Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/26/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809206594
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7809206594.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej v právnej veci žalobkyne Z.. U. X. U., bývajúcej v N., E. Č.. XX, proti
žalovanému Z.. R. X. U., bývajúcemu v N., I.. E. Č.. XX, o neplatnosť dohody o vyporiadaní zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 28.9.2012, č.k. 5C/78/2009 - 463 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v sume 4.657,44 eura.

Týmto rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že dohoda
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi účastníkmi konania dňa
12.09.2006 je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že k jej uzavretiu došlo po zrušení bezpodielového
spoluvlastníctva (v ďalšom texte aj BSM) rozhodnutím súdu počas trvania manželstva a jej obsahom
bolo vyporiadanie hnuteľných ako aj nehnuteľných vecí a predmetnou dohodou sa mala bezodplatne
vzdať akýchkoľvek práv na vyplatenie jej podielu z obchodného podielu žalovaného v obchodných
spoločnostiach. Zároveň na základe dohody jej mal žalovaný vyplatiť podiel na pasívach vo výške
352.673.- Sk. Tvrdila, že pri uzatváraní dohody konala v omyle, ktorý bol pre vykonanie právneho úkonu
rozhodujúci, spočívajúcom v tvrdení žalovaného, že ide len o dočasný a formálny prevod nehnuteľnosti
z dôvodu jeho podnikateľských aktivít. Zároveň tvrdila, že dohoda je v rozpore so zákonom, pretože
odporuje zákonnej požiadavke, aby došlo k vyporiadaniu celého majetku patriaceho do zaniknutého
BSM, tzn. aj dlhov. Ak dohoda o vyporiadaní BSM hovorí o tom, že žalovaný preberie jej pasíva tieto
bližšie nešpecifikuje a nevyporiadava ani úroky z predmetných pôžičiek. Uzavretím dohody tak došlo aj
k obchádzaniu zákona, konkrétne ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Namietala, že žalovaný dohodou
nadobudol nehnuteľnosť, ktorej hodnota ďaleko presahuje hodnotu, aká pripadla do jej výlučného
vlastníctva. Za dôvod neplatnosti považovala aj rozpor s dobrými mravmi, spočívajúcimi v skutočnosti,
že žalovaný nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, pričom na protihodnotu, ktorú z nej
mal uhradiť žalobkyni započítal prevzatie jej záväzkov, pričom práve tieto záväzky danú nehnuteľnosť
zhodnotili. Vytýkala žalovanému, že pri podpise dohody si od nej vynútil potvrdenie o zaplatení finančnej
čiastky 520.962,- Sk, čo nezodpovedá skutočnosti. Aj napriek dohodnutej povinnosti žalovaného
zaplatiť jej sumu 202.802.- Sk do 31.12.2008 uvedenú sumu nikdy nezaplatil.

Pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na vyslovenie neplatnosti dohody o vyporiadaní zaniknutého
BSM účastníkov konania súd vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na
takomto určení, pretože bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňa 12.01.2006 a žalobkyňa
podala návrh o vyslovenie neplatnosti dohody o vyporiadaní zaniknutého BSM účastníkov konania (v
odôvodnení rozhodnutia chybne označený ako návrh na vyporiadanie BSM) dňa 14.09.2009, teda po
tom, čo uplynula zákonom stanovená trojročná lehota na podanie návrhu na súd ohľadom vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva. Z uvedeného konštatoval, že vyslovením neplatnosti dohody by
žalobkyňa nedosiahla priaznivejší stav, ako je uvedený v dohode, pretože jej tvrdenia o nesprávnom
rozdelení ich spoločného majetku neboli preukázané. Mal za to, že práve žalovaný v konaní preukázal,
že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva hradil za žalobkyňu jej dlhy. Uzavrel, že ak žalobkyňa
tvrdí, že sumy uvedené v dohode o vyporiadaní BSM na vyrovnanie rovnosti nadobudnutých podielov
jej žalovaný nezaplatil, môže podať na súd žalobu o plnenie. Zároveň konštatoval, že v konaní žalobkyňa
nepreukázala ani tú skutočnosť, že dohodu o vyporiadaní zaniknutého BSM uzatvárala pod nátlakom,
keď mala možnosť si predložený návrh prečítať, čo bola potvrdené svedeckými výpoveďami detí
účastníkov konania. Vyslovil názor, že ak by žalobkyňa uzatvárala dohodu pod nátlakom, jej neplatnosť
by určite namietala skôr a nie až po uplynutí troch rokov po jej uzavretí, preto stav podľa uzavretej
dohody jej zrejme vyhovoval a to pokiaľ za ňu žalovaný platil aj jej dlhy.

Výrok o trovách konania vychádza z § 142 ods. 1 O.s.p., a vzhľadom na zásadu úspechu v
konaní žalobkyňu, ktorá v konaní nebola úspešná, zaviazal nahradiť úspešnému žalovanému trovy
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za celkovo dvanásť úkonov právnej služby á 58,69 eura
vrátane režijného paušálu nákladov spojených s poskytnutím právnej pomoci, náhrady straty času,
cestovných výdavkov a 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH) v celkovej sume 4.657,44 eura, bez toho,
aby v odôvodnení presne špecifikoval, ktoré ustanovenia ktorého zákonného predpisu upravujúceho
náhradu odmien a nákladov právnych zástupcov pri rozhodovaní aplikoval.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietala odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Predovšetkým nesúhlasila so záverom, že v konaní nepreukázala svoj naliehavý
právny záujem na určení absolútnej neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM uzavretej dňa 12.9.2009,
pretože bez takéhoto určenia je ohrozené jej vlastnícke právo k veciam, tvoriacim masu zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva, keď nemá možnosť domáhať sa svojho práva žalobou na plnenie.
Zdôraznila, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet BSM je evidenčným vlastníkom na
príslušnom liste vlastníctva výlučne žalovaný. Poukázala na konštantnú judikatúru všeobecných súdov
Slovenskej republiky, podľa ktorej prípadné určenie neplatnosti predmetnej dohody priaznivo ovplyvní
jej právne postavenie, pretože založí možnosť uplatnenia vynútiteľného práva k predmetu BSM zo
zákona. Za takejto situácie, t.j. po preukázaní naliehavého právneho záujmu neplatnosť dohody ďalej
vyvodzovala z toho, že dohodu nepodpísala slobodne ani vážne, ale za situácie, keď nemala reálne
možnosť ovplyvniť jej obsah, ani slobodne sa rozhodnúť o jej podpise. Tým, že žalovaný vypracoval
textové znenie bez jej spoluúčasti a sám, nemala možnosť zasiahnuť do kontraktačného mechanizmu
a následne ani ovplyvniť text dohody. V tej súvislosti poukázala na svedecké výpovede svedkyne G.
X. U., ako aj svedka R. X. U. (detí účastníkov konania), ktorí tieto skutočnosti potvrdili. Vytýkala súdu
prvého stupňa, že aj napriek vykonanému dokazovaniu sa v odôvodnení rozsudku týmito skutočnosťami
vôbec nezaoberal. Poukazovala na rozpor obsahu dohody s konkrétnymi ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, keď do masy BSM boli zahrnuté aj dary od rodičov účastníkov, ktoré sú priamo zo zákona
vylúčené z bezpodielového spoluvlastníctva. Aj keď na túto skutočnosť v priebehu konania súd prvého
stupňa upozorňovala, v odôvodnení rozhodnutia na jej tvrdenia nereagoval a žiadnym spôsobom ich
neodôvodnil. Namietala rozpor dohody s ust. § 150 Občianskeho zákonníka, keď v rámci ustálenia
masy BSM neboli zohľadnené všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
konania, konkrétne absentuje vyporiadanie vo vzťahu k obchodným podielom žalovaného v obchodných
spoločnostiach Interfinal, s.r.o., Euris, spol. s r.o., pričom podpisom dohody sa mala bezodplatne vzdať
akýchkoľvek práv na vyplatenie jej podielu z obchodných podielov žalovaného, nadobudnutých za
trvania manželstva. Tvrdila, že v dohode chýba presné označenie jednotlivých pasív a spoločných
záväzkov účastníkov konania, ktoré boli v dohode naviac označené ako jej výlučne záväzky, a to aj
napriek tomu, že tieto vznikli počas trvania manželstva. Rozpor so zákonom videla aj v tom, že pri
vyporiadaní BSM bola porušená zákonná zásada rovnosti podielov manželov, keď žalovaný získal oproti
nej nepomerne väčší podiel zo spoločného majetku. Rozpor dohody s dobrými mravmi videla v tom, že
dohoda bola podpísaná v čase, keď fungovalo ich rodinné spolužitie a nemala vedomosť o žalovaným
zamýšľaných právnych krokoch. Práve takýmto postupom, v rozpore s dobrými mravmi nadobudol
do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom, hoci tento postavili za trvania manželstva spoločne a
zo spoločných prostriedkov. Na protihodnotu, ktorú jej mal za túto nehnuteľnosť uhradiť žalovaný

započítal prevzatie záväzkov, a to aj napriek tomu, že sa jednalo o spoločné záväzky účastníkov konania.
Namietala, že dohodou jej boli priznané do výlučného vlastníctva bezhodnotné a opotrebované hnuteľné
veci, ako aj garáž, pričom si žalovaný vymienil potvrdenie, že ku dňu podpisu dohody za ňu zaplatil
finančnú čiastku 520.962,- Sk, čo je v rozpore so skutkovým stavom zisteným v priebehu dokazovania.
Za rozpor s dobrými mravmi považovala to, že do masy BSM neboli zahrnuté obchodné podiely
žalovaného v obchodných spoločnostiach, ktorých sa vzdala bez akejkoľvek protihodnoty. Zdôraznila,
že uvedený úkon podpisu dohody vykonala v omyle, pretože podľa tvrdenia žalovaného mala ísť iba o
dočasné a formálne riešenie vzájomných vzťahov z dôvodu ich podnikateľských aktivít. Ak žalovaný pri
podpise dohody prezentoval údajnú dočasnú úpravu vzájomných vzťahov, tvrdila, že tým bola uvedená
do omylu.

Žalobkyňa v podanom odvolaní v súvislosti s procesnoprávnou stránkou veci namietala, že v priebehu
konania na súde prvého stupňa nebola oboznámená s listinnými dôkazmi, na ktoré sa prvostupňový súd
v napadnutom rozsudku odvoláva (exekučné spisy Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 16 Ro/473/2005,
sp. zn. 8C/179/2005, správy realitných kancelárií, exekučný spis Ex 103/2009) a naviac namietala aj
priebeh dokazovania týmito listinami, keď ich obsahom sa neoboznámil ani súd v rámci záverečného
pojednávania vykonaného dňa 28.09.2012. Namietala aj proti skutočnosti, že na pojednávaní, ktoré
predchádzalo vyhláseniu rozsudku vo veci, jej nebolo umožnené vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu
a k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.). Nesúhlasila ani s postupom súdu v prípade, ak pred
začatím posledného pojednávania na súde prvého stupňa požiadala konajúci súd, aby do zápisnice
bolo zachytené udelené plnomocenstva pre jej druhú právnu zástupkyňu, čo však súd však nepripustil s
odôvodnením, že môže mať iba jedného zástupcu. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa sa nezaoberal
rozporom dohody s konkrétnymi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a z jeho odôvodnenia nie
je zrejmé, prečo súd považoval dohodu za platnú a ako sa vyporiadal s výsledkami vykonaného
dokazovania v tejto časti návrhu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa sa dostatočne vyporiadal s tvrdeniami žalobkyne
a vo veci rozhodol správne. Uzavretím dohody o vyporiadaní zaniknutého BSM účastníkov konania
došlo k uzavretiu dvojstranného právneho úkonu, pričom nebola preukázaná absencia ani jednej z jeho
náležitostí a takisto ani rozpor tohto úkonu so zákonom alebo dobrými mravmi. Dohodu o vyporiadaní
BSM účastníkov konania žalobkyňa podpísala slobodne a vážne, dostavila sa na notársky úrad JUDr.
Naďovej v Rožňave a ani následne pri žiadnej príležitosti platnosť dohody nenamietala. Tvrdil, že
žalobkyňa mala dostatok času na preštudovanie jej obsahu, ako aj na vznesenie námietky proti obsahu.
V konaní nebol preukázaný pri jej podpise ani nátlak a ani tieseň. Pred podpísaním dohody, ako aj
následne za žalobkyňu vyplácal jej dlžoby, ako aj podporoval žalobkyňu v jej zlej finančnej situácii.

Na základe podaného odvolania, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1, 3
O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku.

Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa vo veci nerozhodol správne, ak pri zamietnutí žaloby
o vyslovenie neplatnosti dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
konania vychádzal z právneho názoru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala dostatok naliehavého
právneho záujmu na takomto určení.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. účastníkov konania zo dňa 12.09.2006.

Vzhľadom na takto určený predmet konania nepochybne ide o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia
§ 80 písm. c/ O.s.p., ktorou súd určuje, či tu právny vzťah je alebo nie je, ktorú zákon považuje za
procesne prípustnú, len ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Pri skúmaní existencie

naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný ( účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a
či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie)
súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického
života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj nepriek tomu, že je možná (prípadne) i
iná žaloba. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe musí preukázať žalobca. Ak
si túto dôkaznú povinnosť nesplní, dôsledkom je zamietajúce rozhodnutie súdu. Či takýto naliehavý
právny záujem ( ako procesná podmienka určovacej žaloby) existuje v čase rozhodnutia súdu, skúma
súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti.

Podľa § 149 ods. 4 O.s.p. ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania,
platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno považovať za správny záver súdu prvého stupňa
o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti dohody o vyporiadaní
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa
takúto žalobu nepodala v zákonnej lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva a z
tohto dôvodu by vyslovením neplatnosti dohody nedosiahla priaznivejší vzťah, než je uvedený v dohode.
Nesprávnosť takéhoto záveru spočíva v skutočnosti, že v prípade vyslovenia neplatnosti účastníkmi
konania uzavretej dohody o vyporiadaní BSM by vzhľadom na neexistenciu platne uzatvorenej dohody
a neexistenciu rozhodnutia súdu (na základe návrhu podaného jedným z manželov) nastúpila zákonná
domnienka upravená ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve
nehnuteľností ako aj výlučnom vlastníctve účastníkmi konania užívaných hnuteľných vecí. V prípade
tvrdenia žalobkyne v podanej žalobe o nerovnosti podielov manželov zo zaniknutého BSM (keď
žalovaný získal na jej úkor väčší podiel než by mu podľa zákonných kritérií pri vyporiadaní patril,
najmä vo vzťahu k spoločne vybudovanej nehnuteľnosti účastníkov konania) sa žaloba o vyslovenie
neplatnosti označenej dohody javí ako vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany
práva žalobkyne, pretože bez takéhoto určenia by bolo právo žalobkyne vo vzťahu k vyporiadaniu
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva ohrozené. Z uvedených dôvodov preto možno uzavrieť,
že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva.

Vzhľadom na tieto podstatné dôvody odvolací súd podľa ustanovenia § 221 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci, pri rešpektovaní právneho názoru vysloveného v tomto
zrušujúcom uznesení (§ 226 O.s.p.) o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na takomto
určení bude prejednať nárok žalobkyne na určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 12.9.2009, vyhodnotiť výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania
vo vzťahu k predmetu konania podľa zásad uvedených v ustanovení § 132 O.s.p., prípadne vykonať
dalšie účastníkmi navrhované dokazovanie a následne vo veci o nároku žalobkyne opätovne rozhodnúť
rozsudkom, ktorého odôvodnenie zodpovedá kritériám podľa § 157 ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.)

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.