Uznesenie – Dedičské právo ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 25, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310204224
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310204224.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: I. 1/ V.. N. N., X.., H. D. H., G. X, X/Anna I., M.. N., H.
G. K., R. XX, X/ S. N., H. G. K., M. X, (Ž. X/-X/ Z. S.V. po T. S. N., F. XX.X.XXXX), X/ Z. K., H. D. H., M.
XX, X/ Z. Y., M.. K., H. G. K., X. XX (Ž.Z. X/, X/ Z. S. po N. K., F. XX.X.XXXX), X/ S.. V.. I. X., X.., M.. C.,
H. D. H., Y. XX, X/ V.. N. C., H. D. H., N.R. X, X/ N. C., H. D. H., D. XX, X/ D. C., H. D. H., Š. XX (Ž. X/
Z. X/ Z. S. po B. C., F. XX.X.XXXX), XX/Ondrej N., H. G.Ý. K., R. XX, XX/ R. I., M.. N., H. G., D. XXXX/

XX, XX/ V.. Z. N., H. D. H., H. X (Ž. D. XX. Z. XX. M. Z. S. po T. W. N.X., F. XX.X.XXXX), XX/ D. N., H.
D. H., C. X, XX/ I. W., M.. N., H. G. K., C. X (Ž. XX/, XX/ Z. S.V. po T. N. N., F. D. M. XXXX), XX/Peter
N., H. C., G. X, XX/ C. N., H. G. K., C. XXA, (Ž. XX/, XX/ Z. S. po T.B. C. N., F. XX.X.XXXX), XX/ X. Y.,
M.. N., H. U., U. U. X, XX/ G. T., M.. N., H. Č., F. XXX, XX/ N. H., M.. N., H. C. H., G. G. XXX Z., XX/
Z. N., M.. N., H. G. K., C. XX (Ž. XX/ Z. XX/ Z. S. po T. Š. N., F. XX.X.XXXX), proti Ž.Ý.: X/ I. N., H. C.,
G. XX, X/ J. N., H. C., H. XX, X/ N. D., M.. N., H. C., G. X, Ž. X/, X/ F. U.B. N., H. C., H. XXXX/XX (Ž.

X/ Z. X/ Z. S. po T. N. N., F. XX.XX.XXXX), X/ Ž. N., H. G., R. XX, X/Adela U., M.. N., H. G. K., X. X, o
vyrovnanie dedičských podielov po nebohom Q. N., F. XX.X.XXXX,
II. v právnej veci žalobcov: 1/ V.. N. N., X.., H. D. H., G. X, X/Anna I., M.. N., H. G. K., R. XX, X/ S. N.,
H. G. K., M. X (Ž. X/ Z. X/ Z. S.V. po T. S. N., F. XX.X.XXXX), X/ Z. K., H. D. H., M. XX, X/ Z. Y., M.. K.,
H. G. K., X. XX, (Ž.Z. X/, X/ Z. S. po N. K., F. XX.X.XXXX), X/ S.. V.. I. X., X.., M.. C., H. D. H., Y. XX, X/
V.. N. C., H. D. H., N.R. X, X/ N. C., H. D. H., D. XX, X/ D. C., H. D. H., Š. XX, (Ž. X/ Z. X/ Z. S. po B. C.,

F. XX.X.XXXX), XX/Ondrej N., H. G.Ý. K., R. XX, XX/ R. I., M.. N., H. G., D. XXXX/XX, XX/ V.. Z. N., H.
D. H., H. X, (Ž. XX/, XX/ Z. S. po T. W. N., F.W. XX.X.XXXX), XX/ D. N., H. D. H., C. X, XX/ I. W., M.. N.,
H. G. K., C. X, (Ž. XX/, XX/ Z. S. po T. N. N., F. D. M. XXXX), XX/Peter N., H. C., G. X, XX/ C. N., H. G.
K., C. XXA, (Ž. XX/, XX/ Z. S. po T. C. N., F. XX.X.XXXX), XX/ I. N., H. C., G.U. XX, XX/ J. N., H. C., H.
XX, XX/ N. D., M.. N., H. C., G. X, (Ž. XX/ Z. XX/ Z. S. po T. J. N., F. XX.XX.XXXX, Y.Ý. H. S. po T. N.
N., F. XX.XX.XXXX), XX/ Ž. N., H. G., R. XX, Z. S. po T. N. N., F. XX.XX.XXXX, XX/Adela U., M.. N., H.

G. K., X. X, Z. S. po T. N. N., F. XX.XX.XXXX, proti Ž.: X/ X. Y., M.. N., H. U., O.. U. U. X, X/ G. T., M..
N., H. Č., F. XXX, zast. advokátkou JUDr. Evou Kubaskou, Bratislava, Miletičova 3/a, X/ N. H., M.. N.,
H. C. H., G. G. XXX Z., X/ Z. N., M.. N., H. G. K., C. XX, (Ž. X/ Z. X/ Z. S. po T. Š. N., F. XX.X.XXXX),
o vyrovnanie dedičských podielov po nebohej Z. N., F. XX.X.XXXX, na odvolanie žalovaných 2/, 3/ (J.
N., T.. XX.X.XXXX, H. C., H. XX, N. D., T.. XX.XX.XXXX, H. C., G. X) proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III z 26. júla 2013 č. k. 7C 42/2010-569, v časti I., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti I. a v časti trov konania z r u š u j e a vec sa
mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v časti I. rozsudku (vyrovnanie dedičských podielov po
nebohom Q. N., F. XX.X.XXXX) prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. G. K., zapísané na:
- W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G.Í. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX

I., U. U.D. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý.I. XXXX I., B. C., G. C. 1., Ž. X/, X/, X/ Y.
po X/XX, Ž. X/, X/ Y. po X/XX , Ž. X/, X/, X/, X/ M. Y. po X/XXX, Ž. XX/ po X/XX , Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX, XX/ Y. po X/XXX, Ž. XX/, XX/, XX/, XX/ Y. po X/XXX, Ž.Ý. X/, X/, X/
M. Y. po X/XXX, Ž. X/, X/ Y. po X/XX
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Slovenský Grob, zapísané na LV č. 2064, parc. č. 2308, o

výmere 3277m2, orná pôda, výlučný vlastník 1/1, žalobcom 1/, 2/, 3/ každému po 1/24, žalobcom 4/, 5/
každému po 1/16, žalobcom 6/, 7/, 8/, 9/ rade každému po 1/32, žalobcovi 10/ 1/8, žalobcom 11/, 12/
každému po 1/16, žalobcom 13/, 14/ každému po 1/24, žalobcom 15/, 16/ každému po 1/48, žalobcom
17/, 18/, 19/, 20/ rade každému po 1/32, žalovaným 1/, 2/, 3/ každému po 1/72, žalovaným 4/, 5/ rade
každému po 1/24

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Slovenský Grob, zapísané na LV č. 1669, parc. č. 2539, o
výmere 6265m2, orná pôda, spoluvlastnícky podiel 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý. XXXXmX,
B. C., G. C. 1., T.Z. W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C.Ô., G. C. 1., Ž. X/, X/, X/ Y. po X/
XX, Ž. X/, X/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/ Y. po X/XX, Ž. XX/ po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/,
XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ M. Y. po X/XX, Ž.Z. XX/, XX/, XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/ M. Y. po
X/XXX, Ž. X/, X/ Y. po X/XX

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Slovenský Grob, zapísané na LV č. 1072, parc. č. 987, o
výmere 3478 m2, orná pôda, spoluvlastnícky podiel 5/9, na LV č. 1072, parc. č. 988, o výmere 1626
m2, orná pôda, spoluvlastnícky podiel 5/9, na LV č. 1072, parc. č. 989, o výmere 1622 m2, orná pôda,
spoluvlastnícky podiel 5/9, žalobcom 1/, 2/, 3/ každému po 5/216, žalobcom 4/, 5/ každému po 5/144,
žalobcom 6/, 7/, 8/, 9/ každému po 5/288, žalobcovi 10/ po 5/72, žalobcom 11/, 12/ každému po 5/144,

žalobcom 13/, 14/ každému po 5/216, žalobcom 15/, 16/ každému po 5/432, žalobcom 17/, 18/, 19/, 20/
každému po 5/288, žalovaným 1/, 2/, 3/ každému po 5/648, žalovaným 4/, 5/ každému po 5/216.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
V časti II. rozsudku (vyrovnanie dedičských podielov po nebohej Z. N., F. XX.X.XXXX) prikázal
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. G. K., zapísané na:

- W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G.Í. C. X/X, U..N.. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B.
D. XXXX I., B. C.S., G. C. X/X, U..N.. 1., Ž. X/, X/, X/ Y. po X/XX, Ž.Z. X/, X/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/
Y. po X/XX, Ž. XX/ po X/XX, Ž. XX/, XX/ M. Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX,
Ž. XX/, XX/, XX/ Y. po X/XXX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/ Y. po X/XX
- LV č. 1845, parc. č. 2874/1, o výmere 860m2, orná pôda, spoluvlastnícky podiel 1/1, žalobcom 1/, 2/, 3/

každému po 1/24, žalobcom 4/, 5/ každému po 1/16, žalobcom 6/, 7/, 8/, 9/ každému po 1/32, žalobcovi
10/ po 1/8, žalobcom 11/, 12/ každému po 1/16, žalobcom 13/, 14/ každému po 1/24, žalobcom 15/,
16/ každému po 1/48, žalobcom 17/, 18/, 19/ každému po 1/72, žalobcom 20/, 21/ každému po 1/24,
žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ každému po 1/32
- LV č. 1617, parc. č. 1004, o výmere 4690 m2, orná pôda, spoluvlastnícky podiel 1., na W. Č.. XXXX,

C.. Č.. XXXX, B. D.Ý. XXXX I., B. C., G.O. C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C.,
G.Í. C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý. XXXX I., B. C.S., G. C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č..
XXXX, B. D. XXXX I., U. U.. C.Z., G. C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D. XXXX I., B. C., G.X.
C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D.Ý. XXXX I., B. C.S., G. C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/
X, B. D. XXXX I., B.Á. C., G. C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D. XXXX I., B. C., G. C. 1., Ž.

X/, X/, X/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/ Y. po X/XX, Ž. XX/ po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y.
po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/, XX/ Y. po X/XXX, Ž. XX/, XX/ Y.
po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/ Y. po X/XX
- LV č. 2072, parc. č. 2798, o vÝ. XXXX I., B. C., G. C. 1. +X/X, U..N.. X/X, na W. Č.. XXXX, C.. Č..
XXXX/X, B. D.I. XXX I., D., G. C. 1. + 1., U..N.. X/X, na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXX, B. D.Ý. XXXX I., U.

U.. C., G. C. 1. + X/X, U..N.. X/X, Ž. X/, X/, X/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/ Y. po X/
XX, Ž. XX/ po X/X, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž.Z. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/,
XX/, XX Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/ Y. po X/XX.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dedičia po nebohom Q. N., F. XX. X. XXXX,

sa domáhali vyrovnania dedičských podielov s poukazom na rozhodnutie D252/52, podľa ktorého bola
poľnohospodárska pôda pridelená jeho synovi N. N., T.. XX. X. XXXX, pričom ostatní dedičia žiadali o
vyrovnanie tohto dedičstva po 1/8 na každého, t. j. dedič S. N., F. XX. X. XXXX, N. K., M. N., F. XX.
X. XXXX, B. C., F. XX. X. XXXX, B. N. ( žalobca 10/ ), W. N., F. XX. X. XXXX, N. N., F. D. M. XXXX,
C. N., F. XX. X. XXXX, Š. N., F. XX. X. XXXX. Bolo preukázané, že na dedičskom konaní po nebohom

21. 12. 1954, všetci účastníci vyslovili zásadný nesúhlas s pridelením všetkých pozemkov len jednému
z dedičov, nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody a takisto účastníci konania ani nepodpísali zápisnicu,
dokonca jeden z dedičov - S. N.- sa okamžite odvolal, jeho odvolanie bolo však zamietnuté bez ústneho
prejednávania a bez možnosti podať opravný prostriedok. Bolo preukázané, že účastníci dedičskéhokonania sa podrobili tlaku vtedy platných zákonov a atmosféry súdnictva a notárstva a diktátu predpisom
o obsahu uznesenia konania o dedičstve, takže všetky predmetné nehnuteľnosti na ďalšom dedičskom
konaní 17. 3. 1955 ( Dnot 9 - 54 ) boli pridelené len jednému z dedičov, a to N. N.. Po nebohom výlučnom

dedičovi N.T. N., ktorý zomrel dňa X. X. XXXX, dedili dolu vyšpecifikované nehnuteľnosti po 1/8 dedičia J.
N. (F. XX. XX. XXXX ), Ž. N. ( žalovaný 4/ ), Z. U. ( žalovaná 5/ ). Jedná sa o nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. úz. G. K., zapísané ako parcela registra „E“:
- W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX
I., U. U. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý. XXXX I., B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č..

XXXX, B. D. XXXXmX, B. C., D. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXXmX, B. C., G. C. 1., W. Č..
XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý. XXXXmX, B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B.
C., G.Y. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXX, B. D.Ý. XXXX I., B. C., G. C. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXX,
B. D. XXXX I., B. C.S., G. C. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXX, B. D. XXXX I., B. C., G. C. X/X.
Žalobcovia poukazovali na to, že napriek tomu, že výlučný dedič N. N. bol zaviazaný vyplatiť ostatných
dedičov ako odstupujúcich po 1/9 výnosovej hodnoty, k vyplateniu nikdy nedošlo a odstupujúci dedičia

vyplatenie ani nepožadovali, keďže ju brali ako reálne nedobytnú pohľadávku (peňažná reforma,
zrušenie lístkového systému ako určitej zábezpeky životného minima, spomienky na právnu neistotu
prvej polovice päťdesiatych rokov ). Žalobcovia ďalej tvrdili, že po roku 1995 došlo k zníženiu
spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností nebohého Q. N. z neznámych dôvodov na:
W. Č.. XXXX (C. D. Č.. XX), C.. Č.. XXX B. D. XXXX I., W. Č.. XXXX (C. D. Č.. XX), C.. Č.. XXX B. D.

XXXX I., W. Č.. XXXX (C. D. Č.. XX), C.. Č.. XXX B. D. XXXX I., Z. U. F. G. C. X/X na X/X.
V rámci ďalšieho žalobného petitu (II. časť rozsudku) mal súd prvého stupňa za preukázané, že sa jedná
o majetok po nebohej Z. N., F. S. XX. X. XXXX, kde na základe rozhodnutia D 712/67 - 10 prevzal
poľnohospodársku pôdu výlučne syn nebohej Š. N., F.Ý. XX. X. XXXX, pričom ostatní dedičia po nebohej
žiadali o vyrovnanie dedičstva po 1/8 pre: S. N., F. XX. X. XXXX, N. K., F. XX. X. XXXX, B. C., F. XX.

X. XXXX, B. N. ( Ž. XX/ ), W. N., F. XX. X. XXXX, N. N., F. D. M. XXXX, C. N., F. XX. X. XXXX, N. N.,
F. X. X. XXXX. Po nebohom N.T. N. výlučný dedič J. N. takisto F. S. XX. XX. XXXX. Celé dedičstvo po
nebohej pozostáva z nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G. K., zapísaných ako parc. reg. „E“
a to nehnuteľnosti:
- W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G.Í. C. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX

I., B. C., G. C. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D. XXXmX, B. C., G. C. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č..
XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G.O. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G. C. 1., W.
Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý. XXXX I., B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B.
C.Ô., G.E. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý.I. XXXX I., U. U.. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č..
XXXX/X, B. D. XXXX I., B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D.Ý. XXXX I., B. C., G.U. C. 1.,

W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D. XXXX I., B. C.S., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D.Ý.I.
XXXX I., B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G. C. X/X, W. Č.. XXXX, C..
Č.. XXXX/X, B. D. XXX I., D., G. C. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXX, B. D. XXXX I., U. U.. C., G. C. X/X.
Z obsahu dedičského spisu sp. zn. D 712/67 mal súd prvého stupňa za preukázané, že rozhodnutím
z 25. 7. 1967, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. 7. 1967, bývalé Štátne notárstvo Bratislava - vidiek

rozhodlovdedičskejvecipoZ.N.tak,ženazákladeprávoplatnejdohodydedičovpotvrdiloprávoplatnosť
dedičstva k poľnohospodárskej pôde v užívaní JRD Š. N., pričom štátne notárstvo túto dohodu dedičov
schválilo a táto sa stala právoplatnou dňa 25. 7. 1967.
Z obsahu dedičského spisu sp. zn. D 252/52 po nebohom Q. N. súd zistil, že rozhodnutím Štátneho
notárstva v C. zo 17. 3. 1955 a z 21. 12. 1954 toto potvrdilo nadobudnutie dedičstva podľa § 334 O.s.p.

manželke poručiteľa a deťom medzi sebou po 1/8 a súčasne schválilo pridelenie dedičstva jedinému
dedičovi N. N. s povinnosťou vyplatiť ostatných ustupujúcich dedičov. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo,
že zákonní dedičia neuzavreli medzi sebou dohodu o spôsobe a obnose, akým budú prenajímatelia
ustupujúcich dedičov vyplácať po dobe vyplatenia, tí, ktorí sa dostavili na dedičské konanie, nepodpísali
zápisnicu o pojednávaní, nakoľko sa dožadovali deľby nehnuteľností po parceliach v rozpore so

zákonom č. 139/1947 Zb. o zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy a verejného záujmu. Z genézy
jednotlivých úmrtí a pripojených dedičských spisov mal súd prvého stupňa za preukázané právne
nástupníctvo po pôvodných žalobcoch (ako oprávnených ) aj žalovaných (ako povinných ). Z pripojených
listov vlastníctva a z identifikácii jednotlivých parciel a PK vložiek mal súd prvého stupňa preukázanú
totožnosťspornýchparciel(kat.úz..G.K.,C.D.XX,XX,XXX,XXX,XXXX,XXX,XXX,XXX,XXX,XXXX,

XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXX,XXXX,XXXX).Poprávnejstránkesúdvecposúdilpodľa§13,14ods.
1, ods. 2, 15 ods. 2, ods. 4, 16 ods. 3, 18 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. po úprave niektorých vlastníckych
vzťahov k nehnuteľnostiam, § 1 ods. 5, 4 ods. 1 zák. č. 139/1947 Zb. Vyrovnať dedičské podiely
možno za splnenia zákonných predpokladov vtedy ak, 1/ k zníženiu prípade opomenutiu ostatnýchdedičov došlo pri vyporiadaní dedičstva uskutočnenom v období od 25. februára 1948 do účinnosti
zákona 293/1992 Zb., t. j. do 11. júna 1992, čo súd prvého stupňa považoval za preukázané; 2/ pri
vyporiadaní dedičstva podľa vtedajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo

lesnýchpozemkovporučiteľalenjednýmaleboniektorýmzdedičovlenpreto,žeišloopozemkyvužívaní
socialistickej organizácie. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že v užívaní socialistickej organizácie
pri vyporiadaní dedičstva po oboch nebohých, boli zhora uvedené nehnuteľnosti; 3/ pri vyporiadaní
dedičstva muselo dôjsť k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto
pozemkov alebo k opomenutiu dedičov. Z dedičského spisu sp. zn. D 252/52 mal súd prvého stupňa za

preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľností pod I / sa stal N. N., dedičia síce neuzavreli dedičskú
dohodu,bolovšakrozhodnutévprospechjedinéhodedičaatopráveJánaJajcaya(dedičskékonaniepo
nebohom Q. ). V dedičskom konaní po nebohej Z. N. takáto dohoda uzavretá bola, pričom jej uzavretiu
došlo v súlade so zákonom č. 139/1947 Zb., kedy platil zákon o zákaze drobenia pôdy. Dedičskú dohodu
v rámci konania po nebohej Z.Ž. N. uzavreli dedičia pod vplyvom vtedajšej doby, ťaživej situácie s
poukazom na tendenciu nedrobenia pozemkov, poučení v tomto zmysle i zo strany štátneho notárstva.

Rovnako tu boli aj viaceré mnohé pokusy o dosiahnutie dohody s povinnými. Žalobcovia preukázali
splnenie podmienky, že medzi dedičmi v dedičskom konaní po nebohej Z. N. bola uzavretá dobrovoľne
dedičskádohodaajprivyporiadanídedičskýchpodielovkpozemkomvužívanísocialistickejorganizácie;
4/oprávnenéosobysúpovinnéžiadaťvyrovnaniesvojhodedičskéhopodieluodpovinnýchosôbvlehote
do 30. júna 1993, inak ich právo zaniká. V tomto smere súd prvého stupňa vychádzal z toho, že pôvodne

označení žalobcovia v jednom aj druhom konaní, ktoré boli neskôr procesne spojené v jedno konanie,
vyzvali povinné osoby na vyrovnanie dedičských podielov a to najneskôr podaním návrhu na bývalý
OkresnýsúdBratislava-vidiekdňa25.6.1993apodanímnaštátnenotárstvoBratislava-vidiekeštedňa
10. 2. 1992 právnym zástupcom pôvodných žalobcov Ing. N. N. X.., a podaním W.Z. N., F. XX. X. XXXX,
ktoré došlo na Okresný súd Bratislava - vidiek dňa 24. 6. 1993. Prekluzívna zákonom stanovená lehota

tak bola riadne dodržaná. Z predložených dedičských rozhodnutí vyplýva, že predmetom dedičských
konaní boli poľnohospodárske pozemky, ktoré v celosti nadobudol po nebohom Q. N., N. N. a po nebohej
Z. N. Š.U. N., teda išlo o osoby, ktorých dedičský podiel bol zvýšený. Zároveň bola splnená podmienka,
že k vyporiadaniu dedičstva došlo v období od 25. februára 1948 do účinnosti zákona č. 293/1992 Zb., t.
j. do 11 júna 1992. Z dedičských rozhodnutí ďalej vyplynulo, že žiaden z dedičov dedičstvo neodmietol.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovia oboch žalobných petitov
preukázali splnenie podmienok § 13 až § 17 zákona č. 293/1992 Zb., a preto žalobe vyhovel. O trovách
konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže v konaní úspešní žalobcovia
sa náhrady trov konania výslovne vzdali, náhradu trov konania im nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalované 2/, 3/ (J. N., T.. XX.X.XXXX, H. C., H. XX, N.

D., T.. XX.XX.XXXX, H. C., G. X) a napadli ním výrok, ktorým sa rozhodlo o vyrovnaní dedičských
podielov po nebohom Q. N., F. XX. X. XXXX. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že neboli splnené
všetky podmienky na priznanie nároku v zmysle § 13 zákona č. 293/1992 Zb. Z uznesení Štátneho
notárstva v Pezinku zo dňa 21. 12. 1954 a 17. 3. 1955, v dedičskom konaní po Q. N. vedenom pod sp.

zn. D 252/52, Dnot 9/54 vyplýva, že dôvodom, pre ktorý predmetnú poľnohospodársku pôdu nadobudol
syn poručiteľa N. N., bolo použitie ustanovení zákona č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostí s
poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy, a nie okolnosť, že išlo
o pôdu v užívaní socialistickej organizácie. Z odôvodnenia uvedených uznesení napokon vyplýva aj to,
že na predmetnej pôde sami hospodárili, čo potvrdzujú aj žalobcovia v poslednom návrhu z 20. 11. 2012.

Majetková krivda niektorého z dedičov teda musela byť v príčinnej súvislosti práve so skutočnosťou,
že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Ak pri vyporiadaní
dedičstva nadobudol poľnohospodárske pozemky poručiteľa len jeden z dedičov, avšak z iných dôvodov,
ustanovenie § 13 zákona č. 293/1992 Zb. nemožno použiť. Súd prvého stupňa ďalej podľa odvolateliek
opomenul skutočnosť, že preberatelia dedičstva N. N. ( ktorý prebral poľnohospodársku pôdu ) a B. N.

( ktorý prebral časť domu, a k nemu priľahlých nehnuteľností) boli spoločne a nerozdielne zaviazaní
na výplatu ustupujúcim dedičom. Súd prvého stupňa však neskúmal primeranosť tejto výplaty, čo
potom neumožňuje zistiť, či skutočne prišlo ku zníženiu dedičského podielu ustupujúcich dedičov.
Keďže preberatelia dedičstva boli povinní vyplatiť ustupujúcich dedičov, nebola splnená podmienka
predstavujúca zníženie dedičských podielov ostatných dedičov, tak, ako to predpokladá citovaný zákon.

Povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov nebola viazaná na žiadnu podmienku a na zabezpečenie tohto
záväzku bolo na predmetné nehnuteľnosti zriadené záložné právo. Napokon súd prvého neprihliadol na
skutočnosť, že B. N. sa stal vlastníkom časti rodinného domu, a k nemu priľahlých nehnuteľností, teda
z dedičstva získal viac, ako ustupujúci dedičia.Žalobcovia vo svojich vyjadreniach k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa treba v napadnutej časti I. zrušiť.
Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti odvolania žalovaných 2/, 3/. Ich zástupca
U. N. sa osobne zúčastnil na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 26. 7. 2013, na ktorom súd
prvého stupňa vyniesol napadnutý rozsudok. V zápisnici z tohto pojednávania je zaprotokolované, že

„po právnom poučení sporové strany zhodne udávajú, že sa vzdávajú práva podať odvolanie“ ( č. l.
562 ). Uvedená zápisnica o pojednávaní však neobsahuje podpisy prítomných účastníkov konania, resp.
ich zástupcov, ktorými by potvrdili vzdanie sa odvolania. U. N. prípisom z 8. 2. 2014 ( č. l. 631 ) súdu
prvého stupňa oznámil, že práva podať odvolanie sa či už ústne alebo písomne nevzdal. Za tohto stavu
odvolací súd vychádzal z toho, že žalované 2/, 3/ sa prostredníctvom svojho zástupcu nevzdali práva
podať odvolanie, keďže opak sa nedá preukázať.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, pokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 206 ods. 1 O.s.p.).
Aksavšakrozhodlooniekoľkýchprávachsosamostatnýmskutkovýmzákladomaleboaksarozhodnutie
týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za seba (§ 91 ods. 1 O.s.p.) a odvolanie
sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov, nie je právoplatnosť výroku,

ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom
výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Z hmotnoprávnych ustanovení upravujúcich vyrovnanie dedičských podielov, ktoré vyrovnanie nie je
obnovením a ani pokračovaním dedičského konania a toto konanie ani nenahrádza, vyplýva určitý

spôsob vyrovnania vzťahu len medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou, nie však medzi niekoľkými
povinnými osobami navzájom. Vzťah oprávnenej osoby voči niekoľkým povinným osobám môže byť
vyporiadaný rôzne podľa toho, aký postoj má tá-ktorá povinná osoba k žiadosti alebo návrhu oprávnenej
osoby na vyrovnanie dedičských podielov. Oprávnená osoba sa vyrovnania podielov ani nemusí
domáhať voči všetkým do úvahy prichádzajúcim povinným osobám. Pri vyrovnaní má každá povinná

osoba samostatné postavenie. Povinnosť každej povinnej osoby treba preto posudzovať a o nej
rozhodovať nezávisle od povinnosti ostatných povinných osôb, ale s prihliadnutím na to, že oprávnená
osoba sa vyrovnania dedičského podielu môže domôcť len ohľadne podielu nadobudnutého tou - ktorou
povinnou osobou pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva záver, že
ak v súdnom konaní o vyrovnanie dedičských podielov vystupuje niekoľko povinných osôb, každá z nich

koná sama za seba (§ 91 ods. 1 O.s.p.). povinní teda nemajú postavenie nerozlučných spoločníkov.
Odvolanie podané len niektorým z povinných osôb má suspenzívny účinok len na ním napadnutú časť
výroku rozhodnutia súdu.
Formulácia výroku I. napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa však neumožňuje odvolaciemu
súdu vec prejednať len v medziach, v ktorých sa odvolateľky domáhajú preskúmania napadnutého

rozhodnutia (t.j. len vo vzťahu k ich spoluvlastníckym podielom) a oddeliť tak časť výroku rozhodnutia
vzťahujúcu sa na ich dedičský podiel od časti vzťahujúcej sa na dedičské podiely zvyšných povinných
(žalovaných 1/, 4/, 5/). Preto odvolací súd preskúmal napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvého stupňa
v celom rozsahu.
V prípade vyhovenia žalobe mal súd prvého stupňa mali byť potvrdiť len spoluvlastnícke podiely

oprávnených osôb (žalobcov), a to vo vzťahu k jednotlivým žalovaným, resp. ich spoluvlastníckym
podielom,samostatneatotak,abyvprípadepodanéhoodvolanialenjednýmzožalovaných,bolomožné
preskúmať napadnuté rozhodnutie len v tomto rozsahu, t.j. v rozsahu vyporiadania spoluvlastníckeho
podielu odvolateľa, bez dopadu na vyrovnanie podielov voči ostatným žalovaným, ktorí odvolanie
nepodali. Súčasne nie je možné prikazovať spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach aj samotným

žalovaným, pretože títo nie sú oprávnenými osobami (cieľom konania o vyrovnanie dedičských podielov
nebolo opätovné prejednanie dedičstva po poručiteľovi - Q. N., ale toto konanie predstavuje spôsob
vyrovnania vzťahu medzi oprávnenými osobami a povinnými osobami; nepredstavuje ani vyporiadanie
medzi niekoľkými povinnými osobami navzájom). Napokon z napadnutého rozhodnutia resp. jeho
odôvodnenia nie je zrejmé ani to, ako súd prvého stupňa dospel k výške jednotlivých spoluvlastníckych

podielov žalobcov a žalovaných.
Pokiaľ ide o vec samú, odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa prijal záver o existencii
podmienok vyrovnania dedičských podielov predčasne. Ust. § 13 zák. č. 293/1992 Zb. o úprave
niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam zníženie dedičského podielu dedičov alebo ichopomenutie pri vyporiadaní dedičstva ako následok podmieňujúci úspešné uplatnenie práva na
vyrovnanie dedičských podielov, dáva do súvisu iba so skutočnosťou, že k zníženiu podielu alebo
opomenutiu dedičov došlo len z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa

osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky vyrovnania dedičských podielov preukazuje oprávnená
osoba, t.j. ten, kto bol v dedičskom konaní opomenutý alebo koho dedičský podiel bol znížený, v
prípade jeho smrti jeho dedič. Pre použitie ustanovení štvrtej časti tohto zákona nepostačuje samotné
opomenutie dediča alebo zníženie dedičského podielu, ak táto majetková krivda nevyplýva práve zo
skutočnosti, že pozemky boli v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Súd prvého

stupňa nevenoval tejto otázke potrebnú pozornosť, keď sa bez ďalšieho obmedzil len na konštatovanie,
že uvedené nehnuteľnosti boli v užívaní socialistickej organizácie pri vyporiadaní dedičstva po oboch
nebohých. Neuviedol však, z akých dôkazov mal tento záver vyplývať. Pre uplatnenie tohto nároku
sa vyžaduje, aby v dôsledku vyporiadania dedičstva podľa doterajších predpisov sa nadobúdateľom
predmetných pozemkov stal iba jeden, resp. niektorý z dedičov a že tento spôsob vyporiadania, ktorého
príčinou bola okolnosť, že poľnohospodársky alebo lesný pozemok v čase smrti poručiteľa užívala

socialistická organizácia, mal za následok zníženie podielov ostatných dedičov, prípadne ich celkové
opomenutie.
V prejednávanej veci z uznesenia býv. Štátneho notárstva v Pezinku sp. zn. D 252/52, D/not 9/54
táto skutočnosť nevyplýva. Práve naopak, v jeho odôvodnení sa uvádza, že dedičia v žiadosti zo dňa
20. októbra 1952 adresovanej Ľudovému súdu žiadali o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

patriacim do dedičstva na základe ich skutočnej držby. Tvrdili, že ich otec Q. ešte v roku 1937
podaroval a rozdelil svoje nehnuteľnosti ústnou zmluvou svojím deťom. Rovnako tak urobila aj ich
matka. Ocenenie nehnuteľností bolo prevedené v G. K. dňa 9. septembra 1952 v starej mene. Dedičia
sa domáhali rozdelenia nehnuteľností po parceliach, lebo vraj nehnuteľností takto užívali už dlhé roky
(užívali ich namiesto svojho otca, ktorý pre starobu na nich hospodáriť nemohol). Z odôvodnenia

predmetného uznesenia ďalej vyplýva, že štátne notárstvo nepristúpilo na žiadosť dedičov k rozdeleniu
nehnuteľností po parceliach z dôvodu, že by došlo k drobeniu poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č.
139/1947 Zb.. Z týchto skutočností teda zatiaľ nevyplýva záver, že nehnuteľnosti, v čase prejednávania
dedičstva po poručiteľovi boli v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Podľa
vyjadrení samotných dedičov tieto mali byť užívané nimi samotnými, keďže poručiteľ pre starobu na nich

hospodáriť už nemohol. Rovnako z uznesenia bývalého štátneho notárstva vyplýva záver, že dôvodom
pre priznanie dedičstva N. N. bola požiadavka zabezpečenia zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy
podľa vtedy platného zákona č. 139/1947 Zb. Záver súdu prvého stupňa, že išlo o poľnohospodárske
pozemky, ktoré v čase smrti poručiteľa boli v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných
predpisov, je teda predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Rovnakopodľaodvolaciehosúdujepredčasnýzáversúduprvéhostupňaosplneníďalšejpodmienkypre
priznanie nároku, a to tej, že zvolený spôsob vyporiadania dedičstva mal za následok zníženie podielov
ostatných dedičov, prípadne ich celkové opomenutie. Z obsahu uznesenia bývalého štátneho notárstva
totiž vyplýva, že dedičstvo v časti poľnohospodárskych pozemkov nadobudol jeden dedič - N. N., v časti
budov - B. N., a to za súčasnej povinnosti spoločne a solidárne, podľa pomeru nimi prevzatých hodnôt

z dedičstva, zaplatiť na vyrovnanie dedičských podielov zvyšným dedičom sumu 1270 Kčs ako po 1/9-
ine z úhrnnej hodnoty dedičstva. Na zabezpečenie vyplatenia týchto podielov malo byť vložené záložné
právo pre všetkých ustupujúcich dedičov a súčasne predkupné právo v poradí zákonnej postupnosti
podľa § 8 zákona č. 139/1947 Zb. na dobu 10 rokov. Otázka, či bol znížený dedičský podiel dediča,
resp. či došlo k jeho opomenutiu, sa posudzuje podľa stavu existujúceho v čase vyporiadania dedičstva.

Bez zistenia, či štátnym notárstvom určená kompenzácia zaplatenia peňažnej sumy na vyrovnanie
dedičských podielov zvyšných dedičov, bola v tom čase adekvátna, resp. či predstavovala zníženie
podielov ostatných dedičov, nemožno bez ďalšieho ustáliť splnenie ani tejto podmienky. V tomto smere
na právne posúdenie veci nemá vplyv tvrdenie žalobcov, že nedošlo k vyplateniu ich dedičských podielov
z dôvodu, že títo vyplatenie sami nepožadovali, keďže tieto pohľadávky považovali za prakticky a reálne

neodbytné.
Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti - v časti výroku I. a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
ňom bude úlohou súdu prvého stupňa (v prípade, ak dospeje k záveru o dôvodnosti žaloby) formulovať
výrok rozsudku, ktorý bude spĺňať vyššie kladené požiadavky a bude v súlade s hmotnoprávnou úpravou

zákona č. 293/1992 Zb. Ďalej bude súd prvého stupňa musieť zamerať pozornosť na zistenie, či
nehnuteľnosti - poľnohospodárska pôda bola skutočne v čase vyporiadania dedičstva po poručiteľovi Q.
N. v užívaní socialistickej organizácie, a či táto skutočnosť mala za následok zníženie podielov ostatnýchdedičov, prípadne ich celkové opomenutie resp. či vzhľadom na povinnosť finančne vyplatiť ustupujúcich
dedičov došlo k zníženiu dedičských podielov zvyšných dedičov.
Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti musel odvolací súd zrušiť v

tejto časti i výrok o trovách konania.
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa v II. časti, ktorým došlo k vyrovnaniu dedičských podielov po
poručiteľke Z. N., nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania
( § 224 ods. 3 O.s.p. ).