Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010127
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viliam Hlaváč

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7815010127.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Viliam Hlaváč, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

3.6.2015, v trestnej veci obžalovaného Q. H. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. H. P. K. Y. : N.. XX.X.XXXX M. K., C. A. W.,
L.. Š. Č.. XXX, Y.. T., A. W.
W., C..Č.. M. M. M. L. K.,

j e v i n n ý ,

1) že dňa 22.11.2014 okolo 17.15 hod. v Plešivci, okr. Rožňava, na námestí, na verejnom priestranstve
pred stánkom PNS, pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol P. C., ktorého opakovane udrel do oblasti
hlavy a päsťou do oblasti tváre a vo fyzickom útoku prestal až potom, čo poškodený P.Á. C. sa mu
vytrholaušiel,čímmuspôsobiltržnozmliaždenúranuhlavyvtemenno-spánkovejoblastivľavo,odreninu
ľavého obočia a pomliaždenie ľavej pery s dobou liečby do l0 dní,
2) dňa 22.11.2014 okolo 20.10 hod. v Plešivci, okr. Rožňava, v mieste svojho trvalého bydliska, v
rodinnom dome na ulici Štítnickej č. 259, počas zákroku hliadky Obvodného oddelenia PZ SR v Plešivci,

ktorá plnila svoje služobné povinnosti v súvislosti s jeho predvedením na Obvodné oddelenie PZ SR
v Plešivci, pod vplyvom alkoholu sa aktívne bránil predvedeniu, pričom fyzicky napadol člena hliadky
nstržm. P. W. tak, že ho stojac oproti nemu čelom udrel do oblasti tváre, čím mu spôsobil tržno-
zmliaždenú ranu ľavého obočia, s dobou liečby do l0 dní,

t e d a

v bode 1) výroku rozsudku

fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,
2T/16/2015

v bode 2) výroku rozsudku

použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,
č í m s p á c h a l

v bode 1) výroku rozsudku

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v znení novely č. 1/2014 Z.z.

v bode 2) výroku rozsudkuprečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. l písm. a Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v znení novely
č. 1/2014 Z.z. a za to ho

o d s u d z u j e :

Podľa§323ods.1Tr.zák.,spoužitím§41ods.lTr.zák.,spoužitím§38ods.2,4Tr.zák.,sprihliadnutím
na ustanovenie § 36 písm. l Tr. zák., § 37 písm. h, m Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a Tr. zák. ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného P. C., N.. X.X.XXXX, A. W., Š. XXX, Y.. T.Ž., s nárokmi na
náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítaním
znaleckých posudkov a ostatných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav.

Obžalovaný Q. H. po tom, ako okresný prokurátor neprejavil záujem na konaní o uzavretie dohody o vine

a treste, po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. l písm. a, b, c Tr. por. a po poučení aj podľa § 257
ods. 2, 4 Tr. por., aj v rozsahu ods. 5 a 8 Tr. por. o následkoch vyhlásenia, že súdom prijaté vyhlásenie
o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe, je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa §
371 ods. l písm. c Tr. por.. Prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku opísaného v bode

2) obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a Tr.
zák.. Odmietol prehlásiť vinu týkajúcu sa skutku v bode 1) obžaloby, právne kvalifikovaného ako zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., hoci priznal, že svedka P. C. fyzicky napadol.

Obžalovaný vo vzťahu k skutku, kde prehlásil svoju vinu potvrdil, že porozumel aj právnej kvalifikácii

skutku ako prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a Tr. zák. a
bol oboznámený aj s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. V
konečnom dôsledku dal vyhlásenie aj o tom, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za tento skutok.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný Q. H. na všetky otázky formulované v ustanovení § 333

ods. 3 písm. c, d, f, g, h Tr. por. odpovedal pozitívne.

V zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného k tejto právnej otázke
zaujal pozitívne stanovisko aj prokurátor.

Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného, v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. por.
prijal vyhlásenie obžalovaného k skutku v bode 2), právne posúdeného ako prečin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a Tr. zák. a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že
dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná a vykonajú sa
k tomuto skutku len dôkazy v súvislosti s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z výpovedí z prípravného konania, jeho prehlásenia o vine
na hlavnom pojednávaní, z výpovedí svedkov, objektívnych listinných dôkazov, vrátane znaleckých
posudkov, z ktorých súd zistil tieto podstatné skutočnosti. Z týchto dôkazov je nepochybné, že dňa
22.11.2014 okolo 20.10 hod. v Plešivci, okr. Rožňava, v mieste svojho trvalého bydliska, v

rodinnom dome na ulici Štítnickej č. 259, počas zákroku hliadky Obvodného oddelenia PZ v Plešivci, a
to v zmysle zákona o Policajnom zbore, v snahe predviesť obžalovaného, okrem toho, že policajti museli
použiť donucovacie prostriedky, obžalovaný sa aktívne bránil, trhal, odtláčal ich od seba. V momente,
keď obžalovaný stál oproti jednému z policajtov tvárou v tvár, úmyselne čelom ho udrel do tváre nad
ľavé oko a pritom mu spôsobil aj drobné zranenia.Záver o zavinení obžalovaného je založený na skutkových zisteniach súdu, ktoré vyplynuli z
dokazovania, pričom je potrebné vychádzať zo všetkých potrebných skutočností, za ktorých bol trestný
čin spáchaný, vykonaných dôkazov, vrátane priznania sa obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Po

právnej stránke súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa §
323 ods. 1 písm. a Tr. zák.. Obžalovaný ako trestne zodpovedný konal v priamom úmysel v zmysle §
15 písm. a Tr. zák.. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane nerušeného výkonu právomoci
verejného činiteľa a objektívna stránka spočíva v použití násilia zo strany obžalovaného, v úmysle
pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo pre jeho výkon.

Ako je v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku konštatované, súd prijal vyhlásenie obžalovaného
v súvislosti so skutkom v bode 2) rozsudku. Obžalovaný nepriznal spáchanie skutku v bode 1) rozsudku,
kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. l Tr. zák., resp. priznal, ale nie v celom žalovanom
rozsahu a preto v zmysle ustanovenia § 257 ods. 8 Tr. por. súd vo vzťahu k tomuto skutku vykonal
kontradiktórne dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav.

ObžalovanýQ.H.nahlavnompojednávaní,zhodneakovprípravnomkonanívypovedal,žepodvplyvom
alkoholu prechádzal v obci Plešivec cez námestie, keď ho oslovil Arpád Tomi, ktorý mu navrhol, že
pokiaľ mu poskytne finančné prostriedky, zabezpečí mu drogu zv. herba. Vtedy si spomenul, že už aj v
minulosti ho P.Á. C. takto oklamal, vylákal od neho peniaze a nič mu nedodal, ani mu peniaze nevrátil.

Z týchto dôvodov sa nazlostil a preto udrel poškodeného, pravdepodobne lakťom a dal mu aj facku. V
priebehu celého trestného stíhania poprel, že by poškodenému vzal peniaze a poprel aj to, že by mu
vykrúcal ruku. Na tejto výpovedi zotrval aj pri vykonanej konfrontácii, nielen v prípravnom koananí, ale
aj na hlavnom pojednávaní.

K skutku kvalifikovanom ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. l Tr. zák. obžalovaný prostredníctvom svojej
obhajkyne navrhol vypočuť svedka Milana Horvátha, ktorý sa mal vyjadriť ohľadne tohto skutku pred
jeho rodinnými príslušníkmi, že sa tento nestal.

Poškodený P. C. uviedol, že v kritický večer sa nachádzal na námestí v obci Plešivec, v ruke mal

20,- € bankovku. Telefonoval a fajčil, keď zacítil zozadu úder na oblasť hlavy. Cítil, ako mu niekto
vytáča ľavú ruku, v ktorej držal peniaze a keď bol takto vytočený, zistil, že je to obžalovaný Q. H.. Na
hlavnom pojednávaní doslova uviedol, že v tomto momente mu „asi“ zobral peniaze. Táto časť výpovede
poškodeného P. C. bola rozporná s jeho výpoveďami v prípravnom konaní. Rozpor odstránil tak, že
sa pomýlil, že sa zle vyjadril a tvrdil, že slabo ovláda slovenčinu a zotrval na výpovedi z prípravného

konania, že cítil, ako mu peniaze obžalovaný vybral z ruky.

Súd na hlavnom pojednávaní pred procesnými stranami prehral záznam telefonického hovoru P. C.,
ktorý bezprostredne po skutku oznamoval polícii, že bol napadnutý obžalovaným, ktorý od neho žiadal
peniaze.

Z tohto dôkazu jednoznačne vyplýva, že bezprostredne po skutku poškodený neoznámil polícii, že mu
obžalovaný vzal peniaze, ale oznamuje, že od neho pýtal peniaze. Rozpor odstraňuje tým, že pri tom
telefonickom oznámení sa sústredil na zranenie hlavy a bol zľaknutý. Zároveň obsah telefonického
hovoru vysvetľuje aj tým, že obžalovaný pri fyzickom útoku nežiadal od neho peniaze.

V ďalšej časti výpovede P. C. uviedol, že pri fyzickom útoku mu obžalovaný povedal, že „vie, prečo ho
napadol“, čo si vysvetlil tým, že v minulosti mu obžalovaný dal peniaze za účelom nákupu alkoholu, ktorý
však nekúpil a peniaze mu doposiaľ nevrátil.

Svedok V. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že tak s obžalovaným, ako aj s poškodeným je v
priateľskom vzťahu. Poškodený P. C. mu povedal, že sa s obžalovaným navzájom pobili. Nepovedal
mu, že obžalovaný poškodenému zobral peniaze a o tomto sa dozvedel iba z rozprávania ľudí v meste.
Od nestotožnených osôb sa dozvedel aj to, že sa v meste hovorí o tom, že obžalovaný poškodenému
žiadne peniaze nedal.

Svedok R. K. zhodne vypovedal ako obžalovaný, že v kritický večer v jeho pohostinstve platil obžalovaný
10,- € bankovkou. Výpoveď tohto svedka je zhodná aj s úradným záznamom (č.l. 209) a tieto záveryvyplývajúajzozápisniceovydaníveci (č.l.216),kdeprihospitalizáciinapsychiatrickomoddelení
obžalovaný vydal finančnú hotovosť iba niečo cez 5,- €, zodpovedajúce výdavku z 10,- € bankovky.

Z lekárskych správ, ako aj zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva vyplýva, že poškodený
utrpelzraneniauvedenévovýrokovejčastirozsudku,sdobouliečeniadol0dní.Zranenianemalivplyvna
pracovnú schopnosť a obmedzený obvyklý spôsob života poškodeného. Zranenia mohli byť spôsobené
mechanizmom, ako to uvádzal poškodený, a to viacerými údermi päsťou do oblasti tváre.

Z prečítaného znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odboru psychiatrie vyplýva, že
obžalovaný Q. H. netrpí, ani v čase spáchania skutkov netrpel na duševnú poruchu. Chápe zmysel
trestného konania. V čase spáchania skutkov bol v stave ťažkej opilosti.

Súd po dôkladnom vykonaní dokazovania v rámci hlavného pojednávania dospel k záveru, že vina
obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, týkajúcej sa skutku v bode 1), kvalifikovaná aj ako zločin

lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. nebola vykonaným dokazovaním preukázaná.

Zločinu lúpeže sa páchateľ dopustí, keď proti inému použije násilie, alebo hrozbu bezprostredného
násilia, v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Obžalovaný Q. H. počas celého trestného stíhania poprel, že by poškodenému zobral 20,- € spôsobom,
ako to opísal poškodený P. C.. Priznal, že v kritický čas ho opakovane udrel raz lakťom a raz rukou.

Skutkový stav opísaný v bode 1) obžaloby bol ustálený iba na základe výpovedí poškodeného P.
C.. Vzhľadom na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu nebolo možné tento

skutok ustáliť vzhľadom na obsah výpovedí poškodeného. Jeho výpoveď spočívala v tom, že mu mal
obžalovaný zobrať 20,- €, ktoré mal zovreté v ruke po tom, čo ho udrel, vytočil mu ruku dozadu.
Pritom mal aj fajčiť a aj telefonovať. Táto výpoveď poškodeného je nepresvedčivá a nelogická.
Obžalovaný vo večerných hodinách ani nemohol vidieť, že poškodený drží v ruke bankovku, čo je
však to najpodstatnejšie vo výpovediach poškodeného sú značné rozpory. Bezprostredne po skutku bol

oznamovateľom trestného činu, keď telefonicky polícii oznámil, že bol fyzicky napadnutý a obžalovaný
žiadal od neho peniaze. V tomto telefonickom oznámení netvrdil, že mu obžalovaný zobral peniaze,
ale že žiadal od neho peniaze. Na hlavnom pojednávaní tento rozpor odstránil tak, že bol zľaknutý,
sústredil sa na zranenia, ktoré mal, ovšem poprel to, že by obžalovaný žiadal od neho peniaze. Tieto
rozpory vysvetliť nevedel. Čo je však podstatné, na hlavnom pojednávaní pri svojom voľnom opisovaní

skutku uviedol, že obžalovaný mu „asi“ zobral peniaze, t.j. sám spochybnil to, čo uvádzal vo svojich
výpovediach v prípravnom konaní. Nemôže podľa názoru súdu obstáť jeho vysvetlenie tohto rozporu, že
sa pomýlil, alebo že sa zle vyjadril. Z týchto dôkazov, aj s prihliadnutím na obsah výpovede svedka V. S.,
R. K. a objektívnych listinných dôkazov, už citovaného úradného záznamu a zápisnice o vydaní veci súd
vyslovil záver, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, aj v zmysle právnej kvalifikácie ako zločin lúpeže

a preto túto kvalifikáciu v bode 1) rozsudku vypustil a vzhľadom na rozsah dôkazov uznal vinu u tohto
skutku iba ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a Tr. zák.. Objektom trestného činu výtržníctva
je záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho spolužitia proti útokom narušujúcim verejný
poriadok. Bola splnená aj objektívna stránka spočívajúca vo výtržnosti, ktorej sa dopustil na mieste
verejnosti prístupnom. Ohrozil aj záujem na ochrane zdravia iného, v čom v podstate spočíva aj stupeň

spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného.

Hodnotenie spravodlivosti je vždy preskúmateľné a zahŕňa spravodlivé preskúmanie trestnej veci
obžalovaného, vrátane spravodlivého rozhodnutia o uložení druhu a výmery trestu.

Súd prihliadol pri ukladaní trestu a jeho výmery na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, ich
doterajší život, na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku, ale aj na zistený pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Obžalovaný Q. H. je v mieste bydliska hodnotený všeobecne.
Žijevspoločnejdomácnostismanželkouamaloletýmideťmi.Niejevpracovnompomere,pracujevšakv
turnusoch v zahraničí. Doteraz bol opakovane postavený pred súd a odsúdený. Posledne bol odsúdený

trestným rozkazom Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 2T/2/2013 pre druhove zhodnú trestnú činnosť a
bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 7.2.2013 a tak
teraz súdenej trestnej činnosti sa dopustil v lehote podmienečného odsúdenia.Po uznaní viny súd uložil obžalovanému Q. H. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov
nepodmienečne, a to s prihliadnutím už na vyššie uvedené zákonné kritériá. Pritom súd ukladal trest s

prihliadnutím na jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, kde súd vyslovil
vinu. Na druhej strane však boli zistené aj priťažujúce okolnosti, že spáchal viac trestných činov a bol
už za trestný čin odsúdený. V tejto súvislosti súd ukladal trest aj za použitia ustanovenia § 38 ods.
2, 4 Tr. zák., pretože prevažuje pomer priťažujúcich okolností, kde sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323

ods. 1 Tr. zák., ktorý je najprísnejšie trestný, kde súd uznal vinu, je možné uložiť trest odňatia slobody
na 1 rok až 5 rokov a tak zvýšená hranica zákonom vymedzenej dolnej hranice trestnej sadzby je od
28 mesiacov až 5 rokov. Pri týchto kritériách uložil súd obžalovanému trest na dolnej hranici zákonom
vymedzenej trestnej sadzby. Pre výkon tohto trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vsúladesustanovením§288ods.3Tr.por.súdpoškodenéhoP.C.snárokminanáhraduškodyodkázal
na občiansko-súdne konanie, a to vzhľadom na závery súdu vo vzťahu k akému skutku si poškodený
škodu uplatňoval, keď túto právnu kvalifikáciu súd vypustil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
· prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2).
· obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
· príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

· zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
· štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1)
· poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c),atovneprospechobžalovaného(§308/1).Akjepoškodenýmprávnickáosoba,odvolaniemôže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
· zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.