Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, July 10, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713211469
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713211469.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľky: G. V.S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q., V.. B.. Y. XX/XX, proti odporcovi: Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X,
prechodne bytom Z. X. XX, v konaní o zaplatenie 600,- €, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 600,- € a na trovách konania za zaplatený súdny poplatok
36,- €, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkapodanýmnávrhomsavočiodporcovidomáhalazaplateniažalovanejistinyazazaplatený
súdnypoplatokzdôvodu,žedňa31.08.2012mupožičalasumu600,-€,ktorújejmalvrátiťdo5mesiacov
odo dňa poskytnutia pôžičky. Uvedenú sumu nevrátil i napriek tomu, že ho telefonicky k vráteniu vyzvala.

Súd vydal platobný rozkaz dňa 24.02.2014 pod sp. zn. 1Ro/1682/13, ktorým bolo návrhu navrhovateľky

v celom rozsahu vyhovené.

Voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odporca odpor, v ktorom navrhoval návrh zamietnuť a
zrušiť vydaný platobný rozkaz z dôvodu, že s navrhovateľkou nikdy nemal žiadny zmluvný vzťah týkajúci
sa poskytnutia finančných prostriedkov a popieral existenciu tohto dlhu čo do výšky a obsahu. Navrhol,
aby bol vypočutý svedok Ľ. B..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka Ľ. B., oboznámil sa s
výberom z banky zo dňa 18.07.2012 a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú trvalou súčasťou súdneho
spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľka tvrdila, že odporcovi poskytla finančné prostriedky vo výške 600,- €, ktoré údajne
potreboval na vyplatenie nájomného. Na poskytnutie tejto pôžičky, keďže nemala hotovosť, peniaze

vybrala v banke, a to dňa 18.07.2012 vo výške 700,- €, pričom suma 100,- € bola pre jej osobnú potrebu
a 600,- € poskytla ako pôžičku odporcovi. Na pojednávaní tvrdila, že termín vrátenia pôžičky nebol
konkrétne dohodnutý a odporca jej prisľúbil vrátenie peňazí po tom, čo sa vráti z Nemecka zo zárobku,
kde bol asi po dobu jedného roka. Keď sa vrátil, peniaze, ktoré mu požičala, jej nevrátil. Preto s Ľ. B.,
ktorý je otcom odporcu, tohto navštívila v Z. X. a snažila sa s ním dohodnúť na vrátení poskytnutej
pôžičky, a to aj formou prípadných splátok. Odporca sa nevyjadril k jej návrhu, dokonca sa svojmu otcovi
začal vyhrážať.Odporcapopieralpožičaniesumy600,-€nazaplatenienájomného,pričomsúdunevedelvysvetliť,prečo
navrhovateľka podala na súd predmetný návrh, keď mu neposkytla pôžičku. Vyjadril sa, že to nevie
vysvetliť. Uviedol aj to, že vzťahy medzi ním a navrhovateľkou nie sú dobré a nie sú dobré ani vo vzťahu

k jeho otcovi, s ktorým ona žije.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovateľka listinným dôkazom zo dňa 18.07.2012, ktorý jej bol poskytnutý vo B., U..W.., B.,
preukázala, že v uvedený deň vybrala hotovosť zo svojho účtu vo výške 700,- €. Z uvedenej sumy

100,- € použila pre svoju vlastnú potrebu a zvyšok finančných prostriedkov vo výške 600,- € poskytla
odporcovi ako pôžičku. Podľa ústnej dohody uvedené finančné prostriedky jej mal vrátiť po tom, čo sa
vráti z Nemecka zo zárobkov, kde bol zhruba po dobu jedného roka. Po návrate jej finančné prostriedky
nevrátil.

Svedok Ľ. B., ktorý je otcom odporcu, pred súdom vypovedal tak, že na podnet syna, ktorý prišiel za ním,

mu navrhol, aby navrhovateľka mu poskytla pôžičku, lebo potrebuje peniaze na vyplatenie nájomného
za byt. Potvrdil to, že pôžička bola poskytnutá na sumu 600,- €. Spolu so synom, t. j. s odporcom a
navrhovateľkou, ktorú vyzdvihli u jej kaderníčky, išli do banky a po vybratí finančných prostriedkov tieto
v jeho prítomnosti odovzdala odporcovi. Keďže on sám nemal hotovosť, nemohol synovi poskytnúť
uvedené peniaze, a preto tak učinila navrhovateľka a peniaze si vybrala zo svojho účtu.

Na základe týchto vykonaných dôkazov navrhovateľka jednoznačne uniesla dôkazné bremeno, ktorým
preukázala, že poskytla odporcovi pôžičku vo výške 600,- €, a to dňa 18.07.2012, kedy finančné
prostriedky vybrala zo svojho účtu a uvedenú pôžičku jej mal vrátiť po návrate z Nemecka, čo bolo
zhruba po jednom roku od poskytnutia pôžičky, t. j. do 18.07.2013. Keďže peniaze jej nevrátil, podala
návrh dňa 13.08.2013, ktorým žiadala o vrátenie pôžičky.

Odporcovi súd vzhľadom na nevysvetlenie situácie, prečo navrhovateľka podala návrh na vrátenie
pôžičky, keď on sám popieral jej poskytnutie, neprodukoval žiadne relevantné a hodnoverné dôkazy,
ktoré by podporili jeho tvrdenie. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd potom návrhu navrhovateľky
v celom rozsahu vyhovel, zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej čiastky 600,- € a spolu s týmto
nárokom aj právo na náhradu trov konania, ktorú si uplatňovala za zaplatený súdny poplatok vo

výške 36,- €. Súd takto postupoval v súlade s ustanovením 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľke ako
účastníčke úspešnej v súdnom konaní priznal náhradu trov konania, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie si svojho práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).