je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t. j.

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľa /§53ods.1OZ/.,inaktiežoznačovanézaneprijateľnúpodmienku.Navrhovateľ
sa domáhal peňažného plnenia zo zmluvy, ktorého výšku peňažného plnenia 4117,36-eur, neskôr po
pripustení zmeny návrhu istina 4.100,-eur odvodil z listinného dôkazu označeného ako Výpis z účtu
odstúpeného medziúveru, z ktorého súd zistil, že v ňom navrhovateľ vykázal poskytnutý úver vo výške

4.846,31-eur /146.164,70-Sk/, suma navrhovateľom vyplatená v dvoch termínoch, do výšky 3983,27-
eur/ 119.999,99-Sk/ dňa 10.5.2006 a druhá čiastka úveru vo výške 863,04-eur/ 25.999,94-Sk/ vyplatená
dňa 31.7.2006 a ostatné vklady odporcu 1/ vo výške 31,10-eur zaúčtoval odporcovi 1/ od 31.5.2006 do
31.12.2008 na úroky za úver, ďalej za poplatok za vedenie účtu 2.1.2009 a v ďalších rokoch trvania
úverového vzťahu vždy z vkladu odporcu 1/ na úverový účet odporcu odúčtoval navrhovateľ najprv

úroky vo výške 31,08-eur alebo poplatky za upomienky a poplatky za vedenie účtu. K 26.9.2011 uviedol
navrhovateľ sumu 1368,91-eur ako čiastočné vyrovnanie medziúveru, napočítal odporcovi 1/ 26.9.2011
úroky za úver 26,93-eur a vykázal dlžnú sumu z odstúpenia od zmluvy 4083,25-eur. Navrhovateľ
považoval za deň odstúpenia od zmluvy s odporcom 1/ 19.9.2011 a aj po tomto dni účtoval úrok 7,49%
vo výške 3,-eurá, úrok 7,49% vo výške 14,27-eur a k 31.10.2011 úrok z omeškania vo výške 12,49%

ročne, predstavujúci sumu 16,84-eur. Tento spôsob, aký zvolil navrhovateľ pri nakladaní peňazí dlžníka
je podľa zmluvy upravený v čl. II bode 7, podľa ktorého mal spotrebiteľ súhlasiť, že veriteľ je oprávnený
uspokojiť z mesačne splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky.
Podstatou záväzkového vzťahu, tiež záväzkového vzťahu podľa § 497 Obchodného zákonníka, na
ktorý sa odvolával navrhovateľ je, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť na požiadanie dlžníka finančné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Navrhovateľ, ako sám uviedol a ako súd zistil z Výpisu z účtu odstúpeného medziúveru ako veriteľ
nesplnil povinnosť poskytnúť úver do dlžníkom žiadanej výšky, pretože z odporcom 1/ požadovanej
sumy 150.000,-Sk, s ktorými by mohol dlžník reálne disponovať, navrhovateľ poskytol dlžníkovi za
účelom, na ktorý požadoval úver iba 4.846,31-eur /146.164,70-Sk/. Súd má za to, že podmienka v

čl. II bode 7 spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu.
Domnelé právo navrhovateľa obsiahnuté v tomto článku a bode umožňovalo navrhovateľovi vytvoriť
stav, že istina, ktorá sa skutočne dostala do dispozície dlžníka pripísaním na jeho účet sa neznižovala
a umožnila navrhovateľovi vytvoriť stav, kedy podľa čl. VII. pristúpil navrhovateľ k odstúpeniu od zmluvy
s dôsledkami podľa Obchodného zákonníka, pričom z výsluchu odporcu bolo zrejmé, že sa domnieval,

že sa mu úhradami splátok znižuje dlh na istine, teda zmluva je nastavená tak, že odporca 1/ plnil
iba na príslušenstve pohľadávky, na úrokoch a na poplatkoch za vedenie účtu a platil za upomienky.
Hrubú nerovnováhu danú navrhovateľom do zmluvy spôsobuje v právach a povinnostiach účastníkov
a v neprospech spotrebiteľa aj to, že zmluva obsahuje v čl. VII bodoch 4 až 10 podmienky , ktoré dávajú
právo odstúpiť od nej iba navrhovateľovi - dodávateľovi a je tak v rozpore s ustanovením § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Takéto zmluvné podmienky, uprednostňovanie úhrady príslušenstva a pripustenie práva na odstúpenie
od zmluvy iba jednou stranou zmluvy sú podmienkami podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľnými a sú podľa
§ 53 ods. 4 zákona OZ neplatné. Na tomto závere nič nemení ani dohoda účastníkov, poňatá do čl. VIII.

zmluvy o úvere, podľa ktorej navrhovateľ využil úpravu na odstúpenie od zmluvy podľa Obchodného
zákonníka, podľa ktorého účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú dňom doručenia odstúpenia s tým
právnym účinkom, že sa zmluva zrušuje dňom doručenia odstúpenia, na rozdiel od ustanovenia úpravypodľa ustanovenia § 497 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý z účastníkov si môže vymieniť
odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné a navyše podľa úpravy podľa Občianskeho
zákonníka kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy

odstúpiť, ani keď poskytne odstupné. Právne vzťahy v zmluve o medziúvere obsiahnuté v čl. VII
bodov 1 až 10 zmluvy a prezentované navrhovateľom v zmluve ako dohoda účastníkov sú podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor so zákonom. Celý právny vzťah sa spravoval aj v čase
uzavretia zmluvy medzi účastníkmi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a navrhovateľ, pôsobiaci
na trhu s jeho podnikateľskými aktivitami pri poskytovaní bankových služieb pomerne dlhú dobu musel

vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania a odporcom.
Bolo preto povinnosťou navrhovateľa predkladať podmienky zmluvy s odbornou starostlivosťou oproti
neznalému odporcovi 1/ a odporcovi 2/. Navrhovateľ musel vedieť, že zmluva svojím obsahom a
účelom odporuje Občianskemu zákonníku a že sa v zmysle § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a
že je podľa objektívneho práva neprípustné, aby sa spotrebiteľ vopred vzdal svojich práv, ktoré mu

priznáva Občiansky zákonník alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie tým, že sa mu namiesto
na istine z jeho vkladov odpočítava najprv úrok a poplatky a istina, dlh, ktorý sa má v prvom rade
znižovať v nadväznosti na výšku príslušenstva zostáva nemenný. Spotrebiteľovi sa pri navrhovateľom
nastavených podmienkach istina neznižuje, vytvára stav v jeho neprospech a zmluva je v tejto časti
nevyvážená a nevyváženou je aj v stanovení práva iba pre navrhovateľa, premietnutého do podmienok

na odstúpenie od zmluvy. Žiadne podmienky zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom neboli
individuálne vyjednané, ale sú stanovené dodávateľom v režime typovej /adhéznej/ zmluvy a ide vždy
o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú pre rozpor s občiansko-právnou úpravou spotrebiteľských
zmlúv neplatné, ak je jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ.

V dôsledku nemožnosti odporcu 1/ vyjednať podmienky zmluvy ak sa aj zaviazal odporca správať

sa v zmluvnom vzťahu podľa § 351 Obchodného zákonníka po odstúpení od zmluvy a riadiť sa
ustanovením§262Obchodnéhozákonníka,riešiťsporymedziúčastníkmipoodstúpeníodzmluvypodľa
Obchodného zákonníka a ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná a odporcu 1/ nezaväzuje,
posudzujúc nárok navrhovateľa na ním požadované peňažné plnenie po odporcoch vychádzal súd
z právneho záväzkového vzťahu, ktorý medzi účastníkmi vznikol. Navrhovateľ mal voči odporcovi

1/ pohľadávku zo záväzkového vzťahu, vzniknutého tým, že odporcovi poskytol, požičal finančné
prostriedky. Pohľadávkou sa rozumie subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať od
druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od
dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel. Dlžník je v
záväzkovom vzťahu osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase.

V konaní mal súd výpisom z účtu odporcu preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi 1/ peňažné
prostriedky vo výške 4.846,31-eur a v konaní nebolo preukázané, aj keď to odporca 1/ tvrdil, že by od
navrhovateľa obdržal nižšiu čiastku, údajne malo ísť iba o 90.000,-Sk. Odporca 1/ sa zaviazal vkladať
na účet zmluvy o stavebnom sporení 750,-Sk mesačne do nasporenia 40% cieľovej sumy, pričom sám
odporca nevedel uviesť, či takúto sumu vkladal, nemal k úhradám žiadne doklady. Zo zmluvy o úvere

splatnosť sumy 750,-Sk nevyplýva, zo zmluvy o úvere je zrejmá iba splatnosť úrokov vo výške 937,-
Sk, ktoré sa odporca sa zaviazal uhrádzať do 15. dňa v mesiaci. Súd zistil, že odporca 1/ celkom od
10.5.2006 po tom, čo mohol reálne disponovať finančnými prostriedkami po poukázaní navrhovateľom
vo výške 3983,27-eur, uhradil navrhovateľovi do 31.7.2006 a po pripísaní istiny úveru vo výške 863,04-
eur na jeho účet dňa 4.8.2006 do 16.6.2011 postupne vklady celkom vo výške 1758,46-eur. Súd vklady

odporcu 1/ považoval v dôsledku neplatnosti zmluvy o úvere v časti týkajúcej sa dohody účastníkov o
prednostnom uhrádzaní úrokov a poplatkov za vedenie účtu a upomienok odporcom 1/ za splácanie
istiny úveru. Zo súčtu vkladov odporcu 1/ súd zistil, že odporca 1/ zaplatil od 10.5.2006 do 3.8.2006 sumu
61,10-eur, čím sa znížila istina úveru 3983,27-eur na 3.922,17-eur, úver na istine sa od 4.8.2006 zvýšil
na 4.785,21-eur. Odporca 1/ za dobu od 11.8.2006 do 31.12.2006 uhradil z tejto čiastky istiny 186,60-eur

a ku konca roka 2006 dlžil na istine 4.598,61-eur, ktoré dlžil aj na začiatku roka 2007. Ku koncu roka 2007
odporca uhradil z istiny od 11.1.2007 do 14.12.2007 sumu 373,20-eur, istina sa znížila za rok 2007 na
sumu 4.225,41-eur , táto suma sa v roku 2008 znížila o úhradu 373,20-eur , v roku 2009 sa znížila suma
4225,41-eur o úhradu 360,80-eur na sumu 3864,61-eur, v roku 2010 zaplatil odporca 1/ z istiny 3864,61-
eur a na konci roka dlžil 3.522,85-eur a v roku 2011 zaplatil odporca 62,20-eur, čím sa znížila dlžná

istina na sumu 3460,52-eur. Úrok je cena peňažných prostriedkov, resp. odplata, ktorú zaplatí ten, ktosi vezme úver, alebo ten kto si požičia peniaze. Úrok nie je sankciou. Je to protihodnota za to, že jeden
subjekt (poskytovateľ) dáva do dispozície druhému subjektu (prijímateľa) určitý objem peňazí (istinu) na
určitú dobu. Úroky sú súčasťou celkového peňažného záväzku dlžníka. Sú peňažným plnením za cenu

času. Pre rozhodnutie o priznaní nároku požadovaného navrhovateľom na úroku bolo podstatné pre
rozhodnutie, že medzi účastníkmi vzťahu boli pri poskytnutí peňažných prostriedkov medzi účastníkmi
právneho vzťahu úroky dohodnuté. V právnom poriadku výška úroku nie je presne stanovená. Nesmie
byť však v rozpore s dobrými mravmi, ktoré sú definované ako pravidlá morálneho charakteru všeobecne
platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť , ohľaduplnosť

a vzájomné rešpektovanie, súhrn noriem, všeobecne v spoločnosti uznávaných. Súd pri zistení, že
výška úroku medzi účastníkmi bola za poskytnutie finančných prostriedkov dohodnutá a nepresahuje
ročný úrok, resp. presahuje iba mierne úrokové miery pri spotrebiteľských úveroch požadovaných
bankami od mája 2006 do septembra 2011, akceptované aj súdnou praxou pri úveroch na bývanie,
ktoré boli v rozpätí vo výške od 7,05% ročne po 9% ročne, priznal súd navrhovateľovi ním požadovaný
úrok vo výške 7,49% ročne a vždy zo súm istín a za dobu jednoročného obdobia po odpočítaní súm,

ktoré uhradil odporca 1/ za ten ktorý rok trvania záväzkového vzťahu. Odporca 1/ ako dlžník si musel
byť vedomý toho, že v závislosti od výšky jeho platieb, je závislá aj dĺžka trvania záväzkového vzťahu
a dĺžka trvania jeho záväzku platiť úroky.

Čo sa týka úroku z omeškania, priznaného navrhovateľovi vo výške 5% ročne ide v zmysle § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka o zákonnú sankciu za to, že odporca 1/ ako dlžník, svoj dlh riadne

a včas nesplnil, čo je zrejmé zo zmluvy, v ktorej sa odporca zaviazal plniť do 15. dňa v mesiaci a z
výpisu z účtu odporcu a tiež z upomienok navrhovateľa adresovaných odporcovi 1/ je zrejmé, že odporcu
1/ upozorňoval, že je v omeškaní. Navrhovateľovi pri omeškaní odporcu 1/ s plnením vzniklo právo
po nesplní odporcom 1/ uhradiť vo výzvach - upomienkach, teda ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom právo od zmluvy odstúpiť ako právo, vyplývajúce zo zákona pri omeškaní

dlžníka a uvedené ako dôvod v predžalobnej upomienke zo dňa 26.9.2011. Navrhovateľom požadovaný
úrok z omeškania vo výške 5% ročne za oneskorené plnenie peňažného dlhu nie je v rozpore s
vykonávacím predpisom, ktorým je nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, podľa
ktorého ustanovenia § 3 ods. 1 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu . Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania od 20.10.2011, kedy bol odporca 1/
nepochybne v omeškaní, pretože podľa výpisu z účtu posledný vklad vo výške 31,10-eur uskutočnil
16.6.2011, bol teda v omeškaní s viac ako dvoma splátkami, splatnými podľa zmluvy vždy do 15. dňa
v mesiaci a viac ako troma splátkami v čase, keď navrhovateľ odstúpil od zmluvy. Pri sadzbe ECB od
1.1.2011 vo výške 1,25% ročne, zvýšenej o 8% bodov podľa nariadenia vlády SR požadovaný úrok z

omeškania vo výške 5% ročne je v súlade s právnymi predpismi.

Z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku ruší ex tunc, teda od počiatku. Zánikom zmluvy ( odstúpením) zanikajú všetky aj vedľajšie
záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka , peňažné prostriedky, ktoré podľa zmluvy obdržal odporca 1/ a dlžil ich ku dňu odstúpenia

od zmluvy sú potom bezdôvodným obohatením na úkor navrhovateľa. V tomto prípade ide o majetkový
prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne
odpadol. Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku
záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah
medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým,

na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon
výslovne neustanovuje.

Z týchto dôvodov zaviazal súd odporcu 1/ na zaplatenie peňažného plnenia tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku, nakoľko z dôvodu odstúpenia od zmluvy mu vznikla povinnosť v dôsledku
získania bezdôvodného obohatenia vrátiť sumu 3.087,45 € ako rozdiel medzi poskytnutými peňažnými

prostriedkami vo výške 4.846,31 € a sumou 1.758,86 €, ktorú odporca už uhradil.Pokiaľ sa týka časti rozhodnutia, podľa ktorého súd návrh zamietol, ide o nepriznanie nárokov
navrhovateľa na poplatky za upomienky a za poplatky za vedenie účtu.

Súd taktiež posúdil ako neprijateľnú podmienku, podľa ktorej je navrhovateľ oprávnený účtovať na

ťarchu odporcu 1/ poplatky za upomienky. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi dňa 31.3.2009 a dňa
31.8,2009 poplatok za 2. upomienku každý vo výške 16,50 € , dňa 30.9.2009 predžalobnú upomienku
vo výške 24,80 € a v dňoch 31.7.2010, 30.9.2010, 30.11.2010 31.12.2010, 31.1.2011 poplatky za
upomienku každý vo výške 3,- €, dňa 28.2.2011 poplatok za 2. upomienku vo váš e 18,- € a dňa
31.3.2011 za predžalobnú upomienku vo výške 25,- €. Poplatky za upomienky neboli s odporcom

individuálne dojednané a neboli obsiahnuté priamo v zmluve ale až Sadzobníku poplatkov, ktorý
odporca ani nepoznal. Naviac nie je ani žiadnym spôsobom ohraničený počet upomienok, ktoré je
navrhovateľ oprávnený zaslať a teda je len na vôli navrhovateľa koľko upomienok vyúčtuje pričom
by mohol upomienky zasielať a účtovať aj každý deň čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa. Takýto poplatok umožňuje široký a nejasný výklad, pritom je
na vôli navrhovateľa koľko upomienok odporcovi zašle. V tomto prípade nastala situácia, že navrhovateľ

zasielal odporcovi upomienky takmer každý mesiac pričom postupne výšku poplatku za upomienku
neúmerne zvyšoval (zo sumy za 1. upomienku vo výške 3,- až na sumu 25,- € za predžalobnú
upomienku). Podľa názoru súdu výška týchto poplatkov je neprimerane vysoká a súd považuje za
neprijateľné, aby odporca v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s
vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou a žiadnym spôsobom nie je

navrhovateľ obmedzený v tom, koľko upomienok vyúčtuje čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa.
Výška tohto poplatku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti
dobrým mravom, keďže výška týchto poplatkov nie je ničím odôvodnená, keďže niekoľkonásobne
prevyšuje poštovné, ktoré navrhovateľ v skutočnosti zaplatil. Preto súd žalobu aj v tejto časti za
vyúčtované upomienky zamietol v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ( napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
C-243/08 - Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora
vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo. Zmluvnú podmienku, uvedenú v zmluve o
úvere týkajúcu sa poplatku za vedenie úverového účtu, ktorá má zaväzovať odporcu, v zmluvnom

vzťahu spotrebiteľa, na zaplatenie odplaty za vedenie úverového účtu súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku. Vedením úverového účtu banka realizuje svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí finančných
prostriedkov, úverov klientom a slúži banke na sledovanie stavu plnenia na svojich účtoch zo strany
dlžníka. Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, ktorý nie je odkázaný na prehľad
o stave splácania úveru. Banka teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú

službu v prospech dlžníka. Banka ako dodávateľ finančnej služby musí poznať účel vedenia úverového
účtu a musela vedieť, že ide o neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a poznať aj právny následok neplatnosti takejto neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za

niečo, čo v plnení od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na
§ 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje
zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Pohľadávkou sa rozumie subjektívne právo
jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho
vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j.

opomenul, či strpel avšak vždy iba v súlade s platným právom. Pohľadávka navrhovateľa na poplatok
za vedenie úverového účtu nemôže zaväzovať dlžníka v neplatnom záväzkovom vzťahu, iba z platného
záväzkového vzťahu je dlžník osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu,
forme a čase. Odporcu neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi
a z neplatného právneho úkonu nemožno ani navrhovateľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie

úverového účtu. Preto súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. Názor ako u poplatku za vedenie
úverového účtu zastáva súd aj u poplatku za biankozmenku a aj za poplatok za spracovanie medziúveru
vo výške 3.500,-Sk.Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemohol akceptovať to, že navrhovateľ započítal časť splatenej sumy
na upomienky a poplatky za vedenie úverového účtu, na ktoré navrhovateľ nemá právny nárok a preto
súd aj tieto sumy súd započítal na istinu úveru v súlade s ustanovením § 566 ods. 2 občianskeho

zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv
na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak, keďže nie je možné, aby veriteľ určoval na čo bude
platba od odporcu zaúčtovaná.

V konaní bolo výpoveďou odporcu 2/ a zmluvou o úvere preukázané, že odporca 2/ ručil za záväzok
dlžníka odporcu 1/ , čo odporca 2/ potvrdil svojím podpisom na zmluve. Ručenie je zabezpečovacím

právnym inštitútom, teda pre občiansko-právny vzťah platí ustanovenie § 555 Občianskeho zákonníka,
že záväzok dať zábezpeku možno splniť okrem iného i spôsobilými ručiteľmi. Právny vzťah vzniknutý z
ručenia je vzťahom akcesorickým, závislým svojou existenciou na hlavnom obligačnom záväzku, závisí
odexistenciezáväzkudlžníkanaurčitéplnenieveriteľoviRučenímsaposilňujeveriteľovapozíciatým,že
k hlavnému dlžníkovi pristupuje ďalšia osoba ako dlžník vedľajší. Z ručenia vzniká i záväzok subsidiárny,
ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ nie je na plnenie veriteľovi povinný popri dlžníkovi, ale až po

ňom. Obsahom právneho vzťahu vzniknutého z ručenia je právna povinnosť ručiteľa uspokojiť veriteľov
nárok, pohľadávku, pokiaľ nárok nesplní dlžník dobrovoľne, riadne a včas a z obsahu právneho vzťahu
ručenia vyplýva ručiteľovi aj oprávnenie domáhať sa voči dlžníkovi, aby mu vydal to, čo za neho veriteľovi
splnil.

V záväzkovoprávnom vzťahu sa odporca 2/ ako ručiteľ v písomnej forme zaviazal navrhovateľovi, že

uspokojí jeho pohľadávku, ak dlžník, odporca 1/ voči nemu nesplní záväzok. Z výpovede odporcu 2/ bolo
preukázané, že ani na výzvy navrhovateľa dlh za odporcu 1/ neplnil z iba dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov. V konaní nebolo zistené, žeby ručiteľský záväzok odporcu 2/ zanikol. Súd mal za to, že
odporca 2/ titulom ručenia za záväzok odporcu 1/ je povinný uspokojiť tú časť pohľadávky, ktorá bola
po práve navrhovateľovi priznaná v súdnom konaní, s tým, že v prípade plnenia jedného z odporcov v

rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť druhým odporcom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní neúspech v
pomerne nepatrnej časti nároku uplatneného návrhom oproti odporcom, a to aj v späťvzatej časti návrhu.
Pretosúdzaviazalodporcovnazaplatenianáhradytrovkonanianavrhovateľovivplnejvýške.Natrovách
konania súd priznal navrhovateľovi súdny poplatok za návrh a odmenu advokátka za poskytnutie

právnych služieb pri hodnote jedného úkonu právnej služby podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
počítaného zo sumy 4.100,52-eur a výške odmeny za úkon 151,05-eur, celkom za 4 úkony /prevzatie
veci, zastupovanie na dvoch pojednávaniach a podanie na súd z 2.8.2012/ a 4x paušál á 7,63-eur,
spolu 634,72-eur. Na náhrade hotových výdavkov súd priznal náklady za cestovné pri použití OA na
pojednávania za dni 13.7.2012 a 17.9.2012 na trati Trnava - Skalica a späť za jednu cestu 36,21-eur

a za druhú cestu vo výške 36,41-eur a náhradu za stratu času za oba dni vždy za 2x3 polhodiny x
12,71-eur, súd vychádzal z § 17 ods. 1 vyhl. č.655/2004 Z.z. - 1/60 výpočtového základu 763,-eur a v
súčte priznanej odmeny sú celkom trovy právneho zastúpenia 859,56-eur. Pri výpočte cestovného súd
vychádzal zo vzdialenosti Trnavy a Skalice a ubehnutých 130,6 km, priemernej spotrebe vozidla 6,2
litra/100 km, cene benzínu 1,52 -eur/liter a pri druhej ceste na pojednávanie cene benzínu 1,545-eur/

l a vždy paušálnej náhrade 0,183,-eur.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 251 ods. l O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.