Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514206382
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2514206382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedova Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. N., nar.
XX.XX.XXXX, L. N., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, deti rodičov: matka - X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., J.
XX, zastúpená advokátkou: Mgr. Jaroslava Krajčovičová - Šoková, AK so sídlom Nitrianska 5, Piešťany,
otec - Ing. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., G. XXXX/XX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kanceláriaHagara-Hagarovás.r.o.,sosídlomDanielaDlabača35,Žilina,oúpravuvýkonurodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Piešťany zo dňa 14. mája 2015, č. k. 5P/63/2014 - 137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia bežného výživného a nedoplatku
na zročnom výživnom na obe maloleté deti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej
maloleté deti sa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok, a taktiež ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený sa stýkať s

maloletými každý párny týždeň od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin
každý kalendárny rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod., každý kalendárny rok v čase
vianočných sviatkov od 23.12. od 18:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od
30.12. od 18:00 hod. do 01.01. do 18:00 hod. tak, že si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a
na rovnakom mieste ich po skončení styku matke odovzdá. Ďalej súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť
a to s účinnosťou od 11.09.2014 tak, že je povinný platiť výživné na mal. D. vo výške 250,- eur mesačne
a na mal. L. vo výške 230,- eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.09.2014 do 14.05.2015 na mal. D. vo výške 661,66
eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 23,- eur, splatných spolu s bežným výživným,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, keď o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1,2
Zákona o rodine, § 65, § 62, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým,

že z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že primerané výživné na mal. D. je 250,- eur a na
mal. L. je 230,- eur. Vychádzal pritom z preukázanej skutočnosti, že príjem matky, zamestnanej u D. G.,
S. od 13.10.2014, predstavuje 372,43 eur, takže spolu s prídavkami na dve deti má celkový mesačný
príjem 419,25 eur a príjem otca, zamestnaného ako medicínsky reprezentant vo firme N. O. D., D.. je1.553,80 eur, čo je 3,7 násobne vyšší príjem ako má matka, pričom u žiadneho z rodičov nebolo zistené,
že by nevyužíval svoje schopnosti a možnosti, alebo sa bezdôvodne vzdal majetku alebo výhodnejších
príjmov ( matka síce ukončila dobrovoľne pracovný pomer v X. z dôvodu odsťahovania sa do G., ale

okrem jedného mesiaca, počas ktorého bola nezamestnaná a poberala podporu, si obratom našla nové
primerané zamestnanie, kde po prvých troch mesiacoch dosahuje príjem približne rovnaký, ako predtým
v X.). Ďalej súd vychádzal z preukázaných nevyhnutných mesačných výdavkov rodičov, pri ktorých bolo
zistené, že matka v súvislosti s bývaním platí 100,- eur ako príspevok rodičom, okrem toho telefón 10,-
eur, inak uvádzala iba bežné svoje výdavky, deťom tiež platí poistky každej po 15,07 eur. Otec žiadal

zohľadniťviacerépoložky,ktorémesačneplatí,zktorýchmusúduznalakodôvodnénákladynevyhnutné
na bývanie 229,57 eur ( byt. družstvo, fond opráv, elektrina, plyn, TV, internet), vrátane splátky hypotéky
na spoločný byt rodičov maloletých v sume 110,- eur, uznal mu všetky poistky spolu v prepočte na
mesiac v sume 95,42 eur (okrem poistenia bytu na J. A.. v X., ktorú poistku súd neuznal ako dôvodnú),
uznal mu ako dôvodné doplatky za lieky v hodnote 43,- eur, ďalej súd za dôvodné považoval náklady na
pohonné hmoty vo výške 140,- eur, z toho 100,- eur na vozenie maloletých, pokiaľ ide o stravu, neuznal

mu reprezentačné výdavky na pozývanie klientov v sume 150,- eur, ale iba výdavky na jeho bežnú ( v
prípade potreby reštauračnú) stravu, celkovo vo výške 150,- eur, uznal mu ďalej náklady na hygienu
50,- eur a z uvádzaných nákladov na ošatenie a obuv mu uznal ako dôvodný mesačný výdavok 50,- eur,
nie však viac. Otec totiž uvádzal, že mesačne v súvislosti s nutnosťou vyzerať reprezentatívne minie na
ošatenie a obuv 150,- eur, pričom zamestnávateľ mu platí štvrťročne na tento účel iba 75,- eur, z čoho

vyplýva, že otec by mal mesačne doplácať na tieto účely sumou 125,- eur, ktorú však súd považoval
za premrštenú, pretože zo sumy 150,- eur mesačne by bolo možné prakticky mesačne kupovať nový
oblek s doplnkami a obuvou, čo je neprimerané a ani povaha tohto povolania túto potrebu nezdôvodňuje.
Pokiaľ mu teda zamestnávateľ prispieva sumou 25,- eur mesačne a sám si dopláca sumu 50,- eur,
celkovo má výlučne na ošatenie 75 eur mesačne, ktorá suma dokáže pokryť primerané potreby tohto

druhu u dospelého človeka. Súd považoval za dôvodné aj výdavky na bežné kultúrne a spoločenské
vyžitie v sume 80,- eur mesačne ( napokon, tak ako maloletí majú na uspokojovanie podobných potrieb
právo, nemožno ho upierať ani ich rodičom) a tiež náklady na návštevu posilňovne 30,- eur mesačne,
ktorú športovú aktivitu potrebuje na rehabilitáciu a udržiavanie zdravia, čo pri sedavom spôsobe práce
je namieste. Súd naopak nepovažoval za nevyhnutné vynakladať náklady spojené na udržiavanie jeho

bytu na J. A. v X., vrátane poistky na tento byt a splátky E., pretože mal za to, že prenajímaním tohto bytu
mohol otec minimálne vykrývať tieto mesačné výdavky, pokiaľ by aj nedosahoval z prenájmu zisk, takže
ich vynakladá dobrovoľne a nepodložene. Celkovo súd uznal otcovi odôvodnené mesačné náklady vo
výške 978,- eur. Pokiaľ ide o predaj jeho pozemku v obci T. B., súd nemal za preukázané, že by išlo o
účelové konanie v súvislosti s predmetným súdnym konaním, platnosť nadobudnutia tohto pozemku do

výlučného vlastníctva otca tiež nebola predmetom skúmania súdu v tomto konaní, súd však prihliadol
na sumu 1.500,- eur, ktorú dostal titulom kúpnej ceny pozemku, a túto posúdil ako jeho jednorazový
príjem v rozhodujúcom období.

Pokiaľ ide o potreby mal. detí, vyhodnotením vykonaného dokazovania súd ustálil výšku odôvodnených

nákladov na výživu mal. D. v sume cca 305,- eur, z toho v priemere 150,- eur strava, škola 10,- eur,
zdrav. starostlivosť 5,- eur, telefón 2 eurá, 100,- eur športové a bežné oblečenie a obuv ( tu treba uviesť,
že obe dcéry sú stále vo vývine a rastú, takže šatník aj obuv treba vymieňať), náklady na turnaje 18,-
eur, vreckové 20,- eur. Výšku odôvodnených nákladov na výživu mal. L. súd ustálil v sume 285,- eur ,
z toho v priemere 100,- eur strava, 8 eur škola, zdrav. starostlivosť cca 5 eur, telefón 2,- eurá, 100,- eur

športové a bežné oblečenie a obuv, členské v basketbalovom klube 30,- eur, náklady na turnaje 30,-
eur, vreckové 10,- eur. Obe maloleté sú v druhom stupni základnej školy a sústavne rastú, takže ich
výdavky sa stále zvyšujú. Súd tiež ustálil, že matke nemožno vytýkať, že sa po konfliktoch s manželom
presťahovala s deťmi do G., nakoľko tam má rodičov, ktorí jej všestranne s deťmi pomáhajú.

Berúc do úvahy, že z otcom dosiahnutého mesačného zárobku 1.553,80 eur tomuto po uhradení
nevyhnutných nákladov v sume 978,- eur zostane 575,80 eur, ako aj berúc do úvahy, že matka po
uhradení svojich nevyhnutných mesačných výdavkov na bývanie 100,- eur, na telefón 10,- eur, musí
uhrádzať aj vlastné výdavky na ošatenie, stravu, hygienu ako aj kultúrne a spoločenské vyžitie, súd
ustálil, že zo súčasného príjmu okrem platenia poistiek maloletých, nemôže prispievať vyššou sumou na

každú z maloletých než sumou cca 30 eur, určitá časť výživy každej dcéry vo výške 23,52 eur je pokrytá
z prídavkov na deti, takže u mal. D. zostáva na pokrytie odôvodnených potrieb suma 251,48 eur ( 305 -
53,52 ) a u mal. L. suma 231,48 eur ( 285 - 53,52). Približne v tejto výške musí preto výživu zabezpečiť
otec, ktorého majetkové pomery to dovoľujú. Vychádzajúc z uvedeného súd určil otcovi povinnosť platiťna mal. D. bežné výživné 250 eur a na mal. L. 230 eur, spolu 480,- eur, čo súčasne predstavuje 30,89
% z otcovho príjmu a javí sa ako primerané jeho schopnostiam a možnostiam, nezostane však už na
úspory maloletých. Zároveň súd zohľadnil u otca nutnosť mať k dispozícii z mesačného príjmu menší

obnos, ktorý môže použiť na uhrádzanie potrieb maloletých počas víkendov u neho, k čomu poslúžia
tiež úspory, získané predajom pozemku.

Vzhľadom k tomu, že matka podala návrh dňa 11.09.2014, kedy už rodičia mal. spolu nežili, súd priznal
maloletým výživné od tohto dátumu. Z dokazovania bolo zistené, že otec platí na deti výživné počnúc

mesiacom október 2014 a to tak, že v októbri zaplatil 300,-eur na obe spolu, z toho poukázal 170,-eur
na dcéru D. a sumu 130,-eur na dcéru L.. Od novembra 2014 posiela sumu 270,-eur z toho na dcéru
D. 155,-eur a na dcéru L. sumu 115,-eur tak, ako to navrhuje v tomto konaní. Naposledy zaplatil za
mesiac máj ( podľa predloženého potvrdenia o vykonaných úhradách dňa 05.05.2015). Týmto vznikol
otcovi dlh na zročnom výživnom, keďže poukazoval sumy nižšie, než výživné určené súdom. Na mal. D.
mal za uvedené obdobie od 11.09.2014 zaplatiť 1.916,66 eur ( 7 mesiacov x 250,- eur + 166,66 eur ako

pomerná časť za mesiac september 2014 ) , z čoho zaplatil 1.255,- eur, takže dlh predstavuje 661,66
eur. Na mal. L. mal za uvedené obdobie od 11.09.2014 doteraz zaplatiť 1.763,33 eur ( 7 mesiacov x
230,- eur + 153,33 eur ako pomerná časť za mesiac september 2014 ), z čoho zaplatil 935,- eur, takže
dlh predstavuje 828,33 eur. Vzhľadom k výške dlhu mu súd povolil splácať ho v mesačných splátkach
po 20,- eur na mal. D. a po 23,- eur na mal. L. spolu s bežným výživným.

O trovách účastníkov konania bolo rozhodnuté za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa
konanie mohlo začať aj bez návrhu, ktorá podmienka vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je
splnená.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, a to v časti výroku, ktorým súd určil bežné výživné a taktiež v závislom výroku o
nedoplatku na zročnom výživnom. Otec uviedol, že pri jeho preukázanom priemernom príjme 1.553,80
eur suma 310,76 eur predstavuje 20 % z jeho príjmu, čo je dolná hranica priemerného výživného a

suma 388,45 eur predstavuje 25 % z jeho príjmu a predstavuje obraznú hornú hranicu priemerného
výživného na celkom dve vyživovacie povinnosti. S poukazom na viaceré rozhodnutia Krajského súdu
v Trnave v obdobných veciach mal súd prvého stupňa určiť priemernú sumu z takto určeného rozpätia
to je suma 349,61 eur, avšak súd prvého stupňa určil výživné vysoko nad toto rozpätie a to vo výške
spolu 480,- eur, čo považuje za neprimeranú sumu. Na základe uvedeného má za to, že konajúci

súd vyhodnotil dôkazy o jeho príjme nedostatočne resp. z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny
záver. Otec ďalej vo svojom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozsahu, v ktorom by matka maloletých detí
preukázala výdavky maloletých detí na stravu, ošatenie, obuv atď., ktorú výšku, ktorú uvádzala matka
otec spochybňoval. Ďalej otec uviedol, že prvostupňový súd mu neuznal viaceré výdavky, ktoré riadne

špecifikoval a odôvodnil, poukázal pritom na to, že na základe ním dosiahnutých prémií zamestnávateľ
stanovil strop prémií vo výške 5.000,- eur brutto, keď za rok 2014 získal najvyššie prémie vo výške
8.100,- eur brutto. Za takto dosiahnutým pracovným úspechom však stoja nadštandardné vzťahy, ktoré
si musí so svojimi obchodnými partnermi vybudovať a s tým sú spojené výdavky v podobe financovania
stretnutínaobedoch,večeráchakáve.Rovnakomázvýšenévýdavkynaošatenieaobuv,keďžeznázvu

jeho profesie vyplýva, že je nútený reprezentovať a táto povinnosť mu vyplýva aj priamo z pracovného
poriadku zamestnávateľa. Ako príklad uviedol napr. stravu, ktorú špecifikoval v celkovej výške 250,- eur
mesačne, keď táto suma predstavuje 100,- eur na bežné stravné a 150,- eur ako reprezentačné výdavky
na obchodných partneroch, pričom konajúci súd mu uznal len stravné v sume 100,- eur, pričom pre mal.
L. priznal výdavok na stravu v rovnakej výške a je len málo pravdepodobné, že dokáže zjesť toľko ako

dospelý muž. Rovnako tak mal. D. prvostupňový súd bez akéhokoľvek dokazovania priznal výdavok na
stravu vo výške 150,- eur mesačne, keďže je diabetička a táto suma sa mu zdá opäť nereálna. Ďalší
výdavok súvisiaci s reprezentáciou zamestnávateľa, ktorý mu prvostupňový súd neuznal je výdavok na
ošatenie a obuv v sume 150,- eur mesačne. Súd považoval za primeranú len sumu 50,- eur, avšak v
tejto súvislosti poukázal na priznanie výdavku na ošatenie a obuv pre mal. D. a mal. L., a to pre každú

vo výške 100,- eur mesačne. Prvostupňový súd tak tiež opomenul zobrať do úvahy skutočnosť, že
počas pobytu maloletých dcér má výdavky súvisiace s tým, že sa im snaží vždy zorganizovať nejaký
program, aby spolu trávili pekné chvíle. Ďalším nepriznaným výdavkom sú jeho náklady na byt na A..
J., X., s ktorým názorom prvostupňového súdu sa nestotožňuje, nakoľko dôvody, prečo tento nedávado nájmu riadne špecifikoval a odôvodnil. V závere svojho odvolania uviedol, že poukazuje na to, že
výška výživného v sume 155,- eur na mal. D. a 145,- eur na mal. L. je zodpovedajúca jeho možnostiam
a schopnostiam. Chce si riadne plniť svoje rodičovské práva a povinnosti, a stretávať sa s dcérami

aspoň v dohodnutom rozsahu, a výdavky predstavujú na cestovné výlučne za nimi do G. sumu 100,- eur
mesačne. Ďalej otec poukázal na vek maloletých detí, ktorý je len XX. a XX., a keď už v tomto veku súd
určí tak vysoké výživné nevie si predstaviť aké výživné bude určené, keď dôjde na ich strane k zmene
pomerov a nastúpia na strednú resp. vysokú školu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v časti vyživovacej povinnosti zmenil tak, že s účinnosťou od 11.09.2014

bude povinný platiť výživné na mal. D. vo výške 155,- eur mesačne a na mal. L. vo výške 145,- eur
mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí.

K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že pri určení výšky
výživného vychádzal z príjmu oboch rodičov, ich možností a schopností majetkových pomerov, a
predovšetkým potrieb maloletých. Určená výška výživného je v záujme maloletých detí, preto Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany odporúča rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.

K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka maloletých detí, v ktorom uviedla, že žiada,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 14.05.2015 ako vecne správny potvrdil a

odvolanie otca ako nedôvodný zamietol. Uviedla, že súd prvého stupňa vykonal v otázke nákladov
matky, spojených s výživou maloletých detí dostatočné dokazovanie, nakoľko náklady na maloleté deti
dostatočným spôsobom preukázala a tieto zodpovedajú bežnej realite. Výška nákladov na stravu pre
mal. Ninu udávaná matkou predstavuje sumu 100,- eur mesačne, čo je v priemere 3,- eurá denne, čo
zahŕňa raňajky, desiatu, obed, olovrant a večeru pre športujúce deti vo vývine, a pre mal. D. v súvislosti s

celiakiou 150,- eur mesačne, čo prestavuje cca 5,- eur na deň. Náklady súvisiace s oblečením zahŕňajú
aj náklady na športovú obuv a oblečenie, a predstavujú priemerne sumu 100,- eur mesačne, keď táto
suma je rovnako primeraná veku a potrebám maloletých detí. Otcom namietané neuznané výdavky
súdom prvého stupňa považuje za výdavky, ktoré v žiadnom prípade nemajú prednostný charakter pred
výživou maloletých detí. Nemožno sa stotožniť s tvrdením otca, že jeho oprávnenými výdavkami sú

výdavky spočívajúce vo výške 150,- eur mesačne na reprezentačné výdavky na obchodných partnerov
ako aj výdavky na ošatenie v sume 150,- eur, keď uviedla, že maloleté deti sú vo vývine, stále rastú a z
uvedeného dôvodu je nevyhnutné kupovať novú obuv, aj športovú ako i ošatenie prakticky niekoľkokrát
do roka, pričom pri dospelej osobe nie je nevyhnutné kupovať nové ošatenie a obuv tak často. V
otázke nákladov udávaných otcom, súvisiacich s bytom na A.. J., X., ktorý je vo výlučnom vlastníctve

otca maloletých detí sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu, ktorý tieto náklady
oprávnene neuznal. Suma výživného navrhovaná otcom pre mal. D. v sume 155,- eur a pre mal. L. v
sume 145,- eur nie je sumou zodpovedajúcou možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca,
a nepokrýva ani oprávnené náklady na maloleté deti, preto s touto nie je možné súhlasiť. Náklady otca
spojené s víkendovými stretnutiami s maloletými deťmi okresný súd zohľadnil v plnom rozsahu, pričom

nie je pravda, že maloleté deti si vždy prevezme otec so starostlivosti matky a do jej starostlivosti ich
aj odovzdá. Často ich do X. vozí tréner, príp. pre ne príde stará matka zo strany matky vlakom, príp.
brat otca. Ďalej matka poukázala na tú skutočnosť, že otec napriek tomu, že vlastní ešte jeden byt vo
výlučnom vlastníctve, neponúkol matke možnosť zostať spolu s deťmi v spoločnom byte s tým, že on
by sa odsťahoval do svojho bytu na J. A.. v X. a zabezpečil si tak častejší kontakt s maloletými deťmi,

a matka bola spolu s maloletými deťmi nútená opustiť spoločnú domácnosť a odsťahovať sa s nimi do
G. k svojim rodičom.

K vyjadreniu matky, zaslal písomné vyjadrenie otec maloletých detí, v ktorom uviedol, že v celom
rozsahu zotrváva na svojom odvolaní a nesúhlasí s tvrdením matky ohľadne dôvodu rozpadu ich

manželstva, ktorým by mala byť jeho nevera, čo on odmieta. Ďalej otec uviedol, že v súčasnosti robí pod
silným psychickým tlakom, čo sa výrazne podpísalo pod jeho výkonnosť v práci, čo malo za následok
neposkytnutie prémii.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie otca má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsaha dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5
dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe

na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005
Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
v napadnutej časti bežného výživného a s tým súvisiaci výrok o nedoplatku na zročnom výživnom na
obe maloleté deti potvrdiť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5P/63/2014 je návrh matky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na maloleté deti D. a L. N. na čas do rozvodu manželstva.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým súd určil bežné výživné na mal. D. vo výške 250,- eur a na mal. L. vo výške 230,- eur mesačne,
s účinnosťou od 11.09.2014 a to vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, ako

aj v závislom výroku o nedoplatku na zročnom výživnom, ktoré súd určil za obdobie od 11.09.2014 do
14.05.2015 a to u mal. D. vo výške 661,66 eur a u mal. L. vo výške 828,33 eur.

Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom bolo zistené, že matka do septembra 2014, t.j. až do
ukončenia spolužitia s otcom maloletých, bola zamestnaná v spol. Q. I. ako predavačka v potravinách

s priemerným čistým príjmom 404,-eur, tento pracovný pomer ukončila z dôvodu presťahovania sa k
svojim rodičom do G., kde od 13.10.2014 nastúpila pracovať do spol. D. G. S. kde za prvé 3 mesiace
dosiahla priemerný čistý príjem 359,43 eur, poberá prídavky na 2 deti vo výške 47,04 eur. Iné príjmy
nemá, dlhy nemá žiadne. Hospodári spolu s rodičmi, ktorým prispieva mesačne sumou 100,-eur, matka
si platí mesačne telefón v hodnote 10,- eur, inak má bežné výdavky. Pokiaľ ide o výdavky detí, malol.

D. je žiačkou 6.ročníka ZŠ a malol. L. 5.ročníka ZŠ, v škole sa nestravujú, družinu nenavštevujú.
Každá platí ZRPŠ 13,-eur, mimo toho v škole doteraz D. mala výdavky v sume 58,95 eur a L. v
sume 41,40 eur, ( výdavky za pracovné zošity a exkurzie). Malol. D. má zvýšené náklady na výživu v
súvislosti s diagnostikovanou celiakiou, musí mať osobitnú stravu od raňajok až po večeru, náklady u nej
predstavujú podľa vyjadrenia matky okolo 200,-eur, každý mesiac chodí k detskému lekárovi na predpis

na bezlepkovú múku a iné potraviny, minimálnu časť hradí poisťovňa, inak za potraviny musia doplácať.
Raz za pol roka navštevuje gastrológa v Novom Meste nad Váhom, kde cestovné spolu stojí cca 10,-eur,
lieky neberie žiadne. Ako mimoškolskú činnosť má D. basketbal, kde nemá osobitné výdavky. Matka jej
kupuje športové oblečenie a obuv. Pokiaľ ide o malol. L., táto je zdravá, má však vyššie výdavky na šport,
pretože je členkou J. X., kde platí cca 5,-eur ako D. ( tiež to platí otec) a je aj členkou basketbalového

klubu G.S., kde platí 30,-eur mesačne. Okrem tréningov obe dcéry chodievajú na turnaje, s čím sú
spojené ďalšie výdavky. Matka uviedla, že na L. polročné náklady spojené s turnajmi predstavujú cca
180,-eur, na malol. D. je to polročne cca 100,-eur. Mimo toho matka osobitne poukázala na náklady na
športovú obuv a oblečenie, kde mesačné výdavky na každú z dcér vyčíslila v sume 100,-eur. Obom
deťom kupuje matka kredit do telefónu raz za tri mesiace po 7 eur, obe deti majú uzavreté životné aj

úrazové poistky, za ktoré na každú platí mesačne 15,07 eur. Otec platí na deti výživné od októbra
2014 , najskôr 300,- eur a následne 270,- eur od novembra 2014 na obe deti spolu, vecne im prispieva
vianočnými darčekmi.

Otec je od 12.04.2011 je zamestnaný ako medicínsky reprezentant vo firme N. O. D., D.. s priemerným

čistým mesačným príjmom vo výške cca 1.520,-eur, s manželkou vlastnia v BSM byt na G. XX, v X.,
zapísaný na LV č. XXXX, okrem toho je výlučným vlastníkom 2-izb.bytu na A.. J. č.XX v X., zapísanom
na LV č.XXXX. Býva sám v spoločnom byte, kde platí náklady na bývanie vo výške 150,- eur mesačne
(platby do byt. družstva OSBD, fond opráv, voda a kúrenie), okrem toho káblovú televíziu s internetom
v sume 27,87 eur, elektrinu 48,-eu a plyn 4,-eurá. Spláca tiež hypotéku po 110,-eur mesačne, ktorú si

bral spolu s manželkou na kúpu tohto bytu, okrem toho si platí poistky a to investičné životné poistenie
ING založené vo výške 48,-eur mesačne, investičné životné poistenie v spol. Alianz vo výške 24,12
eur, dôchodkové poistenie v spol. Allianz vo výške 11,65 eur, ďalej poistenie oboch domácností, z
toho poistka bytu na J. ho stojí 47,70 eur, bytu na G. ul. 56,86 eur, a tiež má poistku zodpovednosti
za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, ktorú polročne platí v sume 41,56 eur. Vlastné motorové

vozidlo nemá, používa firemné a to aj k súkromným účelom. Uviedol a preukázal, že má zvýšené
výdavky v súvislosti so zdravotným stavom a lekár mu odporúča užívať dlhodobo výživové doplnky v
hodnote 20-30 eur mesačne, ďalej uviedol, že v súvislosti s operáciou kolena, ktorú podstúpil v decembri
2014 musí navštevovať posilňovňu a veľa bicyklovať, posilňovňa ho stojí 30,-eur mesačne, pretožetam chodí 3 x týždenne a 1 vstup stojí 2,50 eur. Ako svoje pravidelné mesačné výdavky označil otec
aj financovania posedení alebo obedov s klientmi, ktoré hradí sám, pretože od 01.01.2015 nemôže
používať reprezentačné firemné výdavky na tieto obedy, takže ak chce mať prémie musí udržiavať

nadštandardné vzťahy s klientmi práve takýmto spôsobom. Na stravu minie takto celkovo 250,-eur, z
toho predstavuje cca 150,-eur práve tento výdavok pre klientov. Vynakladá tiež zvýšené výdavky na
ošatenie a obuv, pretože musí vyzerať reprezentatívne, pričom zamestnávateľ mu poskytuje ošatné iba
raz za tri mesiace vo výške 75,-eur, čo je rozpočítané do jeho mesačných príjmov, pričom on má výdavky
na ošatenie cca 150,-eur mesačne a k tomu 50,- eur mesačne na hygienické potreby. Od 01.01.2015

otec nepoberá daňový bonus vo výške 42,- eur, ktorý bol v jeho príjmoch vykazovaný do konca roka
2014. Pokiaľ ide o byt, ktorý má vo výlučnom vlastníctve, z neho nemá žiadne príjmy, musí iba uhrádzať
výdavky a to mesačne uhrádza bytovému družstvu BYTERM sumu 80,-eur a zálohy za elektrinu a plyn
bratovi v sume 60,-eur, okrem toho spláca úver E. vo výške 53,51 eur. Vlastnil aj pozemok v obci T. B.,
ktorý kúpil do výlučného vlastníctva v máji 2014 a tento pozemok otcovi odpredal za sumu 1.500,- eur.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75

ods. 1 Zákona o rodine).

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné
skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je

daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom
nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými,
kultúrnymi závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať
sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj
náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné

náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú
jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať mu
výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto
výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na

trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na

zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže,žetobolrodič,ktorýsavzdalbezvážnehodôvoduvýhodnejšiehozamestnaniaalebozárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.Pri určení výšky výživného na maloleté deti je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že u otca, ktorý
nemá deti vo svojej osobnej starostlivosti, je jeho primárnou povinnosťou ako rodiča je uspokojiť ich
potreby formou platenia výživného, pričom naopak u matky ako rodiča druhého, sa najmä v závislosti

na veku dieťaťa len mení pomer tzv. osobného a peňažného podielu na plnení si vyživovacej povinnosti
takýmto rodičom, pričom vyživovaciu povinnosť rodiča osobne sa starajúceho o dieťa treba považovať
za plne krytú výkonom osobnej starostlivosti spravidla len v útlom veku dieťaťa (tu obvykle aj s
nevyhnutnosť zotrvania príslušného rodiča v záujme zabezpečenia riadnej starostlivosti o dieťa na
rodičovskejdovolenke),tovšakneznamená,žebyvovyššomvekudieťaťa(danýprípad)natakýtofaktor

už nebolo možno prihliadať, ale už len v rámci príslušného podielu na plnení si vyživovacej povinnosti
takýmto rodičom, tu v rozsahu ktorý nie je krytý minimálnym výživným vzhľadom na pomery matky.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie určenia výšky bežného výživného na obe maloleté deti, keď
prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho výsledky správne i vyhodnotil a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právny záver súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec
aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust.
§ 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výšky bežného
výživného na obe maloleté deti v celom rozsahu, keď má za to, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné
dokazovanie na zistenie skutkového stavu, vec posúdil správne aj po právnej stránke, z ktorých dôvodov
sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o primeranosti výšky výživného na maloletú D. v sume

250-, eur mesačne a na maloletú L. v sume 230-, eur mesačne, keď podľa zaužívanej súdnej praxe
platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 20 až maximálne 30% z jeho príjmu.
Takto určené výživné odvolací súd považoval za primerané a to ako odôvodneným potrebám maloletých
detí, tak aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, keď u otca bolo možné vychádzať z jeho
priemerného zárobku vo výške 1.553,80 eur mesačne a u matky správne súd prvého stupňa vychádzal

z jej priemerného mesačného zárobku vo výške 372,43 eur mesačne, čo je 3,7 násobne nižší príjem
ako má otec. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvého stupňa zohľadnil pri určení výšky bežného
výživného na obe maloleté deti aj tú skutočnosť, že otec ako povinný sa bez dôležitého dôvodu
vzdal majetkového prospechu a to tým, že prestal prenajímať svoj 2-izb.byt na A.. J. č.XX v X., ktorý
má vo svojom výlučnom vlastníctve, keď dôvody ním uvádzané nie sú relevatné v tom smere, aby

odvolací súd na ne pri určení výživného prihliadal a taktiež odvolací súd zohľadnil príjem získaný z
predaja nehnuteľnosti vo výške 1.500,- eur. Pokiaľ ide o potreby mal. detí, vyhodnotením vykonaného
dokazovania správne súd ustálil výšku odôvodnených nákladov na výživu mal. D. v sume cca 305,- eur
a na výživu mal. L. súd ustálil sumu 285,- eur, keď obe maloleté deti sú na druhom stupni základnej
školy a sústavne rastú, takže ich výdavky sa stále zvyšujú.

Odvolací súd konštatuje, že správne súd prvého stupňa vyhodnotil pri určení výživného na obe maloleté
deti nevyhnutné výdavky oboch rodičov a to najmä otca, ktorý ich výšku namietal aj v odvolaní, keď v
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 Zák. o rodine a teda, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča

súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V danom prípade,
správne súd prvého stupňa u otca vyhodnotil ako výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, výdavky v
súvislosti s nákupom oblečenia, ako aj s reprezentatívnymi obedmi, ktoré aj odvolací súd vyhodnotil tak,
že nie sú nevyhnutné. Na základe uvedeného, keďže vyživovacia povinnosť otca je prvoradá, je povinný
si otec usporiadať svoje výdavky a náklady tak, aby najskôr bola uspokojená vyživovacia povinnosť voči

jeho deťom.

Odvolací súd nepovažoval za relevantnú odvolaciu námietku otca na určenie nižšieho výživného pre
mal. deti ani to, že mesačné výdavky maloletých detí nie sú až tak vysoké, aby bolo potrebné určiť
na ich výživu mesačne sumu vo výške 250,-eur a 230,- eur, keď je toho názoru, že dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zo strany matky boli v konaní riadne vyčíslené základné
bežné výdavky maloletých detí a to aj s prihliadnutím na zvýšené výdavky u mal. D. na stravu z dôvodu
diagnostikovania celiakie a taktiež s prihliadnutím na športovú činnosť oboch maloletých dievčat.Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS

200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu otca zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

Súd prvého stupňa tiež správne rozhodol o nedoplatku otca na zročnom výživnom za obdobie od
účinnosti úpravy do vyhlásenia rozsudku, ktorý vzhľadom na jeho výšku a pomery otca správne v súlade

s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil
s prihliadnutím k výške nedoplatku a k majetkovým pomerom otca.

Odvolací súd je tak názoru, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami
uplatnenými zo strany otca a vzhľadom na to, že otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové

skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zohľadniť a na ktoré by bolo potrebné prihliadať, odvolací súd v
podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolací súd s prihliadnutím ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti určenia výšky výživného na maloletého podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil.

Oprávenanáhradutrovkonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§224ods.2O.s.p.zapoužitia
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkom nemá na ich náhradu právo.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.