Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/719/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804116250
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7804116250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu G.. P. M., A.. XX. XX. XXXX,
W. O. E. XXX, zastúpeného JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom, so sídlom v Rožňave, Akademika
Hronca 9, proti žalovanému Ing. Jaroslavovi Černému - CEFA, so sídlom Veľký Krtíš, Lučenecká ul. 4,
IČO: 14 236 591, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Košice, Štúrova
7, v konaní o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/138/2004-334 z 18.12.2012 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 9C/138/2004 -376 z 24.04.2014 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad výšku 6 % ročne od
15.12.2004 do zaplatenia a v tejto časti zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 6 % ročne od 15.12.2004 do zaplatenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom č.k. 9C/138/2004-334

z 18.12.2012 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.213,90 eur s 9 % úrokom z omeškania
od 15. 12. 2004 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti konanie
zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 1.890,- eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ho zaviazal, zaplatiť na účet súdu štátom zálohované
trovy dokazovania v sume 1.081,19 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Dopĺňacím rozsudkom č.k. 9C/138/2004-376 z 24.04.2014 žalobu o zaplatenie 9 % úrokov z omeškania
zo sumy 6.213,90 eur za obdobie od 11.11.2004 do 15.12.2004 zamietol.

Napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 9.686,38
eur (291.812,- Sk) ako náhrady vecnej škody, vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou dňa 11. 11. 2002, ku ktorej došlo na ceste I. triedy č. I./50 pri L. Q. E. H. o 21.50 hodine tak,
že žalobca viedol motorové Q. N.. W., B.: O. XX-XX, T. O. N. A. Q. O. N.. H., B.: Q. XXX Y. X. X. A.

B.: Q. XXX V., ktorým prevádzkovateľom bol žalovaný.

Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 09. novembra 2010 sp. zn. 9C/137/2004
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/46/2011 zo dňa 27. 09. 2012, ktorénadobudli právoplatnosť dňa 04. 10. 2012, súd rozhodol o základe nároku na náhradu škody. Ustálil
mieru účasti žalovaného na vzniknutej škode v rozsahu 70 % z celkovej škody vzniknutej v dôsledku
dopravnej nehody zo dňa 11. 11. 2002 spočívajúcej v strete osobného motorového Q. N.. W. XXX, Š.: O.

XX-XX Y. A. P. Q. N.. H. P., Š.: Q. XXX Y. X. A.Q. B.: Q. XXX V. . Po ustálení miery účasti žalovaného na
vzniknutejškode,žalobcažiadalpriznať70% zcelkovej vecnejškody 8.877,60Eur, pozostávajúcej zo:
- škody vyčíslenej vedľajším účastníkom na motorovom vozidle vo výške 6.970,72 Eur /210.000,- Sk/,
- škody na hnuteľných veciach, ošatení a kozmetickej taške v sume 486,05 Eur,
- sumy 656,78 Eur - škody vzniknutej na sade golfových palíc,

- sumy 149,37 Eur - nákladov na odťah poškodeného motorového vozidla,
- sumy 614,08 Eur - sumy zaplatenej žalobcom stomatológovi za stomatologické úkony, teda žiadal
priznať sumu 6.214,32 Eur s 9 % ročnými úrokmi z omeškania od 11. 11. 2004 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti žalobu vzal späť.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní, vec právne posúdil v zmysle ust. § 427 ods. 1,

Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),§ 429 ods. 1 OZ, § 431 OZ, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ
a dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 11.11.2002 došlo k dopravnej
nehode, stretu motorových vozidiel žalobcu a žalovaného a v príčinnej súvislosti s tým k vzniku škody
na zdraví a vecnej škody u žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania.

Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 09. 11. 2010 sp. zn 9C/137/2004 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/46/2011 zo dňa 27. 09. 2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 04. 10. 2012, súd rozhodol o základe nároku na náhradu škody a ustálil mieru účasti
žalovaného na vzniknutej škode v rozsahu 70 % z celkovej škody vzniknutej v dôsledku dopravnej
nehody zo dňa 11. 11. 2002, a preto medzi účastníkmi konania neboli sporné jednotlivé položky, z

ktorých pozostáva žalobcom vyčíslená vecná škoda a jej výška. Vzhľadom na to, súd prvého stupňa
zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 6.213,90 eur z titulu vecnej škody, ktorá zodpovedá 70 % zo
sumy 8.877,60 eur z celkovej škody vzniknutej žalobcovi v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa
11. 11. 2002. Sumu 6.213,90 eur súd prvého stupňa priznal s 9 % úrokmi z omeškania od 15. 12. 2004
do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho od doručenia žaloby žalovanému, keďže od tohto dňa sa

žalovaný dostal do omeškania s plnením z titulu náhrady vecnej škody. Žalobca uviedol, že žalobca po
doručení oznámenia vedľajšieho účastníka o odmietnutí plnenia z poistnej udalosti - dopravnej nehody
zo dňa 11. 11. 2002, podal žalobu na súde a domáhal sa zaplatenia vecnej škody, ktorú vedľajší účastník
nastranežalovanéhopredpodanímžalobyodmietoluhradiť,očombolinformovanýajžalovaný,nakoľko
list vedľajšieho účastníka bol doručovaný žalobcovi aj žalovanému. Vychádzal z ustanovenia § 563

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný je v omeškaní od doručenia
žaloby žalovanému, nakoľko žalobu je potrebné považovať za výzvu žalobcu pre žalovaného na plnenie
a preto zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania tak, ako to uviedol vo výroku rozsudku.

Keďže žalobca žalobu v prevyšujúcej časti nad sumu 6.213,90 eur s príslušenstvom vzal späť, súd
prvého stupňa konanie v tejto časti zastavil v zmysle § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“).

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného. Žalovaný súhlasil
a v plnom rozsahu sa pripojil k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka (viď podanie žalovaného
na č.l. 34 spisu). Odvolaním vedľajší účastník na strane žalovaného napádal výrok v časti priznaného

príslušenstva istiny v zmysle odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., keďže
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v
čase podania žalobného návrhu neexistoval žiaden dôkaz o tom, že zamestnanec žalovaného zavinil
dopravnú nehodu a teda, že žalovaný zodpovedá za škodu vzniklú žalobcovi a preto aj súd riešil, či je

daný základ nároku žalobcu. Medzitýmnym rozhodnutím prvostupňového súdu sp.zn. 9C/137/2004 v
spojení s rozhodnutím krajského súdu 4Co/46/2011 zo dňa 27.09.2012 bol právoplatne ustálený základ
nároku žalobcu, t.j., že je daný a v akom rozsahu je zodpovednosť žalovaného. Preto sa v tomto konaní
súd prvého stupňa zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku čo do výšky vyčíslenej náhrady škody as poukazom na ust. § 563 OZ mu priznal predmetnú náhradu od doručenia žaloby žalovanému. Mal ale
za to, že aj keď si žalobca nároky uplatnil voči vedľajšiemu účastníkovi - poisťovni, kde bolo poistené
motorové vozidlo patriace do vlastníctva žalovaného a s ktorým spôsobil zamestnanec žalovaného

dopravnú nehodu, konečná výška škody a miera zavinenia žalobcu a žalovaného bola ustálená až
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.09.2012. Preto s odkazom aj na ust. § 11 zákona č.
381/2001 Z.z., kedy právo na plnenie vznikne vedľajšiemu účastníkovi vtedy, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, pričom plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť , alebo ak obdržal právoplatné

rozhodnutie súdu o výške náhrady škody. Vzhľadom na to, pri spornosti základu nároku nie je možné
plniť po doručení žalobnému návrhu žalovaného, a preto nemôže byť v omeškaní s plnením. Ďalej
uviedol, že jeho odvolanie smeruje aj voči samotnej výške priznaného príslušenstva, nakoľko táto nie je
v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 platného a účinného do
31.12.2008, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS,
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok v súlade s podaným odvolaním zmenil tak, že žalobu v časti príslušenstva istiny zamieta.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného uznal, že podľa úpravy
platnej 15.12.2004 boli v zmysle § 563 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. stanovené úroky
z omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS, ktorá v tom

čase činila 3 % a preto úroky z omeškania mali byť stanovené vo výške 6 %. Vzhľadom na to, v
časti prevyšujúcej úroky z omeškania 6 % vzal svoju žalobu späť. Nesúhlasil s odvolacími námietkami
vedľajšieho účastníka a pripojil protokol o nehode v cestnej premávke z 12.11.2002, v ktorom je v časti
„opísanie udalosti“ jednoznačne uvedené, že nehodu zavinil Q. I. (N. Ž.) porušením ust. § 15 ods. 1
a § 16 ods. 1 zák. č. 315/96 Z.z. neprispôsobením rýchlosti stavu a povahe vozovky a nedodržaním

bezpečnej vzdialenosti. Ďalej konštatoval, že vedľajší účastník ešte predtým, ako žalobca podal žalobu
na súd prvého stupňa, vykonal potrebné šetrenia na výšku spôsobnej škody a ešte pred podaním žaloby
bol v zmysle § 797 ods. 3 OZ povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Navrhoval, aby odvolací
súd pripustil čiastočne späťvzatie žaloby a aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže
zaplatiť žalobcovi 6.213,90 eur so 6 % úrokmi z omeškania od 15.12.2004 do zaplatenia, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal.

Vedľajší účastník voči čiastočnému späťvzatiu návrhu v časti výšky príslušenstva pohľadávky nemal
námietky. Mal ale za to, že v danom prípade ide o aplikáciu § 431 OZ a až rozhodnutím prvostupňového
súdu sp.zn. 9C/137/2004 v spojení s rozhodnutím krajského súdu 4Co/46/2011 zo dňa 27.09.2012 bol

právoplatne ustálený základ návrhu žalobcu a preto ďalšie skutočnosti uvedené žalobcom v jeho
vyjadrení k odvolaniu považoval za právne irelevantné.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 05.02.2014 č.k. 11Co/105/2013-360 vrátil vec súdu
prvého stupňa ako predčasne predloženú, keďže súd prvého stupňa nerozhodol rozsudkom o celej

prejednávanej veci, pokiaľ ide o príslušenstvo istiny.

Súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom č.k. 9C/138/2004 - 376 zo dňa 24.04.2014 žalobu o zaplatenie
9 % úrokov z omeškania zo sumy 6.213,90 eur na obdobie od 11.11.2004 do 15.12.2004 zamietol. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2014.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal vedľajší účastník
na strane žalovaného, so súhlasom žalovaného, v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý výrok rozsudku podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok v súlade s § 156 ods. 1

O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 16.07.2015 o 09.30
hodine v pojednávacej miestnosti číslo dverí 221/II. poschodie oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu
v Košiciach dňa 09.07.2015.

Predmetom odvolacieho konania bol napádaný výrok rozsudku v časti priznaného príslušenstva istiny, a

to výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9 % úroky z omeškania od 15.12.2004 do zaplatenia.
Odvolací súd preto najskôr postupoval v zmysle § 208 O.s.p. Žalobca vzal žalobu späť v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania nad výšku 6 % ročne od 15.12.2004 do zaplatenia a žalovaný akoaj vedľajší účastník na strane žalovaného súhlasili s čiastočným späťvzatím žaloby (viď vyjadrenie
vedľajšieho účastníka na č.l. 359 spisu a podanie žalovaného na č.l. 385 spisu).

Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

V súlade s citovaným ustanovením odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti
o zaplatenie úrokov z omeškania nad výšku 6 % ročne od 15.12.2004 do zaplatenia a v tejto časti zrušil
rozsudok a konanie zastavil, nakoľko napadnutý rozsudok č.k. 9C/138/2004-334 zo dňa 18.12.2012
vzhľadom na odvolanie žalovaného vo výroku priznaného príslušenstva istiny, doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť a vedľajší účastník na strane žalovaného ako aj žalovaný súhlasili so späťvzatím žaloby
v tejto časti.

Preto odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad výšku 6 %
ročne od 15.12.2004 do zaplatenia a v tejto časti zrušil rozsudok č.k. 9C/138/2004 - 334 z 18.12.2012
a konanie zastavil (§ 208 O.s.p.).

Ďalej už predmetom odvolacieho konania bol napadnutý výrok rozsudku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 6 % ročne od 15.12.2004 do zaplatenia, vychádzajúc z tej
skutočnosti, že dopĺňací rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/138/2004-376 zo dňa 24.04.2014
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.07.2014.

Vedľajší účastník na strane žalovaného (§ 93 ods. 1 O.s.p.), ku ktorému sa pripojil aj žalovaný, podané
odvolanie odôvodňoval odvolacími dôvodmi v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p., teda, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka
sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne

vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na
skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za

konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.; t.j. každý
dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu a

ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne
aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo, aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú tu dôvodne uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 205
ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219

ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd uvádza, že žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už
v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vysporiadal.

K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné:
Je nesporné, že dňa 11.11.2002 došlo k dopravnej nehode, stretu motorových vozidiel žalobcu a
žalovaného a v príčinnej súvislosti s tým k vzniku škody na zdraví ako aj vecnej škody u žalobcu.

Predmetom tohto konania bola náhrada vecnej škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou dňa 11.11.2002, ku ktorej došlo na ceste prvej triedy č. 1/50 pri Gombaseku v okrese
Rožňava o 21.50 hodine tak, že žalobca viedol osobného motorového Q. N.. W. XXX, Š.: O. XX-XX, T.
O. N. A. Q. O. N. H. P., Š.: Q. XXX Y. X. X. A.Q. B.: Q. XXX V. ., ktorých prevádzkovateľom bol žalovaný.
Nakoľko žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného so žalobou nesúhlasili a namietali základ

žalobcomuplatnenéhonároku,ponadobudnutíprávoplatnostimedzitýmnehorozsudkuOkresnéhosúdu
Rožňava sp. zn. 9C/137/2004 zo dňa 09.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp.zn.4Co/46/2011zodňa27.09.2012došlokustáleniuzákladunárokunanáhraduškodyamiereúčasti
žalovaného na vzniku škody. Účastníci konania súhlasili s jednotlivými položkami, z ktorých pozostáva
vecná škoda a z ich výškou, a preto následne v konaní už nebola sporná výška vecnej škody. Preto súd

prvého stupňa zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 6.2013,90 eur z titulu vecnej škody, ktorú tvorí
70 % zo sumy 8.877,60 eur, z celkovej škody vzniknutej žalobcovi v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou dňa 11.11.2002. Súd prvého stupňa sumu 6.213,90 eur priznal s 9 % úrokom z omeškania,
(po späťvzatí žaloby žalobcom) 6 % úrokmi z omeškania od 15.12.2004 do zaplatenia - odvolaním
napadnutá časť výroku rozsudku, a teda odo dňa nasledujúceho od doručenia žaloby žalovanému, s

čím ale vedľajší účastník na strane žalovaného, ako aj žalovaný nesúhlasili, nakoľko mali za to, že až
medzitýmnym rozsudkom sp.zn. 9C/137/2004 spolu s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
4Co/46/2011 zo dňa 27.09.2012 bol právoplatne ustálený základ nároku žalobcu, t.j. že je daný a v akom
rozsahu je zodpovednosť žalovaného.

Odvolací súd uvádza, že s touto odvolacou námietkou vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
nemožno súhlasiť a to z dôvodu, že žalovaný mal jednoznačne vedomosť, že dopravnú nehodu dňa
11.11.2002 zavinil vodič I. (N. Ž.) porušením ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 315/96 Z.z.
a to neprispôsobením rýchlosti stavu a povahe vozovky a nedodržaním bezpečnostnej vzdialenosti už
z protokolu o nehode v cestnej premávke z 12.11.2002 (viď protokol o nehode v cestnej premávke čl.

49 spisu) a dňa 17.02.2003 nahlásil túto poistnú udalosť aj poisťovni - vedľajšiemu účastníkovi (č.l. 16
spisu - viď oznámenie ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s.). Teda vedľajší účastník mal vedomosť o
tom, že nehodu zavinil zamestnanec žalovaného, ktorý bol jeho poistencom už pred právoplatnosťou
citovaného medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Rožňava v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2012 a preto súd prvého stupňa správne v danom

prípade vychádzal z ust. § 563 OZ v zmysle ktorého ak časť splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o
plnenieveriteľpožiadal.Súdprvéhostupňapretodospelksprávnemuzáveru,žežalovanýjevomeškaní
od doručenia žaloby žalovanému. Keďže žaloba bola žalovanému doručená dňa 14.12.2004, správne
súd prvého stupňa konštatoval, že od 15.12.2004 sa dostal žalovaný do omeškania s plnením sumy vo

výške 6.213,90 eur, nakoľko žalobu aj podľa odvolacieho súdu je potrebné považovať za výzvu žalobcu
pre žalovaného na plnenie.

Odvolací súd akcentuje na objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla vyplývajúcu
z ust. § 427 OZ s odkazom aj na a § 420 OZ a § 431 OZ. Pretože zodpovednosť prevádzkovateľa

pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon
osoby, ktorá za škodu zodpovedá. V tejto súvislosti je odvolacia námietka vedľajšieho účastníka o
ustálení základu nároku žalobcu ako aj rozsahu zodpovednosti žalovaného, vzhľadom na právoplatnosťmedzitýmneho rozsudku, zároveň aj spochybňovanie zavinenia žalovaného na predmetnej dopravnej
nehode, právne irelevantná.

K odvolacej námietke vedľajšieho účastníka týkajúcej sa ust. § 11 zák. č. 381/2001 Z.z. odvolací
súd konštatuje, že zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovým vozidlom v danej veci nemožno aplikovať , nakoľko predmetom tohto konania nie je nárok
vyplývajúci z poistnej zmluvy medzi poistníkom a poisťovateľom, ale náhrada škody v zmysle § 427
ods. 1 OZ.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia odvolací súd v zmysle §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 6 % ročne od 15.12.2004 do zaplatenia a pripustil
späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad výšku 6 % ročne od 15.10.2004 do
zaplatenia a v tejto časti zrušil rozsudok a konanie zastavil (§ 208 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a z dôvodu čiastočného úspechu účastníkov v odvolacom
konaní vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.