Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Ladislav Mejstrík

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/167/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206058
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614206058.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: DUCHO, s.r.o., so sídlom
Ružomberok, Mostová 22, IČO: 36 393 738, zastúpeného JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom so
sídlom L. M., M. O. XXX/X proti odporcovi: CSD-SK, s.r.o., so sídlom Stará Lesná 153, IČO: 44 706 766,
o vykonanie súpisu hnuteľných vecí, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. 8C/157/2014-35 zo dňa 19. 8. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi súd p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania v sume 83,89 eur, ktoré j e p
o v i n n ý zaplatiť odporca na účet zástupcu JUDr. Martina Cibuľu, v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš nariadil súpis zadržaných hnuteľných vecí,
nachádzajúcich sa v stavbe súpisné č. XXX na parcele C-KN č. 87/1 v katastrálnom území L. M. a jeho

vykonaním poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Mikesku, so sídlom v L. M., M. O. XX. O trovách
konania rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 167,78 eur, všetko v lehote 3 dní k rukám zástupcu JUDr. Cibuľu.

Rozhodnutie vo veci samej zdôvodnil prvostupňový súd s poukazom na ust. § 672 Občianskeho
zákonníka a § 193 Exekučného poriadku, keď vyhovel podnetu navrhovateľa na nariadenie súpisu
zadržiavanýchhnuteľnýchvecíodporcu,nachádzajúcichsavnehnuteľnostinavrhovateľaztohodôvodu,
že odporca ako nájomca priestorov v tejto nehnuteľnosti nezaplatil nájomné, hoci predmet nájmu prestal

prevádzkovať. Prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ preukázal existenciu nájomného vzťahu,
taktiež predloženými faktúrami dokladuje požadované neuhradené nájomné v celkovej výške 13 105,13
eur. Tiež boli splnené ďalšie podmienky pre postup v zmysle § 672 Občianskeho zákonníka. Súpisom
zadržaných hnuteľných vecí bol poverený exekútor, aby nedošlo k ich neoprávnenému zadržiavaniu zo
strany navrhovateľa.

Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom zástupcu, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie

odporca. Dôvodil poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. e/, resp. § 205a ods. 1 písm. b/ O.s.p. tvrdiac,
že zadržiavané nehnuteľnosti nie sú jeho vlastníctvom, ale tieto sú vo vlastníctve tretej osoby. K
takémuto skutkovému stavu malo dôjsť tak, že odporca odpredal predmetné hnuteľné veci a následne
ich zároveň získal späť do nájmu. Pokiaľ došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok, pričom časť
mala predstavovať kúpnu cenu za hnuteľný majetok, tak odporca tento majetok plánoval nadobudnúť
do svojho vlastníctva od súčasného vlastníka (tretej osoby). Omylom na účtovnom oddelení odporcu

bola vystavená faktúra vo výške 4 646,- eur s DPH za dodanie tovaru (časti zadržiavaného hnuteľného
majetku). Navrhovateľ uviedol do omylu konateľa odporcu, ktorý sa práve vrátil z 2 týždne trvajúcej
dovolenky v zahraničí a v podovolenkovom zhone takýto zápočet podpísal. Následne bola vystavenáfaktúra na dobropis tovaru vo výške kúpnej ceny 4 646,- eur. Dohodu o započítaní vzájomných
pohľadávok považuje odporca za neplatnú. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie prvostupňového súdu zmenil a návrh zamietol.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že zadržiava
len tie veci, ktoré sa nachádzajú v jeho objekte a pokiaľ nejaké veci odporca odpredal spoločnosti SVS
T002 a tieto z nehnuteľnosti odstránil, takéto veci nezadržiava. Odporca vo svojom odvolaní sa však
nedotkol dôležitej skutočnosti, a to že by preukázal zánik jeho dlhu na nájomnom. Navrhovateľ uviedol,
že sa nechce zamýšľať nad dôveryhodnosťou a zjavnou účelovosťou odporcom doložených zmlúv o

predaji a prenájme hnuteľných vecí, avšak ním označená tretia osoba sa dodnes žiadneho vydania vecí
od navrhovateľa nedomáhala. Žiadal preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a uplatnil
si aj náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa §
219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Ako vyplynulo z predloženého spisu a preskúmavaného uznesenia, navrhovateľ požiadal o vykonanie
súpisu zadržaných hnuteľných vecí z toho dôvodu, že ako vlastník nehnuteľností mal s odporcom
uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov, pričom odporca tieto priestory prestal užívať, avšak
dlhuje platby za nájom. Navrhovateľ zadržal veci, ktoré používal odporca pri prevádzkovaní penziónu.
Dôvodnosť návrhu preukazoval navrhovateľ listom vlastníctva na nehnuteľnosť, zmluvou o nájme

nebytovýchpriestorov,neuhradenýmifaktúramizanájomapísomnýmoznámenímzadržaniahnuteľných
vecí odporcovi. Odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia videl najmä v tom, že zadržiavané veci nie sú jeho
vlastníctvom.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav a rozsah odvolania sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti

rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa
v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v
zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ odporca spochybňoval jeho vlastníctvo zadržiavaných vecí, v prípade

výkonu záložného práva sa vlastník môže brániť návrhom na vylúčenie vecí z exekúcie. Odporca síce
doložil do spisu kópie zmluvy o predaji a prenájme, avšak tieto súd považoval za nedostatočné na
preukázanie, že nie je vlastníkom vecí, keď sa aj po uzatvorení týchto zmlúv správal ako vlastník (faktúra
- zápočet vecí). Pre navrhovateľa by za tejto situácie fakticky bolo nemožné preukazovať, že odporca
je vlastníkom zadržiavaných vecí. V tomto prípade by mal odporca hodnoverne preukázať, že veci

skutočne odpredal (faktické vydanie vecí kupujúcemu, ich zaevidovanie, vykázaný príjem z predaja v
účtovníctve a pod.).

Pretože v priebehu odvolacieho konania nepredložil odporca také dôkazy, ktoré by iným spôsobom
umožnili odvolaciemu súdu vyhodnotiť zistený skutkový a právny stav, uznesenie prvostupňového súdu
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý v odvolacom konaní bol úspešný, priznal náhradu trov pozostávajúcu z
trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a
ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3. Trovy právneho zastúpenia predstavujú náhradu za jeden
úkon právnej služby vo výške 61,87 eur (vyjadrenie k odvolaniu) a režijný paušál vo výške 8,04 eur, k

tomu súd priznal 20 % DPH vo výške 13,98 eur. Trovy odvolacieho konania tak predstavujú spolu 83,89
eur. Odporcovi, ktorý nebol úspešný v odvolacom konaní, súd náhradu trov nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.