Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 8, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Co/196/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216434
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312216434.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/357/2012-97 zo dňa 01.

júla 2014, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 7C/357/2012-119 zo dňa
22. septembra 2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní zamietol návrh
navrhovateľa podaný dňa 28.09.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 125 eur
ako náhrady škody a sumy 363,27 eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Levice sp. zn. 12Er/744/2010.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1,
2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 01.01.2013, § 41
ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Z exekučného spisu súd prvého stupňa zistil, že
navrhovateľ podal dňa 19.07.2010 návrh na vykonanie exekúcie vo forme spísania zápisnice pred
JUDr. Rudolfom Krutým, súdnym exekútorom. Súdny exekútor podal dňa 23.09.2010 na Okresný súd
Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vec bola vedená na Okresnom súde Levice
pod sp.zn. 12Er/744/2010. Exekučný súd svojim uznesením zo dňa 14.10.2010 č.k. 12Er/744/2010-10
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Odvolací súd svojim

uznesením zo dňa 30.12.2010 č.k. 15CoE/436/2010-25 uznesenie exekučného súdu zo dňa 14.10.2010
č.k. 12Er/744/2010-10 potvrdil. Následne exekučný súd svojim uznesením zo dňa 23.08.2011 č.k.
12Er/744/2010-37 exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa mal za to, že návrh navrhovateľa nie je
predčasne podaný. Uviedol, že navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu,
že k rozhodnutiu súdu o žiadosti na vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp.
primeranej lehote ako aj preto, že exekučný súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie

dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Následne súd skúmal či v
danej veci sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, vznik škody apríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonomavznikomškody.Súdpoukázalnato,ževdanejvecibolo
exekučné konanie začaté spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom, ktorého si oprávnený vybral,
dňa 19.07.2010. V zmysle ustanovení Exekučného poriadku je preto na uvedenú vec potrebné aplikovať

ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010. To znamená, že lehota na vydanie
poverenia ustanovená zákonom na 15 dní neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 uvádza
ako exekučný titul "vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiere nimi schválené", pričom
podľa názoru súdu uvedené ustanovenie aj v tomto znení je správne aplikovať aj na rozhodcovský

rozsudok, ktorý v danej veci bol exekučným titulom a preto v danej veci lehota 15 dní na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie neplatí. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti exekučného súdu písomne
poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti mal súd vykonaným
dokazovaním kópiou exekučného spisu preukázané, že medzi podaním žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 23.09.2010 a

rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
dňa 14.10.2010 síce uplynula určitá doba, počas nej však exekučný súd nebol nečinný, keď skúmal
formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý v danej veci bol
exekučným titulom, a keď dospel k záveru, že tento trpí nedostatkami, na základe ktorých ho nie je
možné považovať za materiálne vykonateľný exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nesprávny úradný postup exekučného súdu v dôsledku
porušenia povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, či v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, nezistil. Postup
exekučného súdu bol v súlade so zákonom, keď rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa
14.10.2010. Nakoľko v danej veci bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, je

uvedená lehota primeraná, vzhľadom k zložitosti veci a závažnosti rozhodnutia exekučného súdu.
Otázku nesprávneho úradného postupu súd riešil vyššie. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že súd
postupoval so zbytočnými prieťahmi, súd konštatoval, že prípadné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty automaticky neznamená postup súdu so zbytočnými prieťahmi. Ďalej uviedol, že pokiaľ nie
je preukázané splnenie prvého, základného predpokladu zodpovednosti za škodu, a to protiprávny

úkon, nie je potrebné skúmať ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, teda vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, nakoľko vznik škody, ako zmenšenie
majetku poškodeného je predpokladom zodpovednosti len ak škoda bola priamo a nesprostredkovane
spôsobená výlučne konaním (opomenutím), ktoré bolo vo vzťahu k zmenšeniu majetku poškodeného
rozhodujúce, to znamená, že ak nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, majetok navrhovateľa

sa nemohol zmenšiť. Dodal, že tvrdenie navrhovateľa o vzniku škody vo výške 125,- eur postupom
exekučného súdu, v konaní preukázané nebolo. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu
uplatnený podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súd uviedol, že nárok na nemajetkovú ujmu nie
je automatický vo vzťahu k porušeniu práva, ale predpokladá objektívne zistenie, že samotné porušenie
práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ súd konštatoval, že
nesprávny úradný postup exekučného súdu nezistil a rovnako ani vznik škody na strane navrhovateľa
v konaní preukázaný nebol, nebolo dôvodné, aby sa zaoberal uplatneným nárokom navrhovateľa na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď pre rozhodnutie o priznaní práva na

nemajetkovú ujmu je základným predpokladom vznik ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech, ale nepriznal mu
náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie.
Odôvodnil ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že súd rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“ novou
právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte a
osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v
čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotnéhopráva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už
došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto
neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti

súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č.
412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
Súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Súd nemôže založiť odôvodnenie
o zániku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na nedôveryhodnosti
údajov. Navrhovateľ nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu, a tak mohol niektoré skutočnosti
len usudzovať a to podľa sekundárnych prejavov, ktoré mali v realite. Preto aj ako dôkaz označil
exekučný spis a žiadal, aby boli použité v ňom obsiahnuté listiny. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor,
že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku

konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska

ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota
ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale
len súdu exekučného.
Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať

platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za

prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. Záverom uviedol, že navrhovateľ nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o

prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli.
Ďalej namietal, že súdu prvého stupňa predložil Znalecký posudok č. 1/2014 o výške vzniknutej
škody, pričom súd nevykonal dostatočné dokazovanie jeho oboznámením. Zo znaleckého posudku totiž
jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli navrhovateľom vynaložené v súvislosti so správou

a vedením pohľadávky. K predloženiu znaleckého posudku uviedol, že jeho vypracovanie bolo veľmi
zložité, pričom jeho vypracovanie navrhovateľ zadal ešte dňa 01.03.2012. Skutočnosť, že vypracovanie
tohto posudku trvalo viac ako rok navrhovateľ nevedel ovplyvniť, teda mal za to, že ide o objektívne
dôvody. Podľa názoru navrhovateľa boli preukázané všetky podmienky pre vznik nároku na náhradu
škody.

Záverom namietal, že navrhovateľ pred začatím pojednávania v danej veci podal návrh na prerušenie
konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva

navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na
základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR. Teda súd prvého stupňa bol povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 20,- eur, ktorý vyrubil podľa
položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom

znení s poučením uvedenom v odôvodnení, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd
vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil
tým, že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Podľa položky

č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za návrh na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie návrhu na náhradu
škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. Podľa
ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú

splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh navrhovateľom podaný pred 01.10.2012,
konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a preto je nutné v súvislosti s podaným
odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Na základe vyššie
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa aj napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP,
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok ako aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221
ods. 2 OSP.

Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí

tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť
č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) treba
za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie
v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je zmätočné

a nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov, zároveň súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav

veci.

V danej právnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody
v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 363,27 eur, ktorá mu mala vzniknúťv dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. 12Er/744/2010, spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní.
Podľa názoru navrhovateľa exekučný súd bol nečinný viac ako 197 dní.

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Levice vedeného pod sp. zn. 12Er/744/2010 vyplýva,
že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 19.07.2010, kedy bol spísaný návrh na vykonanie
exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie došla Okresnému súdu Levice dňa 23.09.2010. O žiadosti o udelenie poverenia súd rozhodol

uznesením č. k. 12Er/744/2010-10 zo dňa 14.10.2010, ktorým žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
03.08.2010, doručenú tunajšiemu súdu dňa 23.09.2010 zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.03.2011. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre
rozhodoluznesenímč.k.15CoE/436/2010-25zodňa30.12.2010tak,žerozhodnutiesúduprvéhostupňa
potvrdil. Oprávnený odvolanie následne zobral späť. Následne Okresný súd Levice uznesením č. k.

12Er/744/2010-37 zo dňa 23.08.2011 exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.09.2011.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Zo spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že súd si dal zo spisu sp.zn. 9C/104/2013 vyhotoviť kópiu žaloby
spolu s kópiou exekučného spisu sp.zn. 12Er/744/2010. Z predmetnej

žaloby je zrejmé, že navrhovateľ sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti

totožnému odporcovi za nesprávny úradný postup z titulu nedodržania zákonnej lehoty a to nevydaním
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok, v ktorom sa domáhal zaplatenia majetkovej škody v sume 1.759,33 eur, ktorá predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť už viac priznaná a náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žaloba bola Okresnému súdu Levice podaná dňa

28.09.2012.

Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí nevysporial s relevantnou otázkou, či má podľa § 103
OSP splnené podmienky konania, pretože na tieto musí prihliadať ex offo počas celého konania.

Z obsahu spisu je teda zrejmé, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania aj v obdobnej veci
na Okresnom súde Levice sp. zn. 9C/104/2013 (č.l. 31 až 38 spisu), ktoré má rovnakých účastníkov
ako v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/357/2012: POHOTOVOSŤ, s.r.o. - navrhovateľ
a Slovenská republika - zast. Ministerstvom spravodlivosti SR - odporca, rovnaký predmet konania -
navrhovateľsadomáhanáhradymajetkovejškodyanemajetkovejujmyanajmänavrhovateľsvojeprávo

odvodzuje z rovnakých skutkových okolností a to z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu
Levice 12Er/744/2010 (EX 10302/10). Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby skúmal, či sú dané
odstrániteľné, resp. neodstrániteľné podmienky konania, na ktoré je súd povinný prihliadať počas celého
konania, a ktoré majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie
zastaviť podľa § 104 ods. 1, prípadne vec postúpiť inému orgánu.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok, ako aj napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň
svoje rozhodnutie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.