Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714206120
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2714206120.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09 Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenkyňou: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141 a Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: X. Z.,
nar. XX. W. XXXX, bytom W. XXXX/X, M., o 724,97 eur a príslušenstvo, za účasti súdneho exekútora:
JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu

Skalica z 24. februára 2015 č. k. 7Er/449/2014-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej a súdnemu exekútorovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a oprávnenej uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka

60, 821 08 Bratislava, náhradu trov exekúcie v sume 19,92 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 36 ods. 3, § 37 ods. 1 posledná veta, § 47
ods. 3, § 196 veta druhá, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 E.p. (zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších
zmien a doplnení - Exekučného poriadku), § 21a, § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení neskorších
zmien a doplnení - exekútorskej tarify), keď zistil, že v konaní vedenom na súde prvého stupňa sp.
zn. 2Er/4092/2008 je vedené exekučné konanie, ktoré začalo 16.6.2008 pod spisovou značkou EX

4272/08 pred súdnym exekútorom pre vymoženie pohľadávky vo veci oprávnenej Pohotovosť, s.r.o.
proti povinnej X. Z. vo výške 21.840,- Sk s príslušenstvom. Táto exekúcia nie je do dnešného dňa
právoplatne skončená. V prejednávanej veci bol podaný návrh na vykonanie exekúcie exekučného
titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, rozhodcom JUDr. Gabrielom Havrillom, sp. zn. SR
01282/08 z 18.2.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.3.2008 a vykonateľnosť 13.3.2008. Oprávnená

napriektomu,žebolpoverenýsúdnyexekútornavykonanieexekúcievočitejistejpovinnejnavymoženie
tej istej sumy a na základe toho istého rozhodcovského rozsudku, podala nový návrh na vymoženie
pohľadávky. Pokiaľ oprávnená nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom
na vykonanie exekúcie uplatnila vymoženie tej istej sumy a na základe toho istého exekučného
titulu a voči tej istej povinnej ako v konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/4092/2008, prekážka začatého
konania (litispendencia) je tu procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť). Súd prvého stupňa uložil

oprávnenej povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, pretože to bola ona, ktorá
podala návrh na vykonanie exekúcie opätovne, napriek vedomosti o prekážke litispendencie. Súdny
exekútorsivyčísliltrovyexekúcievovýške21,72eur(odmenazaspísanienávrhunavykonanieexekúcie
16,60 eur, náhrada výdavkov za poštovné 1,50 eur a 20% suma DPH 3,32 eur). Súd prvého stupňa
priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 19,92 eur za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie
a príslušnú sumu DPH, nakoľko súdny exekútor nepredložil exekučný spis a výšku hotových výdavkov

vrátane poštových výdavkov nie je možné preskúmať.Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená, ktorá ho navrhla zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p., pričom
uviedla, že exekučný súd po dôjdení mu návrhu na vykonanie exekúcie má rozhodnúť výlučne o

podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd
v prejednávanej veci bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania.
Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23.1.2013, podľa ktorého ak exekučný súd
bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora exekučné konanie zastavil, odňal oprávnenej možnosť

realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto
konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávnenej a súdneho exekútora. Skôr začaté konanie
sp. zn. 2Er/4092/2008 bolo rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 23CoE/336/2013 z 13.11.2013
právoplatne skončené, a preto nezakladá prekážku litispendencie. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnym závermi na strane druhej. Vo veci nejde ani o vec právoplatne skončenú, pretože vecou

je možno chápať len autoritatívne rozhodnutie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov
konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, pretože je len vykonávacím konaním.
Zákonodarca v E.p. úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila
ďalšiemu postupu. Súd prvého stupňa svojím postupom porušil právo účastníkov konania na spravodlivý
proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom.

Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, ani sami odvolanie nepodali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O.s.p. a § 37 ods. 1 E.p.),
proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p. a § 36 ods. 3 E.p.),

po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1, ods.
2 O.s.p.).

Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujesdôvodminapadnutéhorozhodnutia,považujeichzavecne
správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte
nasledovné k odvolacím dôvodom:

Podľa § 36 ods. 3 E.p. začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo
iné exekučné konanie. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým

exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa
exekučné konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 E.p. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do

15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Oprávnená v odvolaní nenamieta voči záverom súdu prvého stupňa, že v konaní vedenom pod sp. zn.
2Er/4092/2008 (resp. 23CoE/336/2013 na odvolacom súde, t.j. v právoplatne skončenej veci) medzitými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu exekučný súd právoplatne
rozhodol, že exekučný titul je neúčinný pre rozpor so zákonom, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, a preto
ju zastavil. Táto skutočnosť je preto preukázaná a z uvedeného vyplýva, že i v prejednávanej veci je

exekučný titul neúčinný a v rozpore so zákonom, čo rovnako odôvodňuje zastavenie exekúcie.

Podľa§251ods.4prvávetaO.s.p.navýkonrozhodnutiaaexekučnékonaniepodľaosobitnéhopredpisu
sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Ak Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez
ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach O.s.p., pretože

takýto záver je v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. Na tejto
skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne len tzv. prekážku litispendencie v §
36 ods. 3, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 251 ods. 4 O.s.p., ktorý predpokladá
iba tzv. subsidiárne použitie O. s. p., teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty
konania neupravuje.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/4092/2008 medzi
týmiistýmiúčastníkmikonaniaatýkajúcehosatohoistéhoexekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudku
sp. zn. SR 01282/08 z 18.2.2008, exekučný súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul je neúčinný,
teda že ide o nespôsobilý exekučný titul, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení

účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c), teda ak rozhodcovský rozsudok
má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom.

Z citovaného ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na
to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré

trpelovadouuvedenouv§40písm.a)alebob)ZoRK,anesmiezaväzovaťnaplnenie,ktoréjeobjektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,
v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy.

Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu
nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne
preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol.
Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné

rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda
hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 159 ods. 3 O.s.p. nie je možné prejednávať znova.

Ak potom súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie z dôvodu, že v čase jeho rozhodovania bolo
vedené iné exekučné konanie, resp. exekúcia pre ten istý exekučný titul a s tými istými účastníkmi
konania, ktoré konanie v priebehu plynutia času bolo už právoplatne skončené i na odvolacom súde,

rozhodolsprávne,pretožekprekážkezačatejveci(litispendencia)včaseprejednávaniavecipredsúdomprvého stupňa sa pridružila prekážka právoplatne skončenej veci (res iudicata) v čase prejednávania
veci pred odvolacím súdom.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní prakticky
úspešnej povinnej, resp. i súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili,
resp. zo spisu ich žiadne ani nevyplývajú.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.