Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/310/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203775
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203775.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu CD Consulting, s. r. o., IČO: 26 429 705, Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, proti žalovanej T. H., V.. X. XX. XXXX,
bytom v Y., R., C.. T. X, o uplatnenie pohľadávky 278,- € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/416/2013-80 z 2.3.2015

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu žalobcu zamietol a vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

Vychádzal z toho, že žalobca sa podanou žalobou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/
číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal

vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu so výške 278.-
Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 311.- Eur od 3. 10. 2009 do 22. 2. 2010 a zo sumy
278.- Eur od 23. 2. 2010 až do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 311.- Eur od 17. 12. 2009
do 22. 2. 2010 a zo sumy 278.- Eur od 23. 2. 2010 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, teda 1,04 Eur a náhradu trov konania, v časti trov právneho zastúpenia vo výške
58,34 Eur s DPH a v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a že žalobca poukázal

na to, že indosatár je nadobúdateľ všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 8. 4. 2009 na
zmenkovú sumu 311.- Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 3. 10. 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia.
Súd zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

nakoľko žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a žalovaná je fyzickou
osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je cezhraničný spor,
pričom hodnota nepresahuje 2000.- Eur bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2 a 3 citovaného
nariadenia.
Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom
vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR.

Súd v prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom
č.191/1950Zb.-zákonzmenkovýašekový.Predloženázmenkajevlastnouzmenkou,ktorájeupravená
v článku 1 druhej časti zákona.
Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb.:
Vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina napísaná,
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,3. údaj zročnosti,
4. údaj miesta, kde sa má platiť,
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť,

6. dátum a miesto vystavenia zmenky,
7. podpis vystaviteľa.
Súd preskúmal predloženú zmenku, keď citoval § 5, § 11, § 38, § 48 ods.1 zák. č. 191/1950 Zb. a zistil, že
ideovlastnúzmenku,ktorámáuvedenédvemožnostizaplatenia,čospôsobujejejabsolútnuneplatnosť.
V zmenke sú totiž uvedené dve údaje o zročnosti, čo spôsobuje neurčitosť dohody o zročnosti v súlade

s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný a neurčitý údaj zročnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na
zmenke, keď zo zápis "zaplatím za túto zmenku pre predložení" je uvedená zročnosť zmenky na videnie
a z údaja "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia" je uvedená zročnosť zmenky na
určitý čas po dáte vystavenia. Jedná sa teda o neurčitý údaj zročnosti, resp. o zročnosť postupnú, ako
je to uvedené v ust. § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. Takáto zmenka sa považuje za neplatnú /

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Obdo/59/2010/. Problematiku zročnosti zmenky upravuje § 33 a
nasledujúce zákona č. 191/1950 Sb., kde sú taxatívne vymenované štyri spôsoby, ktorými je možné
stanoviť zročnosť. Iný spôsob určenia zročnosti zakladá neplatnosť zmenky /rozsudok Najvyššieho súdu
SR 1Oboú23/2010, rozsudok Vrchného súdu v Prahe 9Cmo/504/1998/.
Súd v konaniach o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho

vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím
tretej osoby umožňuje od žalovaného ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a jednak plnenie úrokov a poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať
v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a RPMN.
Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto

formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo
zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení,
avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu
k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie, čo pre nich môže mať
celkom fatálne následky v podobe vzniku dlhovej špirály.

Niejemožnétotižprehliadaťmožnézneužitiezmenkovéhoinštitútuvneprospechjednejzmluvnejstrany.
Nakoľko zmenka bola vystavená žalovanou v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere,
súd ex offo preskúmal zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez platnej dohody
o vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka a súd v danom prípade postupoval podľa Občianskeho
súdnehoporiadku,Občianskehozákonníkaaz.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,vsúladeso

Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/
EHS a smernicou č. 2005/29/ES (citoval čl. 2 smernice rady 93/13/EHS). Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (citoval § 53, § 54 O.z.).
Súd mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu,
pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 3. 2013 /Česká sporiteľňa,
a.s. proti Geraldovi Feichterovi/ samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky
z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej
obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v čl.
17 VOP, podľa ktorého "zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky", je v priamom rozpore s ustanovením
§ 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25

% denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný
celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so
zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov
zo strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v
zmysle čl. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. c/ smernice 93/13 EHS výslovne

nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku
zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne.Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa názoru súdu v rozpore
s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne
na základe porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka.

Súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatný a preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje
neplatnosť zmenky (vzhľadom na sadzbu zmenkového úroku).
Súd zistil, že vyššie oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods.

2 písm. h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z. z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN,
priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. sa
považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

V podanom odvolaní žiadal navrhovateľ podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, zrušiť napadnutý rozsudok, alebo zmeniť

a návrhu vyhovieť a priznať trovy odvolacieho konania. V rozsiahlom odvolaní, ktoré má 42 bodov o.i.
namieta, že on predložil dôkaz - platnú zmenku, ktorej materiálnej náležitosti sú splnené podľa zák. č.
191/1950 Zb., má len právo na zmenkovú sumu, o.i. namietal, že odporca mal na základe čl. 5 ods. 3 a
ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobí, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, platia tu prísne pravidlá uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd

samotný vznáša námietky podľa § 120 ods. 1 veta prvá (nesprávne práva) in fine O.s.p. voči zmenke
za odporcu, súd nahrádza účastníka, z vlastnej iniciatívy a bez legitímneho podnetu tak nemôže urobiť.
Dôkazné bremeno spočíva na odporcovi, t.j. na povinnom a nie na navrhovateľovi - oprávnenom (zák.
č. 191/1950 Zb. v § 17). Poukazuje na judikatúru NS SR, rozsudok 5Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008
ako aj Európskeho súdneho dvora C-419/2011, čo je potrebné a ako sa odvodzuje oprávnenie z úradnej

moci skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Odôvodnenie rozsudku uvádza neidentifikovaný
nemecký rozsudok (z konaní na iných súdoch). Podľa súdnej praxe, tzv. zaišťovací směnka jakožto
prostředek zajištění je samotným nárokem nezávislým do konca na existenci zajištěné pohledávky
(usnesení Vrchního soudu v Praze sp. zn. 5Cmo/14/97, publikované v čas. Soudní rozhledy 2/1999, NS
ČRvychádzazrovnakejprávnejúpravy).Nesprávnesúajzáverysúdu,lebovznikomzmenkysazakladá

celkom samostatný zmenkový vzťah (aj rozsudok 25Cdo/1839/2000, lebo směnka je dokonalý cenní
papír dlužnícky...). Súd prvého stupňa mu nepriznal žiadny zmenkový úrok, čo je nesprávne, v rozpore
s dobrými mravmi by mala byť postihnutá len časť zmenkového úroku, avšak tak nerozhodol súd, v
uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 v zhodnej veci dávajú za pravdu odvolateľovi.
Ďalej v rozsiahlom odvolaní poukazuje na uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2014 a § 17

Zákona zmenkového a šekového ohľadne abstraktnosti zmenkových záväzkov, predmetnú zmenku
nepovažuje za spotrebiteľskú. Spomína aj novšiu doktrínu v zmenkovom práve, napr. zmenkové právo
Bratislava 1944, Kotásek, J.: Zákon směnečný a šekový, Praha 2012, s. 182, Kovařík, Z.: Zákon
směnečný a šekový, Praha 2011. Súd poprel zásadu abstraktnosti zmenky.

Ku odvolaniu pripojil citované rozhodnutia, o.i. aj rozsudok 5Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008, keď
sa rozhodovalo o práve zo zmenky o zaplatenie 480.000,- Sk proti rozsudku KS v Bratislave
16Zm/3247/04-91 zo dňa 17. mája 2007 (rozsudok NS SR je z 22.10.2008).

Z č. l. 78 je zrejmé, že tejto veci podľa zápisnice o pojednávaní, podľa ktorej účastníci neboli prítomní,

bol vyhlásený rozsudok verejne (č.l.75).

Odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. v spojení s § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p.,
po preskúmaní podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania musel napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm.f/, ods. 2 O.s.p.

Keďže ide o spotrebiteľskú zmenku v tomto spore odvolací súd konštatuje, že status spotrebiteľa
býva v právnych aktoch únie vymedzený aj inak, Smernica 85/374/EHS o zodpovednosti za škodu
spôsobenú vadným výrokom chráni spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že definícia spotrebiteľa nie je
v tejto smernici uvedená, formulačne sa poníma spotrebiteľ v Smernici o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, napr. Smernica 93/13 EEC z 5.apríla 1993. Podľa § 2 písm. a) Zákona o
ochrane spotrebiteľa sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Podľa
väčšinysmernícspotrebiteľomvýslovneniesúosoby,ktorýchkonaniesledujeekonomickéciele,obvykleje charakterizovaný ako výkon obchodnej, podnikateľskej alebo inej profesijnej činnosti. Príkladom
je smernica o spotrebiteľskom úvere (87/102 EEC), spotrebiteľská o neprimeraných zmluvných
podmienkach alebo smernica o niektorých aspektoch spotrebiteľského predaja a zárukách, definícia

spotrebiteľa však nie je tu identická. Právna koncepcia spotrebiteľa sa tak vo väčšine upravovaných
vzťahov zakladá na rozpore v postavení profesionála a neprofesionála - spotrebiteľa. Na rozdiel
od súčasnej slovenskej právnej úpravy, ktorá v zákone vyjadrenom spôsobe jednoznačne odmieta
právnické osoby ako subjekt ochrany pri uzavieraní a plnení zo spotrebiteľských zmlúv, komporatívny
pohľad na národné úpravy ako aj komunitárne právo poukazuje na nesúrodosť prístupov a preto pre

status osoby ako spotrebiteľa je dôležité posúdenie jeho ekonomickej aktivity, za určitých podmienok
môže byť spotrebiteľom aj právnická osoba. V našom súdenom prípade treba rešpektovať, že
zákonodarca vždy stanovuje rozsah pôsobnosti spotrebiteľského práva a až judikatúra môže tento
rozsah analogicky rozširovať, teda treba považovať za spotrebiteľa fyzickú osobu.

Žalovaný je spotrebiteľom a odvolací súd dospel k záveru, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmenky

a preto ide o spotrebiteľskú zmenku, ktorá vyplýva zo spotrebiteľského úveru podľa zák. č. 258/2001
Z.z., resp. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Aj ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS/270/2012-27
zo dňa 31.5.2012 pri riešení kolízie výlučnej príslušnosti vychádzal z pojmu spotrebiteľa ako aj citoval
národné európske právo spotrebiteľa.

Z § 157 ods.2 O. s. p., citovaného v odvolaní, vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení
uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo
iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré
z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej,
skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z

akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p.
hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov
na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej
veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov
účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach

(skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom
stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1
O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom
rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto

ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako
bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené
prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

ÚS SR opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie)
podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných
zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.)
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo
vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu
neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie
rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska §

205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné
dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp.
nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom

posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom
poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

V tomto konaní je treba konštatovať, že nebol pripojený exekučný spis, z ktorého obsahu vychádzal
aj súd prvého stupňa a keďže nepripojil si ho súd prvého stupňa, nemohol ani zákonne zamietnuť
žalobu. Totiž ak sa má preskúmať aj exekučný titul a neplatnosť rozhodcovskej doložky, neplatnosť
rozhodcovského rozsudku, ktorý má preukazovať navrhovateľovi ako postupníkovi, ktorý je už veriteľom
pohľadávkuvočidlžníkoviazároveňosvedčiťtietookolnosti,jetrebavychádzaťajzexekučnéhokonania

subjektu,ktorýpostúpilpohľadávkunavrhovateľovi,pričomzhľadiskaprávajednanienavrhovateľa,kedy
je jeho správanie sa dovolené a kedy je v rozpore so zákonom (dostal sa do rozporu podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch).

K samotnému oprávneniu súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským rozsudkom, ktorými

navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie dovolacieho
súdu - Najvyšší súd SR - sp. zn. 5ECdo/314/2013 z 8. decembra 2014, zo 4.apríla 2013 sp. zn. 3 Cdo
224/2012, zo 14.mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 295/2012, sp. zn. 3 Cdo 182/2012, sp. zn. 3 Cdo 6/2013, z
12.júna 2013 sp. zn. 3 ECdo 9/2013, sp. zn. 3 ECdo 37/2013, sp. zn. 3 ECdo 8/2013, z 27.júna 2013
sp. zn. 3 Cdo 237/2012, z 27.mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 227/2012, z 3.júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 106/2013

a ďalšie v obdobných veciach navrhovateľa. Nemožno však dopustiť zneužitie právneho pravidla (i keď
je namietané, že žalovaný mal vzniesť námietky).

Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú úlohu v zjednocovaní judikatúry, a preto v záujme predvídateľnosti
rozhodnutí a jednotnosti rozhodovacej praxe, ktorými sa naplní princíp právnej istoty, ako jeden zo

základných princípov princíp právneho štátu, vychádzal odvolací súd z judikatúry dovolacieho súdu.
Najvyšší súd SR ako dovolací súd opakovane konštatoval vo veciach exekučného konania navrhovateľa
na základe rozhodcovských rozsudkov, že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý za daných podmienok

nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Súd sa stotožnil aj s tými závermi exekučného súdu, ktoré
konštatovali nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom ich výklad bol v súlade so
Smernicou rady 93/13/EHS. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na rovnosť účastníkov konania, jeho tvrdenia sú v zásade správne.
Navrhovateľovi musí súd umožniť realizáciu jeho procesných práv, pretože inak by mu odňal možnosť
konať pred súdom. Navrhovateľovi by boli postupom súdu odňaté procesné práva, ale ten sa nedostavil
na pojednávanie, odporca nevzniesol o.i. námietky.

Imanentnou obsahovou zložkou práva je ochrana práv slabšieho. Tento princíp sa prejavuje nielen
v obsahovej stránke hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem, ale aj ako interpretačný princíp
v aplikačnej praxi súdov. Ide o trend tak v judikatúre európskych ako aj ústavných súdov, ktorý sa
musí premietnuť aj do aplikačnej praxi všeobecných súdov. Dlžník, ktorý je pri vymáhaní pohľadávok v

právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou stranou nielen v oblasti hmotnoprávnych vzťahov
ale aj v oblasti procesnoprávnych vzťahov. Z týchto dôvodov súd prihliada na to aby mu výkon práva
veriteľa nebol neodôvodnene na ujmu. Odvolací súd poukazuje na to, že to vyplýva aj z § 1 a 2 0.s.p.,
podľa ktorých výkon práva musí byť spravodlivý a nesmie byť zneužívajúci, a vyplýva z právnej kultúry,
keď právo EÚ favorizuje ochranu spotrebiteľa.

Tak ako bolo však už uvedené, v posudzovanom prípade súd len skúmal zmenku, a to bez ohľadu na
jej právnu povahu a teda bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom, aké lehoty sú uvedené na zmenke z
hľadiska splatnosti zmenky, nevychádzal z judikatúry o ochrane spotrebiteľa.Napokon odvolací súd dodáva, že nie je možné v tomto procesnom postavení v riešenej veci vychádzať
z návrhu navrhovateľa, ktorý sa odvoláva na rovnosť účastníkov konania, je treba konštatovať, že

navrhovateľovi sa musí umožniť realizácia jeho procesných práv, ale ide o silnejšieho účastníka ako
slabší spotrebiteľ, zatiaľ boli navrhovateľovi odňaté procesné práva nesprávnym procesným postupom
súdu prvého stupňa, keď nevedno, kedy a ako sa súd dozvedel, že Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.
pôvodne si uplatnila práva z úverovej zmluvy (pôvodný veriteľ), závery súdu o neplatnosti zmenky
podpísanej pre žalobcu „splatnej Pohotovosti“ sú predčasné a nesprávne.

Odvolací súd z judikatúry NS SR z hľadiska ochrany spotrebiteľa poukazuje na uznesenie
3Cdo/446/2012 z 20. marca 2014, v ktorom jasne NS SR vyjadril svoje závery, že ak ide o zmluvné
dojednanie (napr. v prípade zmenky), ktoré umožňuje zabezpečiť veriteľa voči dlžníkovi, ide o
jednoznačné obchádzanie zákona a v zmysle § 39 OZ ako také neplatné, lebo sa vylučuje záväzné
pravidlo zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku

čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný (konanie in fraudem
legis). V riešenej veci predstavuje postup navrhovateľa také konanie, kedy sa on správa podľa práva ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Ak ide o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorou je neplatnosť rozhodcovskej doložky, nebolo možné založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok a ak exekučné konanie bolo zastavené

právoplatneztohtodôvodu,išloopostupsúdov,ktorýmbolazabezpečenáochranaspotrebiteľa.Opačne
dodávateľ zmenky výslovne zneužil tu neinformovanosť spotrebiteľa a aj keď odporca podpísal zmenku,
úlohou súdu je v riešenej veci zákonným procesným postupom (ak sú zmluvné podmienky právneho
predchodcu neplatné), zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa (napr. v Rozsudku ESD sp.zn.
C-419/2011 zo 14.3.2013 ČR, v Gerald Feichter), aj Európsky súdny dvor pri uplatnení práva zo zmenky

prelomil zásadu zmenky ako abstraktného cenného papiera, keď skúmal postavenie spotrebiteľa, ktoré
rozhodnutie aj súd prvého stupňa cituje.
Spotrebiteľský vzťah od zmenkového vzťahu nemožno odčleniť (pozri poslednú právnu úpravu v § 17
ods.3 zák. č. 129/2010 o spotreb. úveroch, kde sa zmenka zakazuje).

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa predčasne rozhodol,
keď nesplnil prísne formálne podmienky podľa žaloby a po vrátení veci súd bude mať povinnosť na
pojednávaní vykonať dokazovanie (a pripojí exekuč. spis), a len vtedy žalobu zamietne, ak by veriteľ, t.j.
navrhovateľ nepreukázal zákonný postup spočívajúci v dodržaní zákonného pravidla nášho právneho
poriadku pri postúpení pohľadávky iného subjektu navrhovateľovi a až potom po vyhodnotení dôkazov

opätovne rozhodnúť vo veci s poukazom na judikatúru najvyššieho súdu zaoberajúcu sa favorizáciou
spotrebiteľa (napr. rozhodnutie 3Cdo/237/2012, 3Cdo/227/2012, 3ECdo/106/2013).

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom konaní súd
prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 2 O.s.p.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.