Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/665/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514206010
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Lissyová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514206010.1

Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Mliekarenská
10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX
G. o vymoženie 2672,52 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Exekútorský úrad Košice zo
dňa 27.11.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 2672,52 eur s prísl. na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu,
zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave sp. zn. 328/06/14 zo dňa 12.8.2014.
Súdny exekútor JUDr. Ľuboš Sidorják požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej
zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavrel dňa 24.l1.2013 Zmluvu o revolvingovom úveru
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej schválil oprávnený úver vo výške 1500 eur. Počet splátok bol
dohodnutý na 42, mesačná splátka na sumu 80,37 eur, celkom mal povinný uhradiť sumu 3375,54 eur.
Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Slovenský arbitrážny
súd v Bratislave na základe rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi oboma stranami, aby bol povinný
zaviazaný na zaplatenie 2672,52 eur s príslušenstvom a trov konania. Rozhodca návrhu oprávneného
v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (účinného od 1.1.2015) o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného
pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe
návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (účinného od 1.1.2015) o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. (účinného do 31.12.2014) o rozhodcovskom konaní,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) účinného v čase podpísania zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Je pravdou, že exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa nútene vymáha povinnosť
dobrovoľne neuhradená na základe exekučného titulu a ktoré nasleduje po základnom konaní, v ktorom
bol vydaný exekučný titul. V tomto konaní sa takpovediac mení aj postavenie účastníkov na oprávneného
a povinného. Keďže ide už iba o výkon judikovanej povinnosti, v zásade sa v exekučnom konaní
neskúma hmotnoprávna stránka právneho vzťahu. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že v
danom prípade išlo pôvodne o spotrebiteľský vzťah, nároky z ktorého boli oprávneným uplatnené v
rozhodcovskom konaní. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez

rozhodcovské súdy zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými
súdmi priznávané nie sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok,
ktoré všeobecné súdy vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle európskeho práva
záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života.
Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez
ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.

Je nepochybné, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ
zmluvy je upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane
je tiež nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením
zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým právny predchodca oprávneného pri
poskytovaní bankových služieb vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.
Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský
charakter. Uzavretá zmluva, podobne ako aj rozhodcovská zmluva, sú pritom formulárové zmluvy,
ktorých obsah druhá strana nemá možnosť meniť a ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd sa preto
zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie
rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Ustanovenie § 45 ZoRK (účinného do 31.12.2014) v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút -
prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok
tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho
preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať,
či sú tu dôvody na zastavenie uvedené § 57 Ex. por., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a)
alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§
45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho
skúmanie.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve alebo ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom
(ako tomu bolo aj v tomto prípade). V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy.

Podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy dlžník (teda povinný v tomto prípade) nie je povinný prijať
tento návrh. Ďalej bol dlžník poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy v tom smere,
že dôsledkom jej uzavretia je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní, pričom spory môžu byť riešené aj v
súdnom konaní. Výber jednej z alternatív je na žalobcovi. Pre prípad riešenia sporu prostredníctvom
rozhodcovského súdu bolo dohodnuté, že spory vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o
revolvingovom úvere budú riešené pred niektorým z nasledujúcich rozhodcovských súdov: Slovenský
arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitratioin court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava
alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom
Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica (v súčasnosti so sídlom v Žiline - pozn. súdu). Zároveň je súčasťou

rozhodcovskej zmluvy poučenie o výbere rozhodcu, ktorý bude prípadné spory prejednávať a o práve
dlžníka odstúpiť od tejto rozhodcovskej zmluvy v lehote do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.

Uvedené znenie rozhodcovskej zmluvy upravujúcich riešenie sporov sa v danom prípade na prvý pohľad
nejaví ako neprijateľné, keďže umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom alebo pred
príslušným všeobecným súdom s tým, že výber jednej z alternatív je na žalobcovi. V tejto zmluve je
dokonca uvedené, že podpis rozhodcovskej
doložky nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník má právo aj odstúpiť
od rozhodcovskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská zmluva teda má formálne charakter rozhodcovskej
zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež znenie dohodnutej rozhodcovskej
doložky zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu súd túto
rozhodcovskú zmluvu považuje za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, a to jednak preto, že
nespĺňa podmienku individuálneho dojednania a jednak vzhľadom na úpravu procesného postupu
rozhodcovského súdu.

Pokiaľ ide o individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy, súd dospel k záveru, že táto nebola
individuálne dojednaná. Súd pritom vychádza z citovaného § 53 ods. 2 OZ. Rozhodcovská zmluva
bola vopred pripravená oprávneným, teda povinný sa s ňou mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy,
ale nemohol ovplyvniť jej obsah. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva,
resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda
ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo
tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa
poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní a aké sú jeho dôsledky. Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve je poučenie o tom, že dôsledkom
uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešiť prípadné spory v rozhodcovskom konaní a je v
nej aj oboznámenie so spôsobom výberu rozhodcu, absentujú v nej však akékoľvek informácie o
skutočne podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre
naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského
rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania
(ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa
môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za opravný prostriedok nepovažuje
žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že touto dohodou sa riešenie sporov
prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského
súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si
predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp.
nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Z úradnej činnosti súdu sa javí,
že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa
zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru
súdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania
rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. či inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných
podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.
Za tohto stavu súd uvedenú rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne dojednanú.

Súd ďalej preskúmal aj procesného postup rozhodcovského súdu upravený v rokovacom poriadku
rozhodcovského súdu, ktorý je zverejnený na internetovej stránke .

Podľa § 6 ods. 5 rokovacieho poriadku (ďalej len „RP“) písomnosti Rozhodcovského súdu sa považujú
za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta,
alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z
uvedených miest ani po vynaložení primeraného silia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa
považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania,
alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje
overiť snahu doručiť písomnosti.

Podľa § 6 ods. 6 RP žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk.
Náhradné doručenie sa pripúšťa.

Podľa § 15 ods. 1 RP pokiaľ je možné vo veci rozhodnúť na základe písomných podkladov predložených
žalobcom, z ktorých vyplýva skutkový a právny stav tvrdený žalobcom v žalobe, ktorý je po ich
preskúmaní nepochybný, Rozhodcovský súd môže rozhodnúť v zrýchlenom konaní v zmysle tohto
článku Rokovacieho poriadku, a to aj bez výslovnej žiadosti žalobcu a bez vyjadrenia žalovaného.

Podľa § 15 ods. 2 prvé dve vety RP rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní v zmysle
predchádzajúceho odseku tohto článku Rokovacieho poriadku doručí Rozhodcovský súd spolu so
žalobou a dôkazmi žalovanému a vyzve ho na podanie žalobnej odpovede v lehote do 10 dní od
doručenia výzvy s tým, že Rozhodcovský súd je oprávnený túto lehotu primerane predĺžiť, najmä
vzhľadom na obtiažnosť veci. Spolu s podaním žalobnej odpovede je žalovaný povinný zaplatiť poplatok
za žalobnú odpoveď v súlade s Poplatkovým poriadkom na základe výzvy Rozhodcovského súdu, a to
v lehote na podanie žalobnej odpovede stanovenej vo výzve na podanie žalobnej odpovede.

Podľa § 15 ods. 3 RP v prípade, ak žalovaný podá žalobnú odpoveď riadne a včas podľa odseku 2
tohto článku tohto Rokovacieho poriadku, Rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok zruší a vykoná
rozhodcovské konanie v zmysle ustanovení tohto Rokovacieho poriadku. V opačnom prípade sa
rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní v zmysle tohto článku Rokovacieho poriadku
považuje za riadny rozhodcovský rozsudok vydaný v zmysle Tretej časti Rokovacieho poriadku.

Procesný postup pri rozhodnutí veci teda v zmysle cit. ustanovení RP umožňuje vydať rozsudok aj bez
prejednania veci, pričom dlžníkovi je tento rozsudok možné doručiť aj tzv. náhradným doručením, teda
nemusí sa o ňom ani dozvedieť. Na odpoveď má pritom dlžník lehotu iba 10 dní. Uvedený postup je
podobným postupom ako pri vydávaní platobného rozkazu podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, avšak s tým rozdielom, že platobný rozkaz musí byť doručený do vlastných rúk bez možnosti
náhradného doručenia (t.j. napr. bez možnosti doručenia fikciou doručenia; ide o ochranu 2. strany v
konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že voči
nej prebieha nejaké konanie) a odporca má možnosť podať odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia.
V prípade nedoručenia platobného rozkazu sa tento ruší bez toho, aby odporca musel urobiť nejaký
procesný úkon. Ako je pritom známe z úradnej činnosti súdu, takmer výlučne je žalobcom oprávnený
ako dodávateľ, ktorý si týmto spôsobom zabezpečuje možnosť dosiahnutia exekučného titulu v čo
najkratšom čase, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému aj nároky,
ktoré všeobecné súdy v mnohých prípadoch posúdili ako neprijateľné, resp. ako rozporné s právom
alebo dobrými mravmi (ako napr. úroky vo výške cca 70 % ročne, v dôsledku čoho sa odplata pri
často sa opakujúcom úvere na 48 mesiacov, čiže na 4 roky, blíži k 2,5 násobku poskytnutej sumy).
Súd pritom už len poznamenáva, že vyššie uvedený rozhodcovský súd má osobitnú prílohu upravujúcu
výšku poplatkov v prípade, že je účastníkom oprávnený, čo takisto nasvedčuje tomu, že oprávnený
podáva na uvedený súd značné množstvo návrhov a „na oplátku“ má podstatne znížené poplatky
pred rozhodcovským súdom. Všetky tieto okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky navodzujú dojem,
ktorý hraničí až s presvedčením, že oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe
nie sú zákonom zakázané (v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný) sa správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou
nepredvídaný a nežiaduci (t.j. obídenie kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom).

V RP upravený postup rozhodcovského súdu teda vzhľadom na uvedené skutočnosti spôsobuje značné
znevýhodnenie takmer výlučne dlžníka, v danom prípade spotrebiteľa, pri jeho obrane v rozhodcovskom
konaní oproti jeho možnostiam v riadnom občianskom súdnom konaní.

Takúto rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za vyššie uvedených okolností spolu s absenciou
individuálnosti jej dojednania súd považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku. Takéto dojednanie
podľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo
spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc,
čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú súd
pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia musí prihliadať.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd zamietol žiadosť o udelenie poverenie na
vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo
dňa jeho doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolanie domáha.