Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/216/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214201668
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214201668.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., ul.
29. augusta č. 1/A, Bratislava, proti žalovanému: E. O., bytom F. N.. Č.. XX, L., o 43,19 eur s prísl., na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 15. januára 2015, č. k. 19C/219/2014-
53, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
43,19 eur s prísl. z titulu úhrady za vedenie účtu majiteľa cenných papierov. Žalobcovi súd prvého stupňa
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 16,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 25.04.1993 stredisko cenných papierov SR,

a. s. (SCP) zriadilo účet majiteľa cenných papierov č. ú. XXXXXXXXXXXX vedený na meno žalovaného.
SCP zriadilo účet majiteľa pre žalovaného v súlade s § 58 zák. č. 600/1992 Zb. z dôvodu, že žalovaný
sa privatizáciou stal majiteľom zaknihovaných cenných papierov. V súčasnosti, ako aj v rokoch 2009 a
2010 eviduje zaknihované cenné papiere žalobca v zmysle § 99, § 105 zák. č. 566/2001 Z.z. Žalovaný
bol povinný zaplatiť cenu za vedenie účtu. Cenu za rok 2009 mu žalobca vyfakturoval faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou dňa 15.02.2010 vo výške 33,19 eur a za rok 2010 faktúrou č. XXXXXXXXXX

splatnou dňa 28.02.2011 vo výške 10,- eur. Žalovaný dňa 07.07.2014, teda po podaní žaloby, dlžnú
sumu 43,19 eur zaplatil a to na účet č. XXXXXXXXXX. Žalobca napriek tomu zotrval na žalobe.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách konania. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému uloží

povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Uviedol, že žalovaný dňa 07.07.2014 skutočne zaplatil
žalovanú sumu 43,19 eur, ale žalobcu o tom neinformoval. Z odporu proti platobnému rozkazu podaného
žalovaným nevyplývala skutočnosť, že by žalovaný mal záujem zaplatiť predmetný nedoplatok, resp. že
by ho už zaplatil. Pritom žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu až dňa 14.07.2014, teda až po
tom, ako dlžnú sumu uhradil. Trovy konania spočívajúce v poplatku za odpor proti platobnému rozkazu
preto nemožno považovať za potrebné na účelné bránenie práva.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Zo spisu vyplýva, že žalovaný na pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom dňa 15.01.2015
uviedol, že žalovanú sumu 43,19 eur žalobcovi zaplatil dňa 07.07.2014. Napriek tomu žalobca žalobu
nevzal späť. Súdu prvého stupňa tak nezostalo iné, než žalobu zamietnuť, pretože odpadol predmet

sporu. Nie je rozhodujúce, že žalovaný žalobcu neinformoval o tom, že žalovanú sumu zaplatil. Za čas
od 07.07.2014 do 15.01.2015 mal žalobca dosť času zistiť, či žalovaný predmetný dlh vo výške 43,19
eur zaplatil.

Keďžesúdprvéhostupňažalobuzamietol,postupovalsprávne,keďotrováchkonaniarozhodolvzmysle
§ 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný, uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy

konania pozostávajúce z poplatku za odpor proti platobnému rozkazu. Ak by žalovaný odpor nepodal,
platobný rozkaz by zrejme nadobudol právoplatnosť, keďže žalobca ešte ani v januári 2015 nevedel o
tom, že žalovaný dlh uhradil. Z tohto hľadiska bol odpor žalovaného proti platobnému rozkazu úkonom
potrebným na účelné bránenie práva.

Na záver odvolací súd uvádza, že žalovaný zaplatil žalobcovi dlh, ktorý bol predmetom sporu, až po
podaní žaloby. Preto ak by žalobca vzal žalobu späť, súd prvého stupňa by žalobcovi musel priznať

náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Žalobca však (nevedno z akého dôvodu)
žalobu nevzal späť.

Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o trovách konania vecne
správny a preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a

nadobudol právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.