Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2P/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714211375
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:1714211375.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Máriou Piusovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P.

N., nar. X.XX.XXXX, a R. N., nar. X.XX.XXXX, obe deti bydlisko u matky, deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: V. N., nar. XX.X.XXXX, bydlisko
B., W. XXX/XX, a S. N., nar. X.XX.XXXX, bydlisko B. XXX, v konaní o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 8.12.2014 domáhal,
aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom P., nar. X.XX.XXXX, a R., nar. X.XX.XXXX,

a to na mal. P. zo sumy 120,- € mesačne a na mal. R. zo sumy 100,- € mesačne, na minimálnu výšku
výživného, s poukazom na svoj zhoršený zdravotný stav a priznanie čiastočného invalidného dôchodku.

Okresný súd Žiar nad Hronom návrh otca v zmysle § 105 ods. 1 a 2 O.s.p. postúpil z dôvodu miestnej
príslušnosti na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Pezinok, a ten následne uznesením zo dňa
27.1.2015 preniesol svoju miestu príslušnosť v zmysle § 177 ods. 2 O.s.p. na Okresný súd Senica.
Tunajší súd potom uznesením zo dňa 11.3.2015 vylúčil na samostatné konanie konanie o zníženie

výživného na už plnoletého syna H. N., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol pôvodne tiež zahrnutý do návrhu otca
na zníženie výživného.

Matka s návrhom otca nesúhlasila a poukázala na to, že s deťmi žije sama v dosť zlej finančnej situácii,
zarába len minimálnu mzdu a pri znížení výživného na deti na minimum sa z toho jednoducho nebude
dať vyžiť.

Kolízny opatrovník sa k návrhu otca vyjadril tak, že neodporúča znížiť výživné otca na maloleté deti,
nakoľko od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nastala na strane detí podstatná zmena pomerov
v súvislosti s nástupom mal. P. na strednú školu a s nástupom mal. R. na druhý stupeň základnej školy,
a teda bolo by na mieste skôr zvýšenie výživného otca na maloleté deti, než jeho zníženie.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Pezinok sp. zn. XC XXX/XXXX, správami Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, správami Mesta Senica a Obce Sološnica, správami Sociálnej

poisťovne, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov, výsluchom otca a výsluchom matky maloletých
detí, a zistil tento stav veci:Zo spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. XC XXX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k.
XC XXX/XXXX-XX zo dňa 26.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2011, bolo manželstvo
rodičov maloletých detí rozvedené a maloleté deti H., nar. XX.X.XXXX, P., nar. X.XX.XXXX, a R., nar.

X.XX.XXXX, boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol zaviazaný
prispievať na ich výživu na mal. H. sumou 130,- € mesačne, na mal. P. sumou 120,- € mesačne, a na
mal. R. sumou 100,- € mesačne. Zo spisu mal súd ďalej preukázané, že v čase rozhodovania súdu o
rozvode bol otec maloletých detí živnostníkom so špecializáciou na montáž interiérových dverí, a matka
maloletých detí bola zamestnaná ako sanitárka s čistým priemerným mesačným príjmom 431,93 €. Mal.

P. mal v tom čase 12 rokov a navštevoval 6. ročník ZŠ, pričom mal zvýšené výdavky na svoj zdravotný
stav v dôsledku dyslexie a dysortografie. Mal. R. mala vtedy 7 rokov, bola žiačkou 1. ročníka základnej
školy a bola zdravá.

Ďalej mal súd v konaní preukázané, že matka spolu s deťmi žije od marca 2014 v Senici v dvojizbovom
byte, ktorý je jej osobným vlastníctvom. Náklady na domácnosť predstavujú 165,- € nájom a 30,-

€ elektrina. Plnoletý H. sa v domácnosti zdržiava iba počas víkendov, cez týždeň je u matkiných
rodičov v Bratislave, kde brigádne pracuje. Matka bola 2 roky nezamestnaná, od 16.2.2015 pracuje cez
personálnu agentúru v Delphi Senica ako logistka s čistým priemerným mesačným príjmom 380,- €.
Otec býva spolu so svojimi rodičmi - starobnými dôchodcami, v staršom rodinnom dome v Sološnici.
Odkázaný je na ich pomoc a podporu, nakoľko je od roku 2011 čiastočným invalidným dôchodcom

(mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťbolaurčenána60%)ajehoinvalidnýdôchodok
predstavuje mesačne sumu len 146,90 €, z ktorej sa mu ešte exekučne zráža suma 42,46 €. Výživné na
deti pravidelne neuhrádza, nakoľko na to nemá prostriedky, matke je preto vyplácané náhradné výživné
plus časť výživného jej ide cez exekučný príkaz. Takisto styk otca s maloletými deťmi sa nerealizuje.
Maloletý P. v súčasnosti navštevuje 1. ročník SOU Senica, odbor stavebná výroba, z dôvodu poruchy

učenia a pozornosti navštevuje psychiatrickú ambulanciu a pravidelne užíva lieky. Maloletá R. je žiačkou
5. ročníka ZŠ a vo voľnom čase navštevuje mažoretky s ročným poplatkom 50,- € + kostým 60,- €.

Z výsluchu otca detí súd zistil, že tento je čiastočne invalidný od roku 2011 a má priznaný zdravotný
postih v rozsahu 60 %. Diagnóz je niekoľko, zohľadnené boli najmä cukrovka a psychiatrické diagnózy.

Kvôli zdravotným ťažkostiam nie je otec spôsobilý vôbec pracovať, väčšinu dňa musí byť v úplnom kľude
a prespí celý deň, nakoľko berie niekoľko antidepresív, ktoré spôsobujú, že je ovplyvnený spánkom.
Toto sa stalo v roku 2011, kedy sa mu rapídne zhoršil zdravotný stav a zo živnostníka by sa stal
bezdomovcom nebyť toho, že ho prichýlia rodičia. Rodičom nemôže ničím prispievať, nemá peniaze ani
na lieky. Vyživovaciu povinnosť na deti mal určenú ešte v čase, kedy bol v relatívne dobrom zdravotnom

stave a mal živnosť, ale to je už minulosť. Od roku 2011 už nemôže pracovať, lebo bol na psychiatrii,
k čomu sa pridružili aj problémy s chrbticou a prostatou. Otec uviedol, že by rád deti navštevoval a
kontaktoval sa s nimi, ale nemá peniaze na to, aby mohol cestovať do miesta bydliska detí. Výživné
tak, ako mu bolo určené, nemôže v súčasnej dobe platiť, lebo na to nemá. Po odpočítaní sumy 40,-
€ na splácanie pôžičiek, sumy 50,- € na výživné a sumy 44,- €, ktorú berie exekútor, mu z dôchodku

zostane 10,- €. V rozsahu 40 % by otec síce mohol pracovať, ale na SBS ho nechceli zobrať, lebo má
psychiatrický postih, vykladať tovar nemôže, lebo má choré kríže, má cukrovku a musí sa pravidelne
stravovať, a má aj zápal močových ciest a prostatu. Hľadá si prácu na internete, ale za tie roky si nič
nenašiel, ani v administratíve nemôže pracovať, keďže berie utlmujúce lieky a nedokáže sa sústrediť na
prácu. Taktiež sedieť nemôže, lebo má poškodený tretí stavec chrbtice.

Z výsluchu matky detí súd zistil, že sa jej konanie otca zdá ako účelové, lebo z minimálneho výživného
sa jednoducho nedá žiť a vychovávať z toho deti. Na dve deti by to bolo 54,- € a to sa nedá, lebo príjem
matky predstavuje len minimálnu mzdu 380,- €. S deťmi žije sama v dvojizbovom byte, ktorý si kúpila v
Senici za peniaze, ktoré jej dal jej otec. Výdavky spojené s bývaním predstavujú mesačne sumu 195,- €.

Náklady na stravu detí v škole matka neplatí, lebo na dcéru jej bolo umožnené, aby sa stravovala len za
0,09 centa, a syn sa v škole nestravuje. Matka im ale dáva desiatu, ktorú musí kupovať, a varí obedy aj
večere, veď deti musia predsa jesť. Je pravdou, že keď otec detí neplatil výživné, požiadala o priznanie
náhradného výživného, ktoré aj dostáva od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, a to asi dva
roky vo výške 185,- € mesačne + 68,- € od exekútora.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na
zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti nebol podaný dôvodne.

Súd mal v konaní preukázané, že výživné otca na mal. P., nar. X.XX.XXXX a na mal. R., nar. X.XX.XXXX,

bolo naposledy určované v roku 2010, a to rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. XC XXX/XXXX-
XX zo dňa 26.10.2010 tak, že na výživu mal. P. bol otec zaviazaný prispievať sumou 120,- € mesačne
a na mal. R. sumou 100,- € mesačne, pričom na toho času už plnoletého H., nar. XX.X.XXXX, bol otec
zaviazaný prispievať sumou 130,- € mesačne. V čase určovania výživného vyššie uvedeným rozsudkom
navštevovali P. s R. základnú školu, matka pracovala ako sanitárka s priemerným čistým mesačným

príjmom 431,93 € a otec detí bol živnostníkom.

Súd mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného už uplynulo 5 rokov, preto bolo potrebné
v konaní skúmať, akým spôsobom sa zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. Súd
zistil, že pomery na strane otca sa zmenili, nakoľko tento ukončil svoju podnikateľskú činnosť a kvôli

zdravotným problémom sa v roku 2011 stal čiastočným invalidným dôchodcom s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Jeho jediný príjem v súčasnosti predstavuje čiastočný
invalidný dôchodok, ktorý po odpočítaní exekučnej zrážky predstavuje sumu 104,44 €. Pokiaľ ide o
pomery na strane matky, táto zmenila zamestnanie a jej priemerný čistý mesačný zárobok klesol zosumy 431,93 € na minimálnu mzdu 380,- €. O deti sa matka aj naďalej stará sama a v plnej miere
zabezpečuje ich celkovú výchovu. Čo sa týka detí, pomery na ich strane sa taktiež výrazne zmenili,
nakoľkoH.medzičasomdosiaholplnoletosťaužsibrigádneprivyrába,maloletýP.poskončenízákladnej

školynastúpilnaštúdiumnastrednúškolu,amaloletáR.zasanastúpilanadruhýstupeňzákladnejškoly.

Z uvedeného je možné konštatovať, že hoci by zmena pomerov na strane otca za posledných 5
rokov odôvodňovala zníženie určeného výživného, skutočnosť, že aj na strane maloletých detí došlo v
uvedenom období k výraznej zmene pomerov znemožnila súdu návrhu otca vyhovieť. Deti sú staršie,

vyvíjajú sa, rastú, menia sa ich záujmy, a predovšetkým narastajú náklady na zabezpečenie ich riadnej
školskej dochádzky, nakoľko je nepochybné, že s nástupom na strednú školu sú spojené viaceré nemalé
výdavky súvisiace najmä s nákupom školských pomôcok či s povinnými školskými poplatkami. Navyše,
mal. P. pravidelne užíva lieky, čo rovnako predstavuje zvýšené výdavky na jeho starostlivosť. Vzhľadom
na uvedené by preto bolo proti najlepšiemu záujmu maloletých detí, aby bola vyživovacia povinnosť
otca na ne znížená, a navyše, najstarší syn H. už dosiahol plnoletosť, a je teda reálny predpoklad, že

otcovi odbudne platenie výživného na neho v sume 130,- € mesačne, nakoľko H. v ďalšom vzdelávaní
nepokračuje, ale si pravdepodobne zamestnanie hľadá a už brigádne pracuje. Súd preto nepokladal
za dôvodné zníženie výživného otca na maloleté deti, a v tej súvislosti poukazuje tiež na to, že otec
detí nie je úplným, ale len čiastočným invalidným dôchodcom, to znamená, že v rozsahu 40 % zostala
jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť zachovaná, a je teda v jeho záujme, aby sa pokúsil nájsť

si primeranú prácu, ktorá by mu umožnila lepšie zabezpečiť jednak samého seba, a jednak jeho deti
prostredníctvom riadne plateného určeného výživného.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, s tým, že o náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

a žiadnemu z nich nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905
30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.