Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/227/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111217660
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111217660.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobcu: Q.. V. K., advokát so sídlom Floriánska
16, Košice, proti žalovanému: Plamen Stojanov Dolchinkov, občan Bulharskej republiky, P. Javorova
2, Gorna Oriachovica, Bulharská republika, o 1 048 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I z 5. júna 2012 sp. zn. 17 C 334/2011 - 129

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku, ktorým žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá a v rozsahu

zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou z 15.6.2011 žalobca ako advokát na súde sa domáhal, aby žalovanému ako bývalému klientovi
rozsudkom bola uložená povinnosť zaplatiť mu 1 048 € s príslušenstvom tak titulom odmeny za
úkony právnej služby poskytnuté v konaní pred Prezídiom PZ Košice, Úrad boja proti organizovanej
kriminalite, č. j. ORP-521/6-OEK-KE-2011 v období od 10.3.2011 do 3.6.2011 ako aj titulom náhrady

hotových výdavkov tak, ako sú konkretizované vo vyúčtovaní z 3.6.2011 tvoriacom prílohu žaloby. Výšku
uplatnenej sumy 1 048 € požadoval ako súčet: A) odmien za vykonané úkony právnej služby: a) po 92,63
€: 10.3.2011 prevzatie a príprava zastúpenia, 11.3.2011 porada alebo rokovanie s klientom v Ústave
na výkon väzby v Košiciach (ďalej len „ÚVV KE“) v trvaní 1 hod., 16.3.2011 sťažnosť proti uzneseniu o
vzatí žalovaného do väzby, 21.3.2011 účasť obhajcu na verejnom zasadnutí a 7.4.2011 sťažnosť proti
uzneseniu o vznesení obvinenia proti žalovanému; b) po 30,88 €: 23.3., 5.4., 7.4.,13.4., 20.4., 26.4., 4.5.

a 19.5.2011 porada alebo rokovanie s klientom v ÚVV KE a 3.6.2011 výsluch v ÚVV KE a B) náhrady
hotových výdavkov: a) 10,56 € fotokópie, 18,35 € tlač dokumentov; b) režijný paušál 14 x 7,41 €; všetko
zvýšené celkovo o 174,74 € (20 % DPH). Úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo žalovanej sumy
žiadal priznať od 14.6.2011 do zaplatenia. Navrhol rozhodnúť aj o náhrade trov konania pozostávajúcich
zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

V priebehu tohto súdneho konania vyšlo najavo, že žalobou uplatnený nárok sa netýkal odplaty za

obhajobu žalovaného v konaní č. j. ORP-521/6-OEK-KE-2011, ale v konaniach č. j. ORP-495/6-OEK-
KE-2011, ORP-557/6-OEK-KE-2011, ORP-558/6-OEK-KE-2011 a ORP-635/6-OEK-KE-2011. Okresný
súd Košice I ako súd prvého stupňa (ďalej aj len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalovanému
uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť 854,77 € s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 15.9.2011
do zaplatenia. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný 9.3.2011 žalobcu splnomocnil na svoje zastupovanie v
trestnej veci OR PZ č. j. ORP-495/6-OEK-KE-2011 pre zločin falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená

výroba peňazí a cenných papierov podľa §270 ods. 2 Tr. zák., ktorý sa trestá odňatím slobody s hornou
hranicou desať rokov a 6.4.2011 na zastupovanie v ďalších trestných veciach vedených pred tým istým
orgánom pod č. j. ORP-557/6-OEK-KE-2011, ORP-558/6-OEK-KE-2011 a ORP-635/6-OEK-KE-2011
pre rovnaký zločin. K ukončeniu zastupovania vo všetkých zmienených prípravných konaniach došlo
3.6.2011. Pri určení tarifnej odmeny aplikoval §12 ods. 3 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj len „vyhláška“) a základnú

sadzbu tarifnej odmeny 92,63 € určil ako jednu osminu z výpočtového základu 741 € (rok 2011). Odmenuvo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny určil sumou 46,32 €, vo výške jednej tretiny
sumou 30,88 € a vo výške jednej štvrtiny sumou 23,16 €. Pri náhrade hotových výdavkov režijný paušál
stanovil sumou 7,41 € a aplikoval ustanovenia §15 a 16 ods. 3 vyhlášky.

Žalujúcemu advokátovi s odôvodnením, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty potom prisúdil nárok
na 854,77 € titulom tarifnej odmeny (§9 a nasl. vyhlášky) za nasledovné úkony právnej služby a náhrady
hotových výdavkov (vrátane 20 % DPH) takto: v každom zo zmienených prípravných konaní - prevzatie
a príprava zastúpenia 9.3., resp. 6.4.2011 podľa §14 ods. 1 písm. a) vyhlášky 4 x 92,63 € + 4 x 7,41
€; vo veciach ORP-635/6-OEK-KE-2011 a ORP-557/6-OEK-KE-2011 tiež - sťažnosť zo 6.4.2011 proti

uzneseniu o vznesení obvinenia podľa §14 ods. 3 písm. c) vyhlášky 2 x 46,32 € + 2 x 7,41 €; vo veci
ORP-495/6-OEK-KE-2011 tiež - doplnenie sťažnosti zo 16.3.2011 proti uzneseniu sp. zn. 0Tp 26/2011 o
vzatídoväzbyaúčasťnaverejnomzasadnutí21.3.2011podľa§14ods.3písm.c)ad)vyhlášky2x46,32
€ + 2 x 7,41 €, rokovanie s klientom v ÚVV KE 23.3.2011 podľa §14 ods. 4 písm. a) vyhlášky v hodnote
30,88 € + 7,41 € a dostavenie sa na výsluch 3.6.2011, pred ktorým došlo k vypovedaniu plnomocenstva
podľa §14 ods. 5 písm. b) vyhlášky v hodnote 23,16 € + 7,41 €. Vo veci ORP-558/6-OEK-KE-2011

tiež náhrada hotových výdavkov, a to 10,56 € za fotokópie zo spisu 0 Tp 26/2011 a 18,35 € za tlač
dokumentov. Úroky z omeškania (§517 ods. 2 Obč. zák.) v žalobou uplatnenej výške žalobcovi priznal
odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému (§563 Obč. zák.). Žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal účelnosť účtovaných návštev v ÚVV KE, pričom jedine
sodkazomna§14ods.6vyhláškyžalobcovipriznalodmenuzajednuznich-rokovaniesklientomvÚVV

KE 23.3.2011. Zamietnutie žaloby sa týka aj úrokov z omeškania od uplatneného počiatku omeškania
dňom14.6.2011do14.9.2011sodôvodnením,žežalobcanepreukázaldoručenievyúčtovaniaz3.6.2011
žalovanému. Pretože obaja účastníci vo veci mali len čiastočný úspech, podľa §142 ods. 2 OSP náhradu
trov pomerne rozdelil tak, že žalobcovi priznal náhradu 64 % (82 - 18) jeho účelne vynaložených trov. Za
tieto považoval trovy súdneho poplatku zo žaloby 62,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 322,25 €

vrátane DPH. Štátu nepriznal náhradu trov, ktoré platil (79,68 € tlmočné), pretože tieto boli spojené s tým,
že žalovaný konal vo svojej materčine (§141 ods. 2 OSP). So zreteľom na pomery žalovaného (cudzinec
voväzbeabezfinančnýchprostriedkov)tomutopovolil,abypeňažnéplnenieuloženévrozsudkuvykonal
v splátkach po 50 €, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok (§160 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku žalovaný (ďalej aj len „odvolateľ“) podal odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov ustanovených v §205
ods. 2 písm. d) a f) OSP. Namietal, že v jeho trestných veciach žalobca konal v rozpore s právnymi
predpismi vzťahujúcimi sa na poskytovanie právnych služieb advokátom, keď vo svoj prospech využil,
že odvolateľ ako cudzinec v tiesnivej životnej situácii nepozná výšku tarifnej odmeny advokáta podľa
vyhlášky a s touto svojho klienta ani neoboznámil. Zotrval na svojej obrane, že v trestnom konaní úsilie

žalobcu nesmerovalo k efektívnemu riešeniu veci (úkony vykonával opakovane, zbytočne, neefektívne
a nehospodárne, bez posunu vo veci, pri sporných návštevách nikdy nehovorili o podstate veci, ale
väčšinou riešili len otázku financií), ale spočívalo v snahe vykonať čo možno najväčší počet úkonov,
za ktoré potom účtoval odmenu. Poukazujúc na predmet tohto konania namietal aj účelnosť trov
vynaložených na zastúpenie žalobcu iným advokátom. Vzhľadom na to, že ide o advokáta, s ktorým

žalobca advokáciu vykonáva spoločne vo forme združenia, toto zastúpenie pokladal za účelové,
priznanie s tým spojených trov za krajne nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil, pretože súd náležite
zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto tiež správne právne vyhodnotil. Žalobca
pri prevzatí zastupovania žalovaného informoval o konkrétnej výške tarifnej odmeny, upovedomil ho o

existencii vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a riadne mu ju vysvetlil. Vzhľadom na skutočnosť, že odmenu za
porady s klientom v ÚVV KE mu súd nepriznal, námietky odvolateľa o bezúčelnosti sporných porád
považoval za irelevantné. Obmedzenie advokátov na prístup k právnym službám poskytovaným iným
advokátom označil za diskriminačné a argumentoval právom každého bez rozdielu na poskytnutie
právnych služieb advokátom v konaní pred súdmi. Zmienil sa tiež, že so svojím zástupcom advokátsku

činnosť nevykonávajú v rámci združenia, ale samostatne, spoločný majú len názov advokátskej
kancelárie.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a
po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP)
bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 OSP) zameral sa na posúdenie opodstatnenosti

uplatnených odvolacích dôvodov, rozsudok v napadnutej časti posúdil tiež podľa §212 ods. 3 OSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.

Právoplatnosť výroku, ktorým žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá, nebola odvolaním dotknutá
(§206 ods. 1 a 3 OSP), tento právoplatný výrok preto nebol preskúmavaný v odvolacom konaní.

Na vady konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada, len ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§212 ods. 3 OSP), a to bez zreteľa na to, či odvolateľom boli alebo neboli uplatnené.

Odvolací súd preto skúmal a zistil, že v konaní na súde prvého stupňa došlo k takýmto procesným vadám
uvedeným v §212 ods. 3 OSP, musel z nich preto vyvodiť zákonné dôsledky.

Žalobca predmet konania v žalobe (prípadne aj v spojení s jej prílohami) vymedzuje nielen vyjadrením
peňažnej sumy, zaplatenia ktorej sa domáha, ale aj opisom rozhodujúcich skutkových okolností (§79
OSP), pričom prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (rozhodnúť ultra

petitum), môže iba vtedy, ak konanie mohlo sa začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Odvolací súd procesné úkony žalobcu posudzujúc
podľa ich obsahu (§41 ods. 2 OSP) nemá pochybnosti o tom, že žalobca dosiaľ nenavrhol zmeniť
žalobu (§95 OSP), naopak prostredníctvom svojho zástupcu na súdnom pojednávaní 3.4.2012 (č. l.
72 spisu) výslovne prejavil vôľu, aby nároky vyplývajúce z ďalších vyúčtovaní predložených na danom

pojednávaní sa nestali predmetom konania, t. j. žalobca naďalej žiadal to isté peňažné plnenie, pričom
nezmenil ani svoj skutkový prednes. Keďže v posudzovanej veci nejde o prípad, keď súd môže prekročiť
žalobný návrh a žalobcovi prisúdiť viac alebo iné plnenie, než ktorého žalobca sa domáha, v rozsahu
v ktorom súd rozhodoval aj o takých nárokoch, ktoré v konaní neboli uplatnené (odmena a úroky z
omeškania za prevzatie a prípravu zastúpenia vo veciach ORP-557/6-OEK-KE-2011, ORP-558/6-OEK-

KE-2011 a ORP-635/6-OEK-KE-2011 a za sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia v jednej z vecí
ORP-635/6-OEK-KE-2011, alebo ORP-557/6-OEK-KE-2011; viď vyúčtovanie odmeny z 3.6.2011 na č.
l. 6 spisu), rozhodol neprípustne ultra petitum. Konanie tak zaťažil vadou ustanovenou v §221 ods. 2
písm. e) OSP (nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný).

K ďalším vadám, ktorými konanie je zaťažené [§221 ods. 1 písm. f) OSP - účastníkovi konania postupom

súdu sa odňala možnosť konať pred súdom], došlo v súvislosti so žiadosťou žalovaného o ustanovenie
advokáta, pri zisťovaní skutkového stavu [§221 ods. 1 písm. h) OSP] a tiež pri odôvodňovaní rozsudku.

Postup súdu prvého stupňa bol správny, keď žalovaného, ktorý so zreteľom na jeho pomery je
oslobodený od súdnych poplatkov, v zmysle §30 OSP odkázal na Centrum právnej pomoci, aj pokiaľ
sprostredkoval doručenie žiadosti žalovaného pobočke Centra v Košiciach, zamestnanecktorého v

konaní následne vykonal určité procesné úkony (návšteva žalovaného v ÚVV KE, nahliadnutie do spisu).
V ďalšom však už nepostupoval dôsledne podľa platného procesného poriadku, keď vo veci ďalej konal
a meritórne rozhodol bez účasti prípadného zástupcu žalovaného v konaní bez toho, aby si vyjasnil, s
akým výsledkom skončilo konanie o žiadosti žalovaného pred Centrom.

Z hľadiska skutkového stavu v posudzovanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že v konaniach

pred orgánmi činnými v trestnom konaní č. j. ORP-495/6-OEK-KE-2011, ORP-557/6-OEK-KE-2011,
ORP-558/6-OEK-KE-2011 a ORP-635/6-OEK-KE-2011 žalobca ako obhajca žalovaného vykonal
žalobou uplatnené úkony právnej služby vyšpecifikované vo vyúčtovaní z 3.6.2011 a že žalovaný za
ne nezaplatil. Sporným však zostal právny základ nároku, t. j. otázka, či odmena advokáta bola určená
na základe dohody medzi advokátom a klientom (tzv. zmluvná odmena), alebo k dohode o odmene

advokáta nedošlo a na jej určenie preto sa majú použiť ustanovenia §9 až 14 vyhlášky o tarifnej odmene
(§1 ods. 2 vyhlášky, veta za bodkočiarkou). Žalovaný pritom nedostal odpoveď ani na námietku, že v
jeho trestných veciach pri poskytovaní právnej služby žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou.V zmysle §24 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu a
má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu
hotových výdavkov a na náhradu za stratu času, pričom za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne

a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy
z verejných registrov. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom s
tým, že ak nedôjde k dohode, advokátovi patrí tarifná odmena. V prípade, ak to odôvodňujú osobné
pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa, advokát

môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne.

Spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za
právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom
upravuje vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. V zmysle §1 ods. 2 vyhlášky odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak k dohode o odmene nedôjde, na určenie

odmeny advokáta sa použijú ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene (§9 až 14). Spôsob a výšku
zmluvnej odmeny, ktorá nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, advokát s klientom môže dohodnúť
pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb. Zmluvná odmena pritom môže byť určená ako
hodinová, paušálna, podielová alebo tarifná dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny
s tým, že tieto jednotlivé spôsoby určenia zmluvnej odmeny môžu byť aj kombinované (§2 ods. 2 a 3

vyhlášky).

Právny vzťah zastúpenia klienta advokátom vrátane práv a povinností obhajcu v trestnom konaní okrem
prípadu jeho ustanovenia na to oprávneným orgánom (§40 Tr. por.) sa zakladá zmluvou o poskytnutí
právnych služieb. Absencia dohody o konkrétnej odmene advokáta v prípade takejto zmluvy nie je
dôvodom zakladajúcim jej neplatnosť. Tento následok je vylúčený právnou úpravou tak, že v prípade

absenciedohodyoodmeneadvokátajepotrebnépoužiťustanoveniavyhláškyotarifnejodmene(§1ods.
2 vyhlášky; veta za bodkočiarkou). So zreteľom na uvedené otázka či medzi účastníkmi pri uzatváraní
sporných zmlúv o poskytnutí právnych služieb došlo k dohode o odmene za právne služby, aký bol
spôsob jej určenia a aká bola jej výška, v tu posudzovanej veci na Okresnom súde Košice I vedenej pod
sp. zn. 17 C 334/2011 má kľúčový význam. Ak totiž bola dohodnutá zmluvná odmena (taká je obrana

žalovaného), jej základ a výška sa určujú diametrálne odlišne od spôsobu, ktorý v danom prípade súd
napokon zvolil, pričom v takom prípade pre výpočet odmeny aplikácia ustanovení o tarifnej odmene
nemala žiadne opodstatnenie.

V preskúmavanej veci žalovaný sa bránil, že so žalobcom pôvodne boli dohodnutí na odmene 4 800 €
za celé zastupovanie, ktoré malo trvať cca 7 mesiacov (č. l. 72, 117 spisu). Na prvých stretnutiach v ÚVV

KE sa dohodli, že jeho priateľka príde za žalobcom a „dojednajú sa na cene“ (č. l. 73 spisu). Pokiaľ ich
dohode rozumel dobre, odmenu za jednotlivé úkony právnej služby nedohodli (č. l. 117 spisu). Žalobca
uzavretie dohody s takýmto obsahom poprel. Tvrdil, že žalovaného informoval tak o potrebe zložiť
preddavok na odmenu za zastupovanie 4 000 € (s DPH 4 800 €), ako aj o tom, že hoci ide o zastupovanie
na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb, odmenu bude účtovať podľa tarify, ako pri obhajcoch

ustanovených ex offo (č. l. 116, 118 spisu). Z protokolu pritom nie je zrejmé či o takomto účtovaní
odmeny žalovaného informoval hneď na začiatku zmluvného vzťahu, alebo až pred jeho ukončením
3.6.2011. Ešte v deň prevzatia zastupovania (9.3.2011) prostredníctvom koncipientky (V.. K.) telefonicky
kontaktoval priateľku žalovaného, ktorá bola oboznámená so základnými podmienkami zastupovania
(č. l. 117 spisu). Pred ukončením zastupovania z dôvodu rozhodnutia klienta zmeniť obhajcu žalobca

žalovanému „len povedal, že za tie tri mesiace, čo ho zastupoval bez toho, aby dostal jeden cent, mu
vyúčtuje odmenu za poskytnuté služby“, čo žalovaný prisľúbil uhradiť (č. l. 116 spisu).

Súd týmto skutočnostiam dostatočne sa nevenoval, nevykonal dokazovanie na okolnosti, za ktorých
vznikol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a aký bol jeho obsah (vzájomné práva a povinnosti
účastníkov). V dôsledku toho v rozpore s § 120 OSP vôbec neboli zisťované okolnosti rozhodné pre

správne posúdenie veci, i keď tieto vzhľadom na citovaný §24 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a §1
ods. 2 vyhlášky mali byť zisťované ako skutkový podklad pre posúdenie skutočností, ktoré súd je povinnýzisťovať aj z úradnej povinnosti (§120 ods. 1 OSP). V dôsledku toho pri posúdení právneho základu
uplatneného nároku súd bez akéhokoľvek odôvodnenia a bez toho, aby sa vysporiadal s protichodnými
skutkovými tvrdeniami účastníkov o rozhodných okolnostiach (dohoda o odmene advokáta), použil

ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene advokáta. Z odôvodnenia rozsudku pritom nie je možné zistiť,
či tak rozhodol preto, lebo aplikoval zákonnú úpravu v §1 ods. 2 vyhlášky, veta za bodkočiarkou,
prípadne preto, lebo uveril časti tvrdeniam advokáta o dohode s klientom na tarifnej odmene podľa
vyhlášky. Z dôvodov rozsudku pritom nevyplýva ani to, prečo súd neuveril obrane žalovaného, že medzi
účastníkmi bola uzavretá dohoda o odmene advokáta v sume 4 800 € vrátane DPH. V každom prípade

vo veci rozhodol napriek tomu, že absencia dohody o odmene advokáta pri uzavretí zmluvy o poskytnutí
právnych služieb z 9.3.2011 nebola spoľahlivo preukázaná a pri uzavretí ďalších zmlúv zo 6.4.2011
nebola preukázaná vôbec, čím nepomerne zvýhodnil advokáta voči jeho klientovi. Rozhodol pritom
bez viazanosti na zistený skutkový stav, t. j. jeho úsudok je založený na zistení, ktoré nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. V dôsledku toho konanie je zaťažené ďalšou vadou ustanovenou v §221 ods.
1 písm. f) OSP.

V zmysle §18 ods. 2 a 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení k 3.6.2011 pri výkone advokácie
advokát je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, t. j. konať čestne, svedomito, primeraným
spôsobom a dôsledne využívať všetky právne prostriedky a v záujme klienta uplatňovať všetko, čo podľa
svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných
právnych služieb s tým, že za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou, odmena

advokátovi nepatrí. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie sporná otázka či pri výkone advokácie
žalobca (ne)postupoval s odbornou starostlivosťou takisto je rozhodnou okolnosťou pre správne
posúdenietuprejednávanejveci.Toutoobranoužalovanéhosúdpretosamalzaoberaťnielenvrozsahu,
v ktorom žalobu zamietol (návštevy v ÚVV KE), ale osobitne pri každom uplatnenom úkone právnej
služby mal posudzovať či pri obhajovaní žalovaného žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou a

znalosťou veci a či jeho úkony boli v prospech žalovaného. Až na tomto základe mohol posúdiť vec z
hľadiskavýškyuplatnenéhonárokuvzmysle§18a24zákonaoadvokácii.Zadanéhostavuzostalopreto
neobjasnené, prečo súd neakceptoval túto obranu žalovaného aj v rozsahu úkonov, za ktoré žalobcovi
odmenu prisúdil.

Odôvodnenie rozsudku ďalej je aj rozporuplné, pretože hoci súd konštatoval, že žalobca nepreukázal

účelnosťžiadnejznávštevvÚVVKE,zároveňbezďalšiehoadvokátovipriznalnároknaodplatuzajednu
znich-poradaz23.3.2011.Odhliadnucoduvedenéhodostatočnepritomneodôvodnilsvojemyšlienkové
pochody ani v tom smere, prečo práve návšteva žalovaného z 23.3.2011 je takým úkonom, za ktorý
odmena advokátovi patrí. Odkaz na §14 ods. 6 vyhlášky nie je postačujúci, pretože absentuje objasnenie
skutkových okolností, vychádzajúc z ktorých toto ustanovenie možno aplikovať. Vzhľadom na to dôvody,

pre ktoré súd takto rozhodol, zostávajú nepreskúmateľné.

Rozhodnutie súdu (až na zákonné výnimky - viď napr. §157 ods. 4 alebo 219 ods. 2 OSP) musí
obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s §157 ods. 2 OSP súd v odôvodnení rozsudku
musí podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, musí sa tiež vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený s poukazom na

všetky rozhodujúce skutkové okolnosti a tiež ich právne posúdenie. Právne závery súdu prvého stupňa
môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak v odôvodnení rozhodnutia po skutkovej stránke súd
vymedzí predmet konania a následne podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona
alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako interpretoval aplikované ustanovenia a prečo pod ne
podriadil zistený skutkový stav. V rozhodnutí jasne a zrozumiteľne musí byť vysvetlený myšlienkový

postup súdu vo všetkých pre posúdenie veci významných otázkach. Ak rozhodnutie súdu nemá uvedené
náležitosti, je nepreskúmateľné.

V posudzovanej veci súd vo veci rozhodol bez toho, aby dostatočne a presvedčivo vysvetlil, prečo v
súdenej veci použil ustanovenia o tarifnej odmene advokáta a prečo neuveril obrane žalovaného o
nedostatkuodbornejstarostlivostiadvokátaprivykonávaníjednotlivýchúkonovprávnejslužby.Skutkové

aprávnezáverynapadnutéhorozsudkuniesúriadneodôvodnené,rozhodnutienespĺňavyššierozvinutú
zákonnú požiadavku presvedčivosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia. V dôsledku toho žalovanýodpovede na svoje námietky musí hľadať v rovine dohadov a domnienok, pričom absencia náležitého
odôvodnenia rozhodnutia súdu v otázke kľúčového významu má negatívny dopad na odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu ako celok.

Všetky odvolacím súdom vytknuté skutočnosti sú okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté
rozhodnutie musí vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnými
procesnými vadami nemôže byť považované za správne. Vytknuté vady konania sú odstrániteľné len
zrušenímrozhodnutiavydanéhovkonaní,vktoromknimdošlo.Odvolacísúdnapadnutýrozsudokpodľa
§221 ods. 1 písm. e), f) a h) OSP preto zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vec vracia

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V tomto ďalšom konaní súd prvého stupňa bude mať na zreteli, že preukázať obsah sporných zmlúv o
poskytnutí právnych služieb je na žalobcovi. Napriek konštrukcii právnej úpravy v §1 ods. 2 vyhlášky ani
v konaní o zaplatenie odmeny advokátovi za právnu službu poskytnutú klientovi, v ktorom prípadne aj
prichádza do úvahy uplatnenie zákonnej úpravy (veta za bodkočiarkou) žalujúci advokát v rámci plnenia
svojich základných procesných povinností musí tvrdiť skutkové okolnosti a dôkazmi preukazovať svoj

nárok (§79 ods. 1 OSP a §101 ods. 1 OSP). Nemôže preto obmedziť sa len na preukázanie poskytnutia
právnej služby a nezaplatenia odmeny za ňu s tým, že všetky ostatné rozhodujúce skutkové okolnosti
musí tvrdiť a preukazovať žalovaný klient. Pokiaľ žalobca chce byť v konaní úspešným, musí nielen
tvrdiť, že nedošlo k dohode o zmluvnej odmene, ale mal by aj označiť dôkazy na preukázanie skutkových
okolností, z ktorých by bolo možné usúdiť, že jeho tvrdenia zodpovedajú skutočnosti s tým, že ani

prípad preukázania toho, že nedošlo k uzavretiu dohody o zmluvnej odmene v praxi nie je celkom
vylúčený (napr. ak svedkovia pred súdom potvrdia na jednej strane to, že v ich prítomnosti bola celkom
jednoznačne uzavretá dohoda o poskytnutí právnej služby, na druhej strane to, že odmena za právnu
pomoc nebola dohodnutá). V danej veci sa javí, že takouto osobou okrem koncipientky Krupčinskej
mohla byť priateľka žalovaného, či (aj) jej matka. Na tom nič nemení, že pokiaľ žalovaný chce byť

úspešným v spore, tiež má procesnú povinnosť tvrdiť existenciu dohody o zmluvnej odmene a označiť
dôkazy preukazujúce tvrdenú existenciu a konkrétny obsah dohody o zmluvnej odmene medzi ním a
obhajcom.

Bude preto potrebné, aby žalobca ako iniciátor tohto sporu sám opísal rozhodujúce okolnosti tým, že
uvedie,kedy,kde,vakýchsúvislostiach,sakýmpriebehom,vprítomnostiktorýchosôb,sakýmobsahom

a akými výsledkami (osobitne čo do odmeny za zastupovanie) sa uskutočnili spoločné rokovania žalobcu
a žalovaného (prípadne aj jeho priateľky či jej matky), ktoré predchádzali uzavretiu tak zmluvy o
poskytnutí právnych služieb z 9.3.2011 v trestnej veci č. j. ORP-495/6-OEK-KE-2011, ako aj ďalších
zmlúv zo 6.4.2011 medzi advokátom a klientom v ďalších trestných veciach, podľa čoho bola stanovená
suma 4 000 € (bez DPH), z akých predpokladov pri tom sa vychádzalo, či pri ukončení zmluvného

vzťahu prípadne nedošlo k modifikácii pôvodnej dohody účastníkov o odmene (viď prednes žalobcu
na č. l. 116 spisu). Pritom už samotná skutočnosť, že obaja účastníci zhodne vypovedali o položke 4
800 € za žalobcom poskytovanú právnu službu (či už ako o preddavku alebo ako o celkovej odmene),
dovoľujetušiť,žeúčastnícizmluvnéhovzťahuminimálnepriuzavretíprvejzcelkovo4zmlúvoposkytnutí
právnych služieb rokovali o odmene advokáta, obsah ich dohody však zostal sporný.

Pokiaľ v ďalšom priebehu konania súd prvého stupňa dospeje k záveru, že absentuje dohoda účastníkov
o odmene advokáta, a preto je potrebné použiť ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o tarifnej
odmene za jednotlivé úkony právnej služby, bude dbať o to, aby nerozhodoval o odplate za tie úkony
právnej služby (vrátane úrokov z omeškania), ktoré nie sú predmetom konania. Dôsledne sa vysporiada
s obranou žalovaného, že v trestnom konaní právnu službu žalobca mu neposkytoval s odbornou

starostlivosťou, pričom výstižne a presvedčivo odôvodní záver či a prečo advokátovi (ne)patrí odmena
za jednotlivé uplatnené úkony právnej služby. Pri hotových výdavkoch v dôvodoch (ne)priznania náhrady
za tlač dokumentov objasní, prečo tieto výdavky účelne a preukázateľne (ne)boli vynaložené v súvislosti
s poskytovaním právnych služieb v dotknutých trestných veciach žalovaného [§15 písm. a) vyhlášky; u
hotového výdavku za fotokópie zo spisu 0 Tp 26/2011 táto súvislosť je zrejmá z dokladu vystaveného v

danom trestnom konaní]. Pokiaľ ide o „rokovanie s klientom vo väznici 23.3.2011“, starostlivo odôvodní
vytknuté logické rozpory i nedostatky dôvodov napadnutého rozsudku. Zároveň bude mať na zreteli, žev posudzovanej veci dosiaľ nebola preukázaná okolnosť, že žalujúci advokát v rozhodnom období bol
platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo prípadne bude významné pri zvyšovaní odmeny a náhrad podľa
vyhlášky o daň z pridanej hodnoty (§18 ods. 3 vyhlášky).

Zaúčelnevynaloženénákladypodľa§142ods.1OSPmožnopovažovaťlentakénáklady,ktoréúčastník
nevyhnutne musel vynaložiť, aby riadne mohol hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo
na súde, pričom náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú.
Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu. Môžu sa vyskytovať totiž
i situácie, za ktorých náklady spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné

pre riadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. O taký prípad pôjde najmä v prípade zneužitia
práva na zastúpenie advokátom. Súd prvého stupňa preto bude musieť starostlivo sa vysporiadať s
námietkami odvolateľa aj proti rozhodnutiu o trovách konania súvisiacich so zastúpením žalujúceho
advokáta advokátom, s ktorým tento advokáciu vykonáva spoločne vo forme združenia (viď údaje
Slovenskej advokátskej komory dostupné na www.sak.sk).

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.