Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/170/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4101897090
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4101897090.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29.
augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Nitra, so sídlom Slančíkovej 3, Nitra, proti povinnému:
ENER spol. s. r. o., so sídlom Ďurkova 25, Nitra, IČO: 31 449 948, vymazaná z obchodného registra dňa
26. 08. 2003, o vymoženie sumy 339,93 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. Er/1495/2001-32 zo dňa 5. septembra 2012 v
spojení s opravným uznesením č. k. Er/1495/2001-41 zo dňa 26. októbra 2012, v časti trov exekúcie,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. Er/1495/2001-32 zo dňa 5. septembra 2012
v spojení s opravným uznesením č. k. Er/1495/2001-41 zo dňa 26. októbra 2012 v časti náhrady trov
exekúcie r u š í a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
O náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému súd uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi, trovy exekúcie vo výške 39,72 eura do troch dní od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 57
ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 57 ods. 2, § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 19, § 20, §
103 ods. 1, § 104 ods. 1, § 107 ods. 1 a 4 OSP, § 68 ods. 4 a 2 Obchodného zákonníka. O náhrade trov
exekúcie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku a § 2 ods. 1, § 3, § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1, § 22 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v priebehu exekučného konania
doručil súdny exekútor podanie označené ako „správa o nevymožiteľnosti pohľadávky, podnet na
zastavenie exekúcie“, v ktorom uviedol, že povinný - spoločnosť bola zrušená bez likvidácie a následne
bol subjekt vymazaný dňom 26.08.2003 z obchodného registra, t.j. povinný zanikol bez právneho
nástupcu a stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. S ohľadom na vyššie uvedené
zákonné ustanovenia súd prvého stupňa v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 exekučného
poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

Vo vzťahu k náhrade trov exekúcie konštatoval, že zaviazal oprávneného v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vyčíslené podľa
vyhlášky v nasledovnej špecifikácii: odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky - spracovanie správy o

stave exekúcie a výzvy o úhradu trov 40 min, spracovanie správy o stave exekučného konania, podnet
na zastavenie exekúcie, špecifikácia trov 90 min, celkovo 130 min, 3 začaté hodiny - 3x 6,64 eura =
19,92 eura, paušálnu odmenu v zmysle § 15 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky za úkony - získanie poverenia
na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, spolu 2x 3,32 eura = 6,64 eura,
náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky - poštovné 3,50 eura a cestovné 3,32 eura, spolu 6,82
eura, celkovo trovy 33,38 eura + 6,34 eura (19% DPH) v sume 39,72 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote v časti trov exekúcie odvolanie.

Oprávnený uviedol, že o trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1
Exekučného poriadku. Výnimkou z tejto zásady je ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. Podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V exekučnom konaní nedošlo k zastaveniu exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v tomto
prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom
konania, preto nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a zaviazať
oprávneného na úhradu trov exekúcie. Ďalej poukázal na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku, pričom uviedol, že v tomto prípade nedošlo ani k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného.
Oprávnený totiž procesne nezavinil zastavenie exekúcie a nemohol ani náležite predvídať dôvod
zastavenia exekúcie, pretože s dostatočným časovým predstihom pred zrušením a výmazom povinného
z obchodného registra podal návrh na začatie exekučného konania. Podľa názoru oprávneného preto
nie je možné v tomto prípade aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a zaviazať
na náhradu trov exekúcie oprávneného. Túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení
č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16. 12. 2008. Na podklade uvedeného tak žiadal napadnuté uznesenie
ako nezákonné zrušiť.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril aj súdny exekútor, pričom uviedol, že pri rozhodovaní o zastavení
exekúcie je potrebné postupovať v zmysle intencií uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veci 3M Cdo
10/2011 a 6M Cdo 7/2012, t.j. na základe čoho došlo k výmazu povinného z obchodného registra. Ak
došlo z dôvodu, že povinný nemal majetok na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie
likvidátora, resp. správcu konkurznej podstaty prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 2 a pri rozhodovaní o trovách postupovať podľa
uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 5M Cdo 21/2011, t.j. podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania, t.j. v časti výroku
o náhrade trov exekúcie (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 16. 05. 2000, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním,
ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 18. 05. 2000 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 21. 05. 2001 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - Okresného súdu Nitra č. k. 2Rob 1325/98 zo dňa
30. 11. 1998. Súdny exekútor písomným podaním zo dňa 09. 02. 2010 doručeným súdu prvého stupňa
dňa 12. 02. 2010 podal súdu správu o nevymožiteľnosti pohľadávky, podnet na zastavenie exekúcie,
pričom zároveň zaslal súdu špecifikáciu trov exekúcie vo výške 79,54 eura. Následne súd prvého stupňa
rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, za výkon
exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času.

Podľa § 199 citovaného zákona, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa § 235 ods. 2 citovaného zákona, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal a zistil, že nie je vo výroku o náhrade trov exekúcie vecne správne. Odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia. Je tomu tak najmä z
hľadiska presvedčivosti, legickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd by mal
v odôvodnení rozhodnutia okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ďalej
medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto je potrebné uviesť,
že existencia náležitostí rozhodnutia, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým prostriedkom
preskúmania správnosti rozsudku účastníkmi konania a aj odvolacím súdom.

Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31. 01. 2002). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení
konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy
exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 Exekučného poriadku je
však posúdenie toho, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Uvedené posúdenie v tomto prípade zákon ponecháva na úvahe súdu, nakoľko z formulácie uvedeného
ustanovenia vyplýva, že súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, t.j. nie je to jeho
povinnosť.

Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods.
1 Exekučného poriadku. Vo vzťahu k náhrade trov exekúcie konštatoval, že zaviazal oprávneného
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia (zrejme § 203 ods. 2 Exekučného poriadku) zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vyčíslené podľa vyhlášky v špecifikácii uvedenej v
odôvodnení napadnutého uznesenia. Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé na základe akých úvah a
skutkových zistení súd prvého stupňa dospel k záveru o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
a to najmä v súvislosti s jeho citáciou ustanovenia „§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku“. Exekučné
konanie totiž začalo dňa 16. 05. 2000 a preto s poukazom na § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je
potrebné takéto exekučné konania dokončiť podľa dovtedajších predpisov.

Oprávnený vo svojom odvolaní namieta predovšetkým uloženie povinnosti práve oprávnenému nahradiť
trovy exekúcie. V tomto prípade uznesením Krajského súdu v Nitre, č. k. 7K 115/00 - 29 zo dňa 30.
11. 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08. 03. 2001 bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
spoločnosti zamietnutý pre nedostatok majetku spoločnosti. Obchodná spoločnosť sa dňom 26. 08. 2003
z obchodného registra vymazala. Súd prvého stupňa preto podľa názoru odvolacieho súdu nevenoval
dostatočnú pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá
skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne
aj na rozhodnutie o trovách exekúcie.

Navyše súd prvého stupňa výšku náhrady trov exekúcie určil zjavne bez preskúmania ich účelnosti,
opodstatnenosti, či nevyhnutnosti ich vykonania, nakoľko zo súdneho spisu vyplýva, že nemal k
dispozícií exekučný spis (EX 310/2000). Bez preskúmania exekučného spisu súd nemôže zistiť aké
úkony boli v skutočnosti vykonané, taktiež nie je možné posúdiť ich náročnosť a čas, ktorý je potrebné
na ne vynaložiť, rovnako nemožno zistiť výšku skutočne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolací súd preto konštatuje, že v danom prípade nie je odôvodnenie napadnutého uznesenia
v napadnutej časti dostatočne presvedčivé. Napadnuté uznesenie je v tomto smere neúplené a
nepreskúmateľné a podľa názoru odvolacieho súdu, jeho vydaním sa účastníkovi konania odňala
možnosť konať pred súdom. Odvolanie oprávneného má síce zákonom požadované náležitosti (§ 205
OSP), nemôže však obsahovať konkrétne dôvody nesúhlasu s napadnutým uznesením, nakoľko tieto
dôvody v napadnutom uznesení chýbajú. Oprávnený na základe takto vydaného odôvodnenia, nemôže
odvolanie riadne odôvodniť a taktiež nemôže pri podaní odvolania plne realizovať svoje procesné práva
a plniť procesné povinnosti, ktoré mu zákon umožňuje.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší len ak, účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší len ak, súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti v
časti trov exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého
stupňa v ďalšom konaní vo veci bude z pripojeného exekučného spisu (EX 310/2000) posúdiť, či
vykonané úkony vyúčtované exekútorom boli vynaložené účelne, opodstatnene, či ich vykonanie bolo

nevyhnutné, pričom ďalej posúdi aj to, či je možné priznať súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových
výdavkov tak, ako si ich účtuje s tým, že dôvodnosť týchto výdavkov musí byť riadne doložená a
preukázaná a to všetko s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31. 01. 2002, t.j. či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súd prvého stupňa, ktorému sa vec podľa § 221 ods. 2 OSP vracia na ďalšie konanie, je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.