Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/208/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913216027
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913216027.4

Uznesenie

Okresný súd Trebišov, v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa a.s., so sídlom Bajkalská
30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004, proti odporcom: 1. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X,
Č. F. Q., 2. I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. F. Q., D. XXX/X, obaja zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou,
advokátkou, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 4219,18 € s prísl. o obnovu konania
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trebišov pod č.k.
13Ro/580/2012.

II. Súd z a m i e t a návrh na vykonateľnosť platobného rozkazu Okresného súdu Trebišov č.k.
13Ro/580/2012-12 zo dňa 16.01.2013.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa odporcovia domáhali (v tomto konaní navrhovatelia), aby súd povolil obnovu

konania vedeného na Okresnom súde Trebišov pod č.k. 13Ro/580/2012, v ktorom navrhovateľ ( v tomto
konaní odporca) si uplatňoval nárok voči ním z titulu úveru, v ktorom bol súdom vydaný platobný rozkaz
č.k. 13Ro/580/2012-20 zo dňa 16.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2013, lebo ani
jeden z účastníkov konania voči ním nepodal odpor. Povolenie obnovy konania opierali o ustanovenie
§ 228 ods. 1 písm. a,b,e/ OSP.

Poukázali na to, že v pôvodnom konaní vystupovali ako spotrebitelia ale konajúci súd na to neprihliadal,
čo je dôvodom na povolenie obnovy konania, lebo podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bolo povinnosťou súdu „zbaviť spotrebiteľa
neprijateľných podmienok“, ktoré podľa nich zmluva o úvere, na základe ktorej boli zaviazaní na plnenie,
obsahovala. Poukázali na to, že zmluvy o úvere vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, no konajúci
súd sa nezaoberal povinnosťou posúdenia zmluvy uzavretej podľa ust. právnej úpravy zameranej na
ochranu spotrebiteľa. To sa prejavilo v nesprávnom rozhodnutí súdu, priznaní úrokov z omeškania vo
výške 9 % ročne čo je v rozpore s § 517 ods. 2 OZ. Prinajmenšom v takomto rozsahu je platný rozkaz

nezákonný, preto je namieste podľa nich povoliť obnovu konania, v ktorom sa im privodí priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.

Bránili sa aj tým, že postup súdu, na základe ktorého boli zaviazaní platobným rozkazom na zaplatenie
sumu 4219,18 € s prísl. bol v rozpore s § 54 ods. 1 OZ a v tom čase nevedeli o rozhodnutí NS SR č. 5M
Cdo 20/09 a neskôr č.k. 4M Cdo 8/10. Ďalší dôvod, pre ktorý žiadali povoliť obnovu konania spočíval
v nezohľadnení judikatúry Súdneho dvora (rozsudok SD C-240/98 a C-244/98; Godard č. 61) tvrdiac,

že podľa judikatúry SD má právo EÚ prednosť a pokiaľ ide o subjektívnu lehotu v rámci ktorej treba
návrh na obnovu konania podať boli toho názoru, že táto lehota je zachovaná, lebo ako spotrebitelia aosoby neznalé práva nemohli od 01.05.20014, kedy sa SR stala členským štátom EÚ so znalosťou veci
sledovať judikatúru Súdneho dvora, a preto nemohli ani vedieť o takomto rozsudku, na základe ktorého
je potrebné poskytnúť ochranu spotrebiteľovi vo zvýšenom rozsahu. V tejto súvislosti poukázali na to, že

v čase vydania platobného rozkazu ako spotrebitelia utrpeli ujmu a došlo k bezdôvodnému obohateniu
veriteľa, pretože im bola uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, hoci od
01.11.2012 zákonná výška úrokov z omeškania predstavovala iba 8,75 % ročne. Podľa nich zmluvné
podmienky vyplývajúce zo zmluvy o úvere neboli súdom skúmané, hoci spôsobili a založili nerovnováhu
v právach a povinnostiach v prospech veriteľa a v neprospech nich ako spotrebiteľov a to z dôvodu, že sa

dojednali nejasné, pre spotrebiteľa nezrozumiteľné podmienky, na ktoré nadväzovala hrozba uloženia
sankcie. Zo všetkých týchto dôvodov žiadali o obnovu konania vyjadrujúc presvedčenie, že v novom
konaní môžu dosiahnuť rozhodnutie, ktoré bude pre nich priaznivejšie.

Tvrdili, že až týždeň pred podaním návrhu na povolenie obnovy konania sa dozvedeli o judikatúre
Súdneho dvora a rozhodnutí NS SR č. 5M Cdo 20/09, a to od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, s ktorým sa oboznámili, a preto včas podávajú návrh na obnovu konania v tejto veci na súd.

Súčasne žiadali, aby súd podľa § 233 OSP odložil vykonateľnosť napadnutého platobného rozkazu.

Navrhovateľ žiadal návrh na obnovu konania zamietnuť. Poukázal na to, že všetky rozhodnutia, na ktoré
sa odvolávajú odporcovia, existovali aj v čase vydania napadnutého súdneho rozhodnutia, platobného
rozkazu 13Ro 580/12-20 zo dňa 16.01.2013. Mohli teda v pôvodnom konaní využiť právne služby
právnej zástupkyne alebo Združenia na ochranu spotrebiteľa ako aj obranu s uplatnením týchto súdnych

rozhodnutí. Zdôraznili, že neexistuje rozhodnutie Súdneho dvora ES ani NS SR, ktoré by určovalo,
že na právne vzťahy medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa musí použiť výlučne ust. Občianskeho
zákonníka. Zdôraznil, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o úvere v súlade s § 497 a násl. Obchodného
zákonníka. Úprava ich vzťahu podľa OBZ nie je zmluvne dohodnutou podmienkou, ktorá by mohla byť
predmetom posudzovania z pohľadu neprijateľnosti podľa § 53 a 54 OZ. Rozhodnutie NS SR č. k. 5M

Cdo 20/09 ako aj ďalšie rozhodnutia nemožno uplatniť na vzťah medzi účastníkmi tohto konania, lebo
ide o záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d/ OBZ, ktorý sa ním spravuje bez ohľadu na povahu
účastníkov konania. V tomto prípade nejde o zmluvne dohodnutú podmienku ale podmienku danú ex
lege. Z toho dôvodu navrhovateľ ako banka nemal na výber typ zmluvy resp. možnosť voľby práva,
podľa ktorého uzavrie zmluvu o úvere. Zákon jednoznačne určil, podľa ktorého právneho režimu sa

majú spravovať vzťahy účastníkov konania. Poukázal na z.č. 102/2014 Z.z., ktorým sa mení a doplnia
Občiansky zákonník v článku II. bod 1, v ktorom § 52 ods. 2 je uvedené, že všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa
inak mali použiť normy Obchodného práva.

V článku IV. z.č. 151/14 o ochrane hospodárskej súťaže vyššie novelizované ustanovenia § 152 ods. 2

OZ nadobudne účinnosť až 01.04.2015. Podľa logického výkladu vyplýva, že až do 01.04.2015 sa na
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú ustanovenia Obchodného zákonníka.

V súvislosťou a aktuálnou rozhodovacou praxou odvolacích súdov poukázal na uznesenie KS v Prešove
sp.zn. 10Co 128/2013 zo dňa 15.01.2014 na základe toho zdôraznil, že je zrejmé, že podľa Obchodného
zákonníka bolo potrebné posudzovať právny úkon odstúpenia od zmluvy ako aj uplatnenie úroku z

omeškania podľa § 369 OBZ, keďže omeškanie, ktoré bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy vzniklo
ešte v čase, keď úroková sadzba zákonného úroku z omeškania bola 9 % preto súdom určený úrok z
omeškania v platobnom rozkaze bol určený správne.

K stanovisku navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia, ktorí nespochybnili tú skutočnosť, že zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 02.03.2007 bola medzi účastníkmi konania

uzavretá podľa § 497 OBZ, a preto sa naň vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka ako aj
z.č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení a poukázali na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia
právnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnejúpravyvoblastispotrebiteľskéhoprávavrátane
ustanovení § 52 až 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie sú pochybnosti a v konečnom
dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ako to vyplýva z § 23a z.č. 634/92Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa OBZ. Pri
vydaní platobného rozkazu však súd neskúmal článok 6 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach spotrebiteľských zmluvách na základe čoho „zbaviť spotrebiteľa neprijateľných podmienok

v rovine pravidiel verejného poriadku je jeho povinnosťou“. Bránili sa tým, že veriteľ inštitút odstúpenia
od zmluvy naplnil aj keď mal na výber iné inštitúty súkromného práva a listom zo dňa 15.08.2012 odstúpil
od zmluvy o stavebnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 02.03.2007 a vyzval ich na okamžité
vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s
účinkami od začiatku a tým zanikajú práva a povinností zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy

vznikajú práva a povinností z porušenia práva (bezdôvodne obohatenie, náhrada škody). Účastníci
zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Zdôraznili, že ustanovenie o
odstúpení obsiahnuté v článku VII. Zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere zo dňa 02.03.2007
je neurčité, pretože nie je jasné aké poplatky sa odstúpením od zmluvy zaúčtujú do jednej sumy, ktorá sa
ďalej úročí. Klauzula o odstúpení je preto podľa nich neplatná pre rozpor so zákonom. V tejto súvislosti
poukázali na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co 2/2013 zo dňa

19.11.2013.

Zdôraznili aj to, že v pôvodnom konaní nemohli využiť tie rozhodnutia Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev a NS SR, na ktoré sa odvolávajú alebo využiť právne služby združení na ochranu
spotrebiteľa, lebo o činnosti Združení na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v čase vydania napadnuté
platobného rozkazu vedomosti nemali ako ani o rozhodnutiach keďže nedisponujú právnymi znalosťami

z oblasti práva.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania a ich zástupcov, ktorí sa
z neúčasti na pojednávaní ospravedlnili, súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Prítomnosť účastníka konania na pojednávaní je jeho práva, ktoré v danom prípade využité nebolo, a tak
súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednávanie vykonal v neprítomnosti účastníkov konania, zobral pritom

do úvahy všetky ich vyjadreniach, ktoré písomne súdu v tejto veci zaslali.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 13Ro/580/2012 súd konštatuje, že sa v ňom navrhovateľ voči
odporcom domáhal zaplatenia sumy 4219,18 € s prísl. z titulu úveru na tom skutkovom základe, že
na základe Zmluvy o stavebnom úvere č. 2786516701 s odporcami uzavreli Zmluvu o mimoriadnom
medziúvere č. 2786516402 a stavebnom úvere č. 2786516701 zo dňa 002.03.2007 v súlade s ktorou

poskytli odporcovi Rolandovi Mulidránovi mimoriadny medziúver vo výške 4481,18 € a tento sa zaviazal
do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,99 % p.a. a pravidelnými
mesačnýmisplátkamivovýške29,84€aždonasporenia40%cieľovejsumyvkladaťnaúčetstavebného
sporenia pravidelné mesačne vklady vo výške 22,41 €. Po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení
sa odporca v 1. rade Roland Mulidran zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70

% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 39,24 €. Odporkyňa v 2. rade Alžbeta Pribeková
prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku ak ju neuspokojí odporca v 1. rade.

Vzhľadom k tomu, že dlžník, odporca v 1. rade porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver
prestal riadne a včas splácať, listom zo dňa 15.08.2012 veriteľ odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval
ho, aby v 7 dňovej lehote vrátil zostatok úveru, čo neurobil. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený

aj odporca v 2. rade, ručiteľ. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby boli odporcovia
zaviazaní na zaplatenie žalovanej sumy platobným rozkazom s tým, že plnením jedeného odporcu
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu a súčasne žiadal priznať trovy konania.

Okresný súd Trebišov vydal dňa 16.01.2013 platobný rozkaz č.k. 13Ro/580/2012-12, ktorým vyhovel
návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu. Odporcovia boli zaviazaní zaplatiť istinu 4219,18 €, 9 % p.a.

úrok zo sumy 4168,95 € od 01.11.2012 s tým, že plnením jedného z odporcu zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť odporcu druhého a bolo im uložené zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 253 €.
Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2013.Podľa § 228 ods. 1 písm. a,b,e/ OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na
obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev.

Podľa § 230 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,

keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Súd konštatuje, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 02.03.2007 bola
medzi účastníkmi konania uzavretá podľa § 497 OBZ, a preto sa na ňu vzťahujú všetky ustanovenia
Obchodného zákonníka, ako aj z.č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení. V tom čase ešte neboli v
platnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré vstúpili do platnosti od

01.01.2008 a v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ OBZ sa právne vzťahy zmluvy uzavretej pred 01.01.2008
spravujú podľa Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu.

Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere preto treba považovať za úverovú zmluvu a
podľa § 263 ods. 3 písm. d/ OBZ za absolútny obchod.

Vzhľadom k tomu zostatok nezaplateného stavebného úveru nemožno považovať za spotrebiteľský

úver, lebo stavebný úver má osobitný režim právnej úpravy z.č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení sa
konštatuje, že stavebný úver je špecifický typ úveru, ktorý poskytujú stavebné sporiteľne a medziúver
je špecifický produkt stavebného sporenia, ktorý poskytujú iba stavebné sporiteľne ako úver, ktorý
slúži na preklenutie časového obdobia do pridelenia cieľovej sumy na zmluve o stavebnom sporení a
umožňuje stavebnému sporiteľovi rýchlejšie uskutočnenie finančného zámeru. Veriteľ, teda odporca v

tomto konaní je špecializovaná banková inštitúcia, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie, na
ktoré sa vzťahujú ustanovenia z.č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorej činnosťou je financovanie bytových
potrieb súvisiacich s bývaním. Na základe vyššie uvedeného, postup Okresného súdu Trebišov v konaní
č.k.13Ro/580/2012privydaníplatobnéhorozkazuvsúladesnávrhomnavrhovateľabolzákonný,nebolo
porušené právo účastníka konania na spravodlivý proces, bol vydaný platobný rozkaz v skrátenom

konaní, proti ktorému ani jeden z účastníkov konania nepodal odpor, preto nadobudol právoplatnosť,
čím sa stal exekučným titulom, na základe ktorého si veriteľ môže voči dlžníkom vymáhať pohľadávku
v plnom rozsahu.

Súd konštatuje, že odporcovia nenavrhli žiaden taký dôkaz, ktorý by v základnom konaní nemohli v rámci
svojej obrany uplatniť podaním odporu proti platobného rozkazu ak boli presvedčení o nesprávnosti

súdneho rozhodnutia, a preto neobstojí zákonný dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 228 písm.
a/ OSP., na základe ktorého by súd mohol obnovu konania obnoviť.

Súd konštatuje, že neexistuje ani zákonný dôvod v zmysle § 228 ods. 1 písm. b/ OSP, lebo všetky
námietky, ktoré v návrhu na obnovu konania odporcovia predniesli mohli uplatniť už v pôvodnom konaní
aaniďalšízákonnýdôvodpodľa §228ods.1písm.e/OSPneobstojí,leboplatobnýrozkazvydanývtejto

veci súdom nie je v rozpore s rozhodnutím Európskeho dvora. Súd Európskych spoločenstiev alebo iné
orgányEurópskychspoločenstievvzhľadomktomu,žezmluva,ktorábolazákladomnapriznanienároku
veriteľovi, nie je klasickou spotrebiteľskou zmluvou a nemožno sa preto odvolávajúc na rozhodnutieSúdneho dvora v podobných veciach poskytujúcich odporcom zvýšenú ochranu tvrdiac, že je naplnený
aspoň tento dôvod na povolenie obnovy v tejto veci.

V súvislosti so zachovaním 3-mesačnej lehoty v zmysle § 230 ods. 1 OSP súd udáva, že skúmanie a

dodržanie lehoty by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by súd zistil zákonný dôvod, na základe ktorého
by obnovu konania povolil ale odhliadnuc od toho je toho názoru, že tvrdenie odporcov o neznalosti
judikatúry Súdneho dvora v čase vydania platobného rozkazu ich neospravedlňuje a nemožno z toho
dôvodu pri posudzovaní včasnosti podania návrhu na povolenie obnovy konania vykladať to v ich
prospech. Na základe týchto skutočností súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol a z toho

dôvodu zamietol aj návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu.

Vzhľadomktomu,žesúdobnovukonanianepovolil,nerozhodovalaniotrováchobnovykonania,pretože
o nich by v súlade s § 235 ods. 3 OSP rozhodoval až v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).