Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217191
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217191.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi:
Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 24. júna 2014 č.k. 10C/397/2012-101 a o odvolaní navrhovateľa

proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 17. júla 2014 č.k. 10C/397/2012-141, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 24. júna 2014 č.k. 10C/397/2012-101
p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 17. júla 2014 č.k. 10C/397/2012-141
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 17. júla 2014 č.k. 10C 397/2012-141 súd prvého stupňa zastavil
dovolacie konanie po tom, ako na výzvu súdu doručenej navrhovateľovi dňa 04. 07. 2014 na zaplatenie
súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40,- eur v lehote 10 dní, navrhovateľ súdny poplatok za podané
dovolanie nezaplatil. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 5 ods. 1

písm. a/, § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, § 18ca zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch). Konštatoval, že odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa a proti tomuto rozsudku
podal navrhovateľ dňa 18. 09. 2014 dovolanie a na výzvu súdu, súdny poplatok za dovolanie nezaplatil.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko konanie bolo zastavené.

Uznesenie včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a nie ďalšie úkony vo veci samej, pretože podľa položky
7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorý obsahuje i
legislatívnu zmenu smerujúcu k zavedeniu súdneho poplatku za podanie žaloby, v zmysle ktorého
sa žaloby budú spoplatňovať podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Za situácie, že podal
dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie žalobu súd nebol oprávnený svojvoľne rozširovať
okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a nemohol byť preto vyzvaný na platenie súdneho

poplatku za podané dovolanie. Tieto svoje závery označil za súladné s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29.03.2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie súvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky nevyberajú a v takomto prípade poplatková
povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Mal za to,
že pokiaľ v Sadzobníku súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a

jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, bola
mu preto v rozpore so Zákonom o súdnych poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju
nemal. Takéto konanie zo strany súdu označil za zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu
zaručenú v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej Republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa

článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom
12 ods. 1 a článkom 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti argumentoval, že
v § 1 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z článku 59 ods. 2
ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, pričom použitie
analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vylúčené. Uviedol tiež, že úprava poplatkovej
povinnosti predstavuje jeden zo základných aspektov podmieňujúcich právo na súdnu ochranu podľa

článku 46 ods. 1 ústavy, a preto ak zákon v tomto smere stanovil pevné a jasné pravidlá, tieto musí
akceptovať každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu a rovnako i štát prostredníctvom orgánov
súdnej moci, pretože súd pri výkone svojej rozhodovacej právomoci môže konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše opierajúc sa o ustanovenia § 18ca
Zákona o súdnych poplatkoch tvrdil, že konanie vo veci začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012

Z. z. a preto je nutné v súvislosti s podaným dovolaním aplikovať právny vzťah platný do 30.09.2012,
kedy konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom bolo od poplatku vecne oslobodené. Uzavrel preto, že na jeho
strane neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie a teda ani dôvod na
zastavenie dovolacieho konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 24. 06. 2014 č.k. 10C 397/2012-101 vyrubil navrhovateľovi
súdny poplatok podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov v sume 20,- eur za odvolanie podané
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. 07. 2013 č.k. 10C 397/2012-66, ktorý rozsudok bol
potvrdený Krajským súdom v Nitre zo dňa 24. 04. 2014 č.k. 9Co 341/2013-89. Navrhovateľ súdny

poplatok nezaplatil a proti tomuto uzneseniu podal odvolanie dôvodiac v podstate tými istými dôvodmi,
ako pri odvolaní proti uzneseniu o zastavení dovolacieho konania.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
prejednal obidve odvolania navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.

2 OSP a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa nie sú dôvodné, z ktorého dôvodu napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "Zákon o súdnych poplatkoch") súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry

(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa§2ods.1písm.a)Zákonaosúdnychpoplatkoch,poplatníkomjenavrhovateľpoplatkovéhoúkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ Zákona
o súdnych poplatkoch).

Podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom

zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (§ 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch).

Podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i
keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Zákona o súdnych poplatkoch bod I. poplatky
vyberané v občianskom súdnom konaní, položka 7 písm. a) zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je súdny
poplatok 20,-- eur.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu

na začatie konania alebo dovolania prvostupňový súd vyzve poplatníka aby poplatok zaplatil v lehote,
ktorú určí spravila v lehote 10 dní od poručenia výzvy; ak aj napriek výzvy poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania pred tým
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného

rozkazu, rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako 2
mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a popísaných skutkových zistení odvolací súd
dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré spĺňa i limity

riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyžadované platnou právnou úpravou. Pretože odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia využijúc postup podľa § 219
ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, ktoré duplicitne opakovať
nebude.

Ak by súd akceptoval argumenty navrhovateľa znamenalo by to, že ustanovenie zákona o súdnych
poplatkoch stanovujúce vznik poplatkovej povinnosti za odvolanie i dovolanie (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2) by
bolo obsolentné, pretože Sadzobník súdnych poplatkov neobsahuje žiadnu položku, ktorá by expressis
verbis určovala súdny poplatok za podanie dovolania. I keď tvrdenie navrhovateľa o vylúčení analógie
v poplatkových veciach je súladné s ustálenou judikatúrou a odvolací súd ho ani nespochybňuje,

uložením poplatkovej povinnosti za dovolanie voči rozhodnutiu vo veci samej v konaní o náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom nedochádza tak k svojvoľnému rozširovaniu úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti
a ani k použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku. V tomto smere neobstojí ani poukaz
navrhovateľa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/39/2007 riešiaci právnu otázku, ktorá na

daný prípad nedopadá. Preto je dôvodný záver, že pri podaní dovolania je poplatníkom osoba, ktorá
navrhla poplatkový úkon, t.j. podala dovolanie, ak je v sadzobníku stanovený poplatok za návrh, ktorý
sa týkal pôvodného konania, pričom poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku
ustanoveného v sadzobníku.

Reagujúc na námietky odvolateľa, odvolací súd tiež poznamenáva, že v danom prípade ide o konanie
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom začaté na návrh navrhovateľa dňa 28. 09. 2012, t.j. pred účinnosťou zákona č.
286/2012 Z.z. a že dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ po jeho účinnosti,
dňa 23. 06. 2014. Vznik jeho poplatkovej povinnosti ako dovolateľa bolo potom potrebné posúdiť i z

hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2012 a to § 18ca Zákona o súdnych
poplatkoch. Pri výklade tohto ustanovenia nemôže byť spor o tom, že zmyslom tam uvedenej úpravy je
vyňať niektoré úkony alebo konania z režimu spoplatňovania založeného zákonom č. 286/2012 Z. z. Pre
danú vec je preto určujúcim hľadiskom zaradenie úkonu, ktorý sa má spoplatniť pod niektorú z častí tejto
zákonnej definície. Pri snahe o zodpovedanie tejto otázky si treba uvedomiť, že právna úprava súdnych

poplatkov pracuje s legislatívnou skratkou ,,poplatkový úkon", pod ktorú zahŕňa jednotlivé úkony alebo
konania súdov vykonávané na návrh a tiež úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Pretože
dovolaniejeúkonomúčastníkakonaniajevylúčené,abymoholbyťúkonomorgánuštátnejsprávy,súdov
alebo prokuratúry a rovnako tak nie je ani návrhom na vykonanie určitého úkonu súdom. Z charakterudovolania vyplýva, že je návrhom na začatie osobitného konania a to konania dovolacieho. V súvislosti
s poplatkovou povinnosťou navrhovateľa za dovolanie je takto potom rozhodujúce, či dovolacie konanie
bolo začaté do 30.09.2012. O takýto prípad v súdenej veci nejde, pretože preukázateľne dovolacie

konanie na návrh navrhovateľa začalo až dňa 23. 06. 2014, a preto navrhovateľovi v súvislosti s podaním
dovolania vznikla poplatková povinnosť. Súd prvého stupňa takto správne výzvou vyrubil navrhovateľovi
za podané dovolanie súdny poplatok vo výške 40,-- eur v súlade s položkou 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti navrhovateľa,
keď bolo preukázané, že na navrhovateľa nedopadá prípad vecného (§ 4 ods. 2) ani osobného (§

4 ods. 1) oslobodenia od súdneho poplatku. V prípade, že navrhovateľ na výzvu súdu nereagoval
a súdny poplatok za dovolanie nezaplatil (svoju poplatkovú povinnosť si navrhovateľ nesplnil ani do
rozhodovania odvolacieho súdu), súd prvého stupňa spravujúc sa ustanovením § 10 ods. 1 Zákona o
súdnych poplatkoch za splnenia tam uvedených podmienok správne dovolacie konanie zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.

1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu, ktorým vyrubil súdny poplatok za
podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 24. 10. 2013 č.k. 7C 107/2013-47, ktorý
rozsudok napadol odvolaním navrhovateľa, poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti, ktorými zdôvodnil

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení dovolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že
podstatou odvolania voči obom uzneseniam boli rovnaké skutočnosti, týkajúce sa vyrubenia súdneho
poplatku či už za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, alebo za podané dovolanie proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu a následného zastavenia dovolacieho konania, odvolací
súd v tejto časti poukazuje na vyššie uvedené dôvody. Na základe týchto dôvodov aj napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie, podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľideopodanienavrhovateľaoznačenéako„odvolanieprotiuzneseniunaúhradusúdnehopoplatku
za dovolanie“, doručené súdu prvého stupňa dňa 18. 07. 2014, odvolací súd sa ním nezaoberal, nakoľko

výzva súdu prvého stupňa zo dňa 07. 07. 2014, ktorou bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho
poplatku za podané dovolanie vo výške 40,- eur do 10 dní od doručenia uznesenia, nie je rozhodnutím v
zmysle ust. § 201 OSP, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Za situácie, že súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za dovolanie výzvou, nie je na ňu možné aplikovať
zákonné ustanovenia, ktoré ustanovujú formu uznesenia. Odvolací súd preto podanie navrhovateľa

posúdilpodľajehoobsahuvintenciáchust.§41ods.2OSPakojehovyjadreniekpoplatkovejpovinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1
písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.