Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/359/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204447
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814204447.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., P. XX, V., IČO: XX XXX XXX, zastúpený
advokátskou kanceláriou R. s.r.o., so sídlom v V., P. XX, IČO: XX XXX XXX proti povinnému: Y. M.,
nar. XX.X.XXXX, E. XXX, o vymoženie 645,01 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom L.. E.
M., W. J. V., K. XX, V. pod EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava č. k. 4Er/421/2014-21 zo dňa 7.7.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciepodľanávrhuoprávnenéhoarozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdupriSlovenskej

rozhodcovskej, a.s., Bratislava sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa X.X.XXXX. Záväzok povinného vyplýval
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX uzavretej medzi účastníkmi konania, na základe
ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 400 eur a povinný sa zaviazal úver vrátiť spolu s
poplatkom vo výške 392 eur, teda sa zaviazal vrátiť celkom 792 eur v dvanástich mesačných splátkach
po 66 eur počínajúc 17.7.2010. Oprávnený dňa 12.6.2014 navrhol súdu vykonaním predmetnej
exekúcie poveriť súdneho exekútora L.. C. O..

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods.
1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskomkonaní akonštatoval,že zmluvaoúvereúčastníkovkonaniajespotrebiteľskýmúverom
podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Po preskúmaní rozhodcovskej doložky bod
15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorom si mali strany dohodnúť, že prípadné spory

sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, súd prvého
stupňa takýto spôsob riešenia sporov považoval za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Poukázal na to, že táto zmluvná podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, splynula s
ostatnými štandardnými podmienkami veriteľa a povinný nemal možnosť všeobecné podmienky veriteľa
žiadnym spôsobom ovplyvniť - mohol len k zmluve ako celku pristúpiť, alebo ju ako celok odmietnuť. Súd

prvého stupňa zdôraznil, že dohodnutá rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešiť sporys dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že tieto
ustanovenia zmluvy o úvere sú v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, čo má za následok ich absolútnu neplatnosť. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na

rozhodnutie vo veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, chýba spôsobilý exekučný
titul pre vykonanie exekúcie, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s.

p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
205 ods. 2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia
§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Exekučný
súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,
v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí
podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu,tedajehodovolenosť,možnosťasúladsdobrýmimravmi.
Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné

ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému,právomnedovolenémualebokniečomu,čojevrozporesdobrýmimravmi.Spoukazomna
Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení
právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu

takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým
rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho
pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil
konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných

práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v danom prípade neúplné zistenie
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. V rámci všeobecných obchodných podmienok je
dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení. Oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Ďalej oprávnený namietal
tvrdenia súdu, ktorý pri rozhodovaní o (ne) vylúčení súdneho exekútora vychádzal aj z nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 a uviedol, že konanie o sťažnostiach
fyzických a právnických osôb upravuje zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, a to v § 49 až § 56. Poukázal
aj na čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného je oprávnený toho názoru, že nález Ústavného súdu SR
predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje

teda len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu SR nemá všeobecnú platnosť a
všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Oprávnený v odvolaní poukázal aj na uznesenia okresných
súdov SR, ktoré vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor JUDr. E. M.
nie je vylúčený z vykonávania exekúcie. Podľa názoru oprávneného skutočnosť, že súdny exekútor
bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného (účastníka konania), nezakladá sama osebe jeho

pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti
a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade sa jednalo iba o radového
zamestnanca (t.j. nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom ani členom prípadného iného
orgánu spoločnosti) a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú
činnosť spoločnosti P., s.r.o.. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšiu existujúcu judikatúru - rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 227/99 zo dňa 23. 9. 1999, rozhodnutie Najvyššieho správnehosúdu ČR č. 1882 publikované v č. 8/2009 Zb. NSS, kde riešia otázku zaujatosti sudcu/zamestnanca
správneho orgánu v prípade, ak bol v minulosti zamestnancom účastníka konania. Tieto rozhodnutia
sú podľa názoru oprávneného aplikovateľné aj na súdneho exekútora. Zároveň v lehote na podanie

odvolania odstránil vadu konania, pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi zamietnutá
a oznámil súdu meno nového exekútora, ktorým je JUDr. C. O., so sídlom v V., B. XX/A.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 31.7.2014 a povinnému dňa 31.7.2014.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu

nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O .s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený namietal predovšetkým prekročenie právomoci exekučným súdom pri preskúmavaní
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z

dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §
40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/

alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

V posudzovanej veci nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti. Práve citované zákonné ustanovenie v spojení s ustanovením §
44 ods. 2 Exekučného poriadku dáva exekučnému súdu oprávnenie rozhodcovský rozsudok preskúmať
a prípadne aj zastaviť exekučné konanie začaté na vymoženie nároku priznaného rozhodcovským

rozsudkom, ak tento má niektorú z vád uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa
tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol
právoplatný a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný súd je teda nielen oprávnený,
ale aj povinný zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené

exekučný súd posudzuje skôr, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie,
oprávnenie skúmať exekučný titul má však počas celého exekučného konania, teda v každom štádiu
konania, a to či už na návrh účastníka alebo aj bez návrhu. Ak zistí, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí exekúciu v každom štádiu konania
i bez návrhu zastaviť. Súd prvého stupňa preto dôvodne skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom

na to oprávneným.Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v

štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí

za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádza v čl. 15 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so

sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Obsah
zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť.
Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo

nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa
§ 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase vzniku zmluvy na
účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa§3ods.1a2citovanéhozákonaveriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Rozhodcovská doložka nebola v predmetnej veci súčasťou zmluvy o úvere, je zakotvená vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré však zmluvné strany nepodpísali.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Oprávnený nepredložil rozhodcovskú zmluvu uzavretú účastníkmi konania na samostatnej listine a

rozhodcovskádoložkaniejezakotvenáanivzmluveoúvere.Rozhodcovskádoložkasanachádzalenvo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru oprávneného, je však neplatná pre nedodržanie zákonom
predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo
nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.

Odvolací súd dospel k záveru, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo
veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu,
ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej doložky, preto sa odvolací súd ďalšími
odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

Oprávnený v návrhu zo dňa 12.6.2014 a v odvolaní oznámil meno nového súdneho exekútora, ktorým

je JUDr. C. O. so sídlom v V., B. XX/A. Vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre
nespôsobilý exekučný titul, nebol dôvod, aby sa súd prvého stupňa zaoberal týmto návrhom.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol

v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.