Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112233194
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112233194.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: W. V., nar. X.X.XXXX, Y. X, T., proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: XX XXX XXX, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k.
17C/330/2012-174 z 4.12.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) návrh žalovaného zo dňa 30.10.2013 na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. zamietol.

Vodôvodneníuviedol,žespoukazomnanálezÚstavnéhosúduSRII.ÚS499/2012z10.7.2013,pretože
v inej, t.j. exekučnej veci pod sp.zn. 2Cdo 5/2012 bola vec Najvyššieho súdu SR zrušená v tejto veci a
keďže ide o takmer totožný nález, lebo je aj iné uznesenie zo dňa 10.7.2013 sp.zn. II. ÚS 382/2013 bolo

prijaté na konanie o sťažnosti žalovaného, treba prerušiť konanie.

Súd však návrh zamietol, lebo odôvodňuje to konaním na Ústavnom súde SR, keďže ak by aj
v budúcnosti bolo uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/1/2012 ústavným súdom zrušené a
skonštatované, že došlo k namietanému porušeniu práv žalovaného nesprávnym procesným postupom
súdov, ešte to neznamená, aby súdy vyhodnotili platnosť, resp. neplatnosť rozhodcovskej doložky medzi
žalovaným a jeho klientami inak. Žalovaný má právo na to, aby poznal názor ústavného súdu, avšak toto
nie je skutočnosťou a nie je to podstatná okolnosť, ktorá by odôvodňovala prerušenie konania za účelom

vyčkania na rozhodnutie konania o sťažnosti ústavného súdu a potom následne v ďalšom časovom
období aj dovolacieho súdu. V opačnom prípade by totiž žalovaný mohol v zásade každým konaním
na ústavnom súde odôvodňovať prerušenie všetkých obdobných konaní a takýmto spôsobom mariť
uplatňovanie práv účastníkov - v tomto prípade spotrebiteľov na súde. Súd preto dospel k záveru, že v
konaní pred Ústavným súdom SR sp.zn. II. ÚS 382/2013 sa rieši otázka, ktorá nemôže mať podstatný

význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní sp.zn. 17C/330/2012.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V podanom odvolaní žiadal žalovaný napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní namietal okrem iného, že prvostupňový súd nedostatočne uviedol v odôvodnení argumenty
úvahy, na základe ktorých návrh na prerušenie zamietol, a preto ide o nepreskúmateľné rozhodnutie.
Ďalej namietal nesúhlas s názorom súdu, ktorý odôvodnil svoje rozhodnutie a vo všeobecnosti súdy

musia prihliadať na spotrebiteľské rozhodnutie najvyššieho súdu, potom ale je nevyhnutné, aby za
rovnako právne významné považovali rozhodnutia, ktorým dôjde k zrušeniu takýchto spotrebiteľskýchrozhodnutí. Podľa názoru žalovaného aj rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je, alebo minimálne
môže byť viac či menej týmto rozhodnutím ovplyvňovaná (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Cdo/1/2012). Podľa názoru žalovaného prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu, a teda je vhodné prvostupňové konanie prerušiť. V súlade s § 157 ods.2
O.s.p. nie je rozhodnutie súdu preskúmateľné, a preto aj v priebehu občianskeho súdneho konania pri
procesných rozhodnutiach sa musí každému zaručiť prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady
ustanovené zákonom. Efektívnosť výkonu základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal
objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie a ak určité

rozhodnutie prijme, musí vchádzať z toho, čo objektívne zistil. Preto musí byť dostatočne rozhodnutie
odôvodnené a to skutkovo aj právne.

Žalobca sa nevyjadril.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods.1,
2 O.s.p., pričom sa zhoduje s dôvodmi uvedenými v uznesení, na ktoré ako presvedčivé aj odvolací

súd poukazuje.

Ustálená súdna prax nepochybne vo veciach, v ktorých vystupuje ako žalovaná Rapid life životná
poisťovňa, a.s. a druhým účastníkom je fyzická osoba, dospela k záveru, že aj keď ide o spotrebiteľskú
vec podľa názoru odvolacieho súdu je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom
prípade, aké dôsledky majú procesné nedostatky, ku ktorým došlo v občianskom súdnom konaní, či

teda došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, či napr. nejde o nečakané rozhodnutie, ktoré by bolo
prekvapivým pre účastníkov a či vzhľadom na rozhodnutie súdu bola odňatá možnosť konať účastníkovi.
Ústava neupravuje, aké dôsledky majú prípady porušenia práva na súdnu ochranu a jednotlivé procesné
nesprávnosti, ku ktorým dochádza v konaní pred všeobecnými súdmi, ani neustanovuje predpoklady
možnej nápravy v opravnom konaní. Občiansky súdny poriadok bližšie upravuje garantované práva na

súdnu ochranu účastníkov konania a tak aj z tohto pohľadu, ak občiansky súdny poriadok garantuje
práva tak žalovanému ako aj žalobcovi, nie je nutné v každej spotrebiteľskej veci prerušiť konanie, ak
v inom konaní bola prijatá sťažnosť na ústavný súd.

Vzhľadom na ust. § 109 ods.2 písm.c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,

alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Citované zákonné ustanovenie dáva súdu fakultatívnu možnosť prerušiť konanie z dôvodu, že sa v inom
konaní rieši otázka, ktorá je pre rozhodnutie podstatná, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenie. Je teda len
na úvahe súdu (aj odvolacieho súdu), či konanie preruší, alebo bude pokračovať v konaní ďalej s tým,
že nie je potrebné vyčkať na iné konanie, resp. na vyriešenie predbežnej otázky, alebo že si predbežnú

otázku vyrieši samostatne.

Napokon odvolateľ sám v odvolaní uvádza, že ide o iné rozhodnutie a doteraz, t.j. do dňa rozhodnutia
odvolacieho súdu neoznámil, či v riešenej veci už ústavný súd rozhodol, alebo nie.

V každom prípade podľa názoru odvolacieho súdu ide o iné konanie, inú vec, lebo podľa § 6 O.s.p.
každý súd, teda aj súd prvého stupňa v konaní postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov).

Niejemožnéprerušiťkonanievtejtovecizosprávnychdôvodov,ktoréargumentačnesprávnevyhodnotil
súd prvého stupňa, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie z jeho presvedčivých dôvodov potvrdil
podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. (pozri bližšie uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/2/2014 zo 10.6.2014).Odvolací súd na dôvažok doplňuje, že ani iné rozhodnutie ústavného súdu nemôže nič zmeniť na tom,
že podstatnou skutočnosťou v tejto riešenej veci musí súd vyriešiť si sám, teda otázku platnosti alebo
neplatnosti rozhodcovskej doložky medzi žalobcom a žalovaným.

V žiadnom prípade rozhodnutím súdu nebola odňatá možnosť konať pred súdom žalovanému.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.