Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512011097
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2512011097.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému D. V. pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie
a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/, odsek 2 písm. e/ Trestného zákona a
iné, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa

09.02.2015, sp.zn. 1T/173/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.07.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania okresného prokurátora a obžalovaného D. V., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný uznaný vinným v bode 1/ zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona a v bode 2/ zo spáchania

obzvlášťzávažnéhozločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaprekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/, odsek 2 písm. e/ Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

1/ v čase od 15.30 hod. dňa 09.07.2012 do 07:10 hod. dňa 10.07.2012 v obci A., v miestnej časti D.,
doposiaľ nezisteným spôsobom a predmetom odstránil visiaci zámok na kovovej dvojkrídlovej bráne s
pletenou výplňou, vošiel na neoznačený pozemok patriaci poškodenému N. V., tu nezisteným spôsobom

a predmetom poškodil kovovú bránu na panelovej garáži v oblasti pántov a cez vzniknutý otvor vošiel
do garáže, kde odcudzil malotraktor TZ-4K-14, bez evidenčného čísla, červenej farby, nezisteného
výrobného čísla, 2 ks brány na malotraktor, 2 železné fúriky čiernej a zelenej farby, 25 m pletiva
o výške 1,80 m, 12 balíkov asfaltovej IPY V60S35 o celkovej výške 120 m a šírke 1 m, 4 balíky
VEDAG IPY G200S4 o celkovej dĺžke 30 m a šírke 1 m, zatepľovací tvrdený polystyrén Austrotherm,
56 m2 o rozmeroch 50 cm x 100 cm, pozinkovaný šponovací drôt o hmotnosti 7 kg, elektrický lanový

zdvihák typ GSZ 100/200 kg, rozvodnicu 3 x 380V, 1 x 230V, sekeru, lopatu, rýľ, štychár, pásovinu L
profilu, následne prešiel cez garáž, vošiel za nezabezpečený otvorený vchod do murovaného skladu,
z ktorého odcudzil rýchlovarnú kanvicu, dvojplatničkový varič, kladkový navijak strieborno-modrej farby,
halogénový prenosný reflektor 150W, 12 ks minerálok a 12 ks kofoly, čím poškodenému N. V. spôsobil
škodu vo výške 4.040,50 Eur,

2/ od presne nezisteného času do dňa 13.07.2012 v katastrálnom území obce A., v časti N., na parcele
číslo XX/XXX, zapísanej v liste vlastníctva číslo XXX, v priestoroch chaty, ktorej je výlučným vlastníkom,

prechovával 59 ks sušených rastlín Cannabis - konope o priemernej dĺžke 110 cm a celkovej hmotnosti
1,43 kg, s priemerným obsahom 13,6 % tetrahydrokanbinolu, ktoré si zadovážil na presne nezistenom
mieste a ktorá je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach aprípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny psychotropných látok, pričom uvedené
množstvo zodpovedá 4.142 - 9.139 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktorá pri predaji konečnému
spotrebiteľovi v Trnavskom kraji predstavuje hodnotu od 7.041,40 Eur do 15.536,30 Eur.

Za to mu bol uložený podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písm. m/, písm. h/, § 38 odsek 7, §
41 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený ochranný dohľad
na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona mu bola uložená povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa
hlásiť v určených lehotách, vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí
súdu.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bol poškodený N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Q., M. F. č.

XXX/XX s nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o treste a zaradení
obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody a tiež obžalovaný čo do všetkých výrokov
rozsudku ako aj konania, ktoré rozsudku predchádzalo.

Okresný prokurátor sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého výroku o treste s tým, aby krajský súd

sám vo veci rozhodol.

V písomných dôvodoch odvolania poukázal na ustanovenia § 38 odsek 2, 38 odsek 4, odsek 5, odsek
6, odsek 7 Trestného zákona, ďalej § 41 odsek 2 Trestného zákona a ustanovenie § 34 odsek 1až
odsek 4 Trestného zákona. V podrobnostiach uviedol, že osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých
súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa treba posúdiť negatívny alebo pozitívny

význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania
v spoločnosti. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä
z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných
vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom.

Trestný zákon ukladá pri obzvlášť závažnom zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm.
d/, odsek 2 písm. e/ Trestného zákona trestnú sadzbu od 10 do 15 rokov.

V zmysle ustálenej judikatúry sa pri ukladaní trestu najskôr upraví základná trestná sadzba podľa
poľahčujúcich resp. priťažujúcich okolností a až následne sa aplikuje ustanovenie § 41 odsek 2
Trestného zákona.

V prípade použitia prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona
by bola trestná sadzba 11 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov. Po jej následnom upravení podľa § 41 odsek
2 Trestného zákona by bola trestná sadzba 11 rokov a 8 mesiacov až 20 rokov. Má za to, že súd I. stupňa
mal pri ukladaní trestu vychádzať práve z takéhoto rozpätia trestnej sadzby.Hoci Trestný zákon v § 38 odsek 7 pripúšťa možnosť neuplatniť prevažujúci pomer priťažujúcich
okolnostípodľa§38odsek4Trestnéhozákona,ukladávšaksúčasnejednupodmienku.Toujeukladanie
zvýšeného úhrnného trestu podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona (resp. súhrnného trestu podľa § 42

Trestného zákona) a zároveň skutočnosť, že by úprava sadzby podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona
bola pre páchateľa neprimerane prísna.

Súd I. stupňa sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal tým, z akého dôvodu aplikoval ustanovenie § 38
odsek 7 Trestného zákona.

Nakoľko však súd I. stupňa neukladal zvýšený trest podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona (to je
minimálne vo výške 15 rokov a 10 mesiacov), nebola splnená prvá časť podmienky uvedenej v § 38

odsek 7 Trestného zákona a teda mal povinnosť uplatniť prevažujúci pomer priťažujúcich okolností a
trest ukladať v rozmedzí sadzby 11 rokov a 8 mesiacov až 20 rokov.

Na tejto skutočnosti nič nemení ani rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011.

V ďalšej časti sa nestotožnil s rozhodnutím súdu I. stupňa ohľadom zaradenia obžalovaného pre výkon
trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 48 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na
výkon trestu odňatia slobody minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia.

Podľa § 48 odsek 3 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného

stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2/ zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť
trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia
budejehonápravalepšiezaručená.Taktomôžedoústavunavýkontrestuminimálnehostupňastráženia
páchateľa zaradiť aj vtedy, ak bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu za úmyselný trestný čin. Nemôže vak do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným

stupňom stráženia zradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo
páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci 15 rokov.

Je však zrejmé, že práve s poukazom na závažnosť skutku ako aj skutočnosť, že tento spáchal viac
trestných činov a súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody za využitia asperačnej zásady, bolo potrebné
obžalovaného zaradiť práve do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Zdôraznil, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery nebolo možné u obžalovaného prihliadnuť na
žiadne poľahčujúce okolnosti.

Obžalovaný sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a následného oslobodenia spod
obžaloby, alternatívne vrátenia veci súdu I. stupňa.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že súd I. stupňa nezistil

skutkový stav riadne a úplne. Nevysporiadal sa so všetkými podstatnými okolnosťami a nevykonal
dôkazy významné pre rozhodnutie, pričom dôkazy, ktoré vykonal, vyhodnotil nesprávne. Napadnutý
rozsudok bol vydaný len na báze pravdepodobného usvedčenia páchateľa. Nie je náležite odôvodnený,
je nepreskúmateľný a nezodpovedá zásade in dubio pro reo.Vinu zo skutku pod bodom 1/ a bodom 2/ obžaloby sa obžaloba snažila preukázať nie rekonštrukciou
skutkového stavu, ale na podklade faktu, že odcudzené veci a konope boli zaistené v priestoroch
chaty, ktorej bol vlastníkom. V čase skutku ako aj v období pred ním nemal prehľad o veciach, ktoré

sa v priestoroch chaty nachádzali, nakoľko ju prenajímal osobe menom C. K.. O okruhu osôb, ktoré
ju navštevovali, nemal vedomosť a nemal žiaden dôvod do nej chodiť. Podstatné pre spravodlivé
rozhodnutie tak bolo vysporiadať sa so skutočnosťami, či chatu menovanému prenajímal a kto sa v
období nájmu v nej zdržiaval. V tomto smere súd I. stupňa jednoznačne pochybil, keď nevypočul ako
svedka C. K., hoci to mal nariadené už rozhodnutím krajského súdu. V priebehu dokazovania ho súd

nútil niesť dôkazné bremeno a preukazovať svoju nevinu. Dané bolo evidentné napríklad pri výsluchu
svedkyne D., keď sa po skončení výsluchu vyjadril, že k výpovedi svedkyne nemá námietky a aj napriek
tomu mu boli zo strany obžaloby kladené otázky nadväzujúcu na jej výpoveď, na ktoré musel odpovedať.
Za nedôvodné a porušujúce § 2 odsek 2 Trestného poriadku preto považuje vyčítať mu v napadnutom
rozsudku, že prispôsoboval svoje výpovede výsledkom dokazovania a na základe takéhoto záveru
konštatovať vinu.

Za nesprávne a nezákonné považuje podloženie napadnutého rozhodnutia informáciami, ktoré vyjadril
pred príslušníkmi PZ S. K. a W. D. v priestoroch chatky v čase, keď vykonávali previerku. Toho času
nebol obvinený a skutočnosti nevyjadril v rámci riadneho procesného úkonu. Zákonné podmienky na to,
aby súd na takéto skutočnosti prihliadal, neboli splnené.

Chyba, ktorá vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala, spočíva tiež v tom, že súd I. stupňa pri

ustálení skutkového stavu nevychádzal z najpriaznivejšieho prepočtu množstva jednorázových dávok
drogy, čím nedospel k minimálnej cene, za ktorú by bolo možné zaistenú drogu predať. Potrebu v
naznačenom smere vyjadril krajský súd pred vrátením veci okresnému súdu na ďalšie dokazovanie.
Za účelom preukázania menšieho množstva jednorázových dávok, než aké pre napadnuté rozhodnutie
slúžilo, navrhoval doplniť dokazovanie o výsluch znalca Ing. Miroslava Palucha, ktorý podal znalecký

posudok.Návrhbolzamietnutý,čohodôsledkompokynvsmerenaznačenomkrajskýmsúdomvychádza
z najnižšej ceny, za ktorú by bolo možné zaistenú drogu predať, bol ignorovaný. Argument, ktorý viedol
k zamietnutiu návrhu v podobe skutočnosti, že znalec už vypočutý na hlavnom pojednávaní bol, nie je
vecný, nakoľko krajský súd v rozhodnutí, ktorým vrátil vec okresnému súdu, vyjadril potrebu zisťovať
najnižšiu cenu drogy a až z tak zistenej ceny vychádzať pri rozhodovaní.

Vada nepreskúmateľnosti rozsudku rozhodnutia je spôsobená rovnako tým, že súd sa nevysporiadal
s námietkami ohľadne procesného postupu a výberu reprezentatívnej vzorky konope, z ktorej bolo
vypočítané množstvo obvykle jednorázových dávok konope. S námietkou v danom smere sa okresný
súd žiadnym spôsobom nevysporiadal.

Domová prehliadka a zaistenie veci v rámci nej neboli vykonané zákonným spôsobom. Trestné stíhanie

vo veci krádeže bolo začaté 10.07.2012. Dňa 19.07.2012 boli príslušníci PZ vyslaní na vykonanie
previerky predmetnej chatky z dôvodu informácie, že sa v jej priestoroch nachádzajú veci odcudzené
dňa 10.07.2012. V čase, keď príslušníci PZ vykonali previerku, už bolo začaté trestné stíhanie vo veci.
Postupovať sa tak malo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a na prehliadku mal byť daný
príkaz, čo sa nestalo. Príslušníci PZ vstúpili na pozemok bez príkazu, vykonali jeho kontrolu a pri jej

výkone zistili prítomnosť odcudzených vecí ako aj konope. V rámci tohto nezákonného úkonu prišli k
prvému kontaktu s vecami a konope, na základe čoho bol vydaný príkaz na domovú prehliadku dňa
12.07.2012. Príkaz bol teda vydaný na podklade informácii získaných nezákonným spôsobom.

Za pochybný považuje výber rastlín, ktoré predstavujú reprezentatívnu vzorku, z ktorej bolo vypočítané
množstvo obvykle jednorázových dávok. Je toho názoru, že spomedzi všetkých 59 rastlín boli vybraté

práve tie, ktoré boli najväčšie, najviac rozkvitnuté a najbohatšie na upotrebiteľný materiál. Rastliny
neboli vyfotografované a očíslované tak, aby bolo možné rozpoznať tie, ktoré boli vybraté pre vytvorenie
reprezentatívnej vzorky. Rastliny predstavujú reprezentatívnu vzorku vyberali príslušníci PZ, ktorých
záujem na jeho kriminalizáciu je nepochybný.Na verejnom zasadnutí zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolaniu okresného prokurátora
vyhovieť a odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obhajca obžalovaného navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť,

alternatívne vrátiť vec súdu I. stupňa.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Je potrebné uviesť, že krajský súd sa s vecou už zaoberal, pričom rozhodnutím zo dňa 08.04.2014,
sp. zn. 3To/10/2014 zrušil napadnutý rozsudok zo dňa 25.11.2013 a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Vytkol súdu I. stupňa, že nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a nariadil doplniť dokazovanie
so zameraním na skutočnosť, ako sa občiansky preukaz C. K. dostal do dispozície obžalovaného. Z

obsahu dôkazov bolo totiž zrejmé, že C. K. sa stal spoločníkom a konateľom spoločnosti G Trans,
s.r.o., až 11.09.2010 v zmysle výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra. Spoločnosť však
nevyvíjala žiadnu obchodnú činnosť a na uvádzanej adrese ul. Odbojárov 294, Továrníky 955 88,
nesídlila (č.l. 216). C. K. bol dňa 24.07.2011 postihnutý za priestupok lebo nenahlásil stratu občianskeho
preukazu, je bezdomovcom, adresu trvalého bydliska má uvedenú len formálne. Dovtedy vykonané

dôkazy nasvedčovali tomu, že spoločnosť G Trans, s.r.o., prevzal na seba ako „biely kôň.“ Krajský
súd tiež vyslovil názor, že bolo by preto vylúčené, že nájomnú zmluvu predloženú obžalovaným C. K.
podpisoval. Svedčila tomu aj skutočnosť, že jeho podpis uvedený na zmluve sa nezhoduje s podpisom
na zápisnici o jeho výsluchoch pred OR PZ Bratislava 2, odbor kriminálnej polície, druhé oddelenie
všeobecnej kriminality, Osvetová 4, Bratislava 2 sp.zn. ORP-1826/2-OVK-B2-2011, ktorú krajský súd

zabezpečil.

Ďalej bolo potrebné vypočuť F. D. a tohto prípadne konfrontovať so svedkom W. D..

V nadväznosti na dokazovanie v bode 1/ bolo potrebné doplniť aj dokazovanie k bodu 2/, výsluchom
pracovníka Národnej kriminálnej agentúry, zadovážiť príslušnú správu Národného monitorovacieho
centra a pri stanovení rozsahu činu postupovať v zmysle interpretačného pravidla § 125 odsek 1

Trestného zákona a vychádzať z minimálnej výšky ceny, za ktorú bolo možné zaistenú omamnú látku
predať na čiernom trhu v období spáchania trestného činu a v mieste, kde bol čin spáchaný.

PovrátenívecisúdI.stupňavykonaldokazovanievpotrebnomrozsahu,ajkeďsanepodarilozabezpečiť
svedka C. K., doplnenie dokazovania krajský súd považuje za dostatočné.

Obžalovaný na svoju obhajobu v prípravnom konaní predložil len nájomnú zmluvu uzavretú dňa

25.05.2012. Na hlavnom pojednávaní sa podrobnejšie vyjadril k uzavretej nájomnej zmluve a k spôsobu
jej uzavretia. Podstata jeho obhajoby spočívala v tom, že chata, kde sa našli odcudzené veci a
marihuana,bolaprenajatáspoločnostiGTrans,s.r.o.,zaktorúpodpisovalnájomnúzmluvuC.K.,konateľ
spoločnosti. V prechádzajúcom konaní doplnil aj fotokópiu občianskeho preukazu C. K., ktorú nechal u
A. D., zamestnankyne realitnej kancelárie A Tip Sereď, ktorú pôvodne požiadal o vypracovanie nájomnej

zmluvy.

V tejto súvislosti bolo doplnené dokazovanie výsluchom svedkyne A. D., ktorá uviedla, že spolu s
manželom majú realitnú kanceláriu, obžalovaný ju navštívil ešte s nejakým mužom a chceli, aby im
urobila zmluvu o nájme. Keďže v tom čase išla na obhliadku, povedala im, že aby prišli neskôr, pričom siurobila kópiu občianskeho preukazu na meno K. a títo jej dali aj zálohu 100 Eur s tým, že prídu neskôr.
Občiansky preukaz jej dala osoba, ktorá prišla s obžalovaným, išlo o muža vysokého cez 180 cm, tento
bol holohlavý. Nájomnú zmluvu však v konečnom dôsledku nespisovala.

V predchádzajúcich výpovediach však obžalovaný tvrdil, že bol spolu so C. K. u O. J., ktorý mu zmluvu
spisoval a u ktorého nechal aj kópiu občianskeho preukazu C. K.. Svedok O. J. však vypovedal, že
najskôr ho obžalovaný kontaktoval telefonicky, potom mu na papieri priniesol napísanú firmu aj so
vzorom pečiatky a na základe toho žiadal napísať nájomnú zmluvu. Svedok jednoznačne poprel, že by
mu obžalovaný priniesol fotokópiu občianskeho preukazu, potvrdil, že obžalovaný prišiel sám a taktiež

prišiel sám aj pre napísanú nájomnú zmluvu. V tejto súvislosti obžalovaný napokon uviedol, že sa zmýlil,
v skutočnosti bol so C. K. u svedkyni D. a keď svedkyňa povedala, že ide preč, išli so C. K. na kávu a
po asi po 2 hodinách išli ku J. na spísanie zmluvy, lebo C. K. povedal, že to potrebuje hneď. Čo sa týka
svedkaC.K.súdI.stupňanemoholzabezpečiťjehoprítomnosťnahlavnompojednávaní,jevšakzrejmé,
že C. K. je bezdomovcom, zdržiava sa neznámom mieste, uvedenú nájomnú zmluvu nepodpisoval,
nakoľko podpis na nájomnej zmluve sa nezhoduje s podpisom na zápisnici o jeho výpovedi v rámci

výsluchu na OR PZ 2, odbor kriminálnej polície, 2 oddelenie všeobecnej kriminality, Osvetová 4,
Bratislava 2, ORP-1826/2-OVK-B2-2011 a tiež v čase, kedy bola spísaná nájomná zmluva, t.j. dňa
25.05.2012, na ktorej je uvedený občiansky preukaz č. OP I. XXXXXX, tento občiansky preukaz C. K. v
držbe nemal, nakoľko bol dňa 24.07.2011 postihnutý za priestupok, lebo nenahlásil stratu občianskeho
preukazu. Krajský súd preto zotrváva na pôvodnom názore, že v danom prípade išlo o fiktívnu nájomnú

zmluvu, keďže C. K. prevzal spoločnosť G Trans s.r.o. ako „biely kôň“.

UvedenýnázorpodporujeajvýpoveďsvedkaF.D.,ktorýnahlavompojednávanídňa09.02.2015uviedol,
že v kritickom čase mu obžalovaný v chatke poskytol ubytovanie, ubytovanie bolo bezodplatné, nakoľko
niečo strážil a sem tam pokosil trávnik alebo niečo urobil. Svedok W. D., príslušník polície potvrdil, že v
čase rozhovoru s obžalovaným, bol prítomný aj svedok F. D..

Je teda zrejmé, že chata nebola prenajatá spoločnosti G Trans s.r.o., obžalovaný mal prehľad, či chatu
niekto navštevuje alebo nie, nakoľko poskytol ubytovanie F. D., ktorý podľa vlastnej výpovede niečo
strážil a niečo pomáhal za poskytnuté ubytovanie.

V tomto smere bola preto obhajoba obžalovaného jednoznačne vyvrátená, rovnako ako jeho
predchádzajúca obhajoba keď tvrdil, že chata patrí B., čo bolo výpoveďou svedka jednoznačne

vyvrátené. Svedok N. B. vypovedal, že obžalovaný mu asi pred 4 rokmi ponúkol na predaj chatu, ktorá
bola rozostavaná, dohodli sa, že keď ju obžalovaný dostavia, svedok ju môže odkúpiť. S obžalovaným
sa následne dlhšiu dobu nekontaktoval a chatu prenajatú nemal.

K bodu 2/ súd I. stupňa doplnil dokazovanie výsluchom pracovníka Národnej kriminálnej agentúry,
zadovážil príslušnú správu národného monitorovacieho centra, pričom pri stanovení rozsahu činu

nepostupoval v zmysle interpretačného pravidla § 125 odsek 1 Trestného zákona nakoľko výpočet
vychádzajúci z obžaloby je pre obžalovaného priaznivejší.

V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku súdu I. stupňa, ktoré
si osvojuje.

K odvolaniu obžalovaného je však potrebné uviesť, že trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa §

212 odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona bolo začaté neodkladným a neopakovateľným
úkonom - ohliadkou miesta činu dňa 10.07.2012 na základe vyjadrenia Mgr. T. V., ktorý podľa stôp
traktora smerujúcich k chate obžalovaného upozornil príslušníkov polície. Príslušníci polície W. D. a S.
K. na základe tejto skutočnosti navštívili obžalovaného v obci A. časť N., ktorý ich pozval dovnútra chaty,
s oboma rozprával a v tej súvislosti o druhej chate povedal, že patrí N. B.. Na uvedených pozemkoch sa

svedkovia pohybovali so súhlasom obžalovaného. V zamknutej chate vo svetle baterky videli zavesené
rastliny, oznámili to riaditeľovi OO PZ Hlohovec, pričom následne v súlade so zákonom bola vykonanádomová prehliadka dňa 13.07.2012, na základe čoho začalo aj trestné stíhanie za zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi
podľa § 172 odsek 1 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona. Príslušníci polície W. D. a S. K. vypovedali

ako svedkovia po vznesení obvinenia obžalovanému.

K odvolaniu okresného prokurátora krajský súd uvádza, že použitie ustanovenia § 38 os. 7 Trestného
zákona pri ukladaní trestu obžalovanému bolo v súlade so zákonom, nakoľko zo znenia ustanovenia §
41 odsek 2 Trestného zákona vyplýva, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými

skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Veta za bodkočiarkou sa v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR č. PL. ÚS
106/2011 nepoužije. Ustanovenie § 38 odsek 7 Trestného zákona sa viaže na upravenú trestnú sadzbu
v zmysle ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona. Aj po rozhodnutí ústavného súdu stále platí v
zmysle ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona (tzv. asperačná zásada), že ide o zvýšenú trestnú
sadzbu aj keď t.č. už len v rámci jej hornej hranice.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd I. stupňa vychádzal z hľadísk ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného
zákona, prihliadol najmä na hodnotenie osoby obžalovaného, ktorého odsúdenia sú buď staršieho dáta
alebo s účinkami zahladenia. Aj krajský súd je toho názoru, že vzhľadom na trestnú sadzbu pri obzvlášť
závažnom zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanieaobchodovaniasnimipodľa§172odsek1písm.c/,písm.d/,odsek2písm.e/Trestnéhozákona

so súčasným použitím ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona, by bolo použitie ustanovenia § 38
odsek 4 Trestného zákona pre obžalovaného neprimerane prísne.

Rovnako je aj v súlade so zákonom použitie ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona, nakoľko
jeho použitie sa pri obzvlášť závažnom zločine viaže na konkrétny trest, ktorý je páchateľovi ukladaný,
a nie trestnú sadzbu pri konkrétnom obzvlášť závažnom zločine. Obžalovanému súd I. stupňa uložil

trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, preto bolo použitie ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona
v súlade so zákonom. Jeho použitie by nebolo možné v prípade, ak by obžalovanému súd I. stupňa
ukladal za obzvlášť závažný zločin trest odňatia slobody prevyšujúci 15 rokov za súčasného použitia
ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona.

V súlade so zákonom uložil súd I. stupňa obžalovanému ochranný dohľad na dobu 2 rokov a súčasne

aj povinnosti v zmysle § 77 odsek 1 Trestného zákona.

Rovnako v súlade so zákonom súd I. stupňa v zmysle ustanovenia § 288 odsek 1 Trestného poriadku
odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.