Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9Er/479/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613207005
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Valková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2613207005.2

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 653, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 proti povinnému:
D. A., U.. X.XX.XXXX, R. G. E. C. X o vymoženie 6 284,17 € s príslušenstvom, rozhodujúc o námietkach
povinného proti exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovuje.

Súd námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vyhovuje.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.7.2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Soni Majkútovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného o vymoženie 6 284,17 € s
príslušenstvom a trov exekúcie.

Poverením Okresného súdu Senica č. 5205 * 073929 zo dňa 11.9.2013 bol súdny exekútor JUDr.
Soňa Majkútová poverený podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a

doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného rozhodnutia - rozsudku
Okresného súdu Senica č.k. 2T 116/2008 zo dňa 24.10.2011.

Dňa 3.10.2013 boli tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené námietky povinného
proti exekúcii, v ktorých povinný namietol neprípustnosť vedenia exekúcie voči nemu z dôvodu, že
podkladom na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý exekučný titul, nakoľko vykonateľnosť súdneho
rozhodnutia Okresného súdu Senica č.k. 2T 116/2008 zo dňa 24.10.2011 sa týka len výroku, ktorým

súd odsúdil povinného za trestný čin podvodu. Povinný zastáva názor, že súd v trestnom rozsudku
neuložil povinnosť povinnému nahradiť právnemu predchodcovi oprávneného škodu vo výške 6 284,17
€, nakoľko v popise spáchaného skutku iba deklaroval, že právnemu predchodcovi oprávneného
bola konaním povinného spôsobená škoda vo výške 6 284,17 €, naproti tomu v odsudzujúcej časti
rozsudku vyslovil, že poškodený (Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky) sa odkazuje s nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie. Povinný je tak presvedčený, že trestný rozsudok

nie je vykonateľným exekučným titulom v časti náhrady škody oprávnenému, nakoľko v ňom nie je
priznanéprávo,zaväzujúcapovinnosťalebopostihnutýmajetok,takakotiepodmienkyexekučnéhotitulu
požaduje ustanovenie § 41 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že podľa vyjadrenia povinného nikdy
neexistovalzákonnýdôvodnazačatieexekúcie,atoprenesplneniezákladnejpodmienkyvykonateľnosti
exekučného titulu, povinný žiadal, aby súd začatú exekúciu voči nemu zastavil.

Dňa 4.10.2013 boli tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené námietky povinného

proti predbežným trovám exekúcie, v ktorých povinný uviedol, že vyčíslenie predbežných trov exekúciepovažuje za nedôvodné, pretože exekúciu vedenú voči nemu pokladá za neprípustnú. Namietol tiež
pochybenie súdneho exekútora pri vyčíslení predbežných trov exekúcie, keď výšku odmeny určil v
sume 638,- €, hoci v zmysle zákona môže byť maximálne v sume 628,- €, rovnako ako vyčíslenie trov

pri nezaplatení dlhu predstavujú sumu 1 256,- € a nie sumu 1 276,- € ako uviedol súdny exekútor v
upovedomení o začatí exekúcie. Podľa názoru povinného súdny exekútor nemôže počítať predbežné
trovy exekúcie z úroku z omeškania i preto, že, podľa vyjadrenia povinného, nebolo preukázané, že bol
povinný zaplatiť dlh vo výške 6 284,17 €. Na základe uvedených skutočností povinný navrhol vyhovieť
jeho námietkam proti predbežným trovám exekúcie a na ich úhradu v prípade zastavenia exekúcie

zaviazať oprávneného.

V návrhu na vykonanie exekúcie a vo vyjadrení zo dňa 16.8.2013 oprávnený uviedol, že rozhodnutie
Okresného súdu Senica č.k. 2T 116/2008 zo dňa 24.10.2011 je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko
je právoplatné a vykonateľné. Oprávnený má za to, že jeho nárok na náhradu škody súd jednoznačne
priznal vo výroku exekučného titulu a po vykonaní dokazovaní určil jej výšku 6 284,17 € ako čiastočný
nárok z celkovo uplatneného 23 727,94 € a to v súlade s ustanovením § 41 Exekučného poriadku.

Oprávnený poukázal na skutočnosť, že uvedeným rozsudkom súd vyslovil vo výrokovej časti, že povinný
spôsobil právnemu predchodcovi oprávneného škodu vo výške 189 317,- Sk, teda 6 284,17 €, a preto
sa oprávnený nazdáva, že návrhom na vykonanie exekúcie uplatňuje nárok na náhradu škody v časti
priznanej právoplatným a vykonateľným súdny rozhodnutím.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním

exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok

exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 201 ods. 1,2 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného
právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor
vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu
času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň

povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich
výšku. Účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o
námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 200 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov

a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v
súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

V zmysle § 5 ods. 1,2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33

193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu
50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

V zmysle § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné

a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa
osobitného predpisu.V zmysle § 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, náhrada
za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho
exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada

podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Súd preskúmal podanie a oprávnenosť doručených námietok proti exekúcii v zmysle ustanovenia §
50 ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že boli podané v zákonom stanovenej lehote a sú dôvodné.
Z námietok povinného i z predloženého exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Senica č.k.

2T 116/2008 zo dňa 24.10.2011 mal súd preukázané, že týmto súdnym rozhodnutím bol povinný
odsúdený za trestný čin podvodu v zmysle § 221 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v
trvaní 1 rok, pričom tento trest mu bol v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne
odloženýsoskúšobnoudobou18mesiacov.Trestnýrozsudoknadobudolprávoplatnosťavykonateľnosť
v časti spáchaného trestného činu dňa 23.10.2012. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti náhrady škody

právnemu predchodcovi oprávneného vo výške 6 284,17 € súd nerozhodol a právneho predchodcu
oprávneného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. K argumentu
oprávneného, že súd vyslovil vo výrokovej časti rozsudku, že povinný spôsobil právnemu predchodcovi
oprávneného škodu vo výške 6 284,17 € súd uvádza, že samosudkyňa vo výrokovej časti rozsudku
- v popise spáchaného skutku iba konštatovala, že povinný svojím protiprávnym konaním spôsobil

právnemu predchodcovi oprávneného škodu v uvedenej výške, avšak v odsudzujúcej časti rozsudku,
kde povinnému vyslovila vinu a trest za spáchaný trestný čin zároveň odkázala poškodenú stranu
(právneho predchodcu oprávneného), aby si svoj nárok na náhradu spôsobenej škody uplatnila cestou
občianskeho súdneho konania. Z uvedeného dôvodu vyššie spomenutý rozsudok nie spôsobilým
exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Samosudkyňa pri rozhodovaní o náhrade

škody postupovala v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku. Ak by povinného priamo vo výroku
rozsudku chcela zaviazať na náhradu škody použila by ustanovenia § 287 ods. 1 a ods. 2 Trestného
poriadku. Neobstojí preto tvrdenie oprávneného, že návrh na vykonanie exekúcie podal na základe
právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia v časti náhrady škody. Súd v trestnom rozsudku
v prípade zaviazania obžalovaného na náhradu škody musí postupovať v zmysle ustanovení § 287

ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku, ktoré určujú náležitosti výroku o náhrade škody. Na to, aby
vykonateľné súdne rozhodnutie bolo spôsobilým exekučným titulom nepostačuje iba vykonateľnosť
tohto rozhodnutia ako celku, ale splnenie jej materiálnej podmienky, a to priznanie práva, zaviazanie
k povinnosti alebo postihnutie majetku. To, že súd vyslovil v popisujúcej časti výroku rozsudku, že
právnemu predchodcovi oprávneného bola spôsobená škoda, ale explicitne nezavial povinného na jej

náhradu, nemožno považovať za splnenie podmienky podľa § 41 Exekučného poriadku. Na základe
nespôsobilého exekučného titulu súd nemôže v exekúcii pokračovať, musí ju zastaviť, a preto súd
podaným námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

Súd preskúmal oprávnenosť námietok proti predbežným trovám exekúcie v zmysle ustanovenia § 201
ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že tieto boli podané v zákonom stanovenej lehote a sú dôvodné.

Predbežné trovy exekúcie súdny exekútor nevyúčtoval v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V zmysle § 5 cit. vyhlášky je odmena súdneho exekútora
20 % z hodnoty pohľadávky, čo je v danom prípade 1 256,83 € (20 % zo sumy 6 284,17 €). Podľa §
201 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku si súdny exekútor pri predbežných trovách exekúcie vyčísli
odmenu ako pri upustení od exekúcie, t.j. 50 % zo základnej odmeny, ktorá mu prináleží podľa § 5 ods. 1

cit. vyhlášky, teda v predmetnom prípade 50 % zo sumy 1 256,83 €, čo predstavuje sumu 628,42 € a nie
sumu 638,- €, ako si ju nesprávne vyúčtoval súdny exekútor. Rovnaký chybný výpočet súdny exekútor
použil aj pri trovách exekúcie, ak povinný dlh neuhradí v stanovenej lehote 14 dní. Súdny exekútor si tak
stanovil odmenu vo výške 1 276,- €, pričom zákonná odmena 20 % z pohľadávky tvorí sumu 1 256,83
€. Čo sa týka úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 6 284,17 € od 18.6.2013 do zaplatenia,

súd má za to, že súdny exekútor nemá nárok počítať trovy exekúcie aj z úroku z omeškania, nakoľko
samotným exekučným titulom nebola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému pohľadávku
vo výške 6 284,17 €. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor predbežné trovy exekúcie nevyúčtoval vsúlade s vyššie citovanou vyhláškou, súd námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie
vyhovel.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 201 ods. 2 tretia
veta Exekučného poriadku).

Proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo (§ 50 ods. 4 Exekučného
poriadku).

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník
konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a
ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.