Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201601
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930 so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, proti odporcovi: Okresný
úrad Bratislava, Katastrálny odbor (pôvodne Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu) so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti PRESPOR spol. s r.o., IČO: 31 340 326 so
sídlom Turbínova 1, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 12.7.2012 proti rozhodnutiu
odporcu č. V-11489/12 zo dňa 18.6.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-11489/12 zo dňa 18.6.2012 p o t v r
d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-11489/12 zo dňa 18.6.2012 odporca za použitia ust. § 18 ods. 2,
§ 31 ods. 1, 3 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (ďalej len „katastrálny zákon“)
rozhodol tak, že zamietol návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností, ktoré sa
týkalo nehnuteľností registra C KN parcelných čísiel 13664/4, 13664/ 13664/69, 13664/113 (ďalej
len „zaťažený pozemok“), 13664/2, 13664/26, 13664/27, 13664/33, 13664/35, 13664/36, 13664/45,
13664/46, 13664/47, 13664/55, 13664/56, 13664/66, 13664/67, 13664/82, stavby sosúpisným číslom
3528 na pozemku registra C KN s parcelným číslom 13664/2, 13664/26, 13664/27, 13664/33, 13664/36,
13664/45, 13664/46, 13664/47, 13664/56, 13664/82 (ďalej len „oprávnené nehnuteľnosti“). Opísal v ňom

zistený stav veci a dôvodil, že vecné bremená „in rem“ sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
pričom zo zmluvy o zriadení vecných bremien, uzatvorenej medzi navrhovateľom ako oprávneným z
vecného bremena a zúčastnenou osobou ako povinným z vecného bremena dňa 21.5.2012 vyplýva, že
vo vzťahu k vecnému bremenu „in rem“ nie je splnená podmienka - podstata tohto vecného bremena,
podľa ktorej zriadením vecného bremena konkrétny subjekt odlišný od vlastníka veci nadobudne právo
užívať túto vec, ktorú nevlastní. Poukázal tiež na splynutie povinnosti povinného z vecného bremena a
práva oprávneného vyplývajúceho z vecného bremena.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
12.7.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že účelom uzatvorenej
Zmluvy o zriadení vecného bremena (ďalej len „zmluva“) bolo zriadiť vecné bremeno zaťažujúce
vlastníka prístupovej cesty k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet záložného práva, ako to je uvedené
v uzatvorenej zmluve. Poukázal na skutočnosť, že oprávneným z vecného bremena je podľa zmluvy
akýkoľvek budúci vlastník oprávnenej nehnuteľnosti - akákoľvek bližšie neurčená tretia osoba, určená
vlastníckym právom k oprávneným nehnuteľnostiam. Namietal tiež konštatovanie odporcu, podľaktorého v danom prípade dochádza k splynutiu práva a povinnosti a v tom dôsledku k ich zániku, nakoľko
právo prináleží budúcemu vlastníkovi oprávnených nehnuteľností, kým povinnosť prislúcha súčasnému
vlastníkovi prístupovej cesty. Navrhovateľ teda namietal nesprávne právne posúdenie veci odporcom.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 27.8.2012. k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Osobitne
poukázal na skutočnosť, že zmluva, ktorá bola predmetom vkladového konania, týkajúca sa vecného
bremena „in rem“ nespĺňa hmotnoprávne podmienky (§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), pričom v zmysle platného katastrálneho zákona nie je možné konať iba o časti návrhu na vklad.

Zúčastnená osoba sa k návrhu nevyjadrila.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.,) na pojednávaní v neprítomnosti
zúčastnenej osoby, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila
(§ 250g ods. 2 O.s.p.), svoju neúčasť ospravedlnila s tým že súhlasila s prejednaním veci v jej
neprítomnosti. Súd po prejednaní veci dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné

potvrdiť ako vecne správné a zákonné.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu č. V-11489/12 z obsahu
ktorého zistil, že navrhovateľ, ako oprávnený z vecného bremena, a zúčastnená osoba, ako povinný
z vecného bremena, uzatvorili 21.5.2012 „Zmluvu o zriadení vecného bremena“ v zmysle ust. § 151n

a nasl. OZ. Dohodli sa v nej na zriadení vecného bremena „in rem“ (článok II. zmluvy) a vecného
bremena „in personam“(článok III. zmluvy). Tak zaťažený pozemok, ako aj oprávnené nehnuteľnosti
sú vo výlučnom vlastníctve povinného z vecného bremena. Obsahom vecného bremena „in rem“ bolo,
že povinný z vecného bremena ako vlastník zaťaženého pozemku zriaďuje v prospech každodobého
vlastníka oprávnených nehnuteľností vecné bremeno spočívajúce vo vstupe a v prechode cez zaťažený

pozemok k oprávneným nehnuteľnostiam a to tak pešo ako aj motorovým vozidlom alebo iným
dopravným prostriedkom, ako aj aby vykonával údržbu a opravu miestnej komunikácie a inžinierskych
sietí. Obsahom vecného bremena „in personam“ bolo, že povinný z vecného bremena zriaďuje v
prospech oprávneného z vecného bremena povinnosť každého vlastníka zaťaženého pozemku počas
trvania tohto vecného bremena strpieť, aby oprávnený z vecného bremena kedykoľvek vstúpil a prešiel

cez zaťažený pozemok a to pešo, alebo aby ho použil na prejazd motorovým vozidlom. Dňa 21.5.2012
účastníci zmluvy doručili odporcovia návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Dňa
18.6.2012 v tejto veci vydal odporca rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté podaným odvolaním a ktoré je
predmetom tohto súdneho konania. V spise sa nachádza list vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia
J. S. na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti, prezentované v uzatvorenej zmluve, vlastníkom ktorých je

zúčastnená osoba.

Podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ust. § 151n ods. 1, 2 OZ:

1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené

buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.

Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 584 OZ ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe,
zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.

Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku,

ktorým navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci odporcom:

Podľa názoru súdu námietka nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom nie je dôvodná, pričom
sa súd stotožnil s argumentáciou - odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcom.

Z uzatvorenej zmluvy je zrejmé (ako to bolo vyššie konštatované), že navrhovateľ a zúčastnená
osoba uzatvorili zmluvu, ktorou boli k zaťaženému pozemku zriadené dva druhy vecných bremien:

1/ Vecné bremeno patriace navrhovateľovi - „in personam“ (právo vstupu, prechodu a prejazdu). 2/
Vecné bremeno „in rem“, obsahom ktorého je povinnosť každodobého vlastníka zaťaženého pozemku
(teda aj zúčastnenej osoby, ktorá je vlastníkom zaťaženého pozemku) strpieť, aby každodobý vlastník
oprávnených nehnuteľností (teda aj zúčastnená osoba ktorá je vlastníkom oprávnených nehnuteľností)
mohlo vstúpiť, prejsť pešo či motorovým vozidlo cez zaťažený pozemok k oprávneným nehnuteľnostiam,

resp. aby vykonával údržbu a opravu miestnej komunikácie a inžinierskych sietí.

Je nepochybnou skutočnosť, že dôvodom vydania negatívneho (napadnutého) rozhodnutia odporcu
bolo to, že uzatvorená zmluva o o zriadení vecného bremena v časti zriadenia vecného bremena „in
rem“ podľa názoru odporcu nesplnila hmotnoprávne podmienky, stanovené ust. § 151 ods. 1 OZ.

Vychádzajúc zo znenia ust. § 151n ods. 1 veta druhá OZ, vecné bremeno „in rem“ je spojené s

vlastníctvom určitej nehnuteľnosti. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že vlastník povinnej (vecným
bremenom zaťaženej) nehnuteľnosti môže zriadiť vecné bremeno v prospech inej - z vecného bremena
oprávnenej nehnuteľnosti. Znenie ust. § 151o OZ upravuje vznik vecných bremien, o. i. aj písomnou
zmluvou. Z logického výkladu citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvu o zriadení vecného
bremena „in rem“ môžu uzatvoriť vlastník vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti (na strane jednej)

a vlastník oprávnenej nehnuteľnosti (na strane druhej), pričom ak ide o nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve musí ísť o dva rôzne subjekty - teda dvoch rôznych vlastníkov.

Z obsahu uzatvorenej zmluvy vyplýva, že zúčastnená osoba je výlučným vlastníkom tak povinnej,
ako aj oprávnenej nehnuteľnosti (nehnuteľností). Teda navrhovateľ nie je vlastníkom žiadnej z nich,
osobitne nie nehnuteľnosti oprávnenej. S poukazom na tento, žiadnou stranou uzatvorenej zmluvy

nespochybnený fakt, ako aj s poukazom na zákonný predpoklad obsiahnutý v citovanom ust. § 151n
od.s 1 veta druhá OZ (že totižto práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti) navrhovateľ nemohol platne uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena „in
rem“, lebo nebol vlastníkom žiadnej z dotknutých nehnuteľností. Iná situácia by nastala v prípade, ak by
bol vlastníkom oprávnených nehnuteľností, kedy by mohol tento typ vecného bremena (in rem) zriadiť s

vlastníkom povinnej nehnuteľnosti (v danom prípade so zúčastnenou osobou) zmluvou a to s následkom
podľa ods. 2 § 151n OZ.Ak teda navrhovateľ ako „nevlastník“ žiadnej nehnuteľnosti špecifikovanej v uzatvorenej zmluve uzatvoril
s vlastníkom týchto nehnuteľností zmluvu o zriadení vecného bremena „in rem“ i napriek tomu, že
pre uzatvorenie tohto typu vecného bremena zákon v ust. § 151n od.s 1 OZ predpokladá vlastníctvo

nehnuteľnosti, je nutné konštatovať, že v tejto časti je uzatvorená zmluva neplatná (§ 39 OZ), nakoľko
odporuje zákonu. „Nevlastník“ oprávnenej nehnuteľnosti (navrhovateľ) nemôže s vlastníkom povinnej
nehnuteľnosti (zúčastnenou osobou) uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena „in rem“, ktoré by
(viď ust. § 151n ods. 2 OZ) prechádzalo na budúceho nadobúdateľa nehnuteľností. S poukazom na
uvedené odporca správne, postupujúc v intenciách ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona rozhodol, že

podanému návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy
nevyhovel.

Naviac súd poukazuje aj na skutočnosť, že z formulácie ust. Článku II. Bod 2.1. zmluvy skutočne
vyplýva, že povinný z vecného bremena (in rem) by bol súčasne oprávneným z tohto bremena:
„ ... vecné bremeno in rem, obsahom ktorého je povinnosť každodobého vlastníka zaťaženého
pozemku (poznámka súdu: teda aj povinného z vecného bremena) počas trvania vecného bremena

in rem strpieť, aby každodobý vlastník oprávnených nehnuteľností (poznámka súdu: teda aj povinný z
vecného bremena): ...“. I keď k takejto formulácii tejto časti uzatvorenej zmluvy došlo pravdepodobne
neuvedomením si jej celého významu faktom je, že v zmluve sa nachádza. Jej existenciou teda skutočne
dochádza k splynutiu práv a povinností povinného z vecného bremena (zúčastnenej osoby) s následkom
zániku práva i povinnosti (§ 584m OZ), teda vecného bremena (ak by aj vzniklo).

Pretože odporca správne posúdil obsah uzatvorenej zmluvy o zriadení vecného bremena, resp. zmluvu
ako takú, ktorá nie je spôsobilá na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, pričom námietky
navrhovateľa neboli dôvodné, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné
potvrdiť ako správné a zákonné.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).