Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/823/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212203460
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212203460.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v
mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi: J. J., bytom Na X. XXX, U., A.
republika, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom
Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6,
IČO: 36 727 334, o zaplatenie 93,73 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 03. 07. 2014 č. k. 14C/274/2014-91 v časti náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,61
eura do rúk právneho zástupcu navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu
zaplatenia sumy 93,73 eura s príslušenstvom, zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a
navrhovateľa zaviazal k náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v sume 58,64
eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietnutie návrhu zdôvodnil neunesením dôkazného
bremena zo strany navrhovateľa, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal poskytnutie
spotrebiteľského úveru v podobe povoleného prečerpania na účte zo strany odporcu. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému účastníkovi, odporcovi, náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil. Náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi, ktorý
vystupoval na strane odporcu a ktorý riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupoval. Preto
mu priznal náhradu trov konania v sume 58,64 eura z titulu právneho zastupovania za dva úkony právnej
pomoci podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti priznanej náhrady trov konania vedľajšieho účastníka,
podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ poukazujúc na skutočnosť, že pomoc vedľajšieho
účastníka v danom spore vôbec nebola účelná ani žiaduca, keďže súd zamietol návrh z iných dôvodov,
ako boli namietané vedľajším účastníkom. V prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o
trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, ktorú podmienku by súd mal pri
rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vždy skúmať. Vedľajší účastník musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach,

je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany
združenia založeného za týmto účelom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 19. 03. 2014 sp.zn. 6MCdo 5/2013, v ktorom okrem iného konštatuje, že vedľajší účastník
sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti,
nemožno považovať za trovy účelné. Uzavrel, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami
účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa
v zmysle § 150 OSP. Navrhuje preto napadnutý výrok o trovách konania zmeniť tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania neprizná.

Vedľajší účastník, ani odporca sa k odvolaniu navrhovateľa v časti náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 21. 02. 2012,
ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 93,73 eura s príslušenstvom z titulu nesplateného
úveru poskytnutého právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi na základe zmluvy zo dňa 02. 03.
2007. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa tento návrh navrhovateľa zamietol dôvodiac, že
navrhovateľ nepreukázal poskytnutie úveru odporcovi, neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Proti
tomuto výroku rozsudku navrhovateľ odvolanie nepodal. Zároveň napadnutým rozsudkom súd prvého
stupňa odporcovi náhradu trov konania nepriznal, ktorá časť taktiež nebola napadnutá odvolaním a preto
tieto výroky rozsudku súdu prvého stupňa sú právoplatné. Tretím výrokom súd prvého stupňa priznal
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý výrok napadol odvolaním navrhovateľ. Predmetom
odvolacieho konania je takto len navrhovateľom napadnutá časť, týkajúca sa trov konania, ktorou súd
prvého stupňa priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OSP“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods.
2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi
využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania.

Vychádzajúc z dikcie zákona je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou
zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech,
má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie
svojho práva. Pre všetky prípady rozhodovania o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže
byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania
o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1
OSP. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s
konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Preto pri posudzovaní účelnosti nákladov
vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je
využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide o zneužitie tohto práva na úkor
protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania
protistrane a pod. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3819/13). Zásada účelnosti
trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a
spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality,

chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá
je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy dospel k záveru o nesprávnom postupe súdu prvého stupňa, keď vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu priznal náhradu trov konania. Posudzujúc účelnosť nákladov vynaložených na
právne zastúpenie v zmysle vyššie uvedených záverov je potrebné konštatovať, že vedľajší účastník
požadované náklady nevynaložil účelne. V danej veci je totiž nesporné, že vedľajší účastník na strane
odporcu, zastúpený advokátskou kanceláriou, vstúpil do predmetného konania, pričom v písomnom
podaní, doručenom súdu prvého stupňa dňa 07. 06. 2012, vzniesol všeobecne formulovanú námietku
premlčania, aktualizovanú len o údaje odporcu a o individualizáciu pohľadávky navrhovateľa. S ohľadom
na množstvo obdobných prejednávaných vecí niet sporu o tom, že vedľajší účastník na strane odporcu
zastúpený advokátskou kanceláriou hromadne vstupuje do porovnateľných vecí navrhovateľa, kde sa
obsah jeho podaní mení len o individualizáciu tej- ktorej veci. V takomto prípade trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach nemožno
považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Takýto
záver je plne súladný i s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 06. 2014 sp.
zn. 6MCdo 9/2013, v ktorom najvyšší súd zaujal jednoznačné stanovisko, podľa ktorého zastúpenie
vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí,
sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu, pričom to má za
následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda
ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
týkajúcej sa náhrady trov vedľajšieho účastníka, podľa § 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 219 OSP) a ani na
zrušenie tohto rozhodnutia (§ 221 OSP).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
v sume 19,61 eura, na náhradu ktorých zaviazal neúspešného vedľajšieho účastníka. Trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní spočívajú v poskytnutí právnej pomoci za jeden úkon v polovičnej
hodnote vo výške 9,96 eura s daňou z pridanej hodnoty (podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky), režijného
paušálu v sume 9,65 eura podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.