Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813201510
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813201510.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu F. V. D. a.s. so sídlom v N. 5, W. XXX/XXX, zast. Mgr.
Romanom Ambróžom, advokátom so sídlom v Prahe 3 - Žižkov, Táborická 23/1000, proti žalovanej: A.
K., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom v W., D. XXX/XX, zast. opatrovníčkou Mgr. Andreou Kmeťovou,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice I, o zaplatenie 32.840,68 Kč s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 11.9.2013 č.k. 12Cb/19/2013-71 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým žaloba bola v prevyšujúcej časti
zamietnutá, ako aj vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 20.101,01 Kč
spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške 365,22 Kč, kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške

5.855,03 Kč a s úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne z dlžnej sumy 20.101,01 Kč za čas od
22.1.2013 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi
žalobcom a žalovanou bola platne uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXR z 8.1.2008 v zmysle
ktorej žalovaná vyčerpala sumu 30.000,- Kč. Úver bol určený pevnou úrokovou sadzbou 10,90%
ročne. Žalovaná si preukázateľne neplnila svoje platobné povinnosti i napriek realizovanému čerpaniu

peňažných prostriedkov, a to ani na základe písomnej výzvy žalobcu z 15.10.2009. Dôsledkom tohto
stavu bolo zosplatnenie úveru žalobcom k 15.11.2009. Za takejto situácie je nárok žalobcu oprávnený,
okrem nároku na zaplatenie 10,90% úrokov, ktoré žalobca uplatnil po zosplatnení úveru.

Súd priznal úrok úveru len do obdobia, kedy bol zosplatnený, t.j. do 15.11.2009. K tomuto termínu bol
vykázaný úrok z úveru vo výške 365,22 Kč. Je bez akýchkoľvek pochybností, že úver je odplatným
úkonom a odplatu predstavujú spravidla úroky, čo je zrejmé aj zo samotnej úverovej zmluvy. Úverový
právny vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom povinnosťou dlžníka je platiť úroky

z úveru. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, si môžu dohodnúť
účastníci úveru. Povinnosť klienta splácať úver až do zaplatenia úveru, vrátane príslušenstva, nie je
možné akceptovať z dôvodu, že pokiaľ dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby
nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po zosplatnení úveru už len úroky z omeškania. Ide o odlišný
inštitút, ako úroky z úveru, pretože úrok z omeškania má sankčnú povahu. Z toho vyplýva, že za čas
od splatnosti úveru má žalobca právo na úroky z omeškania v zákonnej výške. Akékoľvek navyšovanie

úroku z omeškania formou uplatňovania si aj úrokov z úveru po čase zosplatnenia úveru, sa javí ako
neprípustné navyšovanie úrokov z omeškania. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa konštatoval, že
pokiaľ sa žalobca takýmto spôsobom domáha zaplatenia ďalších úrokov z úveru po splatnosti úveru,
jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku a aj o rozpor so zákonom, z ust. § 517 ods. 2 OZ, pretožev takomto prípade dochádza k neprípustnému zvýšeniu zákonného limitu. Takto dojednaná zmluva je
v tejto časti neplatná v zmysle ust. § 39 OZ a súčasne sa jedná o rozpor aj v zmysle ust. § 53 ods. 1
OZ. Preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Proti tomuto rozsudku, a to tej jeho časti, ktorou žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá, podal v
zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa na základe predložených dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho zamietol nárok navrhovateľa na zaplatenie
zmluvných úrokov po zosplatnení úveru, t.j. od 16.11.2009 do zaplatenia.

Poukázal na ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že z predmetnej úverovej zmluvy z čl.

4 a 6 vyslovene vyplýva, že splátky istiny po lehote splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou
uvedenou v čl. 6 zmluvy a k nej naviac sadzbou úrokov z omeškania. Poukázal aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako aj vo výroku o náhrade trov konania podľa zásad uvedených

v ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

V ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je upravený inštitút úrokov za poskytnutie úveru a v ust. §
369 ods. 1 je upravený úrok z omeškania za oneskorené splatenie peňažného záväzku alebo časti tohto
peňažného záväzku. Oba tieto inštitúty treba dôsledne rozlišovať.

Úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície tomu, kto

úver prijíma na dohodnutú dobu. Úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník je v omeškaní so
splatením peňažného záväzku z poskytnutého úveru. Z úverovej zmluvy je dlžník povinný platiť veriteľovi
peňažný záväzok, ktorý pozostáva zo samotných poskytnutých peňažných prostriedkov, teda z úveru a
z peňažného záväzku spočívajúceho v povinnosti zaplatiť cenu poskytnutého úveru, teda úroky. Ak je
dlžníkvomeškanísosplnenímsvojejpovinnostivčaszaplatiťúveraleboúroky,dostanesadoomeškania

so zaplatením úveru alebo úrokov. Pretože ide o dva rozdielne inštitúty - úrok a úrok z omeškania,
treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak
na úrok z úveru a na úrok z omeškania. V samotnej úverovej zmluve alebo samostatnej dohode môžu
zmluvné strany dohodnúť, že budú úrok a úrok z omeškania kombinovať, môžu dohodnúť aj to, že pre
prípad omeškania so splácaním úveru dohodnú zvýšený úrok z úveru oproti pôvodne dohodnutému

úroku z úveru, ktorý má dlžník platiť, ak úver spláca v dohodnutých splátkach. Ak pre prípad omeškania
s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu úrokov platí,
že aj za dobu po splatnosti úveru sú úroky v rovnakej výške aké boli do splatnosti úveru. Ak je dlžník v
omeškaní so zaplatením úroku aj úveru, je povinný z oboch týchto dlžných súm platiť úrok z omeškania.
Vyplýva to aj z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník oprávnený vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, avšak úroky je povinný zaplatiť len za
dobu od poskytnutia peňažných prostriedkov do doby ich vrátenia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca má nárok na úroky nielen do doby splatnosti úveru, ale do doby
vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, teda aj po splatnosti celého úveru, teda aj po 16.11.2009.

Súd prvého stupňa v konaní a pri rozhodovaní sa dôsledne neriadil vyššie uvedeným právnym názorom

auvedenýmiustanoveniami,vectedapoprávnejstránkenesprávneprávneposúdil,apretoodvolacísúd
podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol, ako aj vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224

ods. 3 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.