Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Tos/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914010361
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7914010361.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Anny Kohútovej a JUDr. Karola Kučeru, v trestnej veci odsúdeného P. E. pre zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zák. a iné, v konaní o návrhu na obnovu konania, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 25.júna 2015, o sťažnosti odsúdeného P. E. proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo
dňa 16.4.2015 sp.zn. 4 Nt 7/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného P. E..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh na povolenie obnovy konania
odsúdeného P. E. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí podal sťažnosť

odsúdený P. E.. Takto podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr.
Andreja Molnára tak, že podľa jeho názoru sú dôvody na povolenie obnovy konania, lebo právoplatné
rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu vo veci Okresného súdu Trebišov sp.zn. 5T/81/10, v
spojitosti s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5 To 20/2014 svedčia o tom, že vo veci bola
použitá asperačná zásada a táto mala negatívny vplyv na samotnú výšku uloženého trestu. Na základe
nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 Ústavný súd SR rozhodol tak,

že v § 41 ods. 2 Z.z. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou
„súd uloží páchateľovi trest nad polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody nie sú v súlade
s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR“. V dôsledku nálezu Ústavného súdu SR pôvodné znenie § 41 ods. 2 Tr. zák.
stráca účinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov SR. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Trebišove na nové konanie a
rozhodnutie.

Odsúdený P. E. dňa 10.6.2014 podal návrh na obnovu konania vo veci Okresného súdu Trebišov sp.zn.
5T/81/2010zdôvodu,ževtejtotrestnejveciunehobolaaplikovanáasperačnázásadapodľa§41ods.2
zák.č. 300/2005 Z.z. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovné:

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.4.2015 okresný súd vypočul odsúdeného P. E., ktorý zotrval
na svojej žiadosti. Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí poukázal na rozsudok Okresného súdu
Trebišov vo veci pod sp.zn. 5T/81/10, kde sa na str. 26 rozhodnutia uvádza, že pri ukladaní trestu bola

použitá asperačná zásada. Táto bola Ústavným súdom SR vyhlásená za protiústavnú. Prokurátor naverejnom zasadnutí vyslovil názor, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku podrobne vysporiadal s
uloženým trestom a preto sa domnieva, že návrh nie je dôvodný a navrhol ho ako nedôvodný zamietnuť.

Z rozsudku Okresného súdu Trebišov pod sp.zn. 5 T/81/2010 zo dňa 16.1.2014, v spojitosti s uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5 To/20/2014 zo dňa 24.4.2014 je zistiteľné, že obžalovaný P. E. bol
uznaný vinným v bode 1) rozsudku zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Tr. zák. V bode 2) rozsudku prečinom úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. Za to bol
obžalovanému P. E. podľa § 155 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 6 a 1 roka nepodmienečne.

Zakotvenie tzv. asperačnej zásady do predchádzajúceho trestného zákona novelou z 1.9.2003 v
podstate sprísnilo postih páchateľov všetkých trestných činov, ktorým súd ukladal trest za dva alebo viac

trestných činov spáchaných dvoma, alebo viacerými skutkami. Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. obmedzil
použitie tejto zásady len na prípady, ak aspoň jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov je zločinom.
Základom pre výpočet zvýšenej trestnej sadzby bolo najskôr zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o
jednu tretinu a následne súd musel uložiť trest nad jednu polovicu takto určenej novej trestnej sadzby.

Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí 28.11.2012 rozhodol tak, že v § 41 ods. 2 zák.č. 300/2005
Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi
trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1
Ústavy SR. Ustanovenie § 41 ods. 2 slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad
jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ zák.č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v

znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca účinnosť (nález
ÚS SR sp.zn. PL ÚS 106/2011 z 28.11.2012).

Odsúdený P. E. bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 5 T/81/2010
zo dňa 16.1.2014 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5 To/20/2014 zo dňa

24.4.2014. V čase rozhodnutia všeobecných súdov v jeho trestnej veci už nález ÚS SR PL ÚS 106/2011
existoval a súdy aj v jeho trestnej veci sa ním riadili.

V prípade, žeby všeobecné súdy v jeho trestnej veci nepostupovali v súlade s nálezom ÚS SR PL ÚS
106/2011 minimálna dolná hranica pri ukladaní trestu u neho by predstavovala 8 rokov a 8 mesiacov.

Odsúdenému P. E. bol uložený trest vo výmere 6 a 1 (šesť a pol) roka nepodmienečne, teda nie nad
jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

V postupe okresného súdu nadriadený súd nezistil pochybenie z vyššie uvedených dôvodov a preto
sťažnosť odsúdeného P. E. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.