Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/638/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611217572
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7611217572.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej, vo veci žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Bratislava,
Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava,
Karadžičova 8, P.O.Box 205, proti žalovanej Q.. A. S., I. O. W. K. B., G. Z. XX, I. Č. O. B. V., Z. X.,
C. XX, zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Zimná 62, o
zaplatenie 495,53 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 15C/8/2012-104 z 26.3.2014
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 33,55 € spočívajúca v trovách
právneho zastúpenia a žalovaná je povinná ju zaplatiť JUDr. Jánovi Šoltésovi, advokátovi, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 218,99 €, ročný
úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 495,53 € od 14.12.2010 do 14.12.2012, ročný úrok z
omeškania vo výške 8,75% zo sumy 380,99 € od 15.12.2012 do 21.1.2013, ročný úrok z omeškania vo
výške 8,75% zo sumy 265,99 € od 22.1.2013 do 3.4.2013, ročný úrok z omeškania vo výške 8,75% zo
sumy 242,99 € od 4.4.2013 do 20.11.2013, ročný úrok z omeškania vo výške 8,25% zo sumy 218,99 €
od 21.11.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,20
€ a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku na účet žalobcu vo výške 29,50 € a
trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 49,21 € na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a konanie o zaplatenie sumy 276,54 € zastavil.

Vychádzal zo žaloby, ktorou žalobca pôvodne od žalovanej žiadal zaplatenie sumy 495,53 € titulom
nedoplatkov na úhradách za spotrebu plynu. Po čiastočných úhradách dlžnej sumy a po znižovaní
uplatnenej pohľadávky predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 218,99 € s príslušenstvom. Prihliadol
na vyjadrenie zástupkyne žalovanej, podľa ktorej táto v priebehu roka 2013 v splátkach uhradila celú
dlžnú sumu, hoci úplnú úhradu nevedela preukázať z dôvodu problémov na pošte. Zistil, že žalobca
žalovanej na základe prihlášky odberu plynu dodával zemný plyn a v súlade so zmluvou jej vystavil a
doručil faktúru č. 7411828012 na sumu 495,53 € a žalovaná napriek spotrebovanému plynu v rozpore
so zmluvnými podmienkami neuhradila uplatňovanú sumu riadne a včas. Citoval § 563 OZ a uplatnený
nárok posudzoval aj v zmysle zák. č. 107/2007 Z.z., ktorým sa mení zák. č. 276/2001 Z.z. Keďže žalobca
zobral čiastočne návrh späť na istine vo výške 252,54 € a v časti trov konania vo výške 97,46 €, v tejto
časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Vo zvyšku s prihliadnutím na oprávnenosť upraveného

nároku zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 218,99 € s prísl. ako aj nahradiť mu
uplatnené trovy konania v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p.

Rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním
žalovaná, navrhla ho zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie. Zrekapitulovala
priebeh konania a odvolaním napadnutý rozsudok považovala za nesprávny z dôvodu nedostatočne
zisteného skutkového stavu pre nevykonanie navrhovaných dôkazov. Výšku ňou poukázanej platby v
sume 23 € v prospech žalobcu z dňa 3.4.2013 pokladala za spornú tvrdiac, že v skutočnosti žalobcovi
poukázala sumu 230 €. Pri takto vzniknutej nezrovnalosti bolo vhodné výšku platby preukázať riadnym
výpisom z účtu žalobcu. Súd prvého stupňa sa nemal uspokojiť iba z už predloženými podkladmi, ktoré
nijakým spôsobom nárok žalobcu neodôvodňujú. Trvala na tom, že svoj záväzok postupnými platbami
počas roka 2013 v celom rozsahu uhradila.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu
potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania. Upozornil, že k tvrdeniu
žalovanej o úhrade sumy 230 € dňa 3.4.2013 bol v rámci mimosúdnej komunikácie emailom zaslaný
právnej zástupkyni žalovanej doklad zo Slovenskej pošty, a. s., preukazujúci úhradu len vo výške 23 € s
upozornením, že žalovaná má možnosť podať na pošte reklamáciu ak tvrdí, že 28.3.2013 uhradila miesto
sumy 23 € až 230 €. Žalovanej bol potom poskytnutý čas na vyriešenie situácie, avšak bez výsledku.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 2.7.2015 v súlade s § 211 ods. 2
a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní odvolania v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, vykonané dôkazy správne
vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 a nasl. O.s.p. a vec
aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi
súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a f)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ
nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa po skutkovej a právnej stránke môže účastník spochybniť z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p., o.i. tiež vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, ktoré mali alebo mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. O takú vadu ide aj vtedy, keď postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť
konať pred súdom a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (konanie) zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Žalovaná podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a) a c) v spojení
s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. vytýkajúc súdu prvého stupňa, že nevykonal dokazovanie dokumentujúce
jej postupné splácanie spornej pohľadávky, predovšetkým uhradenie splátky vo výške 230 € a nie 23
€, ako to vyplýva z evidencie žalobcu.

Skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní však nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku.

Z obsahu spisu vyplýva, že podľa tvrdenia žalovanej výška žalobcovi priznanej sumy nie je správna,
keďže by mala byť znížená o čiastku, reflektujúcu jej splátku vo výške 230 € a nie 23 €, ako ju zaúčtoval
žalobca. Na svoje tvrdenie o splátke vo výške 230 € však žalovaná nepredložila žiadne dôkazy.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Dôkaznú povinnosť v zmysle cit. ust. môže účastník plniť od začiatku konania. Povinnosť označiť dôkazy
sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré uvedie v žalobe a ktoré tvrdí počas konania. Cieľom dôkaznej
povinnosti je unesenie dôkazného bremena v tom rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva v
zmysle hmotného práva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení súdu z navrhnutých a aj vykonaných dôkazov.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobcovi poukázala platbu vo výške 230 €, musela
toto svoje tvrdenie preukázať. Pritom na pojednávaní 26.3.2014 zástupkyňa žalovanej, napriek poučeniu
v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. návrhy na doplnenie dokazovania nemala a navrhovala len vyžiadať
príslušný výpis z účtu od žalobcu.

V súdnej praxi je už ustálený názor, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov a predstáv účastníkov nie je
postupom, ktorým by súd odnímal účastníkom možnosť konať pred súdom, lebo účastníci konania majú
okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, avšak rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, ktorý je oprávnený
v každom štádiu konania posúdiť dôkazné návrhy a zvážiť, ktoré z označených dôkazov vzhľadom na
uplatnený nárok či tvrdenia účastníkov konania, je treba vykonať (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd je preto
oprávnený rozhodnúť, že nevykoná tie z navrhnutých dôkazov, ktorými majú byť preukázané skutočnosti,
ktoré sú pre posúdenie uplatneného nároku bezvýznamné - spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym
predpisom, ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým dospel na základe zisteného skutkového stavu
veci, alebo ktoré už boli preukázané inými dôkazmi. Ani z ústavnej požiadavky riadneho a spravodlivého
procesu automaticky nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré účastník navrhol.

V danej veci nemožno dôkazné bremeno, aj s prihliadnutím na vývoj konania prenášať na žalobcu. Tento
súdu poskytol všetku jemu prístupnú dokumentáciu o platbách žalovanej a reagujúc na jej splátky dlhu
postupne žiadanú sumu znižoval. Keďže žalovaná ničím nepreukázala, aby namiesto evidovanej splátky
23 € uhradila až sumu 230 €, je napadnuté rozhodnutie vecne správne. Pokiaľ pri poukazovaní sumy 230
€ žalobcovi nastal podľa žalovanej „problém na pošte“ nemôže táto skutočnosť ísť na ťarchu veriteľa,

t. j. žalobcu. Tento naviac v rámci vyjadrenia sa k odvolaniu žalovanej dokladoval, že aj podľa údajov
Slovenskej pošty, a.s. žalovaná uhradila dňa 28.3.2013 platbu iba vo výške 23 €.

Žalobca mal i v odvolacom konaní úspech a keďže si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a túto aj
v lehote vyčíslil, bola mu priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z odmeny a náhrady
hotových výdavkov jeho zástupcu - advokáta (§ 211 ods. 2, § 142 ods. 1 O.s.p.) podľa vyhl. č. 655/2004
Z.z. Odmena bola priznaná za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu z 20.5.2014 v
základnej sadzbe 19,92 €. Za tento úkon patrí aj paušálna náhrada 8,04 € a odmenu a náhradu je
potrebné zvýšiť o DPH 5,60 € (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.) a celkom trovy tak predstavujú 33,55 €.

Rozhodnutie bolo prijaté senátnom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.