Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/822/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513202721
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513202721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO
a.s., Panenská ul. č. 7, Bratislava, zast. usadenou euroadvokátkou JUDr. Helenou Strachotovou,
Hviezdoslavova ul. č. 7, Martin, proti žalovanému: H.. H. E., naposledy bytom H. I.. Č.. X, U., zast.
opatrovníčkou G. Q., M. Okresného Y. U. Z., o zaplatenie 2.144,24 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16. decembra 2013, č. k. 10C/203/2013-142, pomerom
hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v spojení s opravným uznesením zo

dňa 08.10.2014, č. k. 10C/203/2013-170 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 865,82 eur od 01.06.2012 do zaplatenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením zo dňa 8. októbra 2014, č. k.
10C/203/2013-170 súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 865,82 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy od 22.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania dňa 16.12.2004 uzavreli zmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalobca mal na základe tejto zmluvy poskytnúť žalovanému úver
na nákup tovaru - televízora vo výške 9.000,- Sk (298,75 eur) a žalovaný sa zaviazal najmä poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť v 6 mesačných splátkach po 1.500,- Sk (49,79 eur) splatných vždy k 15. dňu v
mesiaci, počnúc dňom 15.01.2005. Súčasťou predmetnej žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru bola aj časť C) „Úverová karta“, podľa ktorej klient ďalej žiadal, aby ho žalobca zaradil do
zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk
a vydal úverovú kartu na jeho meno. Ďalej časť D) „Poistenie klienta“ a časť F) „Dohoda o zrážkach zo

mzdy“. Žalovaný zároveň v zmluve prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami žalobcu
pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a bez výhrady s nimi súhlasí. Za nesporné s poukazom na
predložené potvrdenie odfinancovania peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č.
XXXXXXXXXXXXXX súd prvého stupňa považoval tvrdenie žalobcu, že žalovanému poskytol sumu
2.950,33 eur a s poukazom na potvrdenie prijatia splátok registrovaných na úverovom prípade č.
XXXXXXXXXXXXXX a úplný výpis z úverového účtu aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu celkom uhradil
sumu 2.743,56 eur. Žalobca čiastočným odstúpením od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zodňa 23.03.2012, adresovaného do dispozičnej sféry žalovaného odstúpil od úverovej zmluvy v časti
týkajúcej sa úverovej karty podľa čl. IV. bod 4.2 Všeobecných podmienok, pričom žalovaného vyzval
na zaplatenie úveru v celom rozsahu ku dňu 30.04.2012 (deň zosplatnenia úveru). Podanou žalobou

si žalobca uplatnil nároky vzniknuté z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere zo
16.12.2004 na zaplatenie sumy 2.144,24 eur pozostávajúcej z neuhradenej úverovej istiny a dlžných
mesačných splátok úveru vo výške 1.872,54 eur (288,30 eur - dlžné mesačné splátky úveru splatné v
9/2011 - 03/2012 + 1.584,24 eur - neuhradené úverové istiny splatné ku dňu účinnosti odstúpenia od
úverovej zmluvy za obdobie 04/2012 až do zaplatenia, ktoré žalovaný mal ešte žalobcovi uhradiť) a z

dlžných zmluvných úrokov a poplatkov za poistenie úveru z dlžných mesačných splátok úveru splatných
ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy v 9/2011 - 3/2012 vo výške 271,70 eur (254,97 eur
dlžné zmluvné úroky + 16,73 eur dlžné poistné) spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,40 % ročne zo
sumy 1.872,54 eur od 16.03.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
2.144,24 eur od 01.06.2012 do zaplatenia. Svoje nároky si žalobca podľa súdu prvého stupňa uplatňoval
na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa príslušných ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, a teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle §
23 a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zák. č. 616/2004 Z. z. hľadí ako na
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Obč. zák..

Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že účastníci konania dňa 16.12.2004
uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanému úver vo výške 9.000,- Sk na nákup tovaru označeného iba TV. Súčasne však touto zmluvou
žalovanému vopred vnútil aj iný úkon, ktorý mal vzniknúť v budúcnosti, než iba ten, ktorý bol v danom
okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup TV). Žalovaný nemal na výber a ak chcel získať
úver na zakúpenie televízora, musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj
náležitosti iného právneho úkonu. Z tohto sa podľa súdu prvého stupňa dá usudzovať nedostatok vôle

konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom, ako bol primárne vo
sfére jeho záujmu. Mal za to, že v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny
spotrebiteľ koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho
úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje. Toto sa podľa súdu prvého stupňa týka aj vôle spotrebiteľa
byť viazaný ust. čl. IV. Všeobecných podmienok žalobcu týkajúcim sa poskytnutia revolvingového úveru,

a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient - žalovaný v
časti B) vzťahujúcej sa na poskytnutie spotrebiteľského úveru na nákup tovaru prehlásil, že sa oboznámil
so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť B) zmluvy/žiadosti o poskytnutí
spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru (úverového rámca),
spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou čl. IV. Všeobecných

podmienok o úverovom rámci - revolvingovom úvere a úverovej karte. Navyše súd prvého stupňa
mal pochybnosť o tom, či žalovaný mal vôbec reálnu možnosť oboznámiť sa so znením uvedených
všeobecných podmienok pri kúpe tovaru v NAY ELEKTRODOM predajni v Bratislave a taktiež súčasne
pochopiť ich právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi rozsiahle s množstvom odbornej právnej
terminológie. Napokon poukázal aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovaného s

časťou D) žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej mal žalovaný prijať súbor
poistenia po oboznámení sa a vyjadrení súhlasu s platnými rámcovými zmluvami o poistení žalobcu
a Poisťovne Cardif Slovakia, a. s. a so Všeobecnými podmienkami tejto poisťovne* (zmluva pod *
odkazuje na www.cetelem.sk ). S poukazom na uvedené dôvody súd prvého
stupňa považoval časť C) zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru za neplatný právny úkon v

zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.. Zároveň postup žalobcu kvalifikoval aj ako nekalú praktiku, ktorá v zmysle
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj § 52 a nasl. Obč. zák. nemôže požívať právnu
ochranu. Zmluva o revolvingovom úvere je podľa súdu prvého stupňa neplatná aj v zmysle § 40 ods.
1 Obč. zák. , pretože pri jej uzatváraní nedošlo k dodržaniu predpísanej písomne formy vyžadovanej §
4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., keďže mala vzniknúť okamihom odoslania oznámenia žalobcu o prijatí

žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresovaného žalovanému, teda bez osobitnej písomnej zmluvy,
v ktorej by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný v zmysle § 4 ods. 2, 3 zák.
č. 258/2001 Z. z.

Vzhľadom na skutočnosť, že na základe uvedeného neplatného právneho úkonu žalobca poskytol
žalovanému sumu 3.609,38 eur bez poplatkov a poistného (vzhľadom na neplatnosť úverovej zmluvy),

súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo v súlade s § 456, v spojení s § 451 ods. 1Obč. zák. právo požadovať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutého
plnenia. Keďže žalovaný žalobcovi zaplatil celkom 2.743,56 eur, teda menej ako mu žalobca poskytol,
súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi sumou poskytnutou žalobcom

v prospech žalovaného a sumou uhradenou žalovaným, ktorý predstavuje 865,82 eur (3.609,38 eur -
2.743,56 eur = 865,82 eur). Vo zvyšnej časti istiny žalobu zamietol. Zároveň v zmysle § 517 ods. 1,
2 Obč. zák. rozhodol aj o úrokoch z omeškania. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že čas plnenia nároku
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý a nie je ani stanovený
zákonom či určený v rozhodnutí, žalovaný bol v súlade s § 563 Obč. zák. povinný plniť žalobcovi deň

nasledujúci po tom, ako ho žalobca o plnenie požiadal. Žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz o
tom, že žalovaného požiadal o plnenie jeho záväzku. Súd prvého stupňa za takúto výzvu nepovažoval
list žalobcu - čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 23.03.2012, keďže žalovaný si túto výzvu
neprevzal (viď kópia doporučeného listu na č. l. 4). Žalobcovi tak priznal úroky z omeškania len odo
dňa doručenia žaloby opatrovníčke žalovaného a vo zvyšku žalovaného príslušenstva žalobu taktiež
zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov konania

rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola
žaloba vo zvyšku príslušenstva zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie. Žalobca namietal,

že požadoval úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.06.2012, t. j. od splatnosti úveru podľa
uzavretej zmluvy do zaplatenia, ale súd prvého stupňa priznal úroky z omeškania vo výške 5,5 %
ročne z dlžnej sumy až od 22.11.2013 bez uvedenia lehoty „do zaplatenia“. Argumentáciu súdu prvého
stupňa žalobca považoval za chybnú. Uviedol, že v § 3 nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., je síce výška úrokov z omeškania stanovená

o 5 percentuálnych bodov vyššie ako predstavuje základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškaniasosplnenímpeňažnéhodlhu,alepodľaprechodnýchustanoveniachv§10ctohtonariadenia,
ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, riadi sa výška úrokov z omeškania predpismi účinnými k
31.01.2013, a to aj za dobu omeškania po 31.01.2013. O tento prípad podľa žalobcu ide aj v danej veci,
keďžezmluvabolauzavretá16.12.2004afinančnéprostriedkyboličerpanédo31.01.2013.Bezdôvodné

obohatenie žalovaného teda vzniklo pred 31.01.2013 a na túto skutočnosť podľa názoru žalobcu nemá
vplyv výzva na zaplatenie. Preto navrhoval priznať úroky z omeškania vo výške 9 % od 01.06.2012 do
zaplatenia.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Žalobca sa žalobou v prejednávanej veci domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.144,24 eur so
zmluvným úrokom vo výške 23,40 % ročne zo sumy 1.872,54 eur od 16.03.2012 do zaplatenia a s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.144,24 eur od 01.06.2012 do zaplatenia. Žalobca
svoj nárok odvodzoval od zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.12.2004, ktorá mala

byť uzavretá medzi účastníkmi konania a od ktorej žalobca odstúpil pre neplnenie zmluvných povinností
žalovaným. Súd prvého stupňa nárok žalobcu po právnej stránke posúdil ako bezdôvodné obohatenie
žalovaného a napadnutým rozsudkom mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 865,82 eur s úrokom z
omeškania 5,5 % ročne z dlžnej sumy od 22.11.2013 a vo zvyšku žalobu zamietol. Opravným uznesením
zo dňa 08.10.2014, č. k. 10C/203/2013-170 súd prvého stupňa výrok napadnutého rozsudku v časti

priznaného príslušenstva pohľadávky doplnil tak, že žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,5 %
ročne z dlžnej sumy od 22.11.2013 do zaplatenia.

Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu predmetom odvolacieho konania zostal len nárok žalobcu na
úroky z omeškania zo sumy priznanej napadnutým rozsudkom (t. j. z 865,82 eur).

Právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania veriteľovi v zmysle § 517 ods. 2 Obč.

zák. vzniká v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu. Dlžník sa pritom dostane doomeškania ak svoj dlh nesplní riadne a včas (§ 517 ods. 1, prvá veta Obč. zák.). Predmetom konania
v prejednávanej veci bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže pri nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia čas splnenia nie je ustanovený právnym predpisom a v danej veci

ani nebol dohodnutý, či určený v rozhodnutí, súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 563
Obč. zák., v zmysle ktorého je obohatený povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom,
čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou
uplynutím tejto doby. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa má za to, že v danej veci
dňom, v ktorý bol žalovaný povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, nie je deň nasledujúci po

dni doručenia žaloby opatrovníčke žalovaného (t. j. 22.11.2013). Doručenie žaloby možno považovať
za kvalifikované požiadanie o plnenie (resp. vydanie bezdôvodného obohatenia), len v prípade, ak
požiadanie o plnenie nedošlo dlžníkovi už skôr. Iba vtedy nastane zročnosť pohľadávky deň po doručení
žaloby dlžníkovi. V predmetnej právnej veci však žalobca ako veriteľ požiadal žalovaného ako dlžníka
o plnenie listom z 23.02.2012 označeným ako Odstúpenie od úverovej zmluvy o kreditnej karte č.
XXXXXXXXXXXXXX, a to v lehote 14 dní s tým, že ak dlžnú sumu neuhradí, počínajúc 01.05.2012

bude žalovanému účtovať aj úroky z omeškania. Žalovaný si síce túto výzvu neprevzal, ako uvádza aj
súd prvého stupňa, dostala sa však do sféry jeho dispozície. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca
zasielal žalovanému predmetnú výzvu na plnenie na adresu uvedenú žalovaným pri uzatváraní zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej ako z neplatného právneho úkonu vznikol žalobcovi
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia priznaný súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku

a ktorá adresa je zároveň aj v súčasnosti adresou trvalého pobytu žalovaného (č. l. 24). Zásielku z
tejto adresy pošta vrátila žalobcovi ako neprevzatú v odbernej lehote dňa 17.04.2012. Dostala sa teda
do sféry dispozície žalovaného a žalovaný mal možnosť sa s ňou oboznámiť. Odvolací súd preto túto
zásielku považoval za doručenú na základe fikcie doručenia uložením na pošte. Keďže žalovaný v lehote
na plnenie určenej žalobcom neplnil, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo právo požadovať úroky

z omeškania. Lehota na plnenie žalovanému v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 23.02.2012 uplynula v
priebehu mesiaca apríl 2012. Žalobca však v žalobe požadoval úroky z omeškania až od 01.06.2012.
Odvolací súd bol viazaný jeho návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.) a nemohol mu priznať viac než požadoval,
preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania od 01.06.2012 do zaplatenia.

Za dôvodnú odvolací súd považoval aj odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa výšky súdom prvého

stupňa priznaných úrokov z omeškania. Žalobca si uplatňoval úroky z omeškania vo výške 9 % ročne
z dlžnej sumy, súd prvého stupňa mu však priznal úrok z omeškania len vo výške 5,5 % ročne z dlžnej
sumy. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania ide o občianskoprávny záväzkový vzťah
vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, výšku úrokov z omeškania stanovuje nar. vlády č. 87/1995
Z. z. v ust. § 3. Uvedené ust. bolo s účinnosťou od 01.02.2013 novelizované nar. vlády č. 20/2013

a výška úrokov z omeškania od tohto dátumu je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Podľa prechodných ustanovení k úprave účinnej od 01.02.2013 (§ 10c nar. č. 87/1995 Z. z.)
však platí, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. V zmysle tohto ustanovenia

je teda rozhodnou skutočnosťou pre určenie právnej úpravy, ktorá sa použije na stanovenie výšky
úrokov z omeškania, deň, kedy vznikol záväzkový vzťah, bez ohľadu na to, či omeškanie nastalo
pred alebo po účinnosti nar. vlády č. 20/2013 Z. z. Ak teda záväzok vznikol pred 01.02.2013, výška
zákonných úrokov z omeškania sa spravuje právnou úpravou účinnou do 31.01.2013. Vyplýva to aj
z dôvodovej správy k nar. č. 20/2013 Z. z.. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci, keďže

záväzok žalovaného z bezdôvodného obohatenia vznikol prijatím peňažných prostriedkov od žalobcu
na základe neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 16.12.2004. Podľa znenia ust. § 3 ods. 1 nar. č.
87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013, v spojení s § 10a nar. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V období od 14.12.2011 do 10.07.2012, t. j. aj

v čase, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcovi, bola
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1 %. Výška úrokov z omeškania tak v
tomto období predstavovala 9 % ročne.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil podľa § 220
O.s.p. a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej

sumy 865,82 eur od 01.06.2012 do zaplatenia.Výrok, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 865,82 eur ako aj
výrok, ktorým zamietol žalobu vo zvyšku istiny (1.278,42 eur), zmluvného úroku 23,4 % ročne zo sumy
1.872,54 eur od 16.03.2012 do zaplatenia a úrokov z omeškania zo zamietnutej istiny (t. j. 9 % ročne z

1.278,42 eur od 01.06.2012 do zaplatenia), neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.

Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. rozhodoval
o trovách prvostupňového i odvolacieho konania. Keďže obidvaja účastníci mali v konaní čiastočný
úspech, odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania žiadnemu
z nich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.