Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/157/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213295
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213295.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa 28.05.2015 na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným žalobným návrhom žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 175,- Eur ako náhrady
majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky a
čiastky 331,92 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55 Eur za každý mesiac nečinnosti
exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v
exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 14Er/420/2006 (v rámci ktorého došlo k povereniu súdneho
exekútorapoverenímč.5613002337)tým,žeonávrhunazmenusúdnehoexekútoranebolorozhodnuté

v zákonom stanovenom čase.

Podaním zo dňa 28.05.2015 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa svojho tvrdenia podal z dôvodu porušenia svojich práv na
zákonného sudcu a nestranný súd. Súčasne navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia
konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť žalovaná Súdnemu dvoru Európskej únie v
konaní vedenom pod sp. zn. 7C/6/2010 na Okresnom súde Prešov.

K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie
v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.).
Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je naproti tomu fakultatívne a bude namieste
vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Podľa názoru súdu otázka (ne)vylúčenia

zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nie je svojim charakterom takou predbežnou
otázkou ako to majú na mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v
merite veci. Okrem toho, tie isté dôvody, ktoré by mali zakladať vylúčenie sudcov tunajšieho súdu
z rozhodovania prejednávanej veci žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom predpísanýmpostupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným súdom (uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.10.2012 sp. zn. 24NcC/261/2012) s tým, že námietku
zaujatosti aktuálne vec prejednávajúceho sudcu žalobca nepodal. Čo sa týka návrhu na prerušenie

konania vo vzťahu k zodpovedaniu prejudiciálnych otázok Súdnym dvorom Európskej únie, je treba
uviesť, že v tomto konaní žalobca vyvodzuje uplatnené nároky z tvrdenia, že exekučný súd nerozhodol
o jeho žiadosti o zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote (§ 44 ods. 8 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.05.2011). Súdu preto nie je zrejmé (a nevysvetlil to ani žalobca), aký
súvis s prejudiciálnymi otázkami aktuálnymi v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 má

posúdenie toho, či o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté v určenej lehote alebo nie, lebo táto
fundamentálna okolnosť sa ani okrajovo nedotýka potreby aplikácie komunitárneho práva. Aj tu súd
poukazuje na ust. § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konštatujúc, že neprebieha žiadne
konanie riešiace predbežnú otázku majúcu význam pre rozhodnutie vo veci, pre ktorú by bolo namieste
obligatórne či fakultatívne prerušenie tohto konania. Súd preto predmetný procesný návrh žalobcu ako
nedôvodný zamietol.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.04.2013 požadovala žalobu zamietnuť. Z
procesného hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené
nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie
nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie nárokov
Ministerstvom spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne veci
samotnej žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na judikatúru
Ústavného súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Vzniesla námietku premlčania s tým, že žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody

a príčinnú súvislosť a rovnako nepreukázal ani splnenie podmienok na priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy.

Na pojednávaní dňa 04.06.2015 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo

predvolanie doručené dňa 07.05.2015. Žalobca síce vo vyššie uvedenom podaní zo dňa 28.05.2015
okrem prerušenia konania navrhol súčasne aj zrušiť nariadené pojednávanie v podstate z dôvodu, že
nebolo podľa jeho názoru ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu, no
pokiaľ žalobca námietku zaujatosti (so zákonnými náležitosťami podľa § 15a ods. 3 O.s.p.) nepodal, súd
zužuvedenýchdôvodov,prektoréneprerušiltotokonanie,nepovažovalžalobcomuvádzanéskutočnosti

za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania či dokonca pre jeho zrušenie. O tom žalobcu informoval
elektronickou poštou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednotlivými listinami tvoriacimi obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn.
14Er/420/2006 a zistil nasledovné:

Tunajší súd na podklade žiadosti súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 14.02.2006, ktorým žiadal vymôcť
čiastku 28.700,- Sk s príslušenstvom a na podklade notárskej zápisnice č. NZ 49773/2005 spísanej
dňa 23.10.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, poveril dňa 08.03.2006 menovaného exekútora

vykonaním exekúcie v prospech žalobcu ako oprávneného voči povinnému Ivanovi Bobákovi. Dňa
20.09.2010 doručil žalobca návrh na zmenu súdneho exekútora požadujúc, aby bol vykonaním exekúcie
poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Dňa 29.09.2010 tunajší súd vyzval súdneho exekútora
JUDr. Jána Debnára, aby v lehote 10 dní vyčíslil trovy exekúcie a predložil svoj exekútorský spis. Súdny
exekútor dňa 28.10.2010 uplatnil trovy exekúcie vo výške 129,86 Eur a zaslal exekučný spis. Tunajší súd

potom uznesením zo dňa 01.04.2011, č.k. 14Er/420/2006-18 vyhovel návrhu žalobcu ako oprávneného
na zmenu exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý
uznesenie prevzal dňa 20.04.2011. Následne sa v rámci exekúcie rozhodovalo ešte o trovách exekúcie
dovtedajšieho súdneho exekútora JUDr. Debnára.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmiverejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej

zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi

vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri

nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné
posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená

zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora, návrhu
žalobcunavykonanieexekúcieanotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulubolotunajšímsúdomvedené
exekučnékonaniepodsp.zn.14Er/420/2006.Súddňa08.03.2006poverilvykonanímexekúciesúdneho

exekútora JUDr. Jána Debnára. Žalobca ako oprávnený dňa 20.09.2010 požiadal o zmenu exekútora. V
tom čase účinné ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo, že oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Tunajší súd o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora rozhodol

uznesením zo dňa 01.04.2011, č.k. 14Er/420/2006-18 a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého. V danom prípade súd síce nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase, no prekročenie stanovenej lehoty vzhľadom na všetky ostatné
okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.

Predpokladom pre rozhodnutie o zmene súdneho exekútora je návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora s tým, že exekučný súd po dôjdení takejto žiadosti najskôr musí vyzvať doterajšieho súdneho
exekútora na vyčíslenie trov exekúcie s čím je spojená aj žiadosť o zaslanie príslušného exekučného
spisu. Ak súd návrhu na zmenu exekútora vyhovie, poverí vykonaním exekúcie nového exekútora,
ktorému následne vec postúpi spolu s exekučným spisom pôvodne povereného exekútora (§ 44 ods. 9

Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011).

Bolo preukázané, že tunajší súd vyzval exekútora na predloženie vyúčtovania trov exekúcie a
exekučnéhospisu.Súdnyexekútortotozaslaldňa28.10.2010aažvtomtomomentemalsúdkdispozícii
úplné podklady na to, aby mohol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora rozhodnúť. Tunajší

súd potom o zmene exekútora rozhodol v primeranej dobe uznesením zo dňa 01.04.2011, pretože
žalobca ako oprávnený podával elektronicky v rovnakom čase hromadne návrhy na zmenu súdnych
exekútorov.Týmzaťažilsúdveľkýmmnožstvompodaní,ktorénebolomožnévzhľadomzaťaženosťsúdu
a nepriaznivé personálne obsadenie vybaviť bez určitého zdržania. V tomto smere však súd poukazuje
na to, že podľa v tom čase účinných ustanovení § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku platilo, že účinky

pôvodného návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zostali zachované aj po podaní návrhu na zmenu
súdneho exekútora a pôvodný súdny exekútor mohol a mal vykonávať exekúciu v prospech žalobcu až
do právoplatného rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora.Zákonom stanovená povinnosť súdu ako orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom určenej lehote predstavuje v tejto rovine garanciu ústavného práva každého na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej

republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v
Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

V rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na jednej strane
všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej
strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú
nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva - práva na spravodlivý proces, ktoré
majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v príslušných
medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto zmysle

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať
proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

Vzhľadomnadoterazuvedenésúddospelkzáveru,žeajkeďžalobcompredtýmzvolenýsúdnyexekútor
nebol „vymenený“ v zákonom určenom čase, nemožno to označiť za nesprávny úradný postup ako to
má na mysli ust. § 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keď súd o zmene exekútora rozhodol bez zbytočných
prieťahov a v primeranom čase.

Súd preto nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ale nemal preukázané splnenie ani
jednejzďalšíchdvochpodmienokvyžadovanýchnavznikzodpovednostižalovanejzažalobcomtvrdené
ujmy. Žalobca v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali

to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o
zmene súdneho exekútora utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu
nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2
zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno
podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované) paušálne náklady

na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume 70,- Eur, na udržiavanie a správu
informačného systému v čiastke 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom v čiastke 50,- Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje,
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v čiastke 15,- Eur.
Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného

predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým stavom pred
škodnou udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené
výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom uvedených
nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu ušlého
zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu,

ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku tvrdeného nesprávneho
úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani nijako bližšie nevysvetlil
ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia s tvrdeným nesprávnym úradným
postupom súdu, keď v už citovanom ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku je garantovaná nepretržitosť
vykonávania exekúcie nezávisle od rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Ako už bolo

uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah
príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu
pohľadávky mal žalobca bez ohľadu na to, kedy exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora.

Vovzťahukpožadovanejnáhradenemajetkovejujmyžalobcatiežnijakonepreukázalžiadennepriaznivý

dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnému v dôsledku tvrdeného
nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko
zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným“), no
nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku postupu exekučnéhosúdu. Súd tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto žalobný návrh zamietol.

Len záverom sa k vyjadreniam žalovanej poznamenáva, že zo žalobného návrhu zo dňa 17.09.2012 je
evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov (§ 79 ods. 1 O.s.p.), pričom súdu je z
rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa
25.09.2012naMinisterstvospravodlivostiSRpísomnúžiadosťpodľa§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.

o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov
do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona),
keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne

nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.