Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200280
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov

senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: SPIRIT, s.
r. o., so sídlom Ulica 1. mája 1958/54, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 390 984, v zastúpení
advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s. r. o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava,
adresa na doručovanie: Ľubinská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanému: Úrad
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, Bratislava, vo veci návrhu
na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OLP/9247/2014 zo dňa 18.12.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd elektronicky dňa 03.03.2015, doplnenou písomným podaním
doručeným súdu dňa 05.03.2015, sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Úradu
verejného zdravotníctva SR (ďalej len „žalovaný“) č. OLP/9247/2014 zo dňa 18.12.2014 (ďalej
len „rozhodnutie žalovaného“, „napadnuté rozhodnutie“, „rozhodnutie druhostupňového správneho
orgánu“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva Trebišov (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. A/2013/01406-4 zo dňa 14.10.2014
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“, „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým bolo
rozhodnuté, že žalobca sa dopustil správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods.

42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. zisteného dňa 26.11.2013 tým, že vo vchodovej časti spoločných
priestorov OC Kaufland v Trebišove prevádzkoval podnikateľskú činnosť - predaj zábavnej pyrotechniky
a nesplnil si povinnosť podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z., a to tým, že nepredložil
návrh na uvedenie priestorov predaja do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a) cit. zákona na posúdenie
orgánom verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia nezdržal sa vykonávať túto činnosť,
za čo mu bola podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. uložená pokuta vo výške 165,- Eur.

Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom.

Poukázal na § 52 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 4 písm. a), § 57 ods. 42 písm. b), § 57 ods. 50 písm. a)
a § 57 ods. 51 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“), ako aj na ustanovenie § 2 Nariadenia
Vlády SR č. 391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko
a konštatoval, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007
Z.z. a preto postup prvostupňového správneho orgánu, keď za zistený správny delikt mu uložil pokutu,
bol súladný so zákonom.Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobných bodoch poukázal na § 7 ods. 3
Obchodného zákonníka a vyslovil názor, že sezónny charakter predaja zábavnej pyrotechniky v

priestoroch, ktoré mal vyhradené žalobca v OC Kaufland Trebišov, kde prevádzkoval podnikateľskú
činnosť - predaj zábavnej pyrotechniky, nemožno považovať za prevádzkareň v zmysle § 7 ods. 3
Obchodného zákonníka, nakoľko jedná sa o stánok s dočasným stanovišťom klienta, je umiestňovaný
v priestoroch OC Kaufland na základe nájomnej zmluvy medzi žalobcom a OC Kaufland a je
prevádzkovaný aj na základe súhlasu príslušnej obce, teda mesta. V stánku s dočasným stanovišťom

uskutočňuje žalobca sezónny predaj pyrotechniky, a to v období Vianoc, počas cca 4 týždňov. Poukázal,
že v OC Kaufland Trebišov bola žalobcovi na základe nájomnej zmluvy prenajatá plocha o veľkosti 4
m2 nevyhnutná na umiestnenie predajného zariadenia na predaj zábavnej pyrotechniky. Neoddeliteľnou
súčasťou nájomnej zmluvy bol Domový poriadok pre nájomcov predajných plôch v OC Kaufland
Slovenská republika, v. o. s. Poukázal na písomné stanovisko, ktoré uviedol žalobca vo vyjadrení z
09.01.2014 a z 11.09.2014 a konštatoval, že mal vyčlenenú plochu vo veľkosti 4 m2. Vyslovil názor, že sa

nejedná o prevádzkareň, ale len o stánok s dočasným stanovišťom, ktorý je umiestnený v OC Kaufland,
na základe nájomnej zmluvy a prevádzkovaný aj so súhlasom obce. Tvrdil, že žalovaný sa nezaoberal
a nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, ktoré vyjadril v písomnom vyjadrení z 11.09.2014. Rozhodnutie
žalovaného neobsahuje žiadne oficiálne stanovisko k žalobcom namietaným skutočnostiam vo vyjadrení
z 11.09.2014, ktoré považuje žalobca za relevantné a dôležité pre rozhodnutie správneho orgánu,

preto má za to, že napadnuté rozhodnutie je nedôvodné, neopodstatnené a nepreskúmateľné. Tvrdil,
že správne orgány nezistili presne a úplne skutkový stav veci, zistenie skutkového stavu veci, na
základe ktorého správne orgány rozhodli je nepostačujúce pre posúdenie veci a pri ukladaní pokuty
vôbec nebrali do úvahy, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože
žalobca má za to, že správny orgán zvolil neprimeraný extenzívny výklad zákona a rozhodnutie v

časti uloženia pokuty je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Napadnuté
rozhodnutie je neodôvodnené v časti výroku ako aj odôvodnenia vzhľadom na argumenty, ktoré uviedol
žalobca v odvolaní, čo má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré naviac vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 20.04.2015, v ktorom žiadal žalobu v celom

rozsahu zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci v napadnutom rozhodnutí.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na základe riadne a včas podanej
žaloby bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v

§ 250f ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pričom rozsudok
verejne vyhlásil dňa 28.07.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,

pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. ju zamietol z nasledovných dôvodov:

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil

dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi, či obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

Správny súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. pri preskúmaní zákonnosti a postupu

správneho orgánu prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.), pričom je viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ktoré žalobca formuloval v podanej žalobe v lehote na podanie žaloby, s poukazom na § 250b
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 1 a 2 O.s.p.Podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. v znení k 31.07.201 aj v znení neskorších predpisov,
ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného
zdravotníctva rozhoduje o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu

v ich prevádzkovaní a ak si to vyžaduje objektivizáciu faktorov životného prostredia alebo pracovného
prostredia, o návrhoch na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky.

Podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov aj v znení ku
dňu 26.11.2013, fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby sú povinné predkladať opatrenia a
návrhy uvedené v § 13 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného

posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností.

Podľa § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, správneho deliktu
na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak
nepredloží na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva opatrenia alebo návrhy podľa §
13 alebo do času kladného posúdenia sa nezdrží vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností.

Podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, príslušný orgán

verejného zdravotníctva uloží pokutu od 150 eur do 20 000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až
22, 24, 31, 37 až 39, 41 až 48.

Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách na pracovisko, pracoviskom sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie miesto, ktoré je
určené na výkon práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup

počas výkonu práce.

Krajský súd poukazuje, že v žalobe podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. bol povinný žalobca uviesť
všetky skutkové a právne dôvody, na základe ktorých má za to, že napadnuté rozhodnutie je v
rozpore s procesnými a hmotnoprávnymi predpismi. Povinnosťou žalobcu bolo v lehote na podanie
žaloby jednoznačne formulovať žalobné body tak, aby boli vyjadrené jednoznačne, konkrétne a neboli

zameniteľné s inými.

Krajský súd bol kompetentný preskúmavať iba tie žalobné body, ktoré formuloval žalobca v podanej
žalobe a pokiaľ niektoré skutočnosti opomenul v konkrétnych dôvodoch žaloby uviesť a odkázal iba na
obsah svojich vyjadrení v správnom konaní (konkrétne vyjadrenia z 09.01.2014 a 11.09.2014), krajský
súd poukazuje, že nemôže na obsah týchto vyjadrení, ktoré neboli premietnuté do dôvodov podanej

žaloby prihliadať a vzhľadom na ich nekonkrétnosť v žalobe, ich preskúmať. Krajský súd preskúmal
iba tie žalobné body, ktoré boli súčasťou obrany žalobcu v podanom odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu a ktoré konkrétne formuloval žalobca v podanej žalobe (nie však odkazom na konkrétnu
písomnosť).

Obrana žalobcu spočívala v tvrdení, že miesto, ktoré posudzoval správny orgán ako prevádzku žalobcu,

nespĺňa kritériá prevádzkarne v súlade s § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď sa jedná o plochu,
ktorú mal žalobca prenajatú v priestoroch Obchodného domu Kaufland Trebišov, na základe riadne
uzatvorenej nájomnej zmluvy, jednalo sa o plochu veľkosti 4 m2, nevyhnutnú na umiestnenie predajného
zariadenia na predaj zábavnej pyrotechniky, pričom žalobca bol viazaný Domovým poriadkom pre
nájomcu predajných plôch OC Kaufland Slovenská republika, v. o. s. Tvrdil, že sa nejedná o prevádzku

- prevádzkareň v zmysle § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka, ale jedná sa o dočasné stanovište žalobcu
určené výlučne na sezónny predaj pyrotechniky, a to v období Vianoc počas 4 týždňov.

V ustanovení § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. účinného ku dňu 26.11.2013, ako aj
v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodovania súdu, bola daná kompetencia
prvostupňového správneho orgánu rozhodovať o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky,vrátane návrhu na zmenu v ich prevádzkovaní, ak si to vyžaduje objektivizácia faktorov životného
prostredia alebo pracovného zariadenia a o návrhoch na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky.

V predmetnej veci bolo potrebné posúdiť, či priestory, v ktorých žalobca vykonával predaj pyrotechniky

dňa 26.11.2013, sú tými priestormi, ktoré sa uvádzajú do prevádzky podľa zákona č. 355/2007 Z.z.
a či priestor, v ktorom žalobca vykonával sezónny predaj pyrotechniky, je potrebné posudzovať ako
prevádzkareň.

Tak ku dňu 26.11.2013, ako aj v čase rozhodovania žalovaného a rozhodovania správneho súdu, bola v
zákone č. 355/2007 Z.z. zakotvená povinnosť právnických osôb predkladať opatrenia a návrhy uvedené
v § 13 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia zdržať

sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností.

Podstatou veci bolo posúdenie, či skutočnosti zistené 26.11.2013 v predajnom stánku žalobcu je možné
subsumovať pod posudkovú činnosť, ktorú vykonáva úrad verejného zdravotníctva podľa zákona č.
355/2007 Z.z. (§ 13 ods. 4 písm. a) a teda či bol povinný žalobca ako podnikateľský subjekt návrh
na uvedenie priestorov do prevádzky, v ktorých vykonával 26.11.2013 podnikateľskú činnosť (predaj

pyrotechniky), príslušnému úradu verejného zdravotníctva, na rozhodnutie podľa § 13 ods. 4 písm. a)
zákona č. 355/2007 Z.z., podať.

Žalobca je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť typu s. r. o., na ktorej výkon sa vzťahujú
príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), ktorý v § 7 ods. 3 definuje
prevádzkareň ako priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Súčasne vymedzuje,

že prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť
názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie. Obchodný zákonník teda jednoznačne vymedzuje
prevádzkarňou priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Žalobca v predmete
podnikania, ako vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka
12113/L aj ku dňu 26.11.2013 mal, okrem iného, nákup a predaj pyrotechnických výrokov. V tomto

predmete podnikania podniká od 21.03.2000. Priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská
činnosť (§ 7 ods. 3 prvá veta Obchodného zákonníka) treba v zmysle podnikania právnickej osoby typu
s. r. o. chápať ako prevádzkareň. V konaní nebolo sporné, že v stánku, ktorý sa nachádzal v priestoroch
OC Kaufland Trebišov (ďalej len „obchodný dom“), ktorý na ploche 4 m2, ktorú mal prenajatú žalobca
od obchodného domu, vykonával, v súlade s predmetom podnikania, predaj pyrotechnických výrobkov.

Obrana žalobcu spočívala v tvrdení, že priestor mal prenajatý na základe nájomnej zmluvy so subjektom
priamo v priestoroch OC Kaufland Trebišov, riadil sa Domovým poriadkom pre nájomníkov a podnikal
so súhlasom obce. Naviac sa jednalo o dočasný predaj pyrotechniky, iba v období Vianoc, cca 4 týždne.

Podľa názoru krajského súdu pre posúdenie veci nie je podstatné, či žalobca ako podnikateľský subjekt
vykonáva podnikateľskú činnosť v priestoroch, ktoré vlastní alebo v prenajatých priestoroch. Zákon č.

355/2007 Z.z. nedefinuje vo svojich ustanoveniach pojem „priestor prevádzky“, resp. pojem „prevádzka“
pre účely tohto zákona.

Nakoľko žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť a predaj pyrotechnických výrobkov, ktorý bol ku dňu
26.11.2013 výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu v súlade s predmetom podnikania, zapísaným v
obchodnom registri. Žalobca podlieha aplikácii Obchodného zákonníka, ktorý upravuje podnikateľskú

činnosť obchodných spoločností typu s. r. o., ktorou je aj žalobca a ktorý v § 7 ods. 3 vymedzuje
prevádzkareň.

Krajský súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že v prenajatých priestoroch žalobcu, ktoré
mal prenajaté od tretej osoby, vykonával vlastnú podnikateľskú činnosť. Tento priestor je pracoviskom
podnikateľa, podľa názoru krajského súdu, aj v zmysle § 2 Nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z.z. o

minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, keďže uvedené priestory
napĺňajú status pracovného prostredia, bolo potrebné, aby žalobca podal na príslušný úrad verejnéhozdravotníctva návrh na uvedenie priestorov do prevádzky z dôvodu, že tieto priestory boli aj pracovným
prostredím, v ktorom žalobca prostredníctvom poverených osôb vykonával podnikateľskú činnosť.
Ustanovenie § 13 ods. 4 písm. a) neupravuje zákonné možnosti nepodania takéhoto návrhu v prípade

pracovného prostredia, ktoré sa týka dočasnej prevádzky žalobcu. Pre podanie návrhu v zmysle
citovaného ustanovenia je potrebné, aby sa jednalo o priestory prevádzky žalobcu - priestory, v ktorých
vykonáva žalobca podnikateľskú činnosť, ktoré je súčasne aj pracovným prostredím, teda v ktorom
poverené osoby žalobcu - zamestnanci vykonávajú pracovnú činnosť, konkrétne predaj pyrotechnických
výrobkov. Pre postup podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. nie je podstatné, či sa

jedná o dočasný výkon podnikateľskej činnosti a vytváranie pracovného prostredia iba na obdobie 4
týždňov alebo sa jedná o časovo neobmedzený výkon podnikateľskej činnosti, rovnako je bezvýznamné
posudzovať, či pracovné prostredie podnikateľ vytvára vo vlastných alebo prenajatých priestoroch.

Krajský súd dospel k záveru, že žalobca v rozsahu žalobných dôvodov nespochybnil zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného tvorí jeden celok.

V prvostupňovom rozhodnutí, v časti, v ktorej prvostupňový orgán uložil pokutu, výšku uloženej pokuty
zdôvodniltým,žeprihliadalnaskutočnosť,žečastrvaniaprotiprávnehokonanianeboldlhý,vzhľadomna
sezónny charakter predaja zábavnej pyrotechniky a pokutu uložil pri dolnej hranici sadzby, keď hranica
pre uloženie pokuty bola od 150,- Eur do 20.000,- Eur a pokuta bola uložená vo výške 165,- Eur, ktorú
považoval prvostupňový správny orgán za primeranú, opodstatnenú, ktorá bude dostatočne výchovne

pôsobiť pre plnenie si povinností žalobcu podľa zákona č. 355/2007 Z.z.

Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým
správnym orgánom aj v časti uloženia výšky pokuty a jej zdôvodnenia, preto krajský súd dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, keďže konanie prvostupňového a
druhostupňového správneho orgánu tvorí jeden celok, sú súladné so zákonom aj v časti odôvodnenia

uloženej pokuty.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a je nedostatočne zdôvodnené. Tak dňa 26.11.2013, aj v čase vydania
rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ako aj v čase rozhodovania
správneho súdu, bola povinnosť žalobcu predkladať návrhy uvedené v § 13 na posúdenie príslušnému

orgánu verejného zdravotníctva, s poukazom na § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. Ku dňu
26.11.2013 aj v čase rozhodovania žalovaného bola v § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z.
upravená rozhodovacia právomoc orgánov úradu verejného zdravotníctva, rozhodovať o návrhu na
uvedenie priestorov do prevádzky, pokiaľ vytvárajú pracovné prostredie.

Čo sa týka správnych deliktov, v čase zistenia porušenia dňa 26.11.2013, zákonodarca v § 57 ods.

39 písm. b) upravoval skutkovú podstatu správneho deliktu a v § 57 ods. 46 písm. a) sadzbu za
správne delikty podľa ods. 39 v rozsahu od 165,- Eur do 16.596,- Eur. V čase rozhodovania prvo a
druhostupňového správneho orgánu ako aj správneho súdu, bola táto skutková podstata subsumovaná
pod ustanovenie § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. a sankcia bola upravená v ods. 50, keď
pokutu bolo možné uložiť od 150,- Eur do 20.000,- Eur za správny delikt uvedený v ods. 42 písm. b).

Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom, keď pri rozhodovaní
aplikovali ustanovenia § 57 zákona č. 355/2007 Z.z. účinné v čase ich rozhodovania. Krajský súd
poukazuje, že skutková veta správneho deliktu bola v čase rozhodovania správnych orgánov ako aj
správneho súdu totožná a čo sa týka výšky sadzby pokuty, spodná hranica bola v čase rozhodovania
správnych orgánov znížená na 150,- Eur a v čase zistenia skutku bola spodná hranica sadzby vo

výške 165,- eur. Potom pokiaľ žalovaný v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu
uložil žalobcovi pokutu na hranici dolnej sadzby, tak tento postup bol v súlade so zákonom, keď bolo
jednoznačne zdôvodnené, že pri určení takejto nízkej sankcie bola zohľadnená skutočnosť, že činnosť
(predaj pyrotechniky) vykonával žalobca iba krátky čas, počas Vianoc v období 4 týždňov.Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom,
preto žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobca nemal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario mu súd náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.