Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/1015/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113229188
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113229188.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO:
CHE-100.023.26, so sídlom vo Švajčiarsku, Industriestrasse 13c, 6300 Zug, zastúpeného advokátom
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti odporcovi B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcemu v E., F. H. Č.. X, za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie OZ
právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská č. 13, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr.

Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Budapeštianska č. 8, o zaplatenie 126,89
eura s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 6.10.2014, č.
k. 12C/30/2014-74 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, odporcovi nepriznal náhradu trov konania,

navrhovateľoviuložilpovinnosťnahradiťdo3dníodprávoplatnostiuzneseniatrovyprávnehozastúpenia
vo výške 49,05 eura právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu A.. F. Z. a
rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi za návrh na začatie konania vo výške 9,80 eura
prostredníctvom Daňového úradu Bratislava do 15 dní po doručení právoplatnosti uznesenia.

O zastavení konania rozhodol podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. po tom, čo navrhovateľ podaním doručeným
súdu dňa 23.9.2014 vzal návrh v celom rozsahu späť.

O trovách konania rozhodoval podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporcu trovy konania vo výške 49,05 eura z dôvodu, že navrhovateľ vzal návrh späť a zavinil zastavenie
konania, nakoľko vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 10.1.2014 uplatnil námietku premlčania
celej pohľadávky, ku ktorej sa pripojil aj odporca. Toto vyjadrenie bolo doručené navrhovateľovi
dňa 4.3.2014, ktorý následne dňa 23.9.2014 zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal zastaviť
konanie, pričom dôvod späťvzatia návrhu na začatie konania ani neuviedol. Z uvedeného je zrejmé,
že navrhovateľ vzal návrh späť v dôsledku procesných úkonov vedľajšieho účastníka, preto mu súd

priznal náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú za 2 úkony právnej služby podľa vyhlášky
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (prevzatie a
prípravu zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 10.1.2014) po 16,60 eura a režijného paušálu v sume 15,85
eura (1x 7,81 eura za rok 2013 a 1x 8,04 eura za rok 2014).

O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.Proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., pretože rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku zmenil tak,
že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Trovy odvolacieho konania si
neuplatnil. Uviedol, že združenia na ochranu spotrebiteľa sú založené na ochranu spotrebiteľa a jeho
práv a v konaní na súde môžu byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.
Z toho je zrejmé, že zákonodarca mal v úmysle vytvoriť priestor na vstup subjektu, ktorý bude aktívne

chrániť spotrebiteľov v tzv. spotrebiteľských súdnych sporoch. Poukázal, že na premlčanie súd prihliada
len na kvalifikovanú námietku. V prípade spotrebiteľských zmlúv však s účinnosťou od 1.5.2014 právny
poriadok určuje orgánu rozhodujúceho o nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť
prihliadať na premlčanie i bez návrhu, preto odporca ako spotrebiteľ by dosiahol v konaní rovnaký
úspech bez pričinenia vedľajšieho účastníka, a to práve z dôvodu povinnosti súdu ex offo prihliadať
na premlčanie nároku. Vedľajší účastník neuviedol žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad

rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti, a ktoré by navrhovateľa viedli k
späťvzatiu návrhu. Poukázal tiež na účelnosť trov konania. Uviedol, že otázkou účelnosti trov konania,
najmä vo vzťahu k zastúpeniu účastníka konania advokátom v prípadoch hromadných a administratívne
jednoduchých podaní sa vo viacerých nálezoch zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky ( napr. sp.
zn. IV.ÚS 3259/11, III. ÚS 3303/11, I.ÚS 988/12), ktorý dospel k rovnakému záveru o ich neúčelnosti

a k súladu rozhodnutí súdov, ktoré v konaniach o nepriznaní náhrady trov konania práve z dôvodu
ich neúčelnosti, náhradu trov konania účastníkovi nepriznali, pretože účelnosť vynaložených nákladov
je podmienku priznania ich náhrady. Namietal, že vedľajší účastník vstúpil do konania neadresne, len
oznámením vstupu do konania so žiadosťou o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami, a to
všetko bez akejkoľvek znalosti predmetu konania len predpokladajúc podľa navrhovateľa, že sa jedná o

spotrebiteľský spor, pričom neraz ide dokonca o prípady právoplatne skončených sporov. Okrem toho je
v každom konaní zastúpený advokátom bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť sporu. Poukázal
na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/10/2014, 6MCdo/5/2013 ako aj na
rozhodnutia krajských súdov. Záverom uviedol, že nespochybňuje ústavné právo obsiahnuté v čl. 47
Ústavy SR, avšak toto právo na právne zastúpenie nie je právom na náhradu trov konania a v danom

prípade s poukazom na uvedené argumenty nespĺňa ani svoju podstatu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ak by do konania vedľajší účastník nevstúpil, nevedel by o
tom, že možno vzniesť námietku premlčania a pôvodný žalobca by ho na to neupozornil, preto si vedľajší
účastník zaslúži trovy konania.

Vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec
bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Navrhovateľ podal odvolanie z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne posúdenie veci môže
spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho právneho predpisu alebo, že
správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval.

Po preskúmaní veci v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že

rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenie.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má na jeho výsledku právny záujem, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosťmanželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj zákon

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou k § 93 ods. 2 O.s.p.).

Vedľajší účastník podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpi do konania buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vstupu vedľajšieho
účastníka súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd

po uvážení všetkých okolností prípadu.

V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a vedľajší účastník ako právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, má oprávnenie vyplývajúce mu zo
zákona vystupovať v konaní a nemusí pritom preukazovať právny záujem na výsledku konania. Keďže
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť záver, že

rovnako ako „hlavný účastník“ má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Toto právo v rámci občianskeho súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom a vzniká mu zároveň právo na náhradu trov konania kde podľa § 137 ods.
1 O.s.p. patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá môže byť priznaná len v prípade, ak právo

na náhradu trov právneho zastúpenia vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník
vystupoval.

Z obsahu spisu vyplýva, že Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom zastúpené advokátom
A.. F. Z. elektronickým podaním doručeným súdu dňa 22.12.2013 oznámilo, že vstupuje do konania
ako vedľajší účastník na strane odporcu. Požiadalo o doručenie žalobného návrhu spolu s prílohami.

Následne bolo súdu zo strany zástupcu vedľajšieho účastníka doručené jeho písomné vyjadrenie k
návrhu zo dňa 10.1.2014. V tomto vyjadrení vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania a žiadal
priznať trovy konania, ktoré vyčíslil. Toto jeho podanie bolo doručené navrhovateľovi dňa 4.3.2014
a odporcovi dňa 5.3.2014. Odporca vo vyjadrení zo dňa 12.3.2014, ktoré osobne doručil súdu do
podateľne, súhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania ako aj s jeho vyjadrením zo dňa

10.1.2014, pričom uviedol, že vedľajší účastník ho osobne kontaktoval. Následne na to navrhovateľ v
podaní doručenom súdu dňa 23.9.2014 zobral návrh v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne postupoval, ak pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho
účastníka postupoval podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. uvádza prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu
trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípady, keď neplatí zásada
zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov

právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov
povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka
zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného
hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne

platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Ak však návrhje podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa odporcu, je povinný uhradiť trovy konania
odporca.

V prejednávanej veci k späťvzatiu návrhu navrhovateľom nedošlo pre správanie sa odporcu a

navrhovateľ dôvod späťvzatia návrhu neuviedol. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporca svojim
správaním po podaní návrhu zapríčinila stav, kedy navrhovateľ bol nútený zobrať návrh späť, teda
zastavenie konania nezavinil. K späťvzatiu návrhu došlo výlučne na základe rozhodnutia navrhovateľa
a z obsahu spisu nie je preukázané, že by na toto rozhodnutie malo vplyv správanie sa odporcu
(zaplatenie pohľadávky) a nakoniec túto skutočnosť netvrdí ani sám navrhovateľ. Keďže otázka

zavinenia zastavenia konania sa skúma výlučne z hľadiska procesného výsledku, jednoznačne v danom
prípade zastavenie konania zavinil navrhovateľ, preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vzniklo
odporcovi, ale aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že trovy konania vedľajšieho
účastníka možno považovať za účelne vynaložené z dôvodu, že úkony právnej pomoci boli nevyhnutné
pre účelné bránenie práva odporcu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Účelnosť vynaložených trov konania je zásadou, ktorá platí aj pri aplikácii ust. § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy

vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto
tvrdenému nároku.

Odvolací súd v danom prípade je toho názoru, že úkony právnej služby, predstavujúce trovy právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka boli v priamej príčinnej súvislosti s procesným postojom odporcu k
predmetu konania a prispeli k procesnému úspechu odporcu v konaní. Vedľajší účastník vo svojom
písomnom vyjadrení k návrhu vzniesol dôvodne námietku premlčania, v dôsledku čoho súd prvého
stupňa zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu. S týmto jeho podaním súhlasil aj odporca, čo
jasne vyplýva z jeho podania obsiahnutom na č. l. 49 spisu, preto úkony právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka, ktorý bol pri obrane odporcu aktívny, boli vykonané efektívne a v príčinnej súvislosti so
zamietnutím návrhu súdom prvého stupňa.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať v súvislosti s argumentáciou odvolateľa a jeho poukazom na
povinnosť súdu z úradnej povinnosti prihliadnuť na premlčanie nároku uplatneného v tomto konaní, že
táto argumentácia v súvislosti s rozhodovaním o trovách vedľajšieho účastníka neobstojí. Súd podľa

§5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,
ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Znamená to, že súd sám prihliadne na tieto

skutočnosti vtedy, ak sa ich spotrebiteľ nedovolá. Vedľajší účastník na strane odporcu - spotrebiteľa
sa však premlčania dovolal, sám spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas s vyjadrením vedľajšieho účastníka,
ktoré námietku premlčania obsahovalo. Išlo teda o účelne vynaložené trovy konania na bránenie práva
odporcu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti a účelnosti

priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi za vecne správny. Preto rozsudok v jehonapadnutej časti - výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval vzhľadom na to, že si ich neúspešný

navrhovateľ ani úspešný vedľajší účastník neuplatnili.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.