Dopĺňací rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, March 17, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711207567
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2711207567.7

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, právne zastúpená: Mgr.
Eva Bačíková, advokátka, AK so sídlom Andreja Žarnova 1, 917 02 Trnava proti odporcom: v l. rade: D.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX P. a v 2. rade: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, P.
o zaplatenie 4.117,36-eur s príslušenstvom, vydal tento

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere z 3.5.2006 uzavretej medzi dodávateľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a odporcom v 1. rade a
odporcom v 2. rade ako ručiteľom v znení:

v čl. II. v časti „Mimoriadny medziúver“, za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok

vo výške 3 500 Sk, ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500 Sk,
poplatok za mimoriadny medziúver za biankozmenku sa zaúčtuje pri prvej výplate mimoriadneho
medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bude znížená o výšku týchto
poplatkov, za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného
Sadzobníka poplatkov, prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 360 Sk je splatný podľa
platnéhoSadzobníkapoplatkovsprvousplátkouúrokovzmimoriadnehomedziúveru,vďalšíchrokochje
poplatok za vedenie úverového účtu platný podľa platného sadzobníka poplatkov, prípade, že poplatok

za vedenie úverového účtu dlžník neuhradí za každý prislúchajúci rok, zvýši sa o sumu neuhradených
poplatkov pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení celková výška stavebného úver a tým
sa zároveň predĺži doba splatnosti stavebného úveru,

v čl. II bode 7 veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru
prednostne sankčné úroky a poplatky,

v čl. II časti „Stavebný úver“, bod 2 veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky svoje pohľadávky
v nasledovnom poradí: sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu,

v čl. III. (Zabezpečenie) bod 1 písomným prehlásením preberá ručiteľ, v prípade, že je úver zabezpečený
aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia v časti týkajúcej sa poplatkov,

v čl. V. (práva a povinnosti zmluvných strán) bod 1 dlžník má povinnosť uhradiť všetky splátky
mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru riadne a včas,

v čl. V. bod 2 vo vzťahu k poplatkom uhradiť všetky poplatky súvisiace s poskytnutým mimoriadnym
medziúverom a stavebným úverom v zmysle bodu XXIII. Všeobecných podmienok a „Sadzobníka
poplatkov“ veriteľovi,v čl. V. bod 2 vo vzťahu k poplatkom veriteľ je oprávnený automaticky uspokojiť neuhradené poplatky
v zmysle Všeobecných podmienok a iné poplatky podľa „Sadzobníka poplatkov“ zo zaplatených
mesačných splátok

v čl. V. bod 3 vo vzťahu k poplatkom na zabezpečenie všetkých pohľadávok voči dlžníkovi je veriteľ
oprávnený tieto zaúčtovať s nasporenou sumou a vykonanými mesačnými splátkami,

v čl. VIII. bod 6 veriteľ má právo použiť peňažné prostriedky na všetkých účtoch dlžníka k započítaniu
akýchkoľvek svojich pohľadávok, ktoré má voči dlžníkovi, t.j. aj pohľadávok nesplatných alebo
premlčaných,

sú podmienkami n e p r i j a t e ľ n ý m i a n e p l a t n ý m i .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal 14.11.2011na tunajšom súde návrh, ktorým navrhol zaviazať odporcov 1/ a 2/ zaplatiť
navrhovateľovi sumu 4.117,36-eur s 12,49% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4100,52 eur od
1.11.2011 do zaplatenia. Navrhovateľ požadoval zaplatiť po odporcoch aj trovy konania.

Návrh navrhovateľa bol zdôvodnený skutočnosťami, podľa ktorých navrhovateľ odporcovi 1/ poskytol

na základe Zmluvy o stavebnom sporení a podľa Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere mimoriadny medziúver, ktorého výšku v návrhu neuviedol. Odporca sa zaviazal splácať úroky
medzi úveru vo výške 7,49% p.a. /ročne/ a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 31,10-eur a
do nasporenia 40% cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 24,90-eur a zúčtovaní účtu mimoriadneho medziúveru s

účtom stavebného sporenia splácať stavebný úver, vrátane úrokov 4,7% p. a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 43,58-eur. Navrhovateľ uviedol, že odporca 2/ prevzal na seba ručením povinnosť
uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí odporca 1/. Odporca 1/ neplnil svoje povinnosti a navrhovateľ ho
upomínal na riadne a včasné uhrádzanie splátok a vkladov. Odporca 1/ ani po upomínaní navrhovateľom
dlžné splátky neuhradil. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti odporcom 1/, pričom

navrhovateľ poukázal na čl. V. v dôsledku omeškania so splácaním odstúpil navrhovateľ 26.9.2011 od
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 3.5.2006 s odkazom na čl. VI. a VII. zmluvy
a vyzval odporcu 1/ na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7- dňovej lehote. Odporca
1/ neplnil a odporca 2/ ako ručiteľ taktiež neplnil. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zostatok jeho
pohľadávky je vo výške 4.117,36-eur k 31.10.2011 a úrok z omeškania je vo výške 12,49% ročne zo

sumy 4.100,52-eur od 1.11.2011 do zaplatenia.

Navrhovateľ dňa 13.7.2012 navrhol konanie čiastočne, a to o sumu 16,84-eur, konkrétne o nárok na
úrok z omeškania v tejto výške späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Späťvzatie zdôvodnil tým, že
zamestnanci navrhovateľa do istiny 4.117,36-eur napočítali nesprávne aj úrok ku dňu podania návrhu na
súd. Zdôvodnil, že vo výške úroku z omeškania 12,49% ročne je uplatnený úrok vo výške 7,49% ročne

a 5% ročne je uplatnený úrok z omeškania (sankčný úrok), teda sú dané dohromady dve príslušenstvá
pohľadávky.

Advokátka navrhovateľa navrhla pripustiť zmenu návrhu, o ktorej súd rozhodol uznesením z 13.7.2012
tak, že odporcovia 1. a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi na istine 4.100,52-eur s 7,49% úrokom od
20.10.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.100,52-eur od 20.10.2011

do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plnenia
druhého odporcu a konanie čiastočne o navrhnutú sumu zastavil.

Po vykonanom dokazovaní Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 3.5.2006,
oboznámením sa so Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení od
januára 2009, odstúpením od zmluvy z 26.9.2011, fotokópiami poštových doručeniek, oboznámením

sa u ručiteľa o odstúpení od zmluvy, výpisom z účtu medziúveru odporcu 1/, výsluchom oboch odporcov,oboznámením sa so sadzobníkmi navrhovateľa, s predžalobnými upomienkami súd a po čiastočnom
späťvzatí návrhu navrhovateľom o sumu 16,84-eur, súd vydal dňa 26. septembra 2012 rozsudok č. k.
3C/51/2012 - 89, ktorým rozhodol o povinnosti odporcov v 1 . a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu

3.087,45-eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 20.10.2011 do zaplatenia a úrok z nasledovných
istín vždy vo výške 7,49% ročne zo sumy 3.922,17-eur od 10.5.2006 do 3.8.2006, zo sumy 4.785.21-
eur od 4.8.2006 do 10.8.2006 vo výške 7,49%, zo sumy 4.598,-eur od 11.8.2006 do 31.12.2006, zo
sumy 4598,61-eur od 1.1.2007 do 31.12.2007 vo výške 7,49% ročne, zo sumy 4.225,-eur 1.1.2008
do 31.12.2008, zo sumy 3864,61-eur od 1.1.2009 do 31.12.2009, zo sumy 3.522,85-eur od 1.1.2010

do 31.1.2010 a zo sumy 3.460,65-eur od 1.1.2011 do 19.9.2011 a iné trovy konania navrhovateľa
vo výške 246,-Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 859,86-eur k rukám právnej zástupkyne
navrhovateľa, s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plnenia
druhého odporcu. Vo zvyšku súd návrh zamietol a o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3
O.s.p.,navrhovateľoviprijehoneúspechuvpomernenepatrnejčastinárokuuplatnenéhonávrhomoproti
odporcom, zohľadniac aj späťvzatú časť návrhu priznal oproti odporcom plnú náhradu trov konania.

V zamietajúcej časti pri závere o spotrebiteľskom charaktere zmluvy, z ktorej sa navrhovateľ domáhal
plnenia s poukazom na skutočnosť, že Občiansky zákonník zmluvu o úvere neupravuje, súd vychádzal
zo skutočnosti, že v čase uzavretia zmluvy boli v platnosti ustanovenia § 52 ods. 1 O. z. v znení platnom
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, keď okrem tohto ustanovenia, v ktorom sú vymenované konkrétne
typy zmlúv podľa Občianskeho zákonníka sa aj výslovne neuvádzal typ zmluvy o úvere, existoval už

v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi aj ďalší právny predpis o spotrebiteľských zmluvách, a to
zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v rámci svojho ustanovenia § 23a ods. 1 s účinnosť
už od 1. januára 2000 a v § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z. účinných v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi
výslovne stanovil, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a
pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu mal navrhovateľ
( v spotrebiteľskej zmluve dodávateľ poskytujúci finančné služby) primerane použiť ustanovenia § 52
až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Tak ako podľa zákona č. 634/1992 Zb. aj

podľa zákona č. 150/2004 Zb. - rozumela sa tým takzvaná typová zmluva, u ktorej sa vždy jednalo
o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V citovanom zákonnom ustanovení je výslovne
uvedené, že aj zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka je
zmluvou spotrebiteľskou a o takýto prípad sa jedná aj u zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, bez ohľadu

na to, že podľa § 261 ods. 3 písmeno d/ Obchodného zákonníka je zmluva o úvere uzavretá podľa
ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, v ktorom nie sú zmluvné strany v
pozícii podnikateľov a bez ohľadu na to, že nie je ako typ uvedená v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy a závere, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu, aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti

z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach
zmluvy a v rámci tohto právneho vzťahu súd nepriznal rozsudkom č.k. 3C/51/2012-89 navrhovateľovi
nárok na poplatky za upomienky a poplatky za vedenie účtu, vyhodnotiac ich podľa § 53 Občianskeho
zákonníka za neprijateľné podmienky.

Vychádzajúc zo zistenia, že v zmluve o úvere vystupovali odporcovia ako občania, odporca 1/ bral úver

na riešenie bytovej otázky, potreby rekonštrukcie, resp. opravy rodinného domu a iba za tým účelom
využil ponuku navrhovateľa na poskytnutie medziúveru a odporca 2/ vo vzťahu ručil za záväzky odporcu
1/, právne zdôvodnil súd rozhodnutie ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 písm. a ), § 8
ods. 1 až 4, § 9 ods. 1, 2 , § 11 ods. 1 a ods. 4, § 12 ods. 1, ods. 2 všetky zákona o stavebnom sporení
č. 310/1992 Zb. v platnom znení, účinnom od 1.1.2003, ďalej stanoveniami zákona č. 150/2004 Z.z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov piatou
hlavou - SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY“, konkrétne ustanoveniami § 52 ods. 1až 3, § 53 ods. 1 až 4, § 54
ods. 1 a 2, na prechodné ustanovenia účinné od 1.4.2004 - § 879e ods. 3 a 4 zákona č. 150/2004 Z.z.,
na zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa novelou
Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. preberajú - 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,21/4/1993, str. 29 - 34, ďalej na ustanovenia § 488 OZ, § 489 OZ a § 546 OZ, § 547 OZ, § 548 ods. l a
2 OZ, § 517 ods. 1 a 2, z nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 na ustanovenia
§ 3 ods. 1 a 2, § 3a , ustanoveniami § 497, § 502 ods, 1 a 2, § 503 ods. 1,2 a 3, § 344 Obchodného

zákonníka na ustanovenie § § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z.

Proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p., § 205 ods. 2 O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

Prvostupňový súd doručil dňa 6.12.2012 spis Krajskému súdu v Trnave na odvolacie konanie. Spis
bol prvostupňovému súdu vrátený dňa 9.1.2014 bez rozhodnutia o odvolaní na vydanie dopĺňacieho

rozsudku podľa § 166 O.s.p. z dôvodu, že súd nerozhodol o celom predmete konania a vo výroku
prvostupňového rozsudku neboli v súlade s ustanovením § 153 ods. 4 O.s.p. uvedené neprijateľné
podmienky, hoci má súd povinnosť uviesť ich aj bez návrhu ex offo.

Podľa § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná

(ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku

rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 1.3.2010).

Podľa 166 ods. 1 Os.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Podľa § 166 ods. 2 O.s.p. doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne

ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh
zamietne.

V rozsudku OS Skalica č.k. 3C/51/2012-89 súd nepriznal navrhovateľovi plnenie za poplatky za
upomienky a poplatky za vedenie účtu zo všetkých ustanovení Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere z 3.5.2006, v ktorých je spotrebiteľovi daná povinnosť zaplatiť akékoľvek dodávateľom

stanovené poplatky. Ide o zmluvnú podmienku v čl. II bode 7, podľa ktorého mal spotrebiteľ súhlasiť,
že veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačne splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne
sankčné úroky a poplatky. Domnelé právo navrhovateľa obsiahnuté v tomto článku a bode umožňovalo
navrhovateľovi vytvoriť stav, že istina, ktorá sa skutočne dostala do dispozície dlžníka pripísaním na
jeho účet sa neznižovala a umožnila navrhovateľovi vytvoriť stav, kedy podľa čl. VII. pristúpil navrhovateľ

k odstúpeniu od zmluvy s dôsledkami podľa Obchodného zákonníka, pričom z výsluchu odporcu
bolo zrejmé, že sa domnieval, že sa mu úhradami splátok znižuje dlh na istine, teda zmluva je
nastavená tak, že odporca 1/ plnil iba na príslušenstve pohľadávky, na úrokoch a na poplatkoch za
vedenie účtu a platil za upomienky. Hrubú nerovnováhu danú navrhovateľom do zmluvy spôsobuje
v právach a povinnostiach účastníkov a v neprospech spotrebiteľa aj to, že zmluva obsahuje v čl.

VII bodoch 4 až 10 podmienky, ktoré dávajú právo odstúpiť od nej iba navrhovateľovi - dodávateľovi
a je tak v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd preto podmienky zmluvy, uprednostňujúce úhrady
príslušenstva a pripustenie práva na odstúpenie od zmluvy iba jednou stranou zmluvy vyhodnotil v

rozsudku podľa § 53 ods. 4 OZ za podmienky neprijateľné a podľa § 53 ods. 4 zákona OZ ich označil
za neplatné so záverom, že na tom nič nemení ani dohoda účastníkov, poňatá do čl. VIII. zmluvy o
úvere, podľa ktorej navrhovateľ využil úpravu na odstúpenie od zmluvy podľa Obchodného zákonníka
s účinkami odstúpenia od zmluvy nastávajúcimi dňom doručenia odstúpenia s tým právnym účinkom,že sa zmluva zrušuje dňom doručenia odstúpenia, na rozdiel od ustanovenia úpravy podľa ustanovenia
§ 497 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od
zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné a navyše podľa úpravy podľa Občianskeho zákonníka kto

zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani
keď poskytne odstupné. Právne vzťahy v zmluve o medziúvere obsiahnuté v čl. VII bodov 1 až 10
zmluvy a prezentované navrhovateľom v zmluve ako dohoda účastníkov súd vyhodnotil v rozsudku
z 26.9.2012 podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor so zákonom. S ohľadom na
pôsobenie navrhovateľa na trhu s jeho podnikateľskými aktivitami pri poskytovaní bankových služieb

súd v odôvodnení rozsudku zdôvodnil, že navrhovateľ musel vedieť že nemá používať neprijateľné
podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania a odporcom a povinnosť navrhovateľa predkladať
podmienky zmluvy s odbornou starostlivosťou oproti neznalému odporcovi 1/ a odporcovi 2/ a na
navrhovateľovu znalosť, že zmluva svojím obsahom a účelom odporuje Občianskemu zákonníku a že
sa v zmysle § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, na neprípustnosť v zmysle objektívneho práva, aby sa

spotrebiteľ vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznáva Občiansky zákonník alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie tým, že sa mu veriteľom namiesto na istine z jeho vkladov odpočítavajú podľa čl. II
bod 7 z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky a podľa čl. II časti „Stavebný
úver“, bod 2 z mesačnej splátky veriteľovej pohľadávky najprv sankčné úroky, čo znamená úroky z
omeškania, poplatky, potom úroky a nakoniec istina.

Súd podľa odôvodnenia rozsudku posúdil ako neprijateľnú podmienku, podľa ktorej je navrhovateľ
oprávnený účtovať na ťarchu odporcu 1/ poplatky za upomienky. Za zistenia , že navrhovateľ vyúčtoval
odporcovi dňa 31.3.2009 a dňa 31.8,2009 poplatok za 2. upomienku každý vo výške 16,50 € , dňa
30.9.2009 predžalobnú upomienku vo výške 24,80 € a v dňoch 31.7.2010, 30.9.2010, 30.11.2010
31.12.2010, 31.1.2011 poplatky za upomienku každý vo výške 3,- €, dňa 28.2.2011 poplatok za 2.

upomienku vo váš e 18,- € a dňa 31.3.2011 za predžalobnú upomienku vo výške 25,-€ a že poplatky
za upomienky neboli s odporcom individuálne dojednané a neboli obsiahnuté priamo v zmluve ale
až Sadzobníku poplatkov, tak isto aj poplatky za vedenie úverového účtu, ktoré mali byť podľa čl.
II veriteľom vyrubované dlžníkovi v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, prvý poplatok vo výške
360,-Sk a v ďalších rokoch poplatok za vedenie úverového účtu podľa sadzobníka poplatkov, ktorý

odporca ani nepoznal. V jednotlivých sadzobníkoch sú uvedené aj poplatky za upomienky, stanovené
v sadzobníku platnom od roku 2005 vo výške 500,-Sk, za 1. upomienku banka poplatok nevyrubovala,
za 2. upomienku vyrubovala poplatok vo výške 500,-Sk, za predžalobnú upomienku vo výške 700,-Sk,
ktoré a menili, v roku 2011 za 1. upomienku banka vyrubovala poplatok vo výške 3,-eurá, za druhú 18,-
eur a za predžalobnú upomienku vyrubovala 25,-eur.

Súd plnenie nepriznal, zdôvodniac, že nie je ani žiadnym spôsobom ohraničený počet upomienok,
ktoré je navrhovateľ oprávnený zaslať a teda je len na vôli navrhovateľa, koľko upomienok vyúčtuje,
pričom by mohol upomienky zasielať a účtovať aj každý deň čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa. Poplatok umožňuje široký a nejasný výklad, pritom je na
vôli navrhovateľa koľko upomienok odporcovi zašle. V tomto prípade nastala situácia, že navrhovateľ

zasielal odporcovi upomienky takmer každý mesiac pričom postupne výšku poplatku za upomienku
neúmerne zvyšoval (zo sumy za 1. upomienku vo výške 3,- až na sumu 25,- € za predžalobnú
upomienku).Výškatýchtopoplatkovjeneprimeranevysoká asúdpovažujezaneprijateľné,abyodporca
v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky,
ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou a žiadnym spôsobom nie je navrhovateľ obmedzený v

tom, koľko upomienok vyúčtuje čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nie
len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška
týchto poplatkov nie je ničím odôvodnená, a niekoľkonásobne prevyšuje aj poštovné, ktoré navrhovateľ
v skutočnosti zaplatil. Za takto zisteného stavu súd žalobu aj v tejto časti za vyúčtované upomienky
zamietol v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka a dopĺňacím rozsudkom vyhlásil ustanovenia

zmluvy v časti týkajúcej sa poplatkov za upomienky za neprijateľné.

Podľa zmluvy v ďalších rokoch trvania zmluva bol poplatok za vedenie úverového účtu splatný podľa
platnéhoSadzobníkapoplatkov.PooboznámenísasoSadzobníkminavrhovateľa,účinnýmiod1.1.2005
a od 1.1.2007, zistil, že okrem splatnosti poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení vSadzobníkoch nie je žiadna lehota splatnosti poplatku za vedenie úverového účtu. V Sadzobníku
účinného od 1.11.2005 je uvedené, že ostatné poplatky sú splatné najneskôr dňom spracovania žiadosti
žiadateľa, na základe ktorej sa vykonala operácia, podľa sadzobníka platného a účinného od 1.1.2007

detto ako v predchádzajúcom Sadzobníku okrem toho, že sa zvýšil poplatok za vedenie úverového
účtu zo sumy 360,-Sk na sumu 390,-Sk ročne. Podľa sadzobníka platného od 1.1.2008 sa zvýšil
poplatok za vedenie úverového účtu na 14,94-eur, taký bol aj podľa sadzobníka platného od 1.1.2009.,
od 1.1.2010 sa zvýšil na sumu 16,00-eur a od 1.1.2011 na sumu 25,00-eur ročne. Zo Sadzobníkov
je iba zrejmé, že poplatky sa zúčtujú na ťarchu účtov klientov a v súlade s VPSS, bodom VI. ods.

1 Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení a navrhovateľ /banka/ si vyhradzuje
právo operatívnych úprav sadzieb aj výšky jednotlivých cien a to vo všetkých častiach sadzobníka
poplatkov. Banka deklarovala, že podľa Sadzobníka platného od 1.1.2007 každá zmena bude klientom
k dispozícii najneskôr v deň jej platnosti vo všetkých jej obchodný priestoroch alebo na internetovej
stránke navrhovateľa.

Podľa zmluvy ak dlžník neuhradí poplatok za vedenie účtu, zvýši sa o sumu neuhradených poplatkov

pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení celková výška stavebného úveru a predĺži sa
aj doba splatnosti úveru.

Súd má za to, že tak naformulované podmienky, ako ich dal do zmluvy navrhovateľ ohľadom poplatkov
za vedenie účtu sú podmienkami neprijateľnými v zmysle § § 53 ods. 3 písm. a) a písm. i) OZ, podľa
ktorých za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré po

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy a podľa písm.
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
čo sa aj zo strany navrhovateľa stalo menením výšky poplatkov v sadzobníkoch bez písomnej dohody s
odporcom(§40ods.1a2OZ).ZodôvodneniarozsudkuOSSkalicač.k.3C/51/2012-89súduvádzačasť
zdôvodnenia k poplatkom: „Zmluvnú podmienku, uvedenú v zmluve o úvere týkajúcu sa poplatku za

vedenie úverového účtu, ktorá má zaväzovať odporcu, v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa, na zaplatenie
odplaty za vedenie úverového účtu súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Vedením úverového
účtu banka realizuje svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí finančných prostriedkov, úverov klientom
a slúži banke na sledovanie stavu plnenia na svojich účtoch zo strany dlžníka. Účet si banka vedie
vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, ktorý nie je odkázaný na prehľad o stave splácania úveru.

Banka teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka.
Banka ako dodávateľ finančnej služby musí poznať účel vedenia úverového účtu a musela vedieť,
že ide o neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poznať aj právny
následok neplatnosti takejto neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka Právny

úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení
od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho
zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný
aj pre rozpor s dobrými mravmi. Pohľadávkou sa rozumie subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa)
požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j.

požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel avšak
vždy iba v súlade s platným právom. Pohľadávka navrhovateľa na poplatok za vedenie úverového účtu
nemôže zaväzovať dlžníka v neplatnom záväzkovom vzťahu, iba z platného záväzkového vzťahu je
dlžník osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase. Odporcu
neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho

úkonu nemožno ani navrhovateľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového účtu. Preto súd
v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. Názor ako u poplatku za vedenie úverového účtu zastáva
súd aj u poplatku za biankozmenku a aj za poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 3.500,-Sk“.
Súd dodáva, že čo sa týka poplatku za biankozmenku a poplatku za spracovanie úveru alebo poplatku
za upomienku, ide o výdavky a náklady banky so správou úveru a z jej administratívy, z úkonov jej

zamestnancov či pri pracovaní vstupných podkladov pred poskytnutím úveru klientovi, zisťovaním jeho
bonity alebo mzdové či obdobné náklady na zamestnancov banky, vykonávajúcich úlohy pri vymáhaní
úverov a súd nevidí právny dôvod, aby tieto náklady boli prenášané do poplatkov na ťarchu dlžníka
( spotrebiteľa).Z dôvodu, že súd nerozhodol o časti predmetu konania, ktorým boli neprijateľné podmienky súd s
poukazom na ustanovenie § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. a § 166 ods. 1 a 2 O.s.p. vydal dopĺňací rozsudok,
pričom podrobné zdôvodnenie celého rozsudku OS Skalica zo dňa 26.9.2012 vrátane celého predmetu

konania, o ktorom súd vydal dopĺňací rozsudok je v rozsudku OS Skalica č.k. 3C/51/2012-89.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto dopĺňacieho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.