Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/358/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204453
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814204453.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H., s.r.o., H. XX, T., O.: XX XXX XXX, zastúpený
spoločnosťou I. s.r.o., so sídlom v T., H. XX, O.: XX XXX XXX, proti povinnej: W. P., nar. XX.X.XXXX, J.
XX, prechodne U. XXX, G. H., o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora
D.. S., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka XX, Bratislava, pod EX XXXX/XXXX., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že súdu prvého stupňa bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom v Bratislave
sp.zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, vydaný rozhodcom D.. E. S.. Týmto rozsudkom bola povinná
zaviazaná uhradiť oprávnenému istinu XXX,XX eur s príslušenstvom z dôvodu nesplnenia si povinností
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa uznesením
č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. 5. XXXX rozhodol, že súdny exekútor D.. S. P. je vylúčený z
vykonávania exekúcie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom XX. 6. XXXX. Oprávnený dňa
2. 6. XXXX v súlade s ustanovením § 30 ods. 11 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) navrhol
súdu vykonaním predmetnej exekúcie poveriť súdneho exekútora D.. O. F.. Súd prvého stupňa vec
právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4
písm. r/, 5, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že podľa citovaných ustanovení súd prvého stupňa ešte pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že zmluva o úvere je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Ďalej uviedol, že v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa nachádzala rozhodcovská
doložka - riešenie sporov, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, alebo b/
pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej
doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi takéto podmienky patrí
aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka).
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone (§ 39 OZ), exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru,
že je vydaný v rozpore so zákonom, preto podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh
na vykonanie exekúcie zamietol. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvého stupňa rozhodne o
zastavení exekučného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia
§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Exekučný
súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,
v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí
podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi.
Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S
poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť
na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v
prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom.
Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom,
ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda
nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore
s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho
základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v danom prípade neúplné
zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola
dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. V rámci všeobecných obchodných
podmienok je dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany záväzné.
Poukázal na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval
a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci teda konajúci súd
konal nad rámec zákonných ustanovení. Oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Ďalej oprávnený namietal tvrdenia súdu, ktorý pri rozhodovaní o (ne) vylúčení súdneho exekútora
vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX
a uviedol, že konanie o sťažnostiach fyzických a právnických osôb upravuje zákon č. 38/1993 Z.z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v platnom znení, a to v § 49 až § 56. Poukázal aj na čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného
je oprávnený toho názoru, že nález Ústavného súdu SR predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré

sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje teda len účastníkov tohto konania. Takéto
rozhodnutie Ústavného súdu SR nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané.
Oprávnený v odvolaní poukázal aj na početné uznesenia okresných súdov SR (OS E., OS Q., OS Q.,
OS W. nad U., OS Nové W., OS F., OS T. V., OS C. J., OS R. nad Q.), ktoré vo svojich rozhodnutiach
jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor D.. S. P. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie - napr.
uznesenie Okresného súdu E. zo dňa XX.X.XXXX XXEr/XX/XXXX-XX, uznesenie Okresného súdu Q.
zo dňa XX.X.XXXX XXEr/XXXX/XXXX-XX. Podľa názoru oprávneného skutočnosť, že súdny exekútor
bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného (účastníka konania), nezakladá sama osebe jeho
pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti
a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade sa jednalo iba o radového
zamestnanca (t.j. nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom ani členom prípadného iného
orgánu spoločnosti) a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú
činnosť spoločnosti H., s.r.o.. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšiu existujúcu judikatúru - rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. XXCdo XXX/XX zo dňa XX. 9. XXXX, rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu ČR č. 1882 publikované v č. 8/2009 Zb. NSS, kde riešia otázku zaujatosti sudcu/zamestnanca
správneho orgánu v prípade, ak bol v minulosti zamestnancom účastníka konania. Tieto rozhodnutia
sú podľa názoru oprávneného aplikovateľné aj na súdneho exekútora. Zároveň v lehote na podanie
odvolania odstránil vadu konania, pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi zamietnutá
a oznámil súdu meno nového exekútora, ktorým je D.. O. F., so sídlom v T., U. XX/A.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa XX.X.XXXX a povinnej dňa XX.X.XXXX.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo
odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa,
ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len“O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie
podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví:

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/
alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v
rozpore s dobrými mravmi.

V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 15 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom P. rameno 8, XXX XX T., O.: XX XXX XXX,
zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu T. I, oddiel Sa, vložka č. XXXX/B.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom
konaní. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej
ako celku podrobiť. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 OZ za následok, že táto podmienka je od počiatku
neplatnou.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase vzniku zmluvy na
účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne
posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci
konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú
nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

Oprávnený v odvolaní oznámil meno nového súdneho exekútora, ktorým je D.. O. F. so sídlom v T.,
U. XX/A. Nakoľko však odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa pre nespôsobilý exekučný
titul, považoval za nadbytočné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal týmto návrhom.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a ostatným účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto
im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.