Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514010252
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2514010252.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr.
Ivana Ilavského a JUDr. Pavla Sládka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. augusta 2014, v
trestnej veci obvineného I. Q., pre pokračovací zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188
odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona a iné, prejednal sťažnosť, ktorú si podal obžalovaný
proti uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. 2T/86/2014 zo dňa 18.8.2014, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného I. Q., nar. XX.XX.XXXX, sa
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že v bode I. podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku
obvineného I. Q. ponecháva vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 odsek 1 písmeno a), písmeno c)
Trestného poriadku, v bode II. podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obvineného

I. Q. o prepustenie z väzby na slobodu podanú pri výsluchu dňa 18.8.2014 a v bode III. podľa § 80
odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku u obvineného I. Q. nenahradil väzbu dohľadom probačného a
mediačného úradníka.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd rozhodoval takto v nadväznosti na tú skutočnosť,
že Okresný prokurátor v Piešťanoch podal dňa 25.7.2014 na Okresný súd v Piešťanoch obžalobu na
obvineného I. Q. a spol. pre pokračovací zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek

1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, ako je v nej uvedené, pričom z obsahu spisu vyplýva, že obvinený I. Q. sa nachádza
vo väzbe od 6.3.2014.

Do väzby bol pritom vzatý uznesením Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. Tp/9/2014 dňa 8.3.2014 z
dôvodu uvedeného v § 71 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného poriadku.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v tomto procesnom štádiu okresný súd rozhodoval
jednak v zmysle ustanovenia 238 odsek 3 Trestného poriadku, a jednak v zmysle § 79 odsek 3 Trestného

poriadku, pretože okrem plynutia lehoty väzby obvinený aj podal žiadosť o prepustenie z väzby.

Plniac prieskumnú povinnosť okresný súd ustálil, že u obvineného I. Q. pretrvávajú dôvody jeho väzby
tak, ako boli ustálené na začiatku jeho trestného stíhania, pretože jednak obvinený je dlhodobo bez
zamestnania, nevlastní žiadny majetok, má úver z Providentu, v súčasnej dobe sú mu kladené 4
protiprávne skutky, v minulosti bol uznaný vinným za priestupky celkovo 5-krát, a teda je zrejmé, že
majetková trestná činnosť bola pre neho vidinou získania prostriedkov na obživu. Z toho vyplýva aj

odôvodnená obava, že by v prípade prepustenia na slobodu pokračoval v páchaní trestnej činnosti.Zároveň bolo zistené, že menovaný sa dlhodobo nezdržiaval na adrese trvalého bydliska, býval u
priateľky bez prihlásenia, teda nemá ani stále bydlisko. Týmto by bol sťažený kontakt s obvineným, a
teda hrozí aj odôvodnená obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu

alebo trestu.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obvinený I. Q., a to jej zahlásením ihneď po vyhlásení uznesenia.

Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak dospel k záveru, že sťažnosť
obvineného nie je dôvodná.

Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť podľa vyššie citovaného ustanovenia v prvom rade konštatuje,

žeokresnýsúdpoobdržaníobžalobynaobvinenéhoaspol.postupovalvsúvislostisväzbouobvineného
striktne podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vykonal všetky procesné úkony, ktoré sú
nevyhnutnépreďalšierozhodnutieoväzbeobvineného,vykonanédôkazyvdoterajšomtrestnomkonaní
vyhodnotil individuálne i v ich súlade s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k
správnemu záveru jednak v tom smere, že dôvody väzby obvineného I. Q. tak, ako boli ustálené na

začiatku trestného stíhania pretrvávajú aj v terajšom štádiu trestného konania, na základe ktorých
skutočností potom aj nie je možné vyhovieť jeho žiadosti o prepustenie z väzby a takisto ani nahradiť
jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Krajský súd tiež konštatuje, v súvislosti s doterajším trestným konaním, že naďalej pretrváva dôvodné
podozrenie, že predmetné štyri skutky, pre ktoré bola na obvineného I. Q. podaná obžaloba, boli

spáchané a že jedným zo spoluobvinených je podozrivý dôvodne naďalej, aj po skončení prípravného
konania, aj menovaný.

Okremtohokrajskýsúdkonštatuje,žeokresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhouzneseniauviedolvšetky
právne významné skutočnosti, ktoré sú relevantné pri rozhodovaní o ďalšej väzbe obvineného, všetky
tieto skutočnosti, ako aj právne úvahy a závery okresného súdu si krajský súd v plnej miere osvojuje,

stotožňuje sa s nimi, a preto v podrobnostiach na ne poukazuje.

Krajský súd sa predovšetkým stotožňuje s tou skutočnosťou, že osobný status obvineného I. Q., ako
je tento uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia, vo vzťahu k dôvodom väzby v zmysle § 71
odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného poriadku plne zakladá jednak reálnu obavu, že menovaný
by mohol ujsť, a tak sa vyhýbať trestnému stíhaniu, a jednak obavu, že by mohol pokračovať v páchaní

majetkovej trestnej činnosti.

Krajský súd bez potreby opakovania rovnakých právnych úvah preto sťažnosť obvineného I. Q. zamietol
ako nedôvodnú s tým, že aj podľa názoru krajského súdu povaha trestnej činnosti, z ktorej je podozrivý,
neumožňuje ani nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Menovaný je totiž
podozrivý, že sa dopúšťal trestnej činnosti spôsobom, ako je tento uvedený vo výrokovej časti obžaloby,

a preto krajský súd nevidí žiadnu reálnu možnosť, ako by mohol dohľad probačného a mediačného
úradníka tejto trestnej činnosti zabrániť.

Krajský súd nezistil žiadne pochybenia, ani v postupe orgánov činných v trestnom konaní, ani v postupe
súdu, a preto o sťažnosti obvineného rozhodol tak, že ju zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 odsek
1 písmeno c) Trestného poriadku.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.