Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204293
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813204293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej, v právnej veci žalobcu U. O., bývajúceho v Y. Č.. XXX, proti žalovanej
A. D., bývajúcej na R. Č..XX, v Y., zastúpenej JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom AK so sídlom
na ul. Akademika Hronca č. 3, v Rožňave, o zaplatenie 500 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/254/2013-36 zo dňa 4.októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 500 € so 6,5 % ročným úrokom
z omeškania od 1.3.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovanú

nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 30 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané listom svedkyne Q.. X. O., že požičala žalovanej
sumu 500 € v novembri 2011 s tým, že žalovaná má požičanú sumu vrátiť v lehote jedného mesiaca.
Žalovaná sumu nevrátila, preto ju svedkyňa opakovane vyzvala na vrátenie sumy. Keď sa žalobca
dozvedel o tom, že žalovaná bola opakovane vyzvaná na vrátenie dlhu s upozornením, že na ňu
svedkyňa podá žalobu v prípade nevrátenia peňazí, splnil tento dlh za žalovanú tým spôsobom, že
svedkyni Q.. O. zaplatil 500 € za žalovanú, čo táto svedkyňa potvrdila a vyplýva to aj z príjmového
pokladničného dokladu vystaveného svedkyňou zo dňa 12.3.2012. Súd prvého stupňa potom vychádzal

z toho, že v konaní nebolo preukázané, že by mal žalobca povinnosť plniť sám, teda že by mal dlh
voči svedkyni, naopak bolo preukázané, že išlo o plnenie, ktoré mala žalovaná na základe svojej
povinnosti plniť sama, keďže žalovaná bola dlžná svedkyni 500 €. Splnením dlhu žalobcom za žalovanú,
žalovaná získala na úrok žalobcu bezdôvodné obohatenie do výšky splneného dlhu, preto vychádzajúc
z vykonaného dokazovania a z ust. § 454 OZ súd zaviazal žalovanú zaplatiť istinu 500 € žalobcovi.
Žalobca preukázal, že žalovanú písomne vyzval na vrátenie dlhu doporučenou zásielkou podanou na
pošte 7.2.2013. Žalovaná potvrdila doručenie tejto výzvy, napriek tomu dlh nesplnila, preto sa dostala

do omeškania. Žalobca žiadal priznať úroky z dlžnej sumy od 1.3.2013, ktorému návrhu súd vyhovel
vychádzajúc z ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.
Rozhodnutie o trovách odôvodnil ust. § 142 ods.1 O.s.p., a zaviazal neúspešnú žalovanú na trovy
žalobcu, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku v sume 30 €.Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť a žalobu zamietnuť. V dôvodoch odvolania
poukázala na to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

pretožekýmžalovanásožalobcomžila,bolobežnouvecou,žesinavzájomuhrádzalipodľamomentálnej
finančnej situácie jednotlivé veci formou daru. Z toho dôvodu považuje celé žalobcove konanie za
účelové s úmyslom uškodiť jej, aj keď nepoprela, že žalobca za ňu uhradil pôžičku. Ďalej namietala
nesprávne posúdenie veci, pretože v konaní nebolo preukázané prevzatie dlhu žalovanej žalobcom so
súhlasom veriteľa ani prevzatie dlhu písomnou zmluvou s veriteľom.

Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1 v spojení s ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody
ani pre zmenu ani pre zrušenie rozsudku.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože aj
podľa odvolacieho súdu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej, pretože žalobca plnil
za žalovanú to, čo podľa práva mala plniť sama. Správne použil súd prvého stupňa ust. § 454 OZ a
správne rozhodol aj o úroku z omeškania, pretože žalovaná po výzve žalobcu dlžnú sumu neuhradila.

Správne rozhodol aj o trovách prvostupňového konania, keď vychádzal z úspechu žalobcu v konaní,
preto odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

K odvolaniu žalovanej odvolací súd udáva, že právne posúdenie aj zistený skutkový stav súdom prvého
stupňa boli správne, pretože žalovaná nepreukázala, že sumu 500 € jej žalobca daroval a nie je
podstatné,čidošlokdohodeoprevzatídlhuvzmysleust.§531OZ,rozhodujúceje,žeišloobezdôvodné

obohatenie zo strany žalovanej.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal,
pretože odvolateľka v odvolacom konaní nemala úspech a žalobca si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom

od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.