Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 22, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/245/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214205808
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214205808.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Bratislava,
Olejkárska 1, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Námestie Martina Benku 9-C1, proti
odporcovi: S. F., naposledy bytom C., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Renátou
Rehákovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 50,70 eura s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. januára 2015 č. k.

6C/326/2014-39, v časti o náhrade trov konania účastníkov, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania p
o t v r d z u j e.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

50,70 eura a náhradu trov konania vo výške 27,61 eura do rúk právneho zástupcu navrhovateľa a to
všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie § 5, §
11 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v platnom znení, § 563 Občianskeho zákonníka
(zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) a po zistení, že odporca porušil
mestský prepravný poriadok, keď cestoval dňa 22. 07. 2013 na linke MHD č. 93 v Bratislave bez platného

cestovného lístka, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eura a postih vo výške 50 eur, t.j.
spolu50,70eura.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§150ods.2OSPtak,ženavrhovateľovipriznal
náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a 20% náhrady trov
advokáta za poskytovanie právnych služieb, nakoľko ide o drobný spor a trovy uplatnené navrhovateľom
sú neprimerané voči vymáhanej pohľadávke.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote napadol podaným odvolaním navrhovateľ
a to iba v časti výroku o náhrade trov konania. V tejto časti žiadal rozsudok súdu prvého stupňa

zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť mu súdny poplatok vo výške 16,50 eura a trovy právneho
zastúpenia vo výške 88,70 eura za 3 úkony právnej služby po 16,60 eura + DPH a 3x režijný paušál
po 8,04 eura. Dôvodil, že použitie ustanovenia § 150 ods. 2 OSP pri rozhodovaní o trovách konania
bolo nesprávne. S poukazom na dôvodovú správu k citovanému ustanoveniu mal za to, že súd
môže pristúpiť k zníženiu trov konania v prípadoch, keď trovy konania predstavujú niekoľkonásobne
vyššiu sumu, ako je samotná pohľadávka. V danej veci však zo vzájomného pomeru výšky istiny

a trov konania vyplýva, že trovy konania predstavujú o 1,06-násobok vyššiu sumu, ako je samotná
pohľadávka, a preto ju nemožno považovať za niekoľkonásobne vyššiu, keď takýto charakter má
minimálne dvojnásobne vyššia suma. Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke
je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukazoval na ustálenú súdnu prax napr.Krajského súdu v Bratislave (rozhodnutia 7Co/32/2009, 7Co/64/2009, ale aj na judikatúru Ústavného
súdu SR a ESĽP). Súd mal rozhodnúť o trovách konania podľa § 142 ods.1 OSP.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti, týkajúcej sa náhrady trov konania účastníkov ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP potvrdil.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vychádzajúc z dikcie zákona je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou
zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech,
má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho
práva, pričom plný úspech vo veci sa zisťuje porovnávaním žalobného petitu s výrokom rozhodnutia,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti

reprezentuje len ust. § 143 OSP, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo
na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na
začatie konania a ust. § 150 OSP. Ostatne citované ustanovenie rozlišuje dva prípady, kde zákonodarca
ponecháva na úvahe súdu za splnenia zákonných podmienok, či v konaní úspešnému účastníkovi
náhradu trov konania neprizná, alebo túto primerane zníži. Takáto situácia nastane, pokiaľ súd zistí

dôvody hodné osobitného zreteľa (odsek 1 cit. ust.), alebo ak ide o drobný spor a trovy konania sú
neprimeranévočipohľadávke(ods.2cit.ust.).Cieľomsúdnychkonanívdrobnýchsporoch,t.j.vsporoch
do 500 eur (§ 200ea ods. 1 OSP) je totiž vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, v ktorých
nemôže prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska atraktívnosti pre advokáta. Spoločnosti, ktoré
takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie

a vymáhanie pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta i
zastupovanie v takýchto veciach s ohľadom na ich množstvo bude naďalej zaujímavé. Právna úprava
ust. § 150 ods. 2 OSP takto korešponduje i nariadeniu EP a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007.

V posudzovanej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že predmetom konania bol návrh navrhovateľa,
ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 50,70 eura. Rozsudkom súdu prvého stupňa,

označeným v záhlaví tohto rozhodnutia, bola navrhovateľovi právoplatne prisúdená v celom rozsahu
ním uplatnená pohľadávka proti odporcovi, čo znamená, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech a
v zásade mu vzniklo právo na náhradu všetkých trov potrebných na účelné uplatňovanie jeho práva.
Keďže však v súdenej veci ide preukázateľne o drobný spor, správne súd prvého stupňa zvažoval pri
rozhodovaní o náhrade trov konania použitie ustanovenia § 150 ods. 2 OSP.

Trovy navrhovateľa v prvostupňovom konaní pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo
výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia. Tieto boli reprezentované

odmenouadvokátaza2úkonyprávnejslužby(prevzatieaprípravazastúpenia,písomnépodanienávrhu
na súd podľa § 14 ods. 1 písm. a/, c/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších

predpisov, ďalej len „vyhláška“) po 16,60 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky), ďalej
19% daňou z pridanej hodnoty z tejto odmeny (§ 18 ods. 4 vyhlášky) vo výške 6,30 eura a náhradou
hotových výdavkov 2x 8,04 eura (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky). Trovy právneho zastúpenia takto
predstavovali úhrnnú sumu 72,08 eura. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil nárok na náhradu trov
konania i za úkon - pokus o zmier, výzva na zaplatenie, porada s klientom, ktorý úkon však súd prvého

stupňa neakceptoval a za tento mu náhradu nepriznal.Vychádzajúc z vyššie uvedeného stanoviska, i podľa názoru odvolacieho súdu, sú v súdenej veci
splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 150 ods. 2 OSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
V danej veci ide nepochybne o drobný spor a výška trov konania, ktoré navrhovateľovi vznikli (105,20

eura, z toho za zaplatený súdny poplatok suma 16,50 eura a náhrada trov právneho zastúpenia
v sume 88,70 eura), vo vzájomnom pomere k priznanej pohľadávke (50,70 eura) je neprimeraná.
Treba akceptovať primeranosť zníženia trov konania navrhovateľa vykonaného prvostupňovým súdom
preskúmavaným rozhodnutím. Je potrebné mať na zreteli, že navrhovateľovi trovy konania, spojené
so zaplatením súdneho poplatku ako zákonnej povinnosti bez ohľadu na charakter sporu, nepochybne

patria v celom rozsahu. Preto nepriznanie alebo zníženie trov navrhovateľa sa v princípe môže dotknúť
len trov spojených s právnym zastúpením. Bolo by však v rozpore s účelom zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii, ktorý za výkon advokácie označuje zastupovanie klientov v konaniach pred súdmi a inými
orgánmi, ako i ďalšie formy špecifikovaných právnych činností, ak sa vykonávajú sústavne a za odmenu
(§ 1 ods. 2 zákona), paušálne nepriznávanie trov právneho zastúpenia len z dôvodu, že ide o drobný
spor. Zohľadniac odbornú náročnosť a časovú prácnosť zastúpenia v prejednávanej veci, predovšetkým

v kontexte s jej masovým charakterom, odvolací súd za primerané zníženie trov konania považoval
zníženie náhrady trov právneho zastúpenia v rozsahu 20%. Priznaná náhrada prvostupňových trov
konania navrhovateľa takto predstavuje sumu (súdny poplatok + znížené trovy právneho zastúpenia), t.
j. 27,61 eura. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania
vo výške 27,61 eura.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
náhrady trov konania podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia,
keďže boli splnené podmienky na jeho potvrdenie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2
OSP tak, že odporcovi nepriznal náhradu ich trov, lebo mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.