Decision was made at the court Okresný súd Trebišov
Judgement was issued by JUDr. Jana Berešová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11C/63/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915202593
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7915202593.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci navrhovateľa: Orange
Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave. Dr. Vl. Clementisa 10 proti odporcovi: J.
L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v T., N. XX/XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou JUDr.
Timeou Takáčovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trebišov o zaplatenie sumy 472 Eur
s príslušenstvom rozhodol
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 98,- € s 5,50 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 98,- € od 25.10.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.
Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre neho sumu 472 Eur, úroky z
omeškania z tejto sumy a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca riadne a včas neuhradil cenu
poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 98 € hoci sa k tomu v Zmluve o pripojení a jej dodatku
zaviazal. Tým mu spôsobil škodu vyčíslenú na 374 €.
Odporca sa v trvalom bydlisku nezdržiava. Jeho aktuálny pobyt sa nepodarilo zistiť. V konaní mu bola
ustanovená opatrovníčka, ktorá sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktorými sú Zmluva o pripojení č.
D. zo dňa 25.04.2013, Dodatok k zmluve zo dňa 25.04.2013 spolu s prílohou, Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. účinné od 01.01.2012,
pokusom o pokonávku zo dňa 10.10.2013, faktúra č. 2199147087, faktúra č. XXXXXXXXXX,faktúra č.
XXXXXXXXXX a zistil tento skutkový stav veci :
Dňa 25.04.2013 uzavreli účastníci konania Zmluvu o pripojení č. D. XXXXXXX, v zmysle ktorej
navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ku ktorej bolo priradené telefónne číslo XXXX XXX XXX a
zaviazal sa poskytovať pre neho dojednané telekomunikačné služby. Povinnosťou odporcu bolo riadne
a včas zaplatiť za poskytnuté služby.Dňa 25.04.2013 uzavreli účastníci Dodatok k zmluve o pripojení, v zmysle ktorého navrhovateľ odpredal
odporcovi za kúpnu cenu 1,00 € mobilný telefón zn. HP Comaq Presario CQ58-250SC.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len VP ).
Zo Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že Zmluva
Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange, ktoré nie sú
v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona a ak tieto
nie sú upravené v Zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.
Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 VP spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy,
účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú Službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.
Vzmyslebodu4.10článku4VPukončenímplatnostiZmluvynezanikápovinnosťÚčastníkauhradiťcenu
poskytnutých Služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange a súčasne
vysporiadať všetky svoje ostatné záväzky voči spoločnosti Orange.
Spoločnosť Orange pri zániku Zmluvy zašle Účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je Účastník povinný
uhradiť.
Podľa bodu 6.2 písm a), b) článku 6 VP okrem povinností upravených v týchto všeobecných
podmienkach je účastník povinný používať Službu iba v súlade so Zmluvou alebo jej dodatkom,
Zákonom a týmito Všeobecnými podmienkami a pritom dodržiavať zásady dobrých mravov a verejného
poriadku; platiť cenu za poskytnuté Služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka, ako aj cenu za Iné služby
až na základe predloženia faktúry v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto Všeobecných
podmienok;
Odporca riadne a včas neuhradil navrhovateľovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v období
od júna 2013 do júla 2013 vo výške 98 Eur vyúčtovaných týmito faktúrami :
XXXXXXXXXXna sumu 49,00 € za obdobie od 13.06.2013 do 12.07.2013
XXXXXXXXXXna sumu 49,00 € za obdobie od 13.07.2013 do 12.08.2013
Navrhovateľ zaslal odporcovi list zo dňa 10.10.2013 s označením pokus o pokonávku. Vyzval ho na
zaplatenie dlžného hovorného 98 € a na zaplatenie zmluvnej pokuty/náhrady škody vo výške 408,-€ za
porušenie zmluvných povinností.
Navrhovateľ v žalobe ozrejmil, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla za odpredaný
mobilný telefón HP Comaq Presario CQ58-250SC vo výške 374,- € (ďalej len „škoda“).
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.
Jedná sa o škodu, ktorú mu spôsobil odporca tým, že získal mobilný telefón za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť
po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil,
avšak odporca si svoju základnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne
a včas uhrádzať svoje splatné záväzky nesplnil.
Odporca si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu
uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou
a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú vDodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo navrhovateľovi škodu minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.
Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody navrhovateľ zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :
Podľa ust. § 43 ods.1 písm.a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods.12 písm.b) zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase
uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov.
Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa
na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka
možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.
Z ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) vyplýva, že spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
V zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Ako vyplýva z ust. § 53 ods. 2, ods. 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa Dodatku k zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok žalobcu bola medzi účastníkmi konania
pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka). Súd má
za to, že dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súd poukazuje, že takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd v Prešove a to vo
veci vedenej pod sp. zn. 6Co/91/2011, kde v závere rozhodnutia vyslovil, že takto dojednaná zmluvná
pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.Navrhovateľ v návrhu ozrejmil, že sumu 374,-€ žiada ako náhradu škody, čo odôvodnil tým, že odporca
v Dodatku k zmluve vyhlásil, že si je vedomý že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1
bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou
zľavou len z toho dôvodu, že odporca sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.
Navrhovateľ už teda nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi
predajnou cenníkovou cenou sporného mobilného telefónu a akciovou cenou, ale požaduje náhradu
škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou s modifikáciou podľa počtu mesiacov od uzavretia zmluvy po porušenie zmluvných povinností. V
prejednávanej veci navrhovateľ tento rozdiel stanovil na sumu 374,-€, bez bližšieho ozrejmenia.
Z uvedeného vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody v predmetnom Dodatku k zmluve o
pripojení vyplýva, že navrhovateľ sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať
v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je:
1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
2. vznik škody ako majetkovej ujmy,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je splnený druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a
to samotný vznik škody. Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode by nedošlo.
Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz
navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho
úkonu).Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného
ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi
navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s
odporcom vkladal.
K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdŕžal
dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a
to príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pretože aj v prípade zavineného
nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku
navrhovateľa by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdŕžaním dojednanej
kúpnej ceny.
Na základe uvedených skutočností súd vyhovel návrhu v časti o zaplatenie ceny poskytnutých služieb
vo výške 98 €, lebo tento nárok navrhovateľa je nesporný a žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady
škody vo výške 374 € spolu s jej príslušenstvom zamietol.
Navrhovateľovi okrem ceny poskytnutých služieb priznal súd aj úrok z omeškania s jej zaplatením od
nasledujúceho dňa po márnom uplynutí lehoty na plnenie v zmysle predsúdnej výzvy navrhovateľa
( pokus o pokonávku).
Nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vyplýva zo zmluvných dojednaní účastníkov ako aj z ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného k 17.08.2012 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd môže vysloviť, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ uplatnil síce nárok na náhradu trov konania, avšak nemal v konaní plný úspech, mal úspech
iba čiastočný, preto súd rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania. Odporca mal v konaní tiež
len čiastočný úspech, preto ani on nemá právo na náhradu trov konania, ktoré trovy si ani neuplatnil.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože v danom prípade ide o drobný spor (§200ea
ods.1 OSP, §115a ods.2 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesťproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona /§ 251 ods. 1/.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.