Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/842/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413207412
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5413207412.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobkýň v rade 1/ H. J. rod. T. nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. nad C. XX, 2/ V. K. rod. T. nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, obe zastúpené JUDr. Miroslavom
Bachyncom, advokátom so sídlom v L. XXX, proti žalovanému: T. T. nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X,
zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v J. W., G. XXXX/XX, v konaní o určenie,
že podiely v spoločných nehnuteľnostiach zapísané na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX k.ú.

S. patria do dedičstva po neb. O. T., o odvolaní žalobkýň v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín č.k. 8C/27/2013-197 v časti výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č.k. 8C/27/2013-197 zo dňa 21. októbra 2014 čiastočne vyhovel

návrhu žalobkýň a rozhodol, že nehnuteľnosti označené vo výroku rozsudku patria do dedičstva po
poručiteľovi O. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XX. Vo zvyšnej časti
súd žalobu zamietol. Žalobkyniam v 1/ a 2/ rade voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal. O
trovách konania rozhodol tak, že ich žalobkyniam v 1/ a 2/ rade, ktoré mali vo veci prevažný úspech
a prináležal by im tak podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nárok na pomernú časť trov konania, ich náhradu
nepriznal s poukazom na ust. § 150 O.s.p. Dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie trov videl v tom,

že nebolo zistené, že by žalovaný zapríčinil, vyvolal súčasný existujúci stav v evidencii vlastníctva k
sporným spoločným nehnuteľnostiam, ktorý je v jeho prospech a ktorý nezodpovedá zisteným právnym
skutočnostiam. Naviac na základe nesprávnych zápisov vlastníckych práv, ktoré nezodpovedajú stavu
vyplývajúcemu z uvádzaných dedičských rozhodnutí D 584/85, 4D 783/93, boli zapísané neoprávnene
podiely na predmetných spoločných nehnuteľnostiach aj na ďalších troch súrodencov žalovaného a
v rámci nich aj na žalobkyňu v 2/ rade, ktorá medzičasom takto nadobudnuté podiely, ktoré získala

titulom 4D 783/93 previedla na iné subjekty (nie však na súrodencov ako dediča O. T.) avšak sama
sa voči žalovanému domáha nápravy neoprávneného stavu. Nebolo zistené, že by sa žalobkyňa v 1/
rade v minulosti svojich nárokov týkajúcich sa spoločných nehnuteľností pôvodne zapísaných v PKV
667, KH02, vyplývajúcich jej z postavenia dedičky po O. T. domáhala aj voči ďalším súrodencom, a to
žalobkyni v 2/ rade, C., H., na ktorých boli pôvodne tiež zapísané podiely na nehnuteľnostiach na základe
4D 783/93 (ale v dôsledku smrti C. a H., ktorí nemali iných zákonných dedičov ako súrodencov, sú ich

podiely, ktoré mali nadobudnúť dedením na základe 4D 783/93 už zapísané v rovnakých účastiach na
všetkých troch účastníkov tohto konania).Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podali žalobkyňa v 1/ a 2/ rade v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedli, že nesúhlasia s rozsudkom v časti výroku o trovách
konania, pretože aj zo samotného pojednávania vyplýva, že žalovaný veci okolo spoločných pozemkov

v rámci ROEP vybavoval a mal všetkým súrodencom vyplácať podiely z urbáru, pretože mali na ne
nárok. Podľa ich názoru, ak ho neskôr, uvedomiac si, že aj ony majú právny nárok na spoluvlastnícke
podiely po otcovi, viackrát ústne, ale i písomne vyzývali, ako o tom svedčí v spise založená kópia
darovacej zmluvy ešte z roku 2008, podľa ktorej mal žalovaný darovať im aj toho času neb. bratovi C.
T. príslušné spoluvlastnícke podiely v spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu. Taktiež

poukazujú na síce založenú písomnú výzvu na vysporiadanie podielov v urbárskom majetku k.ú. S..
Podľa názoru odvolateliek je spoľahlivo preukázané, že práve žalovaný, ktorý býval v S. osobne vplýval
na to, aby bol len on v rámci reštitučných žiadostí o vydanie spoločných nehnuteľností, zapísaný v
zozname oprávnených vlastníkov. Preto sú presvedčené o tom, že práve pre túto vedomosť žalovaného
o tom, že spoločná nehnuteľnosť im po otcovi patrí, teda že patrí všetkým a pre jeho postoj, nepripísať na
nich príslušné spoluvlastnícke podiely, čím by sa predišlo vyvolaniu súdneho sporu, zapríčinil, že iným

spôsobom než cestou súdu sa svojich spoluvlastníckych práv nemohli domôcť. Preto trvajú, aby im súd
priznalnáhradutrovkonania.Navrhlipreto,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokvčastitýkajúcejsatrov
prvostupňového konania zmenil tak, že prizná žalobkyniam trovy konania a trovy právneho zastúpenia
v celkovej výške 566,48 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníčkami

konania v zákonom stanovenej lehote preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a toto
rozhodnutie v napadnutom výroku v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že proti rozsudku okresného súdu vo veci samej žalobkyne v 1/ a 2/ rade
odvolanie nepodali. Odvolanie bolo podané len do výroku o trovách konania. Na základe podaného

odvolania preto krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu len v napadnutom výroku, a to o
trovách konania, pričom vo výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe žalobkýň v 1/ a 2/ rade bolo
vyhovené a v tej zvyšnej časti, kde súd žalobu zamietol, sa nedotkol.

V sporových konania v zásade platí ohľadne náhrady trov konania zásada úspechu. Tzn. že účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Výnimočne prichádza do úvahy aplikácia ust. § 150
ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti

neprizná. Tak sa stalo aj v preskúmavanej veci, keď súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol tak,
že žalobkyniam v 1/ a 2/ rade, ktoré mali vo veci prevažný úspech a prináležal by im tak podľa § 142 ods.
2 O.s.p. nárok na pomernú časť konania, ich náhradu nepriznal, s poukazom na citované ustanovenie
Občianskeho súdneho poriadku o dôvodoch osobitného zreteľa.

Ani odvolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by žalovaný zapríčinil existujúci stav evidencie

vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktorý je v jeho prospech a ktorý nezodpovedá právnym
skutočnostiam zisteným prvostupňovým súdom. Správne potom prvostupňový súd uvedené skutočnosti
zohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania, keď aj podľa odvolacieho súdu je dôvodné, aby si každý z
účastníkov vzniknuté trovy hradil sám. Prvostupňový súd mal preukázané, že na základe nesprávnych
zápisovvlastníckychpráv,ktorénezodpovedajústavuvyplývajúcemuzdedičskýchrozhodnutíD584/85,

4D 783/93 boli zapísané neoprávnené podiely na predmetných spoločných nehnuteľnostiach aj na
ďalších troch súrodencov žalovaného a v rámci nich aj na žalobkyňu v 2/ rade, ktorá medzičasom
takto nadobudnuté podiely, ktoré získala titulom dedenia, previedla na iné subjekty, no sama sa
voči žalovanému domáha nápravy neoprávneného stavu. Tak ako konštatoval prvostupňový súd ani
odvolací súd nemal zistené, že by sa žalobkyňa v 1/ rade v minulosti svojich nárokov týkajúcich sa

spoločných nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemno-knižnej vložke č. 667, KH 02, vyplývajúcichjej z postavenia dedičky po O. T., domáhala aj voči ďalším súrodencom, a to žalobkyni v 2/ rade, C., H.,
na ktorých boli pôvodne tiež zapísané podiely na nehnuteľnostiach, na základe 4D 783/93.

Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku v časti výroku o trovách konania nezistil pochybenie z

dôvodu vecnej správnosti ho potvrdil. Nenapadnutého výroku, ktorým okresný súd rozhodol vo veci
samej, sa krajský súd nedotkol, pretože tento podaným odvolaním zo strany žalobkýň v 1/ a 2/ rade
napadnutý nebol.

Žalobkyne v 1/ a 2/ rade v odvolacom konaní neboli úspešné, preto im podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný
bol žalovaný, ktorému v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že

žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.